{"guid": "ussr:9089469f-8451-4d1d-ac18-6ec47faffb29", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.242.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 242/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 242/2017 z 4. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. apríla 2017, sp. zn. II. ÚS 242/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.242.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-04-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9089469f-8451-4d1d-ac18-6ec47faffb29", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.242.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.242.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.242.2017.1/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 242/2017-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom\n\nTroščákom, Hlavná 50, Prešov, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12 Co 69/2016 zo 7. decembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva spravodlivé súdne\n\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 12 Co 69/2016 zo 7. decembra 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na Okresnom súde Prešov (ďalej len „okresný\nsúd“) podal\n\n(ďalej len „žalobca“ alebo „poškodený“) proti sťažovateľovi\n\nžalobu, ktorou sa domáhal zaplatenie sumy 313,60 € s prísl. z titulu náhrady škody, ktorú\nmal žalobcovi spôsobiť pes sťažovateľa tým, že 25. decembra 2011 zaútočil na žalobcu\na jeho psa, čím mu mala vzniknúť škoda vo výške 213,60 € za ošetrenie psa a cestovné\nnáklady vo výške 100 €.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 28 C 55/2013 z 20. januára 2016 uložil sťažovateľovi\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 213,60 € s 9 % úrokom z omeškania ročne\nod 14. marca 2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Proti označenému\nrozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nnapadnutým rozsudkom sp. zn. 12 Co 69/2016 zo 7. decembra 2016 tak, že rozsudok súdu\nprvého stupňa potvrdil.\nZo sťažnosti (ako aj z jej príloh) ďalej vyplýva, že v súvislosti s „incidentom“\nz 25. decembra 2011 prebiehalo voči sťažovateľovi priestupkové konanie, v priebehu\nktorého bolo vydaných viacero rozhodnutí.\nRozhodnutím\n\nmesta\n\nPrešov\n\nsp.\n\nzn.\n\nSSÚaU-ODEaŽP/B/6708/2012\n\nBs\n\nz 10. apríla 2012 (ďalej len „prvé rozhodnutie mesta Prešov“) bol sťažovateľ uznaný\nza vinného z priestupku podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa\nupravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no podmienkach držania psov“). Priestupku sa mal sťažovateľ dopustiť tým, že jeho pes\n25. decembra 2011 v čase o 11.36 h preskočil plot a zaútočil na psa poškodeného, čím\nsťažovateľ nezabránil voľnému pohybu svojho psa okrem priestorov na to určených.\n\n2\n\nProti prvému rozhodnutiu mesta Prešov podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 6 Sp 10/2012 zo 17. októbra 2012 tak, že\nrozhodnutie mesta Prešov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci mesto\nPrešov rozhodnutím sp. zn. SSÚaU-ODEaŽP/B/128439/2012 Bs z 28. januára 2013 (ďalej\nlen „druhé rozhodnutie mesta Prešov“) priestupkové konanie podľa § 76 ods. 1 písm. c)\nzákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) zastavil s odôvodnením, že spáchanie skutku,\no ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.\nProti\n\ndruhému\n\nrozhodnutiu\n\nmesta\n\nPrešov\n\npodal\n\nodvolanie\n\npoškodený,\n\no ktorom rozhodol Okresný úrad Prešov (ďalej len „okresný úrad“) rozhodnutím sp. zn.\nOU-PO-OOP1-2014/022531/LUM z 30. septembra 2014 tak, že ho zrušil a vec vrátil\nsprávnemu orgánu prvého stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie. V poradí tretím\nrozhodnutím mesta Prešov sp. zn. B/129480/2/2014/Bs z 19. januára 2015 (ďalej len „tretie\nrozhodnutie mesta Prešov“) bol sťažovateľ uznaný za vinného z priestupku podľa § 7 ods. 1\npísm. f) zákona o podmienkach držania psov; proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ\nodvolanie.\nOkresný úrad prípisom sp. zn. OU-PO-OOP1-2015/023329/LUM z 19. júna 2015\n(ďalej len „prípis okresného úradu“) sťažovateľa upovedomil o tom, že konanie\no priestupku bolo zastavené v zmysle § 76 ods. 1 písm. f) s poukazom na § 20 ods. 1 zákona\no priestupkoch, pretože od jeho spáchania uplynula prekluzívna lehota dvoch rokov.