{"guid": "ussr:9e243145-9f55-4c64-8083-c0d6734e41e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.330.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 330/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 330/2017 z 18. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. mája 2017, sp. zn. II. ÚS 330/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.330.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-05-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "nazov": "čl. 10 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "nazov": "čl. 13 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "nazov": "čl. 26 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "nazov": "čl. 37 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-17", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9e243145-9f55-4c64-8083-c0d6734e41e7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.330.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.330.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.330.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 330/2017-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť Advokátskej\nkancelárie Škubla & Partneri s. r. o., Digital Park II, Einsteninova 25, Bratislava, zastúpenej\nadvokátom Mgr. Martinom Plocháňom, Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47\nods. 3 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 17 ods. 1\na 2, čl. 36 ods. 1 a 2, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 3 Sži 16/2014 a jeho rozsudkom z 1. apríla 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Advokátskej kancelárie Škubla & Partneri s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2015\ndoručená sťažnosť Advokátskej kancelárie Škubla & Partneri s. r. o., Digital Park,\nEinsteinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „Sťažovateľ“ alebo\n„žalobca“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 46\nods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 36 ods. 1 a 2, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod\nsp. zn. 3 Sži 16/2014 a jeho rozsudkom z 1. apríla 2015 (ďalej len „rozsudok najvyššieho\nsúdu“ alebo „napadnuté rozhodnutie“).\nSťažovateľka v súvislosti s doterajším priebehom konania vo veci pred správnymi\norgánmi a všeobecnými súdmi vo svojej sťažnosti uvádza:\n«... Sťažovateľ dňa 21. 3. 2012 požiadal žiadosťou podľa zákona o slobode\ninformácií (ďalej len „Žiadosť“) Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ÚBPK“) o sprístupnenie materiálu\ns názvom „Vyhodnotenie bez podnetu na trestné stíhanie“, ktorý mal byť vyhotovený\noperatívnym pracovníkom ÚBPK, odboru boja proti korupcii - Západ (Trenčín) dňa\n21. 1. 2010 pod č. p. PPZ- 106-14/BPK-Z-OPC-2009 (ďalej len „Materiál“ alebo\n„Požadované informácie“).\n... Dňa 22. 3. 2012 informoval ÚBPK Sťažovateľa o postúpení Žiadosti na priame\nvybavenie vedúcemu špecializovaného tímu Úradu boja proti organizovanej kriminalite\nPrezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ÚBOK“)\ns odôvodnením, že ÚBPK v danom čase nedisponoval Požadovanými informáciami.\n... Dňa 5. 4. 2012 bolo Sťažovateľovi doručené rozhodnutie ÚBOK č. k. KM-408003/SI-2012 zo dňa 26. 3. 2012 (ďalej len „Prvostupňové rozhodnutie“), ktorým ÚBOK\n\n2\n\npodľa ust. § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1\npísm. d) zákona o slobode informácií Žiadosti v celom rozsahu nevyhovel. Prvostupňový\nsprávny orgán aplikáciou extenzívneho výkladu... dospel k záveru, že „je nutné\nsa pridržiavať takého výkladu, ktorý subsumuje požadovanú informáciu pod informácie\ntýkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní.“...\n... Prvostupňové rozhodnutie Sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote napadol\nrozkladom zo dňa 17. 4. 2012 (ďalej len „Rozklad“). Dňa 5. 6. 2012 bolo žalobcovi\ndoručené rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky číslo SLV-OLVS-61/2012 zo dňa\n30. 5. 