{"guid": "ussr:8802a6b1-92da-402b-8af9-65db4b23e486", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.300.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 300/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/2017 z 9. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. mája 2017, sp. zn. II. ÚS 300/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.300.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-05-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8802a6b1-92da-402b-8af9-65db4b23e486", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.300.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.300.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.300.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 300/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, a\n\n,\n\n,\n\n, zastúpených advokátkou\n\nJUDr. Zuzanou Molokačovou, Advokátska kancelária, Masarykova 16, Prešov, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práv\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3 Co 87/2016 z 3. novembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára\n2017 doručená sťažnosť\n\na\n\n(ďalej len „sťažovatelia“)\n\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných\n\npráv a slobôd (ďalej len „listina“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením\nKrajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 87/2016 z 3. novembra\n2016. Dátum odovzdania sťažnosti na poštovú prepravu je nečitateľný.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia ako žalovaní 1 a 3 boli účastníkmi konania\no zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Rozsudkom Okresného súdu\nPrešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. 25 C 212/2009-389 zo 7. apríla 2014 bolo zrušené\npodielové spoluvlastníctvo k pozemku ležiacemu v kat. území\n\n, zapísanému\n\nako parc. č. 603 (orná pôda – 4 682 m 2).\n\nv katastri nehnuteľností na\n\nSpoluvlastníctvo sa vyporiadalo tak, že do výlučného vlastníctva\n\n(ďalej\n\nlen „žalobkyňa“) bola prikázaná novovytvorená parc. č. 764/11 (orná pôda – 2 341 m 2),\ndo podielového\n\nspoluvlastníctva\n\nsťažovateľov,\n\na to\n\nkaždého\n\nz nich\n\nv polovici,\n\nnovovytvorená parc. č. 764/12 (orná pôda – 780 m 2) a do výlučného vlastníctva\n(ďalej len „žalovaná 2“) novovytvorená parc. č. 764/13 (orná pôda – 1 561 m 2).\nZároveň bolo vyslovené, že o trovách konania a trovách štátu sa rozhodne samostatným\nuznesením po právoplatnosti rozsudku.\nSťažovatelia podali proti rozsudku okresného súdu odvolanie a žiadali, aby okresný\nsúd rozsudok zmenil, prípadne ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\nRozsudkom krajského súdu sp. zn. 3 Co 167/2014, 3 Co 168/2014 z 3. decembra\n2014 bol rozsudok okresného súdu potvrdený.\nUznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 658/2015\nz 2. marca 2016 bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľov podané proti rozsudku krajského\nsúdu.\nPo právoplatnosti rozsudku okresného súdu jeho následným uznesením č. k.\n25 C 212/2009-477 z 12. marca 2015 bolo rozhodnuté, že sťažovatelia sú povinní spoločne\na nerozdielne zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 4 243,73 €, žalobkyňa je povinná\nnahradiť štátu trovy konania vo výške 46,91 €, každý zo sťažovateľov je povinný nahradiť\nštátu trovy konania vo výške po 7,82 € a žalovaná 2 je povinná nahradiť štátu trovy konania\nvo výške 31,27 €.\n2\n\nProti uzneseniu okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie. Poukázali na to, že\ntáto občiansko-právna vec sa viedla v záujme všetkých účastníkov konania, čo vyplýva\nz predmetu konania, ktorým je zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva\nk nehnuteľnosti, preto nemožno hovoriť o úspechu niektorej z procesných strán a priznávať\njej náhradu trov konania proti inej procesnej strane. Zdôraznili, že aj podľa okresného súdu\nsa znalecké dokazovanie vykonávalo v prospech všetkých účastníkov, a preto každému\nz nich bola uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania s ohľadom na výšku\nspoluvlastníckeho podielu. Podľa sťažovateľov platí, že princíp prospechu z vykonávania\nznaleckého dokazovania nemôže byť odlišný od princípu procesného prospechu ako celku,\nktorého je znalecké dokazovanie integrálnou súčasťou. Podľa sťažovateľov podstatné je aj\nto, že oni vstúpili do konania až po smrti svojho otca\n\n, ktorý bol pôvodne\n\nžalovaným 1 (ďalej len „pôvodný žalovaný 1“). Pritom nemali právne dispozície uzavierať\npredsúdnu dohodu, na ktorú okresný súd odkazuje. Sťažovatelia v žiadnom ohľade nemarili\npriebeh súdneho konania, pretože mali záujem na spravodlivom usporiadaní vzájomných\nvzťahov. Bolo ich právom podať odvolanie a byť v konaní činnými, pokiaľ boli\npresvedčení, že konajú vo svojom záujme. Poukázali aj na to, že uznesením okresného súdu\nsp. zn. 25 C 212/2009 z 29. novembra 2011 bolo pôvodnému žalovanému 1 