\nSťažovateľ namieta, že krajský súd v napadnutom rozsudku „zjavne nesprávne\nvyhodnotil, ktoré z viacerých priestupkových rozhodnutí je právoplatné“. Podľa názoru\nsťažovateľa jediným právoplatným priestupkovým rozhodnutím, ktoré boli všeobecné súdy\npovinné [s poukazom na § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)]\nrešpektovať, bolo druhé rozhodnutie mesta Prešov, ktorým bolo priestupkové konanie\nvedené proti nemu podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zastavené, keďže\nspáchanie skutku, o ktorom sa koná, mu nebolo preukázané.\n3\n\nSťažovateľ je toho názoru, že prekluzívna dvojročná lehota vyplývajúca z § 20 ods. 1\nzákona o priestupkoch, po uplynutí ktorej dochádza k zániku zodpovednosti za priestupok,\nuplynula ešte 25. decembra 2013, a teda konanie o priestupku malo byť zastavené už dávno\npredtým, ako mu bol doručený prípis okresného úradu.\nSťažovateľ taktiež argumentuje tým, že pokiaľ poškodený podal proti druhému\nrozhodnutiu mesta Prešov, ktorým bolo priestupkové konanie podľa § 76 ods. 1 písm. c)\nzákona o priestupkoch zastavené, odvolanie, nemohlo poškodeným podané odvolanie viesť\nk zrušeniu druhého rozhodnutia mesta Prešov okresným úradom, keďže podľa § 81 ods. 1\nzákona o priestupkoch proti rozhodnutiu o priestupku sa môže odvolať v plnom rozsahu len\nobvinený z priestupku, a ak ide o mladistvého, v jeho prospech aj jeho zákonný zástupca\na orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.\nPoškodený mal podľa názoru sťažovateľa právo odvolať sa (v zmysle § 81 ods. 2\nzákona o priestupkoch) len vo vzťahu k výroku o náhrade škody, nie však vo vzťahu\nk výroku o vine, keďže toto právo má len obvinený. Všetky ďalšie rozhodnutia správnych\norgánov vydané po druhom rozhodnutí mesta Prešov sú preto podľa názoru sťažovateľa\nničotné právne akty a výsledkom jediného právoplatného rozhodnutia vydaného v rámci\npriestupkového konania je záver, že sťažovateľ neporušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu\nz § 7 ods. 1 písm. f) zákona o podmienkach držania psov. Sťažovateľ ďalej argumentuje, že\naj v prípade, keď by poškodený disponoval právom podať odvolanie aj vo vzťahu k výroku\no vine, nemohol by okresný úrad 30. septembra 2014, teda takmer rok po uplynutí\ndvojročnej prekluzívnej lehoty od spáchania skutku, zrušiť v celom rozsahu druhé\nrozhodnutie mesta Prešov, ale bol by povinný konanie zastaviť pre zánik zodpovednosti\nza priestupok.\nPokiaľ ide o možnosť napadnúť napadnutý rozsudok dovolaním, sťažovateľ\npoukazuje na § 422 ods. 1 písm. a) CSP, podľa ktorého dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je\nprípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje\ndesaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada.\n4\n\nVzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľa\n- na spravodlivé súdne konanie garantované v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 12 Co/69/2016 zo dňa 7. 12. 2016 porušené bolo.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 12 Co/69/2016 zo dňa 7. 12. 2016 a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie\nkonanie.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie\nvo výške 2 000 €.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľom všetky trovy tohto konania.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom\npredpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých\nnemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\n\n5\n\nzjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď\nnapadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nSťažovateľ namieta, že napadnutým rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu\njeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu neexistuje medzi týmito právami žiadna\n6\n\npodstatnejšia odlišnosť (II. ÚS 27/07), a preto možno ich namietané porušenie preskúmavať\nspoločne.\nEšte pred preskúmaním sťažnostnej argumentácie sťažovateľa ústavný súd považuje\nza žiaduce poukázať na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje,\nže vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nV napadnutom rozsudku krajského súdu sa okrem iného uvádza:\n„Žalobca v konaní uplatnil právo na náhradu škody v súvislosti s poškodením psa\nčivavy vo vlastníctve žalobcu psom vo vlastníctve žalovaného dňa 25. 12. 2011. Je potrebné\npotvrdiť tú skutočnosť, že v priestupkovom konaní nedošlo k vydaniu právoplatného\nrozhodnutia, ktoré by rozhodlo o porušení povinnosti zo strany žalovaného ako držiteľa psa.