{"guid": "ussr:3e4ff459-375f-4c71-a590-83d6698a77e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.317.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 317/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 317/2017 z 10. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. mája 2017, sp. zn. II. ÚS 317/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.317.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-05-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3e4ff459-375f-4c71-a590-83d6698a77e7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.317.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.317.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.317.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 317/2017-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Pristašovou, Vazovova 9/B,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n43 CoKR 20/2015 zo 17. decembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\n\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\n\nsúdu v Banskej\n\nBystrici\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nsp.\n\nzn.\n\n43 CoKR 20/2015\n\nzo 17. decembra 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ si žalobou doručenou Okresnému\nsúdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) uplatnil voči\n(ďalej len „žalovaná“ alebo „správkyňa“),\nsprávkyni konkurznej podstaty\n\n(ďalej\n\nlen „úpadca“), nárok na náhradu škody v sume 26 761,80 € s príslušenstvom. Sťažovateľ\nv žalobe tvrdil, že žalovaná ako správkyňa v rámci reštrukturalizačného konania viackrát\nporušila povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, čím mu mala byť spôsobená škoda.\nOkresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 26 Cbi 17/2014-166 z 9. apríla 2015 tak,\nže žalobu zamietol.\nProti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.\nProti napadnutému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom\nrozhodol okresný súd uznesením č. k. 26 Cbi 17/2014-261 z 3. júna 2016 tak, že konanie\no dovolaní zastavil z dôvodu, že sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok.\nSťažovateľ v sťažnosti poukazuje na jednotlivé pochybenia, ktorých sa žalovaná\nako správkyňa v reštrukturalizačnom konaní dopustila, ktoré mali podľa neho spôsobiť\nuplatnenú škodu. V tejto súvislosti uvádza:\n«Správkyňa v reštrukturalizačnom konaní opomenula, že pohľadávka sťažovateľa,\nktorá bola uplatnená v reštrukturalizačnom konaní bola „sui generis“, nebola teda\nzabezpečená zabezpečovacím inštitútom podľa § 8 ZKR, kedy by si zabezpečovacie právo\nmusel sťažovateľ uplatniť priamo v prihláške ani nezabezpečená, za akú ju posudzovala\nsprávkyňa v dôsledku vlastného omylu, keď inštitút výhrady vlastníctva považovala\nza zabezpečovací inštitút podľa § 8 ZKR, ktorý zaniká jeho neuplatnením v základnej\nprihlasovacej lehote na prihasenie pohľadávky. V omyle ďalej pokračovala, keď opomenula\n\n2\n\nplatnú právnu úpravu a protizákonne navrhla do veriteľského výboru osoby spriaznené\ns dlžníkom, čím opätovne naštrbila zákonnosť reštrukturalizácie úpadcu. V omyle posúdenia\npohľadávky potom pokračovala aj pri následnej schvaľovacej schôdzi reštrukturalizačného\nplánu veriteľov úpadcu, kedy neúplne reagovala na odôvodnenú námietku sťažovateľa,\nv ktorej opätovne sťažovateľ vyzýval, aby sa na jeho tovar prihliadalo ako na tovar inej\nosoby ako úpadcu a buď sa pohľadávka preradila do inej skupiny s vyšším uspokojením,\nalebo sa na ňho reštrukturalizačný plán vôbec nevzťahoval. Správkyňa sa vôbec\nnevysporiadala s časťou odôvodnenej námietky týkajúcej sa vydania tovaru a pohľadávku\nponechala medzi nezabezpečenými pohľadávkami. Sťažovateľovej požiadavke, aby sa na\nňho reštrukturalizačný plán vôbec nevzťahoval následne vyhovel Okresný súd Banská\nBystrica, ktorý v svojom rozsudku vyslovil neúčinnosť reštrukturalizačného plánu v konaní\nvedenom pod spis. zn. 66 Cbi 1/2013 zo dňa 4. 