priznané\noslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 25 %. Napriek tomu sa okresný súd s touto\nskutočnosťou nevysporiadal, aj keď citoval ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku. Skutočnosť oslobodenia pôvodného žalovaného 1 od súdneho poplatku nebola\nzohľadnená v rozhodnutí o náhrade trov konania vzniknutých štátu, ale ani vo vzťahu\nk dôvodom hodným osobitného zreteľa (v čase priznania oslobodenia od súdnych poplatkov\nbol pôvodný žalovaný 1 už 89-ročným dôchodcom s ťažkým zdravotným postihnutím), pre\nktoré okresný súd podľa sťažovateľov nemal náhradu trov konania priznať s odkazom na\nustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku. Išlo pritom o niektoré nároky vzniknuté\nv čase, keď bol pôvodný žalovaný 1 účastníkom konania. Tieto nároky vznikli výlučne\njemu, a mali preto postihovať jeho majetok. Aj v tomto ohľade považovali sťažovatelia\nuznesenie okresného súdu za nepreskúmateľné pre nedostatok zákonných dôvodov.\nPodľa názoru sťažovateľov nepreskúmateľný bol aj súdny výpočet tarifnej hodnoty\njedného úkonu, keď okresný súd uviedol, že vychádzal z ceny požadovaného podielu\n\n3\n\npripadajúceho na žalobkyňu, a to vo výške 7 023 €, ako súčin výmery pripadajúcej na\npodiel žalobkyne (2 341 m2) a ceny 3 € za 1 m2. Tarifná hodnota jedného úkonu tak podľa\nokresného súdu predstavuje sumu 237,34 €. Sťažovatelia namietali to, ako okresný súd\ndospel k cene 3 € za 1 m2, pretože v súvislosti s podaním dovolania predložili 6. februára\n2015 potvrdenie obce\n\nz 3. februára 2015, podľa ktorého hodnota pozemku (orná\nje 0,2615 € za 1 m2, a vzhľadom na to,\n\npôda, vinice, ovocné sady) v katastri obce\n\nže sporná parcela je v liste vlastníctva uvádzaná ako orná pôda, táto hodnota je relevantná.\nZ tejto skutočnosti vychádzala tak samotná žalobkyňa, ako aj okresný súd pri platení\nsúdneho poplatku vo výške 73 €. Rovnako aj sťažovateľom bol vyrubený súdny poplatok za\npodanie dovolania, vychádzajúc z preukázanej ceny 0,2615 € za 1 m2. Pre sťažovateľov je\nnejasné a nevysvetliteľné, prečo súd počíta súdne poplatky z hodnoty 11,5-násobne nižšej\nnež náhradu trov právneho zastúpenia žalobkyne.\nZa nesprávnu považujú sťažovatelia aj skutočnosť, že vo veci samej nedošlo\nk úplnému, resp. celkovému vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, lebo sťažovatelia\nsa v konečnom dôsledku stali podielovými spoluvlastníkmi po polovici k novovytvorenej\nparc. č. 764/12 (orná pôda – 780 m2). K úplnému vyporiadaniu došlo preto iba vo vzťahu\nvoči žalobkyni a žalovanej 2.\nNapokon sťažovatelia namietali nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia s ohľadom\nna ustanovenie § 151 Občianskeho súdneho poriadku, keďže sa iba odkazuje na toto\nustanovenie.\nSťažovatelia ďalej poukázali na to, že krajský súd, ktorý uznesenie okresného súdu\npotvrdil, trvá na tom, že pred podaním žaloby bol pôvodný žalovaný 1 vyzvaný\nna mimosúdnu dohodu, s návrhom ktorej však nesúhlasil. V súdnom konaní tak pôvodný\nžalovaný 1, ako aj sťažovatelia vytvárali prekážky brániace ukončeniu sporu, menili svoje\npostoje k navrhovaným riešeniam zo strany žalobkyne, a tým zavinili vznik trov na strane\nžalobkyne. Ďalej sťažovatelia poukázali na to, že podľa krajského súdu bolo preukázané, že\nsporný pozemok sa rozdeľoval pre účely individuálnej bytovej výstavby s tým, že obec\nuž vydala územné rozhodnutie na vytvorenie stavebných pozemkov podľa\núzemného plánu. Krajský súd pritom poukázal na potvrdenie obce\n\n4\n\nz 10. januára\n\n2013. Vyplýva z neho, že rozdelením pozemku sa sleduje vytvorenie nových stavebných\npozemkov s priamym prístupom ku každej stavebnej parcele z miestnej komunikácie.\nZa tohto stavu okresný súd správne vychádzal pri výpočte odmeny advokáta z tarifného\nzákladu určeného z ceny 3 € za 1 m2. Uvedené skutočnosti zároveň neopodstatňujú záver\no existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom priznanie čiastočného\noslobodenia od súdnych poplatkov pôvodnému žalovanému 1 nijako nemôže znamenať, aby\nokresný súd úspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania s odkazom na ustanovenie §\n150 Občianskeho súdneho poriadku. Napokon sťažovatelia uviedli, že krajský súd vychádza\naj z toho, že odvolacie dôvody sa nijako nedotýkali povinnosti sťažovateľov nahradiť štátu\ntrovy konania, a preto sa výrok o povinnosti sťažovateľov zaplatiť štátu po 7,82 € osobitne\nnepreskúmaval.\nSťažovatelia sú presvedčení, že uznesenie krajského súdu o trovách konania nie je\nv súlade s požiadavkami kladenými na spravodlivý súdny proces, pričom zároveň\npredstavuje protiústavný zásah do majetkových práv sťažovateľov. Napadnuté uznesenie\nvo výroku dotýkajúcom sa sťažovateľov je svojvoľné, je v príkrom rozpore s relevantnou\nprávnou úpravou, má za následok porušenie označených základných práv a je nedostatočne\nodôvodnené z ústavnoprávneho hľadiska.