\nV prvom rade je potrebné vychádzať zo zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú\nniektoré podmienky držania psov, pričom v § 7 ods. 1 písm. f/ zákona je definovaný\npriestupok, ktorého sa dopustí držiteľ psa, ak nezabránil voľnému pohybu psa okrem\npriestorov na to určených. Tým smerom sa uberali aj pôvodné priestupkové konania.\nPodľa rozhodnutia o priestupku Mesta Prešov z 10. 4. 2012 uznal obvineného\nvinného z porušenia povinnosti a priestupkov podľa § 7 ods. 1 písm. f/ zákona\nč. 282/2002 Z. z., že pes obvineného preskočil plot a zaútočil na psa\n7\n\n,\n\nčím obvinený nezabránil voľnému pohybu psa okrem priestorov na to určených.\nPo podanom odvolaní žalovaného bolo mestom vydané ďalšie rozhodnutie o zastavení\nkonania z 28. 1. 2013, pretože pozemok, na ktorom sa pes pohyboval bol riadne oplotený\na obvinený vykonal všetky úkony, ktoré mali zabrániť voľnému pohybu jeho psa. Nebolo\npreukázané, aby p.\n\nakýmkoľvek spôsobom, hoci aj z nedbanlivosti zavinil, že jeho\n\npes sa dostal za bránu a tam zaútočil alebo ohrozoval človeka alebo zviera. Na podanie\nodvolania žalobcom Mesto Prešov vydalo ďalšie rozhodnutie o priestupku z 19. 1. 2015,\nkde opätovne obvinený\n\nbol uznaný vinným z priestupku podľa § 7 ods. 1\n\npísm. f/ zákona č. 282, pretože nezabránil voľnému pohybu psa okrem priestorov na to\nurčených, keď jeho pes na verejnom priestranstve zaútočil na iného psa. Tu sa odvolal\nžalovaný, ale Okresný úrad Prešov priestupkové konanie zastavil, pretože od spáchania\nskutku uplynula prekluzívna lehota 2 rokov. Upovedomenie o zastavení konania je\nz 19. 6. 2015. Z obsahu doložených priestupkových rozhodnutí je nesporné, že pes\nžalovaného preskočil plot, dostal sa na verejné priestranstvo, čím došlo evidentne\nk porušeniu povinností držiteľa psa, pretože podľa § 7 ods. 1 písm. f/ sa považuje\nza priestupok, ak držiteľ psa nezabráni voľnému pohybu psa okrem priestorov na to\nurčených. Došlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany držiteľa psa, a to žalovaného.\nŽalobca preukázal výšku škody v súvislosti s ošetrením psa vo vlastníctve ich rodiny,\npravdepodobne dcéry žalobcu, pričom ale žalobca preplácal náklady súvisiace s liečbou\nich psa... Časový sled denných záznamov jednoznačne svedčí o ukončení liečby 20. 1. 2012.\nŽalobca preukázal aj výšku škody v súvislosti s vynakladaním finančných nákladov za\nošetrenie psa. Preto okresný súd správne konštatoval, že sú splnené všetky predpoklady\nurčenia zodpovednosti žalovaného za škodu, a to porušenie právnej povinnosti držiteľa psa,\npokiaľ umožnil voľný pohyb psa mimo vyhradeného priestoru. Je preukázaná výška škody\nzaplatením za veterinárne ošetrenie. Takisto je preukázaná príčinná súvislosť medzi\nporušením právnej povinnosti zo strany držiteľa psa a škodou žalobcu, ako aj zavinenie\nžalovaného, ktorý nezabránil voľnému pohybu psa, keď tento preskočil plot a na verejnom\npriestranstve napadol psa z rodiny žalobcu. Preto podľa § 420 ods. 1 OZ je daná\nzodpovednosť žalovaného za škodu z porušenia právnej povinnosti a následne aj povinnosť\nžalovaného nahradiť túto škodu...“\n8\n\nKľúčová námietka sťažovateľa spočíva v tom, že krajský súd už nebol oprávnený\nposudzovať, či sťažovateľ porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o podmienkach\ndržania psov, keďže podľa názoru sťažovateľa krajský súd nemal s poukazom na § 193 CSP\nprávo posúdiť otázku porušenia povinnosti inak než správny orgán v priestupkovom konaní;\nkonkrétne mesto Prešov vo svojom druhom rozhodnutí, ktorým bolo priestupkové konanie\nvedené proti sťažovateľovi podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zastavené.\nZ už uvedeného vyplýva, že sťažovateľ považuje druhé rozhodnutie mesta Prešov za jediné\nprávoplatne vydané rozhodnutie v priestupkovom konaní.\nPodľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch správny orgán konanie\no priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo\nobvinenému z priestupku preukázané.\nPodľa § 76 ods. 2 zákona o priestupkoch odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení\nkonania je prípustné len vtedy, ak bolo konanie zastavené podľa odseku 1 písm. a), b), c)\na j); v týchto prípadoch sa rozhodnutie o zastavení konania účastníkom konania oznamuje;\nv ostatných prípadoch sa rozhodnutie o zastavení konania vyznačí v spise a účastníci\nkonania sa o zastavení konania len upovedomia.