2. 2014 práve z dôvodu, že pohľadávka\nsťažovateľa zaradená do reštrukturalizácie bola „sui generis“ a vôbec nemala byť\nzaradená do súpisu pohľadávok určených na uspokojovanie počas reštrukturalizácie...\nSprávkyňa\n\npočas\n\ntrvania\n\nreštrukturalizácie\n\nani\n\nkonkurzu\n\nneposkytovala\n\nsťažovateľovi súčinnosť a sťažovateľ bol tak pozbavený akejkoľvek možnosti zistiť, kde sa\njeho majetok nachádza a teda nemohol si uplatniť ochranu svojho vlastníckeho práva,\nnajmä právo na vydanie veci, vylúčenie veci z súpisu majetku úpadcu etc.. Po vyhlásení\nrozsudku Okresného súdu Banský Bystrica spis. zn. 66 Cbi 1/2013 zo dňa 4. 2. 2014\no určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči sťažovateľovi bol na úpadcu\nvyhlásený konkurz...\nV konkurznom konaní majetok ku ktorému sa viaže vlastnícke právo sťažovateľa\nnebolo zaradené do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, a teda sťažovateľ si nemohol\nexcindačnou žalobou uplatniť právo na vylúčenie veci zo súpisu, a to aj napriek\nvyjadreniam správkyne na pojednávaní na Okresnom súde spis. zn.: 26 Cbi 17/2014 zo dňa\n19. 3. 2015 tvrdila, že tovar sťažovateľa sa nachádza na sklade úpadcu.\nZ dôkazov predložených všeobecným súdom vyplýva, že majetok na ktorý sa viazalo\nzmluvne dojednaná výhrada vlastníctva sa na sklade úpadcu nenachádza a úpadca ani\nnedisponuje drevnou guľatinou v porovnateľnom rozsahu, aby mohol tovar vydať\nsťažovateľovi. Všeobecné súdy sa s touto otázkou vôbec nevysporiadali.\n\n3\n\nA preto uplatňovať si svoje právo na vydanie veci pomocou rei vindikačnej žaloby\nby bol sťažovateľ nad mieru primeranú pomerom zaťažený povinnosťou uhradiť súdny\npoplatok 6 % z hodnoty sporu za vec - drevnú guľatinu v pôvodnej 26 761,80,- €, ktorá za\nčas 3 rokov stratila na hodnote, a teda účel za ktorým by rei vindikačná žaloba mala byť\npodaná, by nebolo možné naplniť z dôvodu nemožnosti plnenia priznaného súdom.\nSkutočnosť, že okresný i krajský súd v odôvodnení rozsudkov sa vôbec nezaoberali\notázkou či bola drevná guľatina, ktorá bola predmetom konania o náhrade škody predaná\na/alebo v ktorej fáze úpadkového konania bola drevná guľatina scudzená predstavuje\nodňatie možnosti konať pred súdom a vyjadrovať sa k všetkým tvrdeniam a navrhnutým\ndôkazom. Rovnako túto otázku nepovažovali za potrebné zodpovedať ani orgány činné\nv trestnom konaní pri výsluchoch na základe trestného oznámenia podaného sťažovateľom,\nčím bolo navyše porušené právo vlastniť majetok.»\nSťažovateľ napokon argumentuje, že krajský súd mu svojím postupom odňal\nmožnosť konať pred súdom tým, že nenariadil pojednávanie v odvolacom konaní, hoci\nv odvolaní uviedol nové skutočnosti a dôkazy „v súlade s § 205a OSP, ktoré bez vlastnej\nviny nemohol použiť v pôvodnom konaní, nakoľko v tom čase ešte neexistovali.\n... Odvolací súd sa nevysporiadal s novými skutočnosťami a dôkazmi predloženými\nsťažovateľom podľa § 205a OSP, v odôvodení rozsudku sa žiadnym spôsobom nevyjadril\nk obsahu žiadosti sťažovateľa o nariadenie pojednávania a rovnako neodôvodnil, prečo\nnenariadil pojednávanie, hoci boli splnení podmienky podľa § 214 ods. 1 písm. a) OSP.“.\nNa základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„... Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie z čl. 6 ods. 1\nDohovoru... ... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nrozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43 CoKR/20/2015 zo dňa 17. 12. 2015\nporušené bolo.\n... Základné právo sťažovateľa na právo vlastniť majetok vyplývajúce z čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky porušené bolo.\n\n4\n\n... Rozsudok krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43 CoKR/20/2015 zo dňa\n17. 12. 2015 sa zrušuje a vec sa Krajskému súdu Banská Bystrica vracia na ďalšie konanie.\n... Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi\nvo výške 20 000,- €... na účet právneho zástupcu sťažovateľa.\n... Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania\ndo 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“\nNávrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje\ntým, že „došlo k závažnému porušeniu práva sťažovateľa vlastniť a efektívne využívať svoj\nmajetok a brať z neho úžitky v spojení s porušením práva sťažovateľa na spravodlivý súdny\nproces a verejné prejednanie veci, a to tým, že sťažovateľ stratil právo a dispozíciu nad\nsvojim vlastníctvom - tovarom a nemohol s ním ďalej nakladať v dôsledku neoprávneného\nzadržiavania svojho vlastníctva úpadcom pod dozorom správcu v súlade so zákonom\nč. 7/2005 Z. z..., ktorí nakladali s vlastníctvom sťažovateľa proti jeho vôli a pokynom. Toto\nneoprávnené opomenutie konania spôsobilo sťažovateľovi psychickú ujmu, zamedzilo\nďalšiemu rozvoju podnikateľskej činnosti, spôsobilo nutnosť požiadať o úvery v banke,\nktoré by pokryli spôsobenú stratu a zabezpečili sťažovateľovu rodinu. Sťažovateľ sa\ndomáhal svojho práva pred všeobecnými súdmi ako aj orgánmi činnými v trestnom\nkonaní.“.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\n\n5\n\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\n\n6\n\nmožno uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale\nnemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná\nodpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd\nsplnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno\nposúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje,\naby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko\nz 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998).\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zo 17. decembra 2015, ktorým\ntento potvrdil rozsudok okresného súdu o zamietnutí žaloby sťažovateľa, poukázal\n\n7\n\nna odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, na odvolanie sťažovateľa a tiež na vyjadrenie\nžalovanej. Poukázal na podanie sťažovateľa, ktoré doručil krajskému súdu, pričom uviedol:\n„Dňa 19. 10. 2015 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalobcu nazvané ako\ndoloženie dôkazov, v ktorom žalobca doplnil svoje odvolanie, na toto podanie však\nuž odvolací súd neprihliadal, pretože bolo podané po uplynutí lehoty na odvolanie.“\nNásledne krajský súd uviedol tieto právne závery:\n„Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd\nk záveru, že súd prvého stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené\nskutočnosti správne právne posúdil, keď návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Prihláškou\nzo dňa 16. 05. 2012 si žalobca do reštrukturalizácie dlžníka\nprihlásil peňažnú pohľadávku vo výške 40.343,86 Eur vrátane príslušenstva (32.114,16 Eur\nistina, 4.526,10 Eur úroky z omeškania a 3.703,60 Eur náklady z uplatnenia). Ako právny\ndôvod vzniku pohľadávky je uvedená Kúpno-predajná zmluva zo dňa 03. 06. 2011 a dodací\nlist o prevode dreva, ďalej faktúra č. 112011 zo dňa 06. 06. 2011. Podľa údajov z prihlášky\nje zrejmé, že žalobca ako predávajúci si uplatnil voči kupujúcemu právo na zaplatenie\nkúpnej ceny za dodané drevo - guľatinu najprv žalobou na Okresnom súde Lučenec (vydaný\nplatobný rozkaz sp. zn. 13 Rob/339/2011, ktorý nebol odporcom prevzatý, následne vec\nvedená pod sp. zn. 14 Cb/32/2012, konanie na OS Lučenec nebolo právoplatne skončené)\na po povolení reštrukturalizácie dlžníka rozhodnutím OS Banská Bystrica zo dňa\n20. 04. 2012\n\nsi\n\nprihláškou\n\nzo\n\ndňa\n\n16.\n\n05.\n\n2012\n\nprihlásil\n\ntúto\n\npohľadávku\n\ndo reštrukturalizácie. Z prihlášky pohľadávky je nepochybné, že ide o peňažnú pohľadávku\ntitulom zaplatenia kúpnej ceny za drevo, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 112011 zo dňa\n06. 06. 2011, ďalej z úrokov z omeškania a z nákladov na uplatnenie. K prihláške žalobca\npriložil aj Kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 03. 06. 