{"guid": "ussr:71028fae-9c37-44e6-ae14-f8c1953c3618", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.272.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 272/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/2017 z 26. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. apríla 2017, sp. zn. II. ÚS 272/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.272.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/71028fae-9c37-44e6-ae14-f8c1953c3618", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.272.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.272.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.272.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 272/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o.,\nRadlinského 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Daniel Futej, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n4 Co 100/2015, 4 Co 101/2015 z 8. júla 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5 Cdo 51/2016, 5 Cdo 52/2016 z 13. marca 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Co 100/2015,\n4 Co 101/2015 z 8. júla 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 51/2016, 5 Cdo 52/2016\nz 13. marca 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených – napadnutého uznesenia a napadnutého\nrozsudku – vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní pred Okresným súdom Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) proti žalovanej [Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou\nSlovenska (ďalej aj „NBS“)] domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci“). Okresný súd rozsudkom sp. zn. 9 C 201/2011\nz 3. novembra 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobu a návrh sťažovateľa\nna prerušenie konania a začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej\núnie zamietol. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom z 8. júla 2015 tak, že rozsudok okresného\nsúdu potvrdil ako vecne správny. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu z 8. júla 2015\npodal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením\nz 13. marca 2017 tak, že ho odmietol.\nK skutkovým a právnym okolnostiam právnej veci, ktorá bola predmetom\nrozhodovania v napadnutých konaniach pred okresným súdom a krajským súdom,\nsťažovateľ uvádza, že ako člen vložil do družstva\n(ďalej len „družstvo“), peňažné prostriedky, ktoré družstvo\nzhodnocovalo v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných\nslužbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o cenných papieroch“). Družstvo malo túto činnosť vykonávať na základe verejnej\nponuky majetkových hodnôt podľa § 126 zákona o cenných papieroch, na základe\nzverejneného prospektu investície, ktorý schvaľuje Národná banka Slovenska. Prospekt\n\n2\n\ninvestície bol schválený rozhodnutím Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI\nz 21. marca 2002 o schválení prospektu investície. Družstvo využívalo na zhodnocovanie\npeňažných prostriedkov členov a na nadobudnutie majetkových hodnôt výhradne\nobchodníka s cennými papiermi\n\n(ďalej\n\nlen „obchodník s cennými papiermi“), ktorý vykonával činnosť obchodníka s cennými\npapiermi podľa zákona o cenných papieroch na základe povolenia na poskytovanie\ninvestičných služieb vydaného NBS do 1. marca 2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na\nposkytovanie investičných služieb. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných\nprostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky družstva a ich spracovanie v rámci\nprospektu investície upravovala zmluva o správe portfólia cenných papierov podľa zákona\nč. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a podľa zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorú uzatvorili\nako zmluvné strany družstvo a obchodník s cennými papiermi „a ktorá bola počas\njej platnosti zmluvnými stranami menená a doplnená, naposledy v znení zmien a doplnení\nuskutočnených Zmluvou o riadení portfólia uzatvorenej dňa 2. 6. 2008“ (ďalej len\n„zmluva“).\nMiera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených sťažovateľom do družstva\nmala byť v súlade s prospektom investície a na základe činnosti obchodníka s cennými\npapiermi podľa zmluvy 8 % p. a. Nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľom verejnej\nponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi vykonávala\ndohľad podľa zákona o cenných papieroch NBS, ktorej právomoci v oblasti dohľadu\nvyplývajú zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke\nSlovenska v znení neskorších predpisov. Okrem týchto právnych predpisov NBS\nvykonávala dohľad nad družstvom a obchodníkom s cennými papiermi aj podľa zákona\nč. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov.\nSťažovateľ sa v konaní pred okresným súdom a krajským súdom domáhal proti\nžalovanej (Slovenská republika, za ktorú koná NBS) náhrady škody v sume 134 000,06 €\n\n3\n\ns príslušenstvom, pričom tvrdil, že išlo o škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti\ns nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone bankového dohľadu nad družstvom.