\nKrajský súd podľa sťažovateľov nezodpovedal relevantné otázky kladené nimi\nv odvolaní. Nedokázal vysvetliť, prečo sa počítali súdne poplatky z hodnoty ornej pôdy,\navšak náhrada trov právneho zastúpenia žalobkyne sa už počítala z hodnoty ako pre\nstavebný pozemok, čo je takmer 11,5-násobne viac. Napriek skutočnosti, že predmetom\nkonania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k ornej pôde (nie teda\nk stavebným pozemkom), trovy právneho zastúpenia žalobkyne sa nezákonne navýšili.\nPokiaľ krajský súd uvádza, že obcou\n\nbolo vydané územné rozhodnutie na\n\nvytvorenie stavebných pozemkov podľa územného plánu, a odkazuje pritom na potvrdenie\nobce\n\nz 10. januára 2013, treba uviesť, že z uvedeného potvrdenia tieto skutočnosti\n\nnevyplývajú. Sťažovatelia predložili potvrdenie obce\n\nz 28. januára 2015, z ktorého\n\nvyplýva opak, a to, že územné rozhodnutie, ktoré by sa týkalo predmetných parciel, vydané\nnebolo. Podľa sťažovateľov krajský súd nedokáže právne relevantne vysvetliť, prečo\npovažuje hodnotu sporných nehnuteľností za odlišnú pri náhrade trov právneho zastúpenia\n5\n\nžalobkyni v porovnaní s jej hodnotou pre účely vyrubovania súdnych poplatkov, hoci ide\no totožný pozemok – ornú pôdu.\nUznesenie krajského súdu sa podľa sťažovateľov javí aj ako arbitrárne, a to jednak\nkvôli odlišne stanovenej hodnote toho istého pozemku, ale aj z hľadiska hodnotenia postoja\nsťažovateľov k návrhom usporiadania vlastníckych vzťahov zo strany žalobkyne.\nŽalobkyňa pôvodne žiadala nehnuteľnosť rozdeliť pozdĺžne. Podľa okresného súdu sa\núčastníci neskôr dohodli na inom spôsobe rozdelenia, a to tak, ako to uviedol znalec. Preto\nnie je pravdou, že by v dôsledku postoja sťažovateľov mali vznikať trovy právneho\nzastúpenia žalobkyne. Spôsob rozdelenia pozemkov ustálil znalec a bol odlišný aj od\npôvodných návrhov samotnej žalobkyne. Navyše okresný súd konštatuje v uznesení\nz 12. marca 2015, že znalecké dokazovanie sa vykonávalo v prospech všetkých účastníkov,\na preto každému z nich uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania s ohľadom na výšku\nspoluvlastníckeho podielu, avšak pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, argumentuje už\núspechom žalobkyne. Teda krajský súd neodpovedal na odvolaciu námietku, podľa ktorej\nprincíp prospechu z vykonávania znaleckého dokazovania nemôže byť odlišný od princípu\nprocesného prospechu ako celku, ktorého je znalecké dokazovanie integrálnou súčasťou.\nBolo v záujme všetkých účastníkov vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, a preto podľa\nsťažovateľov nemožno hovoriť o úspechu žalobkyne a priznať jej z tohto dôvodu náhradu\ntrov konania.\nPodľa názoru sťažovateľov za arbitrárny treba považovať aj výklad ustanovenia\n§ 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o neexistencii dôvodov hodných osobitného\nzreteľa, ale aj o tom, že priznanie čiastočného oslobodenia od súdnych poplatkov\nv prospech pôvodného žalovaného 1 nijako nemôže ovplyvniť, aby okresný súd nepriznal\núspešnej žalobkyni náhradu trov s odkazom na ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho\nporiadku. Krajský súd podľa presvedčenia sťažovateľov neuviedol dôvody, pre ktoré síce\nbolo namieste pôvodnému žalovanému 1 priznať oslobodenie od súdnych poplatkov, avšak\npri náhrade trov konania to už nebolo potrebné zohľadniť.\nAko podstatné sa ďalej podľa sťažovateľov javí, že do konania vstúpili až po smrti\npôvodného žalovaného 1. Sťažovatelia v žiadnom ohľade nemarili priebeh súdneho\n\n6\n\nkonania, pretože mali záujem na spravodlivom usporiadaní vzájomných vzťahov. Bolo ich\nprávom podať odvolanie a byť v konaní činnými. Odkázali aj na priznanie oslobodenia od\nsúdnych poplatkov v rozsahu 25 % pôvodnému žalovanému 1, napriek tomu sa však krajský\nsúd touto otázkou odmietol zaoberať tvrdiac, že odvolacie dôvody sa nijako nedotýkali\npovinnosti sťažovateľov nahradiť štátu trovy konania.\nNapokon sťažovatelia poukazujú na to, že v právoplatnom rozsudku vo veci samej\nchýba zákonný podklad účelného využitia veci z dôvodu neexistencie prístupovej cesty pre\nsťažovateľov k prikázanému pozemku, pričom nedošlo ani k vyporiadaniu ich podielového\nspoluvlastníctva,\n\npretože\n\nobaja\n\nzostali\n\ni naďalej\n\npodielovými\n\nspoluvlastníkmi\n\nk novovytvorenej parcele.\n2.1 Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Sťažnosti sa vyhovuje.\n2. Základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/87/2016 zo dňa 3.11.2016 porušené bolo.\n3. Základné právo sťažovateľov vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na\npokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/87/2016\nzo dňa 3.11.2016 porušené bolo.\n4. Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/87/2016 zo dňa\n3.11.2016 a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n5. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania vo výške\n624,68 EUR /za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie\nsťažnosti) po 147,33 € a režijný paušál po 8,84 € pre dvoch zastúpených, teda 2X/2X\n(147,33+8,84)/ do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu na účet ich právneho\nzástupcu.“\n\n7\n\nII.\n3. Z rozsudku okresného súdu č. k. 25 C 212/2009-389 zo 7. apríla 2014 vyplýva, že\nním\n\ndošlo\n\nk zrušeniu\n\na vyporiadaniu\n\npodielového\n\nspoluvlastníctva\n\nk sporným\n\nnehnuteľnostiam reálnou deľbou. Okresný súd inter alia konštatoval, že žalobkyňa podanú\nžalobu odôvodnila tým, že zotrvanie v spoluvlastníctve najmä s pôvodným žalovaným 1\nspôsobuje nezhody, a to najmä potom, čo bol schválený územný plán v obci a pozemky sú\nurčené na zastavanie. Pôvodný žalovaný 1 vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že\ns navrhovaným spôsobom vyporiadania nesúhlasí, súhlasil by s pozdĺžnou deľbou, avšak\nnajprv si chce uplatniť predkupné právo. Hoci pôvodný žalovaný 1 sa napokon\nso žalobkyňou dohodol na spôsobe rozdelenia sporného pozemku tak, ako to navrhol znalec\nv jednej z alternatív, a hoci v tomto zmysle bolo aj okresným súdom vo veci samej\nrozhodnuté, sťažovatelia, ktorí sa stali účastníkmi konania po vyhlásení rozsudku, podali\nodvolanie, v ktorom so spôsobom rozdelenia pozemku nesúhlasili. Bránili sa predovšetkým\ntým, že spoluvlastníctvo by vôbec nemalo byť za daného stavu zrušené, a preto sa domáhali\nzamietnutia žaloby.\n4. Z rozsudku krajského súdu sp. zn. 3 Co 167/2014 z 3. decembra 2014 vyplýva, že\nním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 25 C 212/2009-389 zo 7. apríla 2014,\nktorým sa rozhodlo vo veci samej, teda o zrušení a vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva. Krajský súd inter alia konštatuje, že sťažovatelia v podanom odvolaní\npožadovali, aby bol rozsudok okresného súdu zmenený a žaloba bola zamietnutá\ns poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za\nnáhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.\n5. Z potvrdenia obce\n\nč. 24/2013 z 10. januára 2013 adresovaného žalobkyni\n\nvyplýva, že na parcelách č. 603, 604 a 605 je povolená bytová výstavba, pričom táto\nvýstavba je aj zahrnutá v územnom pláne obce\n6. Z potvrdenia obce\nsťažovateľovi\n\n.\n\nč. 109/2015 z 28. januára 2015 adresovaného\nvyplýva, že územné rozhodnutie týkajúce sa parciel\n\n8\n\nč. 604, 605/1 a 603 nebolo vydané, pričom časť parcely č. 603 má byť využiteľná na\nvýstavbu rodinných domov.\n7. Z uznesenia krajského súdu č. k. 3 Co 87/2016-520 z 3. novembra 2016 vyplýva,\nže ním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. 25 C 2012/2009-477 z 12. marca\n2015 o trovách konania. Podľa názoru krajského súdu dôležité sú okolnosti, ktoré viedli\nžalobkyňu k uplatneniu nároku na súde, ako aj postoj účastníkov v priebehu konania.\nV konaní sa preukázalo, že spoluvlastnícky podiel žalobkyne bol najväčší (3/6), podiel\nžalovanej 2 bol 2/6 a podiely sťažovateľov boli najmenšie (po 1/12). Keďže nikoho\nnemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, žalobkyňa 9. októbra 2009\npodala žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ešte pred podaním\nžaloby vyzvala pôvodného žalovaného 1 na uzatvorenie dohody, avšak tento s návrhom\nnesúhlasil. V priebehu konania potom tak pôvodný žalovaný 1, ako aj následne sťažovatelia\nvytvárali prekážky brániace ukončeniu sporu. Menili postoje k navrhovaným riešeniam\nusporiadania vlastníckych vzťahov zo strany žalobkyne, čím zavinili, že na strane žalobkyne\nvznikali trovy právneho zastúpenia. K odvolacej námietke, že okresný súd pri výpočte trov\nprávneho zastúpenia mal vychádzať z hodnoty nehnuteľnosti 0,2615 € za 1 m 2 (v súlade\ns potvrdením vydaným obcou\n\n3. februára 2015), a nie z hodnoty 3 € za 1 m2, treba\n\nkonštatovať, že v konaní sa nepochybne preukázalo, že nehnuteľnosť tvoriaca predmet\nkonania sa rozdeľovala na účely individuálnej bytovej výstavby a obcou\n\nuž bolo\n\nvydané územné rozhodnutie o vytvorení stavebných pozemkov podľa územného plánu\n(pozri potvrdenie obce\n\nz 10. januára 2013 na č. l. 291 spisu). Z toho teda vyplýva,\n\nže rozdelením sporného pozemku sa sleduje vytvorenie nových stavebných pozemkov\npodľa schváleného územného plánu obce. Správne preto postupoval okresný súd, ak pri\nvýpočte odmeny advokáta za právne zastupovanie vychádzal z ceny 3 € za 1 m2. K tejto\ncene žalobkyňa predložila podklady z internetových ponúk na predaj pozemkov v obci\n. Z troch ponúk vyplývala cena 14,14 € za 1 m2, ďalej cena 11 € za 1 m2 a napokon\ncena 6,64 € za 1 m2. Možno z toho vyvodiť, že najnižšia obvyklá cena pozemkov\nobdobných, ako je sporný pozemok, je minimálne vo výške 6,64 € za 1 m 2. Keďže\nžalobkyňa žiadala určiť cenu nižšiu, teda 3 € za 1 m 2, je táto cena aj s prihliadnutím na\nskutočnosť, že v budúcnosti sa bude pozemok využívať ako stavebný, v celom rozsahu\n\n9\n\ndôvodná. Všetky už uvedené skutočnosti vo svojom súhrne neopodstatňujú prijatie záveru\no existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku. Priznanie čiastočného oslobodenia od súdnych poplatkov pôvodnému žalovanému\n1 nijako nemôže znamenať, aby súd pri rozhodovaní úspešnej žalobkyni nepriznal náhradu\ntrov s odkazom na ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku. S ohľadom na\nskutočnosť, že odvolacie dôvody sa nijako nedotýkali povinnosti sťažovateľov nahradiť\nštátu trovy konania, krajský súd tieto výroky o povinnosti sťažovateľov zaplatiť štátu trovy\nkonania po 7,82 € osobitne nepreskúmaval.