2011 uzavretú medzi žalobcom\nako predávajúcim a\n\nako kupujúcim, predmetom ktorej bola\n\ndodávka dreva, pričom okrem iného bolo v zmluve tiež dohodnuté, že tovar zostáva\nmajetkom predávajúceho do úplného zaplatenia faktúry.\nAko správne uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,\nnapriek tomu, že v kúpnej zmluve bola dohodnutá výhrada vlastníckeho práva, žalobcu ako\npredávajúceho až do zaplatenia kúpnej ceny zo strany kupujúceho, žalobca si ako veriteľ\n\n8\n\nv reštrukturalizácii uplatnil právo na zaplatenie ceny za dodané drevo. Žalobca, ktorý bol\nnaďalej vlastníkom predmetu kúpy, nežiadal o jeho vrátenie a teda neuplatnil si voči\ndlžníkovi nárok na vydanie veci, ale prihláškou do reštrukturalizácie sa domáhal\nfinančného plnenia titulom zaplatenia kúpnej ceny. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu\nprvého stupňa, že žalovaná pri zaradení prihlášky žalobcu do reštrukturalizácie\npostupovala v súlade so zákonom, neporušila povinnosť správcu konať s odbornou\nstarostlivosťou ako to uviedol aj súd prvého stupňa, bolo výlučne na vôli žalobcu ako\nveriteľa, či sa bude domáhať vydania veci od dlžníka alebo sa bude domáhať peňažného\nplnenia prihláškou do reštrukturalizácie tak, ako to v tomto prípade aj urobil. Napokon aj\nsám žalobca v odvolaní uviedol, že mal záujem na úhrade pohľadávky, keďže podľa\nvyjadrenia úpadcu dodaný tovar bol spracovaný na drevné hranolčeky, ktoré už žalobca\nnemal ako využiť. Prejav vôle žalobcu uplatniť si ako veriteľ a predávajúci z kúpnej zmluvy\nprávo na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar v prihláške do reštrukturalizácie je\njednoznačný, žalovaná ako reštrukturalizačný správca postupovala správne a v súlade\nso zákonom, keď prihlásenú pohľadávku žalobcu ako nezabezpečenú správne zaradila do\nzoznamu pohľadávok. Ako na to upozornil aj súd prvého stupňa, v reštrukturalizačnom\nkonaní na rozdiel od konkurzného konania neprechádza oprávnenie nakladať s majetkom\ndlžníka na správcu, žalovaná preto nebola povinná, ale ani oprávnená vydať tovar\nžalobcovi.\nOdvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalovaná\nnepochybila ani pri rozhodovaní o námietke žalobcu voči reštrukturalizačnému plánu, keď\nžalobca žiadal, aby mu bol tovar vrátený a aby sa plán buď na neho vôbec nevzťahoval\nalebo aby bola jeho pohľadávka preradená do skupiny so 110% ustanovením. Súd prvého\nstupňa správne poukázal na úpravu § 145 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého sa v tomto štádiu\nreštrukturalizačného konania môže účastník domáhať zmeny plánu len v rámci opravy\nzjavných chýb v písaní alebo počítaní a iných zrejmých nesprávností plánu, prípadne\nzaradenia svojej pohľadávky do inej skupiny alebo sa môže domáhať len vysvetlenia\nustanovení plánu. Žalobca ako účastník reštrukturalizačného plánu sa však v zmysle § 145\nZKR nemohol domáhať takej podstatnej zmeny plánu, že by sa plán na neho vôbec\nnevzťahoval. Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa, že ani pri posudzovaní\nnámietky žalobcu voči reštrukturalizačnému plánu žalovaná neporušila svoju povinnosť\n\n9\n\nkonať s odbornou starostlivosťou. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa,\nktorý sa odchýlil od právnych záverov uvedených v rozhodnutí Okresného súdu Banská\nBystrica v konaní o neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, súd v tomto konaní nebol\nviazaný právnym názorom súdu v konaní sp. zn. 66 Cbi/1/2013-138. Posudzovanie\nsprávnosti rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. 66 Cbi/1/2013 nie\nje predmetom tohto odvolacieho konania.\nOdvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa aj v tom, že pokiaľ aj žalovaná\nv rozpore so zákonom navrhla na schôdzi veriteľov dňa 03. 07. 2015 za členov veriteľského\nvýboru aj spriaznené osoby dlžníka, nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zložením\nveriteľského výboru a žalobcom udávanou škodou. Postup žalovanej pri zaradení\npohľadávky žalobcu bol určený samotným postupom žalobcu ako veriteľa, ktorý si prihlásil\npohľadávku do reštrukturalizácie (a neuplatnil si právo na vydanie veci voči dlžníkovi).