\nSťažovateľ v konaní pred okresným súdom argumentoval tým, že peňažné\nprostriedky do družstva „vkladal výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahol na to, že Družstvo\na aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad Národnou Bankou\nSlovenska a tak, že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené\njeho peňažné prostriedky, ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške. Sťažovateľ\npoukazuje na skutočnosť, že nemal vedomosť o tom, že môže dôjsť ku škode na jeho\ninvestícii. Ako uvádzalo Družstvo, obchodník s CP mu počas trvania zmluvy predkladal\nvyúčtovania, ktoré nenasvedčovali neplnenie jeho záväzkov zo Zmluvy, s obsahom\nvyúčtovaní Družstvo ubezpečoval, že zhodnocovanie vkladov, ktoré Družstvu zverili\nčlenovia u Obchodníka s CP prebieha v dohodnutej výške. Takéto ubezpečenie vyplývalo\nokrem iného aj z toho, že si Obchodník s CP vyúčtovával za činnosť podľa Zmluvy odmenu\nvo výške zhodnotenia portfólia Družstva obchodníkom s CP nad zmluvne dohodnuté 8 %-né\nzvýšenie hodnoty portfólia Družstva podľa Zmluvy. V dôsledku... konania subjektu\nfinančného trhu – Obchodníka s CP... tak vznikla Sťažovateľovi škoda, ktorá predstavuje\nsumu, o ktorú sa zmenšil majetok Sťažovateľa, pretože túto sumu mu Družstvo nevrátilo\na ani nevráti, a ktorú žalobca v predmetnom konaní preukázal predloženými dôkazmi.“.\nPodľa sťažovateľa je napadnutý rozsudok krajského súdu z 8. júla 2015 založený\nna skutkových a právnych záveroch, ktoré sú arbitrárne, keďže v ňom nebol\n„... rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať formalistický výklad práva. Konkrétne sa\njedná o nasledujúce závery:\n(i) limitácia dohľadu zo strany NBS a jej postup v medziach zákona a Ústavy SR\n(ii) zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť Obchodníka s CP\nvoči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči Sťažovateľovi\n(iii) subsidiarita uplatneného nároku voči NBS vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej\nv konkurze Družstva.\nNBS mala vedomosť o verejne známych skutočnostiach, že činnosťou Obchodníka\ns CP a Družstva vzniká bezprostredne hroziace nebezpečenstvo vzniku škody, no napriek\n\n4\n\ntomu však nekonala tak, aby včas vykonala preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku\ntejto škody. NBS mala prístup k všetkým informáciám v dôsledku informačnej povinnosti\nDružstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a to vrátane aktuálneho\nstavu hospodárenia Družstva. NBS vo svojom vyjadrení sama uviedla a potvrdila,\nže vykonávala dohľad nad dodržiavaním povinností Družstva, kontrolovala zverejnenie\nschváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, aktuálnosť prospektu\ninvestície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností\nvyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, splnenie povinnosti predložiť NBS pred\nzverejnením\n\nna\n\nposúdenie\n\noznámenia\n\no\n\nverejnej\n\nponuke\n\nmajetkových\n\nhodnôt,\n\nako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 Zákona o CP...\nKrajský súd odvodzuje limitovaný dohľad NBS od § 129 ods. 3 Zákona o CP, ktorý\nbol doplnený do Zákona o CP s účinnosťou až od 1. 6. 2010. V tejto súvislosti je nevyhnutné\nuviesť, že uvedené ustanovenie obsahuje povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt dodržiavať schválený prospekt investície. Z tohto znenia však nemožno\nvyvodiť jednoznačný záver o tom, že pred jeho doplnením NBS vykonávala dohľad iba\nv limitovanom rozsahu. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 Zákona o CP je a bolo\nzisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú\ndohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 Zákona o CP (ktorý platí\nv tomto znení už od 1. 5. 2007), Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových\nhodnôt, ako aj Obchodník s CP patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany\nNBS. Podľa § 135 ods. 2 Zákona o CP mala NBS zisťovať (čo v prípade Družstva ani\nObchodníka s CP neurobila) všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp.\nnedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a Obchodníkovi s CP. Zákonný\ndohľad zo strany NBS bol dokonca upravený tak široko, že NBS má zisťovať informácie\na podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík,\nktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo\nčinnosťou Obchodníka s CP, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov\ndohliadaných subjektov. Ak NBS mala informácie o celkovej činnosti Družstva, nemohla\nvykonávať a ani nevykonávala dohľad v limitovanom rozsahu.“.\n\n5\n\nVšeobecné súdy podľa názoru sťažovateľa taktiež pri svojom rozhodovaní\nnezohľadnili „správu správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva o stave konkurzu\na jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7 C 206/2011...“.\nPodmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom podľa § 9 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\nnie je podľa názoru sťažovateľa, „aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania\npohľadávky v konkurznom konaní, pretože Zákon o zodpovednosti za škodu nedefinuje\nuvedenú podmienku ako jednu z jej (osobitných) predpokladov. Zákon o zodpovednosti za\nškodu o ktorý Sťažovateľ opieral svoju žalobu, neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani\nnepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak,\npripúšťa regresnú náhradu. Pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce konkurzné\nkonanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by\nzákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval občiansky zákonník. Zákon\no zodpovednosti za škodu, ako i trestný zákon, a to až do doby právoplatného skončenia\nkonkurzného konania. Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť,\nzodpovednosť štátu či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti\núpadcu podľa zákona o konkurze.“.\nSťažovateľ prostredníctvom dovolania adresovaného najvyššiemu súdu namietal\nporušenie práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podľa\njeho názoru nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich\nskutočností a je založené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach. Podľa\nsťažovateľa je namieste úvaha, že najvyšší súd „... namietaným uznesením vybočil\nz ústavných medzí rozhodovania príslušného orgánu ochrany práv. Svojím rozhodnutím\nNajvyšší súd de facto odmietol právo Sťažovateľa na súdnu ochranu... nedostatočne\nodôvodnil svoj záver a Sťažovateľ považuje Uznesenie Najvyššieho súdu za nedostatočne\nodôvodnené. Z odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že podané dovolanie\nodmietol s poukazom na to, že dovolanie nie je prípustné, nakoľko Sťažovateľom namietaná\nprocesná vada ako aj iné vady v danom súdnom konaní nevyšli najavo. Sťažovateľ je toho\nnázoru, že Najvyšší súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu\n\n6\n\nv zmysle platnej právnej úpravy považovať. Z daného odôvodnenia rovnako nie je zrejme\nakých úvah sa Najvyšší súd pri odmietnutí ním podaného dovolania pridržiaval.“.\nSťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd nálezom\nrozhodol tak, že vysloví porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozsudkom krajského súdu z 8. júla 2015 a napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nz 13. marca 2017, napadnuté rozhodnutia zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie. Sťažovateľ si zároveň uplatnil úhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n7\n\nSťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nie je podstatná odlišnosť\n(II. ÚS 27/07).\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu z 8. júla\n2015\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n\n8\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri\nuplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1\ndohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že\nvyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť\nodôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom\n\n9\n\nna okolnosti daného prípadu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro\nBalani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997;\nHiggins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nKrajský súd napadnutým rozsudkom z 8. júla 2015 potvrdil rozsudok okresného súdu\nz 3. novembra 2014. Poukázal na odôvodnenie tohto rozsudku, pričom následne\nna zdôraznenie správnosti jeho dôvodov uviedol podrobne vlastné právne závery. Stotožnil\nsa s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého v konaní neboli preukázané\npredpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup NBS a vznik\nškody. V tejto súvislosti uviedol:\n„Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol\npreukázaný nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní\ndohľadu nad činnosťou Družstva. V danom prípade nie je sporné, že Národná banka\nSlovenska bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa\nverejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba\nvziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z.\n(novela zákona č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z. z.), teda až od\n01. 06. 2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené\ntak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom\nuloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investícií. Teda až od 01. 06. 2010 mohla\nNárodná banka Slovenska dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investícií.\nTiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127\nods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových\nhodnôt stanovená až od 01. 01. 2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák.\nč. 566/2001 Z. z. (novela zák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z. z). Počas\ncelej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom\nza pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investícií štatutárny zástupca vyhlasovateľa\n\n10\n\nverejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z. z.). Pokiaľ\nide o rizikovosť portfólia. zák. č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík,\nna rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne\ninvestovanie. Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla Národná banka\nSlovenska kontrolovať. Národná banka Slovenska nevykonávala dohľad nad finančnými\nukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva navrhovateľ. Podľa platnej právnej úpravy\nmohol totiž kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. § 126 až\n§ 130 zák. č. 566/2001 Z. z. V tejto súvislosti treba poukázať i na to, že navrhovateľ si musel\nbyť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko, a že doterajší alebo propagovaný\nvýnos nie je zárukou budúcich výnosov... Ak si toho navrhovateľ vedomý nebol, nemožno to\npričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť\nzákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o jeho argumentáciu, že o rozsahu\ndohľadu Národnej banky Slovenska nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.\nNebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti Národnej\nbanky Slovenska v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon\nč. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti - preto ani Národnej banke Slovenska\nz neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť\nukladala...\nZ obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi\nvyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania\ncenných papierov a iných finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením\nportfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s cennými papiermi obchodoval\nvo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo\niniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho\nktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č.\n566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako\nklient obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť\nuvedených operácii nie je zaručená, a navrhovateľ si ako člen Družstva, ktoré za týmto\núčelom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno\n\n11\n\ns istotou predpovedať a odhadnúť, čo je podstatným znakom týchto obchodov\nprostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi s tým, že až do rozhodnutia Národnej\nbanky Slovenska zo dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi\ns cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným\nrozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1. 3. 2011, č. GUV274/2011, vykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou\nbankou Slovenska a činnosť Družstva, ktorého bol navrhovateľ v rozhodnom čase členom,\nspĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich\nzhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania\nna vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania;\na zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými\npapiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči navrhovateľovi.\nNebolo možné stotožniť sa ani s námietkou navrhovateľa o nedostatočných\nopatreniach Národnej banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení\nzávažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, nakoľko\nodhliadnuc od aktívneho prístupu Národnej banky Slovenska k obchodníkovi s cennými\npapiermi, preukázaného jej rozhodnutím zo dňa 8.1.2008 č. OPK-9750/3/2007, ktorým\nuložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96 eur (500.000.- Sk),\nkedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej banky\nSlovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. 8. 2008 č. OPK-9750-5/2007, uložila\nobchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 9.958.18 eur (300.000,- Sk), a následne\nrozhodnutím zo dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi\ns cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb. Navrhovateľ sa nemôže\nv konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý má\nspočívať v takom pochybení v postupe Národnej banky Slovenska, ktoré sa týkajú\nhmotnoprávneho posúdenia veci, keď takéto hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo\nodraziť v obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska, nakoľko nie je možné za nesprávny\núradný postup považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona\nna daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten\núčastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.\n\n12\n\nPostup Národnej banky Slovenska bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy... a preto\npokiaľ Národná banka Slovenska zisťovala podmienky a predpoklady pre vydanie vyššie\nuvedených rozhodnutí, za týmto účelom nepochybne zhromažďovala podklady (dôkazy),\nhodnotila zistené skutočnosti, tieto právne posúdila, a iné opatrenia, ktoré od Národnej\nbanky Slovenska navrhovateľ očakával a namietal ich nedostatočnosť, nemôžu byť na ujmu\nodporcovi. V daných prípadoch išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutí\na prípadné nesprávnosti a vady pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa\npotom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať\njeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, pričom navrhovateľ v priebehu celého\nkonania pred súdom prvého stupňa vytýkal len nesprávny úradný postup Národnej banky\nSlovenska...\n... Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik\nškody, pretože nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi,\nteda Družstvu, s ktorým bol v právnom vzťahu, a ktoré je vo vzťahu k nej v pozícii dlžníka\npovinného vydať mu získaný prospech v podobe vyrovnacieho podielu. Kým teda\nnepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný\npredpoklad existencie škody...“\nKrajský súd sa vysporiadal aj s námietkou sťažovateľa o spôsobe vykonania\ndokazovania okresným súdom, ktorá mala predstavovať tzv. inú vadu konania spôsobujúcu\nnesprávnosť rozhodnutia, keď uviedol:\n„Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa v podanom odvolaní,\ntýkajúcou sa údajného procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý na pojednávaní\nnevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predpísaným spôsobom, nakoľko z obsahu\nzápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd prvého stupňa účastníkov riadne oboznámil\ns obsahom listinných dôkazov. Navrhovateľom vytýkané procesné pochybenie súdu prvého\nstupňa, ktoré malo spočívať v riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného\nk preukázaniu rozhodujúcich skutočností, spôsobom uvedeným v ust. § 129 ods. 1 O. s. p.,\nteda nebolo odvolacím súdom zistené.