\nPodľa § 81 ods. 1 zákona o priestupkoch proti rozhodnutiu o priestupku sa môže\nodvolať v plnom rozsahu len obvinený z priestupku, a ak ide o mladistvého, v jeho prospech\naj jeho zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.\nPodľa § 81 ods. 2 zákona o priestupkoch poškodený sa môže odvolať len vo veci\nnáhrady škody.\nPodľa § 81 ods. 4 zákona o priestupkoch pri priestupkoch, ktoré možno prejednať len\nna návrh, sa môže navrhovateľ odvolať len proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka\nvyslovenia viny obvineného z priestupku alebo povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy\nkonania; môže sa tiež odvolať proti rozhodnutiu o zastavení konania (§ 76 ods. 2).\n9\n\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupok nemožno prejednať, ak od jeho\nspáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej\nzvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.\nPodľa § 246d Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) k osobitný zákon\nupravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik\nzodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti\nneplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov,\nktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších\núzemných celkov.\nPodľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny\npredpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo\nmedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný\nrozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú\nzákladných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov\no tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa\nosobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku\nalebo zániku spoločnosti.\nPodľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona o podmienkach držania psov priestupku sa dopustí\ndržiteľ psa, ak nezabráni voľnému pohybu psa okrem priestorov na to určených.\nPosudzujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd sa stotožňuje\nso záverom krajského súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku, v zmysle ktorého\nv predmetnom priestupkovom konaní nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, ktorým\nby bolo rozhodnuté, že sťažovateľ ako držiteľ psa (ne)porušil zákonom ustanovenú\npovinnosť. Z tohto dôvodu nemohol byť všeobecný súd viazaný v zmysle § 193 CSP\nžiadnym rozhodnutím správneho orgánu, a teda ani druhým rozhodnutím mesta Prešov.\nPriestupkové konanie vedené proti sťažovateľovi za skutok súvisiaci s tým, že jeho pes\n10\n\nspôsobil 25. decembra 2011 žalobcovi škodu, bolo právoplatne skončené zastavením podľa\n§ 76 ods. 1 písm. f) s poukazom na § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch, pretože od jeho\nspáchania uplynula prekluzívna lehota dvoch rokov.\nÚstavný súd konštatuje, že ani jedno z troch rozhodnutí mesta Prešov nenadobudlo\nprávoplatnosť, keďže každé z nich bolo napadnuté odvolaním a následne v rámci\nodvolacieho konania zrušené (prvé a druhé rozhodnutie mesta Prešov), resp. v rámci\nodvolacieho konania zastavené (tretie rozhodnutie mesta Prešov). Pokiaľ sťažovateľ\nzastával názor, že priestupkové rozhodnutia správnych orgánov (či už prvostupňové, alebo\ndruhostupňové) vydané po 25. decembri 2013 boli nezákonné, mohol a mal sa domáhať\nich zrušenia v správnom konaní, t. j. namietať ich nezákonnosť.\nZ uvedených dôvodov nič nebránilo všeobecným súdom, teda aj krajskému súdu\nposúdiť otázku porušenia povinnosti (ako aj otázku vzniku škody a príčinnej súvislosti\nmedzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou a tiež otázku zavinenia sťažovateľa)\nnezávisle a samostatne, keďže vo veci neexistovalo žiadne meritórne rozhodnutie\no priestupku, ktoré by obsahovalo záver o tom, že sťažovateľ ako držiteľ psa porušil\nniektorú zákonom ustanovenú povinnosť. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod\nna odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej.\nNavyše, pokiaľ sa priestupkové konanie neskončilo vydaním rozhodnutia o tom,\nže bol spáchaný priestupok a kto bol jeho páchateľom, všeobecný súd nie je v občianskom\nkonaní s poukazom na § 193 CSP (argumentum a contrario) takýmto výsledkom\npriestupkového konania viazaný. Súd je viazaný len rozhodnutím príslušných orgánov\no tom, že bol spáchaný priestupok, a o tom, kto ho spáchal, nie však o tom, že priestupok\nspáchaný nebol.