\nIII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n9. Ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že rozhodovanie všeobecného súdu\no trovách konania považuje za integrálnu súčasť civilného procesu a je zásadne výsadou\nvšeobecného súdu. V rámci tohto rozhodovania však v zásade ide vždy o aplikáciu\n\n10\n\njednoduchého práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne\npreskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného\nsúdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také\nextrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej\nroviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu sťažnosť. Inak\npovedané, problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer\nlen v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by\nmohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení\naplikovateľného právneho predpisu, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (rovnaké závery\nporov. napr. aj v I. ÚS 40/2012, II. ÚS 364/2014, II. ÚS 64/09, III. ÚS 92/09,\nIV. ÚS 248/08,\n\nz novšej\n\njudikatúry\n\npozri\n\nII. ÚS\n\n153/2016,\n\nII.\n\nÚS\n\n357/2016,\n\nII. ÚS 681/2016).\n10. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n11. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\n11\n\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n12. Skôr ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu prijateľnosti sťažnosti na ďalšie\nkonanie, resp. k preskúmaniu prítomnosti dôvodov opodstatňujúcich odmietnutie sťažnosti\npri jej predbežnom prerokovaní, dáva do pozornosti, že v čase rozhodovania\nprvostupňového súdu o predmetných trovách konania (12. marca 2015) bol účinný a platný\nObčiansky súdny poriadok, ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 nahradený novými\nprocesnými kódexmi, konkrétne Civilným sporovým poriadkom, Civilným mimosporovým\nporiadkom a Správnym súdnym poriadkom. Ústavný súd tak musí vychádzať pri\nposudzovaní prijateľnosti sťažnosti aj z tejto skutočnosti a prihliadať na v rozhodujúcom\nčase účinnú a platnú legislatívu vzťahujúcu sa na vec sťažovateľa a rozhodovaciu činnosť\nústavného súdu.\n13. Sťažovatelia majú viaceré výhrady voči uzneseniu krajského súdu (pozri ďalej).\nÚstavný súd vo vzťahu k prevažnej väčšine uplatnených námietok dospel k záveru,\nže argumentácia krajského súdu sa javí ako dostatočná a presvedčivá a žiadne známky\narbitrárnosti, ale ani zjavnej neodôvodnenosti nevykazuje. Samotná skutočnosť, že\nsťažovatelia majú na vec odlišný názor, nezakladá bez ďalšieho porušenie označených práv\npodľa ústavy, listiny, dohovoru a dodatkového protokolu.\nPodľa sťažovateľov už samotná povaha konania o zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva znamená, že v takýchto sporoch nemožno hovoriť o úspechu\nniektorej z procesných strán, a teda ani priznávať jej náhradu trov proti inej procesnej\nstrane. Takéto konanie sa totiž vedie v záujme všetkých strán, čo vyplýva napokon aj z toho,\nže i podľa názoru všeobecných súdov znalecké dokazovanie sa vykonávalo v prospech\nvšetkých strán a každej z nich sa uložila povinnosť nahradiť štátu trovy znaleckého\n\n12\n\ndokazovania. Pritom podľa argumentácie sťažovateľov princíp prospechu z vykonávania\nznaleckého dokazovania nemôže byť odlišný od princípu procesného prospechu ako celku,\nktorého je znalecké dokazovanie integrálnou súčasťou.\nZ pohľadu ústavného súdu nemožno s uvedenou argumentáciou súhlasiť. Každá\nobčiansko-právna vec je súdom vedená v záujme všetkých strán konania, čo vyplýva\nzo skutočnosti, že medzi stranami existuje spor a je v ich záujme, aby sa v súdnom konaní\nvyriešil. V tomto zmysle nemožno súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva považovať za nejakú špecifickú kategóriu. Neobstojí ani porovnanie\nprincípu, ktorým sa riadi náhrada trov štátu v súvislosti s trovami znaleckého dokazovania,\ns princípom, ktorým sa riadi náhrada trov konania vo vzájomnom vzťahu medzi stranami.\nAk spôsob reálneho rozdelenia pozemku bol medzi stranami sporný, nájdenie optimálneho\nriešenia s pomocou znalca ‒ zememerača bolo naozaj v záujme všetkých strán konania.\nOd toho však treba odlíšiť náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami, ktorá sa riadi\nprincípom úspešnosti či neúspešnosti strany v konaní vo veci samej.