“\n\n13\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npri\n\npreskúmavaní\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nako odvolacieho súdu vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého\nodôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj\npožiadavku\n\nkomplexného\n\nposudzovania\n\nvšetkých\n\nrozhodnutí\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\n(tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného\nsúdneho konania (IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd vychádzal aj z toho, ako bolo odôvodnenie rozsudku okresného súdu\nvymedzené v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu.\nOkresný súd v rozsudku z 3. novembra 2014 dospel k záveru, že sťažovateľ\nnepreukázal predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, „keď nepreukázal vznik škody,\nnamietaného nesprávneho úradného postupu, a tým ani vznik príčinnej súvislosti medzi\nškodou a nesprávnym úradným postupom“.\nOkresný súd k preukázaniu vzniku škody poukázal na judikatúru najvyššieho súdu\n(rozhodnutia sp. zn. 4 Cz 110/84 a sp. zn. 4 Cdo 199/2005) a rozhodnutie Najvyššieho súdu\nČeskej republiky sp. zn. 25 Cdo 1404/2004, z ktorých vyplýva právny záver, že nárok\nna náhradu škody voči štátu môže byť uplatnený „až vtedy, ak nemožno dosiahnuť\nuspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania\nbezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať...\n... navrhovateľ sa ako bývalý člen Družstva... musí domáhať zaplatenia svojej\npohľadávky voči Družstvu, nakoľko Družstvo je vo vzťahu k nej v pozícii dlžníka/povinného.\nresp. osoby, ktorá je povinná navrhovateľovi vydať získaný prospech v podobe\nvyrovnacieho podielu.“.\nOkresný súd poukázal tiež na to, že sťažovateľ si svoju pohľadávku uplatnil voči\ndružstvu ako úpadcovi v konkurze, pričom jeho pohľadávka bola správcom konkurznej\npodstaty popretá. Konanie o incidenčnej žalobe sťažovateľa nebolo právoplatne skončené.\n\n14\n\nNa tomto základe dospel okresný súd k záveru, že sťažovateľ „nepreukázal bezúspešnosť\nuplatňovania svojich práv voči Družstvu“. Okresný súd tiež považoval za relevantné,\nže prebiehajú súdne konania, v ktorých správca uplatnil predovšetkým nároky\nz odporovateľných právnych úkonov, preto „nie je možné ustáliť majetok úpadcu −\nDružstva, s ktorým bol navrhovateľ v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť\nuspokojená jeho pohľadávka uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody\nza nesprávny úradný postup“.\nOkresný súd poukázal tiež na argumentáciu sťažovateľa v podaní zo 14. októbra\n2014, v ktorom tento preukazoval nesprávny úradný postup NBS, ktorý „mal podľa\nnavrhovateľa spočívať v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu\ninvestície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania\nčinnosti Družstva, prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu\npo zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24. 08. 2007 a v prijatí\nnedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení\nobchodníka pri činnosti voči Družstvu“. Okresný súd sa následne vysporiadal\ns jednotlivými aspektmi, ktoré mali predstavovať nesprávny úradný postup NBS, a dospel\nk záveru, že uvedený predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu sťažovateľ nepreukázal.\nZ argumentácie krajského súdu v napadnutom rozsudku v spojení s rozsudkom\nokresného súdu dostatočne vyplýva záver, z akých dôvodov konajúce súdy dospeli k záveru,\nže sťažovateľ nepreukázal predpoklady na vznik zodpovednosti za škody − nesprávny\núradný postup NBS a vznik škody. Tento právny záver ústavný súd nepovažuje\nza arbitrárny a ani zjavne neodôvodnený, preto je ústavne udržateľný. Uvedený právny\nzáver je zároveň dostatočným podkladom pre výrok konajúcich súdov o zamietnutí návrhu\nsťažovateľa na náhradu škody.\nPokiaľ ide o námietky sťažovateľa, možno konštatovať, že sú výlučne výrazom\nodlišného právneho hodnotenia zisteného skutkového stavu. Odlišné právne hodnotenie\nskutkového stavu je klasickým východiskom sporového konania, kde v súdnom konaní proti\nsebe stoja účastníci konania, ktorí majú odlišný a protichodný názor na vzniknutú skutkovú\n\n15\n\nsituáciu. Súd, ktorý rozhoduje spor účastníkov konania, pri rozhodnutí v prospech jedného\nz účastníkov rozhodne v zásade aj v súlade s právnym názorom úspešného účastníka, teda\nspravidla v rozpore s právnym názorom neúspešného účastníka (porovnaj m. m.\nIV. ÚS 135/2012, II. ÚS 659/2016). Skutočnosti, ktoré sťažovateľ uvádza v sťažnosti,\nsú podľa názoru ústavného súdu výrazom výlučne odlišného právneho názoru sťažovateľa\nna predmet sporu. Sťažovateľom uvádzané skutočnosti nijako neindikujú také pochybenia\nv postupe krajského súdu a v jeho rozsudku, ktoré by mali ústavnoprávny rozmer, teda ktoré\nby vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa podľa\nústavy a dohovoru.\nUvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa z dôvodu\njej zjavnej neopodstatnenosti.