\nŽalobca ako predávajúci má stále nárok na zaplatenie svojej pohľadávky z kúpnej zmluvy\nvrátane príslušenstva voči kupujúcemu. Pokiaľ aj žalobca tvrdí, že mu vznikla škoda,\npretože podľa jeho zistenia sa drevo u kupujúceho\n\n(od 17. 01. 2014\n\nv konkurze) nenachádza, v konaní nepreukázal, že takáto škoda mu bola spôsobená\nzo strany žalovanej pri výkone správcovskej činnosti. Ako uviedol aj sám žalobca,\nvlastnícke právo sa nepremlčuje, preto si môže stále uplatniť nárok na vydanie veci voči\nkupujúcemu, resp. nárok na náhradu škody, pokiaľ takéto vydanie veci nie je možné.\nOdvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa aj v tom, že skutočnosť či, resp. v akom\nmnožstve sa guľatina nachádza u úpadcu nemá vplyv na posúdenie tvrdenia žalobcu, že\nžalovaná\n\nv reštrukturalizačnom\n\nkonaní\n\nporušila\n\npovinnosť\n\nkonať\n\ns\n\nodbornou\n\nstarostlivosťou tak, ako to tvrdil žalobca. Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď\nnevykonal žalobcom navrhovaný výsluch konkurzného správcu\n.“\nÚstavný súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu ako\nodvolacieho súdu vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého\nodôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj\n\n10\n\npožiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak\nprvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho\nkonania (IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd preto preskúmal aj odôvodnenie rozsudku okresného súdu z 9. apríla\n2015, ktorým bola zamietnutá žaloba sťažovateľa. V relevantnej časti odôvodnenia okresný\nsúd uviedol:\n„Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca si v reštrukturalizačnom konaní\nvedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2 R 2/2012 prihlásil peňažnú\npohľadávku v celkovej výške 40 343,86 Eur, ktorá suma pozostávala z istiny 32 114,16 Eur,\núrokov z omeškania 4 526,10 Eur a nákladov z uplatnenia 3 703,60 Eur. Právnym dôvodom\nprihlásenej pohľadávky bola v zmysle prihlášky žalobcu kúpno-predajná zmluva zo dňa\n03. 06. 2011 a dodací list o prevode dreva. Prílohu prihlášky žalobcu tvorila kúpnopredajná zmluva zo dňa 03. 06. 2011 a preukazy pôvodu dreva na prepravu a spracovanie,\nfaktúry č. 112011,402011, platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec č. k. 13 Rob 339/201131, žiadosť o splátkový kalendár zo dňa 11. 10. 2011. Žalovaná správne uviedla, že\nprihláška pohľadávky žalobcu obsahovala všetky formálne náležitosti podľa ust. § 122\nods. 1 ZKR v spojení s ustanovením § 29 ods. 1 až 6 ZKR a preto ani podľa názoru súdu\nneboli dané dôvody, aby postupovala podľa § 122 ods. 4 ZKR a predložila prihlášku súdu\nna rozhodnutie, či sa na ňu prihliada alebo nie. Žalovaná správne zapísala pohľadávku\ndo zoznamu pohľadávok podľa ust. § 123 ods. 1 ZKR. V konaní ďalej nebolo sporné,\nže žalobca v zákonnej lehote pred konaním schvaľovacej schôdze požiadal o neúčinnosť\nplánu voči nemu alebo o preradenie jeho pohľadávky do skupiny so 110 %-ným\nuspokojením. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovanej, že výhradu vlastníctva\nje potrebné analogicky považovať za právo s podobným obsahom a účinkami ako napr.\nzabezpečovací prevod práva, to znamená ako zabezpečovacie právo podľa § 8 ZKR a keďže\nsi zabezpečovacie právo žalobca neuplatnil prihláškou, na pohľadávku veriteľa sa v rámci\nreštrukturalizácie prihliada ako na nezabezpečenú pohľadávku v zmysle ust. § 122 ods. 1\nZKR. Súd sa v tomto smere stotožňuje s argumentáciou žalobcu a výhradu vlastníctva ako\nprávo k veci vlastnej nie je možné považovať za zabezpečovacie právo podľa § 8 ZKR.