\nĎalej sťažovatelia namietajú, že sa stali účastníkmi konania (stranami) až po smrti\npôvodného žalovaného 1, a to ako jeho dedičia. V žiadnom ohľade nemarili priebeh\nsúdneho konania, lebo ich záujmom bolo spravodlivé usporiadanie vzájomných vzťahov.\nRovnako im nemožno vyčítať podanie odvolania či ďalšie aktivity v konaní vykonané\nv presvedčení, že bránia vlastný záujem.\nÚstavný súd v uvedenej súvislosti považuje za významné, že tak pôvodný\nžalovaný 1, ako aj následne sťažovatelia svojimi procesnými návrhmi vo veci samej\nspôsobili jednak potrebu podať žalobu (to sa vzťahuje na pôvodného žalovaného 1), ale aj\nnáslednú nemožnosť vec zmierlivo uzavrieť (to sa vzťahuje na sťažovateľov). Javí sa ako\nnesporné, že pôvodný žalovaný 1 s predžalobnou ponukou rozdelenia pozemku zo strany\nžalobkyne nesúhlasil a žiadal vyporiadať podielové spoluvlastníctvo odlišne. Prinajmenej\npo podaní žaloby (ak nie už aj predtým v rámci predžalobnej výmeny názorov) zaujal totiž\nvo veci\n\nsamej stanovisko,\n\nktorým pred zrušením\n\na vyporiadaním\n\npodielového\n\nspoluvlastníctva uprednostňoval svoje zákonné spoluvlastnícke predkupné právo voči\nostatným spoluvlastníkom, čo by zrušenie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou\n\n13\n\nvlastne vylučovalo. Sťažovatelia sa zasa v odvolaní proti rozsudku okresného súdu primárne\ndomáhali zmeny rozsudku a zamietnutia žaloby s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2\nObčianskeho zákonníka. Boli teda tej mienky, že sú splnené špecifické podmienky na to,\naby k zrušeniu spoluvlastníctva nedošlo. Pritom konečné rozhodnutie všeobecných súdov\ndalo za pravdu žalobkyni v základnej otázke potreby podielové spoluvlastníctvo zrušiť\na vyporiadať, a to vrátane spôsobu vyporiadania spočívajúceho v reálnom rozdelení\npozemku.\nSťažovatelia zdôraznili tiež, že uznesením okresného súdu sp. zn. 25 C 212/2009\nz 29. novembra 2011 bolo pôvodnému žalovanému 1 priznané oslobodenie od súdnych\npoplatkov v rozsahu 25 %. Podľa sťažovateľov mala byť táto skutočnosť zohľadnená\nv rozhodnutí o trovách konania jednak vo vzťahu k ich náhrade štátu (§ 148 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku), ale tiež vo vzťahu k dôvodom hodným osobitného zreteľa\n(§ 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), keďže pôvodný žalovaný 1 bol\nv inkriminovanom čase 89-ročným dôchodcom s ťažkým zdravotným postihnutím. Išlo\npritom o niektoré súdom priznané nároky, ktoré vznikli v čase, keď sa konalo proti\npôvodnému žalovanému 1, pričom vznikli výlučne len jemu a mali postihovať jeho majetok\n(nie teda majetok sťažovateľov).\nVo vzťahu k tej časti námietky, podľa ktorej priznané poplatkové oslobodenie pre\npôvodného žalovaného 1 malo byť zohľadnené ako dôvod hodný osobitného zreteľa podľa\n§ 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, treba z pohľadu ústavného súdu uviesť, že\nz hľadiska náhrady trov konania riadiaceho sa princípom úspechu v konaní, priznanie\nčiastočného poplatkového oslobodenia nemusí znamenať bez ďalšieho, že by neúspešná\nstrana (ktorej bolo čiastočné poplatkové oslobodenie priznané) mala byť z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa zaviazaná iba na čiastočnú náhradu trov konania v rozsahu,\nv akom nebola poplatkovo oslobodená. Za situácie, keď pôvodný žalovaný 1 (a následne po\nňom sťažovatelia ako dedičia) bol spoluvlastníkom nehnuteľného majetku, nejaví sa názor,\npodľa ktorého uvedená skutočnosť nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, ako\nnesprávny. Na tom nič nemení ani okolnosť, že časť priznaných nárokov vznikla za života\npôvodného žalovaného 1, a preto by mala postihovať jeho majetok. Sťažovatelia sú jeho\nprávnymi nástupcami tak v procesnoprávnom, ako aj hmotnoprávnom zmysle, a preto\n14\n\nzodpovedajú aj za trovy konania vzniknuté právnemu predchodcovi ako v spore neúspešné\nstrany. Napokon majetok patriaci pôvodnému žalovanému 1 sťažovatelia zdedili a v tomto\nzmysle spomínanú časť trov majú možnosť uhradiť aj z majetku, ktorý pôvodne patril\nprávnemu predchodcovi.\nS tou časťou námietky sťažovateľov, podľa ktorej sa všeobecné súdy nevysporiadali\ns priznaním poplatkového oslobodenia pôvodnému žalovanému 1 vo vzťahu k náhrade trov\nkonania štátu, sa bude ústavný súd zaoberať osobitne (pozri ďalej).\nPodľa uvedeného ako hlavná námietka je tvrdená nepreskúmateľnosť výpočtu\ntarifnej hodnoty jedného úkonu právneho zastúpenia žalobkyne advokátom v súvislosti\ns tým, že podľa všeobecných súdov finančná hodnota spoluvlastníckeho podielu žalobkyne\n(z ktorej bolo potrebné vychádzať) je 7 023 € (2 341 m 2 v cene 3 € za 1 m2), keďže ide\no stavebný pozemok. Pritom v rámci vyrubovania súdneho poplatku zo žaloby a súdneho\npoplatku z dovolania sa vychádzalo z hodnoty 0,2615 € za 1 m2, teda z hodnoty ornej pôdy.