\nÚstavný súd sa nestotožňuje ani s tvrdením sťažovateľa o tom, že v jeho prípade\n25. februára 2013 uplynula dvojročná prekluzívna lehota v zmysle § 20 ods. 1 zákona\no priestupkoch, uplynutím ktorej zaniká zodpovednosť za priestupok. Podľa názoru\n11\n\nústavného súdu totiž v období, keď krajský súd rozhodoval o odvolaní proti prvému\nrozhodnutiu mesta Prešov (konanie vedené pod sp. zn. 6 Sp 10/2012), dvojročná\nprekluzívna lehota pre zánik zodpovednosti za priestupok počas konania neplynula. Podľa\nv relevantnom čase platného a účinného § 246d OSP sa totiž prerušuje zo zákona plynutie\nlehôt pre zánik zodpovednosti za priestupky, správne delikty a pod. Vydávanie rozhodnutí\nv týchto veciach hmotnoprávne predpisy obmedzujú lehotami, ktoré by počas súdneho\nkonania mohli uplynúť, v dôsledku čoho v prípade zrušenia rozhodnutia správneho orgánu\nby už nebol dostatok času na ďalšie konanie a uloženie sankcie, hoci by pre to inak boli\nsplnené zákonné podmienky. Lehoty sa teda prerušujú s účinkami, ktoré trvajú počas celého\nsprávneho konania, od jeho začatia (§ 82 ods. 1 OSP v spojení s § 246c prvá veta OSP)\naž do právoplatného skončenia. Zmyslom tohto ustanovenia je teda vylúčiť vplyv dĺžky\nsúdneho konania na plynutie lehôt pre zánik zodpovednosti za správne delikty (rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sž 18/2010 z 9. novembra 2010).\nVzhľadom na už vyslovený záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti nie je\npotrebné, aby ústavný súd preskúmaval, ako dlho trvalo konanie vedené krajským súdom\npod sp. zn. 6 Sp 10/2012, t. j. skúmal ako dlho neplynula dvojročná lehota pre zánik\nzodpovednosti za priestupok. V každom prípade však platí, že dvojročná prekluzívna lehota\nnemohla uplynúť 25. decembra 2013.\nÚstavný súd sa nemôže stotožniť ani so záverom sťažovateľa, že v jeho prípade treba\npovažovať za rozhodujúce druhé rozhodnutie mesta Prešov z 28. januára 2013, keďže\nproti tomuto\n\nrozhodnutiu\n\npodal\n\nodvolanie\n\npoškodený\n\na následne\n\nbolo\n\ntoto\n\nrozhodnutie v odvolacom konaní právoplatne zrušené rozhodnutím okresného úradu\nsp. zn. OU-PO-OOP1-2014/022531/LUM z 30. septembra 2014, t. j. nenadobudlo\nprávoplatnosť. Označené rozhodnutie okresného úradu z 30. septembra 2014 nebolo\npredmetom prieskumu, či už v rámci správneho konania, alebo správneho súdnictva\na nebolo ani nikdy zrušené. Všeobecné súdy preto museli na jeho existenciu prihliadať\na rovnako museli prihliadať aj na právne dôsledky z neho plynúce (zrušenie druhého\nrozhodnutia mesta Prešov).\n12\n\nNa podporu svojho záveru o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti ústavný súd\npoukazuje tiež na skutočnosť, že sťažovateľ sa domáha ústavnej ochrany vo veci, v ktorej je\npredmetom sporu zaplatenie sumy 213,60 € s príslušenstvom. Z tohto hľadiska ide\nnepochybne o právnu vec, ktorú možno označiť s poukazom na § 422 ods. 1 písm. a) CSP\nako bagateľnú. Za okolností, keď Civilný sporový poriadok (obdobne ako predtým\nObčiansky súdny poriadok) vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných\ndruhostupňovými súdmi, je proti logike pripustiť, aby porovnateľná vec bola predmetom\nústavného prieskumu. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takýchto\nveciach prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov\nuplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré by mohli mať za následok\nporušenie ústavou garantovaných základných práv (m. m. IV. ÚS 358/08, IV. ÚS 94/2014).\nV prípade sťažovateľa o takúto situáciu vzhľadom na už uvedené skutočnosti zjavne nejde.\nÚstavný súd preto mohol sťažnosť sťažovateľa odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú aj bez\njej vecného prieskumu.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní rozhodol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby\nústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. apríla 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zodpovednosť", "konanie-bagateľná vec", "priestupok", "odvolanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5322a443-2b9e-416d-bde0-2646829ff9bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 94/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2014 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5322a443-2b9e-416d-bde0-2646829ff9bb"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "c4dbb8d6-baf1-409e-8dd2-dd79902d7734:0e143afb-5945-4d1d-a8c2-30746c98fd32", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8112233953.1", "spisova_znacka": "12Co/69/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/69/2016 z 6. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-12-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8112233953.1"}, {"guid": "b63fa4df-b2fd-482b-9e59-13cde7dbbec1:4ee19059-712d-4317-82fc-6798879d4155", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8012200460.1", "spisova_znacka": "6Sp/10/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Sp/10/2012 z 16. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-10-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8012200460.1"}], "citovane_v": [{"guid": "103d4afd-3579-48c8-9872-24cd9a14455b:7d1121dc-9a86-4dce-8a2e-e75119654d6c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8121205922.2", "spisova_znacka": "8Cdo/34/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/34/2024 z 25. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8121205922.2"}, {"guid": "b59addea-898e-4729-aafb-706f8ad3345f:1ad8ada4-b865-468d-a9fe-4aeeb998bb7d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6624202018.1", "spisova_znacka": "11Co/76/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/76/2025 z 7. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-05-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6624202018.1"}, {"guid": "21391435-cda9-470e-9a99-8c8acf53c4e2:4686fe33-6c2a-43e5-9059-9d3e546a093f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:6123408234.1", "spisova_znacka": "24Co/136/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/136/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:6123408234.1"}, {"guid": "aa1201d7-36b5-453f-8a9f-f6913baf854f:827ab638-ab2c-4210-ac3e-9e5d7c95e1ef", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7019200723.1", "spisova_znacka": "9Sa/1/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Sa/1/2019 z 27. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7019200723.1"}, {"guid": "aa1201d7-36b5-453f-8a9f-f6913baf854f:965dc610-e13f-45ee-ac0f-0dbfae44bc4d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7019200723.1", "spisova_znacka": "9Sa/1/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Sa/1/2019 z 27. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7019200723.1"}, {"guid": "2138dcd2-0fcb-4fef-8653-5793cf8901a1:3f20aa05-9529-4d8a-8bbe-0e2d3ffc9d52", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6718206476.1", "spisova_znacka": "43Cob/91/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/91/2020 z 9. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6718206476.1"}, {"guid": "2138dcd2-0fcb-4fef-8653-5793cf8901a1:19492279-537e-4e26-be14-6233516a75d8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6718206476.1", "spisova_znacka": "43Cob/91/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/91/2020 z 9. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6718206476.1"}, {"guid": "89d4585a-7488-46f2-af24-fc5a4320db63:5c7a9520-050f-4681-99c7-5edf23b4542a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7916207959.3", "spisova_znacka": "9Co/16/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/16/2019 z 26. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7916207959.3"}, {"guid": "a87908a9-b0a6-464f-bb63-682176f98992:9605d171-f888-486a-a960-2dabcb88688a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6716207839.1", "spisova_znacka": "17Co/296/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/296/2017 z 30. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6716207839.1"}, {"guid": "a87908a9-b0a6-464f-bb63-682176f98992:dfbcf556-ea98-4a1d-ab95-072147b71191", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6716207839.1", "spisova_znacka": "17Co/296/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/296/2017 z 30. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6716207839.1"}, {"guid": "2cc59238-021b-4016-96e0-90afe5714f1a:d80957a3-8635-45a5-9331-fbc119a272aa", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5611200286.3", "spisova_znacka": "11Co/92/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/92/2018 z 17. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5611200286.3"}, {"guid": "aec926f7-d006-44ec-aae9-800084b41d32:2c1d1488-dfd0-4c69-911a-548369a5ed6e", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2025:8824200729.7", "spisova_znacka": "11C/20/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11C/20/2024 z 19. 3. 2025", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2025-03-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2025:8824200729.7"}]}