\nPrihlásená pohľadávka veriteľa (predávajúceho), ktorého predmet kúpy je chránený\nvýhradou vlastníctva sa totiž v konkurze nemôže uspokojiť z výťažku zo speňaženia tohto\n\n11\n\nmajetku - predmetu kúpy, t. j. predávajúci chránený výhradou vlastníctva nebude\nuspokojovaný ako zabezpečený veriteľ podľa § 94 ZKR, ale sa môže domáhať vylúčenia\npredmetu kúpy zo súpisu majetku podstát. Žalobca si preto ani v reštrukturalizácii nemohol\nprihlásiť svoju pohľadávku ako zabezpečenú, ale buď mohol požadovať od dlžníka vydanie\nveci, alebo sa mohol domáhať peňažného plnenia z titulu kúpnej ceny ako nezabezpečenej\npohľadávky prihláškou tak, ako to aj žalobca urobil a kedy zaradenie jeho pohľadávky\ndo príslušnej plánom vytvorenej skupiny určilo zároveň aj výšku a spôsob uspokojenia tejto\npohľadávky. Je výslovne na vôli veriteľa chráneného výhradou vlastníctva, či bude\npožadovať vrátenie veci alebo peňažné plnenie z titulu kúpnej ceny, kedy však spôsob\nuplatnenia týchto nárokov - a aj ich uspokojenia - je vzhľadom na účinky (a účel)\nreštrukturalizácie rozdielny (nezabezpečené pohľadávky sa väčšinou uspokojujú do výšky\nniekoľko desiatok percent, príp. menej, s posunutím lehoty ich splatnosti). Nič to však\nnemení na skutočnosti, že prihlásená pohľadávka žalobcu bola nezabezpečenou\npohľadávkou a kedy ako nezabezpečenú ju správne vyhodnotila aj žalovaná - aj keď z iných\ndôvodov. Žalobca síce v priebehu reštrukturalizácie postupom podľa ust. § 145 ZKR žiadal,\naby mu bol tovar vrátený a aby sa plán buď naňho nevzťahoval, alebo aby bola jeho\npohľadávka preradená do skupiny so 110% uspokojením. Ako vyplýva z citovaného ust.\n§ 145 ods. 1 ZKR, účastník plánu sa v tomto štádiu reštrukturalizačného konania môže\ndomáhať zmeny plánu len v rámci opravy zjavných chýb v písaní alebo počítaní a iných\nzrejmých nesprávností plánu, prípadne zaradenia svojej pohľadávky (prípadne majetkového\npráva akcionára) do inej skupiny (§ 145 ods. 1 písm. b) až e) ZKR) alebo sa môže domáhať\nlen vysvetlenia ustanovení plánu (§ 145 ods. 1 písm. a) ZKR). Účastník plánu sa však\nnemôže domáhať podstatnej zmeny plánu v tom smere, že by sa plán na neho vôbec\nnevzťahoval; žalobca sa preto nemohol účinne domáhať takejto zmeny plánu najneskôr\n7. deň pred konaním schvaľovacej schôdze a preto zo strany žalovanej nedošlo k porušeniu\npovinnosti konať s odbornou starostlivosťou, pokiaľ takejto žiadosti žalobcu nevyhovela.\nŽalobca ani nezobral svoju prihlášku späť. Žalovaná taktiež neporušila povinnosť konať\ns odbornou starostlivosťou, pokiaľ nevyhovela žiadosti žalobcu v časti, ktorou žiadal, aby\njeho pohľadávka bola preradená do skupiny so 110 %-ným uspokojením. Súd sa\nnestotožňuje s názorom žalobcu, že žalovaná nedostatočne zistila právny dôvod vzniku\npohľadávky; z prihlášky žalobcu v reštrukturalizačnom konaní jednoznačne vyplýva, že\n\n12\n\nžalobca si prihlásil nezabezpečenú peňažnú pohľadávku v celkovej výške 40 343,86 Eur\na kedy v prihláške žalobcu nie je žiadna zmienka o tom, že žalobca si o. i. nárokuje aj na\nvec samotnú, t. j. predmet kúpy. Napriek tomu, že v prílohe prihlášky - v kúpno-predajnej\nzmluve zo dňa 03. 06. 2011 bola dohodnutá výhrada vlastníctva medzi žalobcom\na úpadcom, nebola žalovaná povinná na základe tejto právnej skutočnosti postupovať pri\nposudzovaní prihlášky iným spôsobom než postupovala, nakoľko z prejavu vôle žalobcu\njednoznačne vyplýva, že napriek dohodnutej výhrade vlastníctva požaduje a uplatňuje\nod dlžníka v reštrukturalizácii zaplatenie svojej peňažnej pohľadávky z titulu kúpnej ceny\nv uplatnenej výške a nijakým relevantným zákonným spôsobom neprejavil v tomto štádiu\nreštrukturalizačného konania právo k veci samotnej. Žalobca napriek existencii výhrady\nvlastníctva a teda jeho naďalej existujúceho vlastníckeho práva k predmetu kúpy neuplatnil\nvoči dlžníkovi nárok na vrátenie veci, ale domáhal sa finančného plnenia od dlžníka z titulu\nkúpnej ceny. Na základe jeho prejavenej vôle v prihláške pohľadávky v reštrukturalizačnom\nkonaní žalovaná správne posúdila prihlásenú pohľadávku žalobcu ako nezabezpečenú\na kedy po formálnej stránke správne uplatnenú pohľadávku aj správne zaradila do zoznamu\npohľadávok. Z vykonaného dokazovania taktiež nemal súd za preukázané, že žalovaná bola\npovinná prihlásenú pohľadávku žalobcu poprieť, nakoľko existencia peňažnej pohľadávky\nžalobcu\n\njednoznačne\n\nvyplývala\n\nz\n\npríloh\n\npripojených\n\nžalobcom\n\nk\n\nprihláške.