\nSťažovatelia poukázali na to, že z potvrdenia obce\n\nz 10. januára 2013 (na ktoré sa\n\nkrajský súd odvoláva) nevyplýva, že by sporný pozemok bol určený na bytovú výstavbu na\nzáklade územného rozhodnutia, práve naopak, z ďalšieho potvrdenia z 28. januára 2015\n(predloženého jedným zo sťažovateľov) výslovne vyplýva, že územné rozhodnutie, ktoré by\nsa týkalo sporného pozemku, vydané nebolo. Z pohľadu sťažovateľov je preto nejasné\na nevysvetliteľné, prečo všeobecné súdy počítali súdne poplatky z hodnoty 0,2615 € za\n1 m2, avšak náhradu trov právneho zastúpenia žalobkyne počítali z hodnoty 3 € za 1 m2,\nteda z hodnoty 11,5-násobne väčšej.\nÚstavný súd považuje za potrebné predovšetkým zo skutkového hľadiska prisvedčiť\nsťažovateľom v tom, že v potvrdení obce\n\nz 10. januára 2013 sa naozaj neuvádza,\n\nže by v súvislosti so sporným pozemkom existovalo územné rozhodnutie. Píše sa tam totiž\niba to, že bola povolená bytová výstavba, čo je zahrnuté aj v územnom pláne. Rovnako\nsprávne poukazujú sťažovatelia na to, že v potvrdení z 28. januára 2015 sa výslovne uvádza,\nže územné rozhodnutie týkajúce sa sporného pozemku nebolo vydané. Taktiež je pravdou,\nže podľa uznesenia krajského súdu č. k. 3 Co 87/2016-520 z 3. novembra 2016\n„nehnuteľnosť tvoriaca predmet konania sa rozdeľovala na účely individuálnej bytovej\nvýstavby a obcou\n\nuž bolo vydané územné rozhodnutie o vytvorení stavebných\n15\n\npozemkov podľa územného plánu (viď potvrdenie obce\n\nz 10. januára 2013 na č. l.\n\n291 spisu)“.\nTreba konštatovať, že územný plán predchádza z časového hľadiska územnému\nrozhodnutiu. Najprv preto musí dôjsť k prijatiu územného plánu a len potom možno vydať\nkonkrétne územné rozhodnutie, resp. rozhodnutia. V skutočnosti sa závery všeobecných\nsúdov o hodnote sporu pre účely náhrady trov právneho zastúpenia žalobkyne advokátom\nodvíjajú z preukázanej skutočnosti, že ešte pred podaním žaloby bol prijatý v obci\núzemný plán, ktorý počítal s využitím sporného pozemku na bytovú výstavbu. Podľa\npresvedčenia ústavného súdu krajský súd zrejme len nedopatrením uviedol namiesto\noznačenia územný plán označenie územné rozhodnutie.\nĎalej je podstatné, že sťažovatelia nenamietajú cenu 3 € za 1 m 2 z pohľadu metodiky,\nakou k tejto cene krajský súd dospel, pretože namietajú iba samotnú skutočnosť, že sa\nnevychádzalo z ceny pozemku ako ornej pôdy, ale z ceny pozemku určeného na bytovú\nvýstavbu.\nVzhľadom na dosiaľ uvedené považuje ústavný súd záver, podľa ktorého sa pri\nvýpočte náhrady trov právneho zastúpenia žalobkyne advokátom vychádzalo z toho, že\nsporný pozemok je určený na bytovú výstavbu, a z hodnoty 3 € za 1 m2, za presvedčivý,\na preto aj za akceptovateľný.\nZ rovnakého dôvodu treba súhlasiť aj so sťažovateľmi poukazujúcimi oprávnene na\nto, že tak pri posudzovaní náhrady trov právneho zastúpenia žalobkyne advokátom, ako aj\npri vyrubovaní súdnych poplatkov sa malo vychádzať z rovnakej hodnoty (podľa\nsťažovateľov z hodnoty ornej pôdy), čo sa však nestalo.\nZ doterajších úvah vyplýva, že okresný súd by mal (ak ešte neuplynuli zákonné\nlehoty podľa § 13 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch\na poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov) vydať v zmysle § 12\nods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za\nvýpis z registra trestov v znení neskorších predpisov nové rozhodnutie o poplatkovej\npovinnosti žalobkyne (v súvislosti s podaním žaloby) a sťažovateľov (v súvislosti s podaním\n\n16\n\ndovolania). K tomu treba poznamenať, že takýto postup okresného súdu by v konečnom\ndôsledku bol zrejme v neprospech sťažovateľov, ktorí by jednak museli doplatiť súdny\npoplatok z dovolania bez nároku na jeho náhradu, keďže vo veci samej boli neúspešní, ale\ntiež by to viedlo k zvýšeniu ich povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej žalobkyni\no sumu, o ktorú by táto zaplatila na súdnom poplatku zo žaloby viac.\nNemožno akceptovať ďalej ani námietku sťažovateľov, podľa ktorej nedošlo\nprávoplatne k úplnému zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, pretože\nsťažovatelia i naďalej zostali podielovými spoluvlastníkmi po polovici k reálne vyčlenenej\nparc. č. 764/12 (orná pôda – 780 m2), a preto nebolo na mieste uložiť im platenie trov za\ncelkové vyporiadanie. Pôvodný žalovaný 1 bol totiž jediným spoluvlastníkom podielu, ktorý\nsa dostal do spoluvlastníctva sťažovateľov dedením. Nebolo v tomto ohľade vecou\nžalobkyne a žaloby vyporiadavať podielové spoluvlastníctvo vzniknuté prechodom práv\ndedením na sťažovateľov, pretože takéto vyporiadanie je len vecou sťažovateľov, ktorí sú\nteraz výlučnými spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely. Sťažovateľom napokon ani nič\nnebránilo požadovať, aby v prípade reálnej deľby dostal vyčlenenú samostatnú parcelu do\nvýlučného vlastníctva iba jeden z nich.\nNa záver je potrebné vrátiť sa k námietke sťažovateľov, podľa ktorej mala byť\nskutočnosť priznania poplatkového oslobodenia pôvodného žalovaného 1 zohľadnená pri\nrozhodovaní o nároku štátu na náhradu trov ním vynaložených podľa § 148 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku, ako na to už ústavný súd poukázal.\nPodľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania\nproti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú\npredpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.\nV uvedenej súvislosti krajský súd zaujal stanovisko, že odvolacie dôvody\nsťažovateľov sa nijako nedotýkali povinnosti sťažovateľov nahradiť štátu trovy konania,\na preto krajský súd tieto výroky o povinnosti sťažovateľov zaplatiť štátu trovy konania po\n7,82 € osobitne nepreskúmaval.\n\n17\n\nÚstavný súd hodnotí túto námietku sťažovateľov (na rozdiel od všetkých ostatných\nnámietok už pertraktovaných) ako dôvodnú z hľadiska príslušného zákonného ustanovenia.\nNemožno totiž akceptovať názor, podľa ktorého sa odvolacie dôvody nedotýkali povinnosti\nsťažovateľov nahradiť štátu trovy konania. Sťažovatelia v podanom odvolaní výslovne\npoukázali na ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj na to, že\nčiastočné poplatkové oslobodenie pôvodného žalovaného 1 nebolo pri náhrade trov\nvzniknutých štátu vzaté na zreteľ. Odvolacia argumentácia sťažovateľov bola v danej\nsúvislosti dostatočná na to, aby sa ňou krajský súd meritórne zaoberal a vysporiadal. Keby\ntak urobil, musel by priznať štátu náhradu trov od každého zo sťažovateľov krátenú o 25 %.\nMal ich teda zaviazať správne na zaplatenie sumy po 5,86 €.\nI napriek uvedenému záveru považuje ústavný súd aj túto časť sťažnosti za ústavne\nudržateľnú preto, lebo porušenie práv sťažovateľov, ku ktorému v tejto časti došlo, nemá\nvzhľadom na veľkosť dotknutej sumy ústavnú relevanciu, resp. intenzitu. Bolo preto\npotrebné vzhľadom na nepatrnosť sumy, ktorej sa pochybenie týka, pridŕžať sa princípu\nprávnej istoty založenej právoplatným rozhodnutím.\n14. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd zastáva názor, že krajský súd sa\nv napadnutom uznesení ústavne konformným spôsobom zaoberal kľúčovými námietkami,\nktoré sťažovatelia uplatnili vo svojom odvolaní. Právne závery, ktoré k námietkam\nsťažovateľov zaujali konajúce súdy, sú primeraným spôsobom odôvodnené a zodpovedajú\nobsahu a zmyslu právnych noriem, ktoré krajský súd v spojení s okresným súdom pri\nrozhodovaní aplikovali. Napadnuté uznesenie krajského súdu je preto podľa názoru\nústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné a nesignalizuje takú\npríčinnú súvislosť medzi ním a sťažovateľmi označenými právami, ktoré by zakladali reálnu\nmožnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\n15. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. mája 2017\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-oslobodenie", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8c807b44-9bde-4c71-90a4-b33829b8dec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 681/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 681/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1"}, {"guid": "ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6"}, {"guid": "ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ed15a8d3-27bc-402a-9802-1c9a75014557:ffa4982f-21da-46cd-958f-7c21832d6caa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8109225507.1", "spisova_znacka": "3Cdo/658/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/658/2015 z 1. 3. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-03-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8109225507.1"}, {"guid": "2bca3b42-2213-4240-9850-4b849c986175:ae4b782c-5dc6-47bd-bfd1-425c2135fd4a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8109225507.5", "spisova_znacka": "3Co/87/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/87/2016 z 2. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-11-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8109225507.5"}, {"guid": "ef4e0d67-5f1f-4701-80da-2857954dbe5d:ac3e1cae-9c48-4212-9a52-4faa53b67424", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/167/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/167/2014 z 3. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-12-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ef4e0d67-5f1f-4701-80da-2857954dbe5d:ac3e1cae-9c48-4212-9a52-4faa53b67424"}, {"guid": "41d038b4-2860-454e-b026-90a4e49f6b79:fa1aae89-099a-4b8f-b4a4-d6d4f4aab07c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7713204928.1", "spisova_znacka": "3Co/168/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/168/2014 z 30. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-03-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7713204928.1"}], "citovane_v": [{"guid": "141f4954-ed57-4f1c-8677-6969d1518cab:0a57455f-107c-48c7-aeb7-2ae3222795f3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1398899688.4", "spisova_znacka": "9Co/31/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/31/2020 z 25. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-02-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1398899688.4"}]}