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu z 13. marca 2017\nArgumentácia sťažovateľa, ktorou odôvodňuje porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, ktorým bolo jeho dovolanie odmietnuté ako neprípustné podľa v tom čase\nplatného a účinného § 243b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)\nv spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP, sa sústreďuje predovšetkým na „nedostatočné\nodôvodnenie“ rozhodnutia najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu. Sťažovateľ v dovolaní\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu namietal, že ním došlo k odňatiu možnosti konať pred\nsúdom podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, keďže toto rozhodnutie je založené na nesprávnych\nskutkových a právnych zisteniach, ktoré vychádzajú z dokazovania, ktoré je neúplné,\npričom rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a arbitrárne. Sťažovateľ rovnako\n\n16\n\nnamietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia,\nčím je daná existencia vady podľa § 241 ods. 2 písm. c) OSP, resp. argumentoval tzv. inou\nvadou podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP.\nZ už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nVychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd sa v rámci predbežného\nprerokovania sústredil na posúdenie, či sa najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom\nvysporiadal s dovolacími námietkami sťažovateľa, ktorými odôvodňoval prípustnosť\ndovolania v súlade s § 237 ods. 1 písm. f) a § 241 ods. 2 písm. a), b) a c) OSP, sledujúc\npritom skutočnosť, či nemožno sťažnosť v tejto časti považovať za zjavne neopodstatnenú.\nV súvislosti s preskúmavaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd\npoukazuje v prvom rade na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že\notázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí v zásade do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti\na jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa\n(napr. II. ÚS 324/2010).\n\n17\n\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení najprv preskúmal procesnú prípustnosť\ndovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu, pričom dospel k záveru,\nže dovolanie nie je podľa § 238 ods. 1, 2 a 3 OSP prípustné. Následne preskúmal dovolanie\nproti napadnutému rozsudku krajského súdu s prihliadnutím na § 242 ods. 1 druhú vetu OSP\naj z dôvodov uvedených v § 237 ods. 1 OSP, a to predovšetkým z dôvodu existencie\nprípadnej vady podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, ktorej sa sťažovateľ dovolával. Najvyšší\nsúd následne uviedol:\n«12. K tejto námietke dovolací súd odkazuje na zjednocujúce stanovisko\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015 publikované v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, podľa\nktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2\npísm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť\no skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho\nsúdneho poriadku. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad\nuplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka\nsa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy,\nkeď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady\nnajzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok\nz roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“\n(Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).\n13. Za neopodstatnenú dovolací súd považuje aj námietku, ktorou dovolateľ\nspochybňuje predvídateľnosť rozhodovania súdov opomenutím pre neho priaznivej\njudikatúry, ktorú ale v dovolaní nekonkretizuje, čo vylučuje možnosť objektívneho\npreskúmania pravdivosti jeho tvrdení. Napriek tomu dovolací súd uvádza, že rozhodnutia\nsúdov v danej veci sa neodkláňajú od doterajšej relevantnej a doposiaľ konzistentnej\nrozhodovacej\n\nsúdnej\n\npraxe\n\n(prvoinštančných,\n\nodvolacích,\n\nči dovolacieho\n\nsúdu)\n\nv identických alebo obdobných prípadoch (porovnaj napr. 1 Cdo 34/2016, 1 Cdo 227/2016,\n2 Cdo 932/2015, 2 Cdo 38/2016, 3 Cdo 121/2016, 3 Cdo 122/2016, 4 Cdo 7/2016,\n4 Cdo 431/2015, 4 Cdo 48/2016, 5 Cdo 174/2015, 5 Cdo 175/2015, 5 Cdo 377/2015,\n\n18\n\n5 Cdo 796/2015, 5 Cdo 664/2015, 6 Cdo 143/2016, 6 Cdo 133/2016, 7 Cdo 99/2016,\n7 Cdo 111/2016, 8 Cdo 142/2016, 8 Cdo 143/2016 a ďalšie), čím je rešpektovaný princíp\npredvídateľného rozhodovania súdov (právnej istoty) a vylúčený prípadný negatívny\ndôsledok vedúci k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).»\nK ďalším námietkam sťažovateľa najvyšší súd uviedol:\n„14. Prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. nezakladalo\nnedostatočné\n\nzistenie\n\nrozhodujúcich\n\nskutkových\n\nokolností,\n\nnevykonanie\n\nvšetkých\n\nnavrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere\nnajvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993\na R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010,\n2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011,\n6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012 a pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).\n15. Pokiaľ žalobca v dovolaní tvrdil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na\nnesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie\nveci ako dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. prípustnosť dovolania nikdy\nnezakladalo (viď R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.