\n\nV reštrukturalizačnom konaní - na rozdiel od konkurzného konania, neprechádza\noprávnenie nakladať s majetkom dlžníka na reštrukturalizačného správcu a preto žalovaná\nnebola oprávnená vrátiť tovar žalobcovi. Súd preto nemal v konaní za preukázané, že\nžalovaná porušila svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou v rámci posudzovania\nprihlásenej pohľadávky žalobcu, následne pri rozhodovaní o jeho námietke voči\nreštrukturalizačnému plánu a taktiež vo veci žiadosti žalobcu o vydanie tovaru. Naopak súd\nmal v konaní za preukázané, že žalovaná s odbornou starostlivosťou posúdila prihlásenú\npohľadávku žalobcu ako nezabezpečenú peňažnú pohľadávku, túto zaradila do zoznamu\npohľadávok a v reštrukturalizačnom pláne túto taktiež zaradila do skupiny nezabezpečených\npohľadávok. V tomto smere sa súd zásadným spôsobom odchýlil od právnych záverov\nv rozhodnutí tunajšieho súdu v konaní o určenie neúčinnosti plánu č. k. 66 Cbi 1/2013-138.\nŽalovaná nebola povinná vytvoriť skupinu pohľadávok so 110 %-ným uspokojením a taktiež\nneporušila žiadnu povinnosť tým, že nevyhovela žiadosti žalobcu, aby sa reštrukturalizačný\n\n13\n\nplán na neho nevzťahoval a to z dôvodov už vyššie uvedených. Plán netrpel žiadnou\nzrejmou nesprávnosťou v dôsledku konania žalovanej tak, ako jej to vytýka žalobca a\nžalobca sa preto nedomáhal opravy zrejmej nesprávnosti plánu v súlade s ust. § 145 ods. 1\npísm. b/ ZKR. Žalovaná preto neporušila žiadnu zákonnú povinnosť, pokiaľ takejto žiadosti\nžalobcu nevyhovela.\nV konaní nebolo sporné, že žalovaná na 1. schôdzi veriteľov dňa 3. 7. 2015 za členov\nveriteľského výboru navrhla aj spriaznené osoby dlžníka - veriteľov\nso sídlom\n\na\n\n, ktorí aj boli schôdzou veriteľov zvolení za členov\n\nveriteľského výboru a kedy po novele zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii\núčinnej od 1. 1. 2012 za členov veriteľského výboru nemôžu byť volení veritelia, ktorí by sa\nv konkurze uspokojovali ako podriadení veritelia - t. j. veritelia s pohľadávkou z titulu\nzmluvnej pokuty a veritelia spriaznení s úpadcom (§ 95 ods. 3 ZKR). V konaní však nebola\npreukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym zložením veriteľského výboru a údajne\nvzniknutou škodou na strane žalobcu.\nVychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú\nv plnom rozsahu zamietol. Súd zároveň nepovažoval za potrebné vypočuť v konaní ako\nsvedka správcu konkurznej podstaty\n\n, nakoľko rozhodnutie súdu\n\nzáviselo od právneho posúdenia skutkového stavu, ktorý v konaní nebol sporný. Skutočnosť,\nči sa guľatina t. č. nachádza u úpadcu alebo nie, nebola rozhodujúcou skutočnosťou\npre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody, t. j. či žalovaná\nv reštrukturalizačnom konaní porušila povinnosť konať s odbornou starostlivosťou\nna skutkovom základe tvrdenom žalobcom. Súd preto na pojednávaní dňa 19. 3. 2015\nrozhodol, že tento navrhovaný dôkaz nevykoná.“\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom\nokresného súdu vyplýva, že konajúce súdy v prvom rade zohľadnili obsah prihlášky\nsťažovateľa, z ktorej vyplývalo, že sťažovateľ si v reštrukturalizačnom konaní prihláškou\nuplatnil peňažnú pohľadávku voči úpadcovi – predstavujúcu nárok na zaplatenie kúpnej\nceny za tovar, úroky z omeškania a náklady uplatnenia pohľadávky. Výhradu vlastníckeho\npráva vyplývajúcu z kúpnej zmluvy konajúce súdy nepovažovali za zabezpečovacie právo\npodľa § 8 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení\n\n14\n\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“)\nvzhľadom na inú povahu uvedeného inštitútu – t. j. išlo