\n1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,\n6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014), preto sa dovolací súd týmito\nnámietkami žalobcu nemohol zaoberať.“\nVychádzajúc z citovaného, ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd sa\nv napadnutom uznesení ústavne konformným spôsobom zaoberal kľúčovými dovolacími\nnámietkami, ktoré sťažovateľ uplatnil vo svojom dovolaní smerujúcom proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu, pričom právne závery, ktoré k nim zaujal, sú primeraným\nspôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu právnych noriem, ktoré najvyšší súd\npri rozhodovaní o dovolaní aplikoval. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je preto podľa\nnázoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné a nesignalizuje\n\n19\n\ntakú príčinnú súvislosť medzi ním a sťažovateľom označenými právami, ktorá by zakladala\nreálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nÚstavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je\npovinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa\ndohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody\nprípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania boli vôbec naplnené. Takýto postup\na rozhodnutie dovolacieho súdu Občiansky súdny poriadok výslovne umožňuje, preto\npoužitý spôsob v konkrétnych prípadoch nemohol znamenať odoprenie prístupu sťažovateľa\nk súdnej ochrane v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že\nmedzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia porušenia sa\nsťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný\nsúd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2017\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "nesprávny úradný postup", "družstvo-členstvo v družstve", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "arbitrárnosť", "ujma, náhrada škody-majetková ujma", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aeccb912-4339-4a05-bc84-5cabcb02d0e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.659.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 659/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 659/2016 z 7. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-07", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.659.2016.1"}, {"guid": "ussr:f9ae6dd6-5ecc-43a5-b4fc-d62c4a53eed2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9ae6dd6-5ecc-43a5-b4fc-d62c4a53eed2"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "9db83be2-4506-4705-8aee-f6ab6a4ed9ce:9c96af80-ef22-4ef0-8b68-f521b994e279", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1112203262.1", "spisova_znacka": "4Cdo/7/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/7/2016 z 22. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-22", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1112203262.1"}, {"guid": "9b504dfc-e74d-425e-ad6b-5ad348790d10:5e61b3bf-1d0e-445c-bb26-1d997ee3c296", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244578.1", "spisova_znacka": "2Cdo/932/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/932/2015 z 26. 10. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-10-26", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244578.1"}, {"guid": "2a143a44-71ce-45d1-8b55-c0da1150f0c4:41691215-02e8-4a08-b3d6-aa901df80e13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244463.1", "spisova_znacka": "3Cdo/121/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/121/2016 z 12. 10. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244463.1"}, {"guid": "c092ed88-90da-4198-9ea1-5863441fff4a:5de66117-5d22-40b5-8bcb-3bd8a30141f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014893903.1", "spisova_znacka": "6Cdo/133/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/133/2016 z 27. 7. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-07-27", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014893903.1"}, {"guid": "53d360ac-8a0f-462b-a97a-b07abf45f2f2:b4ab39de-20f3-43e5-b101-4f9a05c90d13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244768.3", "spisova_znacka": "2Cdo/38/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/38/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244768.3"}, {"guid": "e762dce2-0b0e-41cd-bcb9-78f650089e7c:7366095d-667a-47cf-819e-5d8319129ba1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1112203246.1", "spisova_znacka": "4Cdo/431/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/431/2015 z 25. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-25", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1112203246.1"}, {"guid": "2e8668dd-3156-4ea2-b431-4456d70d3bb9:8267970d-3ac8-4943-8a09-5d101df5f73b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3112226004.2", "spisova_znacka": "4Co/101/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/101/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3112226004.2"}, {"guid": "21114e42-aba2-404d-a371-075cc7e008d8:1004914f-f3e0-4deb-94ad-10c516f71f51", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1111244724.1", "spisova_znacka": "4Co/100/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/100/2015 z 7. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-07-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244724.1"}], "citovane_v": []}