o právo, ktoré sa viaže na vlastnú\nvec, a nie na vec patriacu inej osobe. Poukázali na to, že bolo na rozhodnutí sťažovateľa, či\nsi uplatní právo na vrátenie veci (tovaru) alebo si uplatní peňažnú pohľadávku (právo na\nzaplatenie kúpnej ceny za tovar). Konajúce súdy tiež poukázali na to, že podaním podľa\n§ 145 zákona č. 7/2005 Z. z. mohol sťažovateľ uplatniť len špecifikované nároky\nvymedzené v uvedenom ustanovení, nie však právo na vrátenie veci (tovaru). Rovnako tak\nreštrukturalizačný správca nemal oprávnenie vrátiť uvedený tovar sťažovateľovi. Krajský\nsúd sa vysporiadal s tým, prečo neprihliadol na nové dôkazy a skutočnosti, ktoré predložil\nv odvolacom konaní. Sťažovateľ s uvedeným právnym názorom krajského súdu (t. j. že tieto\ndôkazy predložil po uplynutí lehoty na podanie odvolania) v sťažnosti priamo nepolemizuje.\nÚstavný súd nepovažuje právne závery krajského súdu v spojení s okresným súdom\nza arbitrárne, konajúce súdy tieto právne závery primerane odôvodnili, preto nie sú ani\nzjavne neodôvodnené. Odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu v spojení\ns rozsudkom okresného súdu predstavuje dostatočný podklad pre výrok rozsudku okresného\nsúdu, ktorým tento zamietol žalobu sťažovateľa na náhradu škody.\nÚstavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť vyslovenia\nporušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo\njeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozsudkom krajského súdu zo 17. decembra 2015 po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže\nsama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru\na nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným.\nO svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom možno uvažovať\nlen v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by\nzásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad\npríslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. je ústavne udržateľný.\n\n15\n\nÚstavný súd nezistil ani také skutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť vysloviť\nporušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu zo 17. decembra 2015.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť už pri jej\npredbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. mája 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "ujma, náhrada škody-majetková ujma", "nesprávny úradný postup", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-prihlásenie pohľadávky", "zmluva-kúpna zmluva", "vlastníctvo", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "arbitrárnosť", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-správca konkurznej podstaty", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "vec (vo fyzickom zmysle)-vrátenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "7083b11f-b8de-4c41-b799-5b21ba269b82:5ead03a0-6742-436c-9b17-aca61a6793a0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6114217590.2", "spisova_znacka": "43CoKR/20/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/20/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6114217590.2"}, {"guid": "28812e97-ae7c-48ec-bfce-6b102f630cf3:05cd01e8-6549-4b51-aa98-e56e4e37f9d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cbi/17/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/17/2014 z 9. 4. 2015", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-04-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/28812e97-ae7c-48ec-bfce-6b102f630cf3:05cd01e8-6549-4b51-aa98-e56e4e37f9d9"}, {"guid": "72a7b434-d8f8-4c2e-9234-86e362c34ea4:3258da58-ef47-4ef8-a277-e844482b76a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "66Cbi/1/2013", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Cbi/1/2013 z 4. 2. 2014", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-02-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/72a7b434-d8f8-4c2e-9234-86e362c34ea4:3258da58-ef47-4ef8-a277-e844482b76a9"}], "citovane_v": []}