2012 (ďalej len „Druhostupňové rozhodnutie“) (Prvostupňové rozhodnutie\na Druhostupňové rozhodnutie spolu ďalej len „Rozhodnutia“), ktorým bol Rozklad\nSťažovateľa\n\nzamietnutý\n\na\n\nzároveň\n\nbolo\n\npotvrdené\n\nPrvostupňové\n\nrozhodnutie.\n\nDruhostupňový správny orgán sa v celom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového\nsprávneho orgánu a takmer doslovne prebral argumentáciu tohto orgánu, keď uviedol:\n„V naznačenom širšom kontexte je nutné sa pridržiavať takého výkladu, ktorý subsumuje\npožadovanú informáciu pod informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánov činných\nv trestnom konaní.“...\n... Dňa 6. 8. 2012 doručil Sťažovateľ Krajskému súdu v Bratislave žalobu zo dňa\n6. 8. 2012 podľa ust. § 247 a nasl. O. s. p. (ďalej len „Žaloba“), v ktorej žiadal súd\no preskúmanie zákonnosti Rozhodnutí, pretože mal za to, že Rozhodnutia sú nezákonné\na vydaním Rozhodnutí a postupom správnych orgánov bol Sťažovateľ významne ukrátený\nna svojich právach, a to z dôvodu, že:\na) neboli splnené podmienky pre nesprístupnenie Požadovaných informácií\nSťažovateľovi, pretože činnosť, ktorej výsledkom bolo vypracovanie Materiálu, (i) nebola\nuskutočňovaná orgánom činným v trestnom konaní; (ii) nebola vykonávaná v trestnom\nkonaní; a (iii) nepredstavovala rozhodovaciu činnosť;\nb) správne orgány v rozpore s ust. čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky\npostupovali extenzívne pri obmedzovaní práva Sťažovateľa na informácie;\nc) rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n... Dňa 27. 1. 2014 bol Sťažovateľovi doručený Rozsudok, ktorým súd Žalobu\nzamietol v celom rozsahu (ďalej len „Rozsudok Krajského súdu“). Súd mal za to,\nže napadnuté Rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom, pretože\n\n3\n\n„Požadovaný materiál je výsledkom operatívno-pátracej činnosti vykonávanej kriminálnou\npolíciou a obsahuje operatívne informácie, ktoré sa v súčasnosti preverujú ešte v hlbšej\nmiere z dôvodu ich náležitého vyhodnotenia, posúdenia orgánom činným v trestnom konaní\na prípadného rozhodnutia o začatí trestného stíhania“, čo podľa názoru súdu spadá\npod zákaz sprístupnenia v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií...\n... Rozsudok Krajského súdu Sťažovateľ napadol odvolaním zo dňa 11. 2. 2014 (ďalej\nlen „Odvolanie“). V Odvolaní Sťažovateľ poukázal na to, že Rozsudok Krajského súdu\na prvostupňové konanie boli nesprávne a nezákonné, a to z nasledovných dôvodov:\na) správne orgány nepredložili Materiál do súdneho konania a súd neskúmal obsah\nMateriálu;\nb) neexistovali zákonné dôvody pre nesprístupnenie Materiálu;\nc) správne orgány predložili neúplné a nežurnalizované spisy;\nd) Rozsudok Krajského súdu a Rozhodnutia sú nedostatočne odôvodnené a z tohto\ndôvodu nepreskúmateľné;\ne) stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (žalovaného v spore, ďalej len\n„Ministerstvo“) k Žalobe zo dňa 4. 9. 2012 nebolo doručené Sťažovateľovi.\n... Dňa 18. 5. 2015 bol Sťažovateľovi doručený rozsudok Odporcu zo dňa 1. 4. 2015\nsp. zn. 3 Sži/16/2014, ktorým Odporca potvrdil Rozsudok Krajského súdu ako vecne\nsprávny...»\nProti rozsudku najvyššieho súdu a postupu predchádzajúcemu jeho vydaniu podala\nsťažovateľka podľa čl. 127 ústavy sťažnosť, v ktorej v súvislosti s namietaným porušením\noznačených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru vznáša šesť okruhov námietok.\n1. Námietka nepredloženia a neskúmania existencie a obsahu sťažovateľkou\npožadovanej informácie v súdnom konaní\nSťažovateľka v súvislosti s touto námietkou uvádza, že materiál, sprístupnenia\nktorého sa domáhala, nebol predložený v priebehu prvostupňového ani odvolacieho\nsúdneho konania, a preto súdy nemali na základe čoho posudzovať, či označený materiál\nskutočne obsahuje informácie, ktoré sú výsledkom operatívno-pátracej činnosti, ako možný\n\n4\n\ndôvod pre jeho nesprístupnenie sťažovateľke. Podľa názoru sťažovateľky všeobecné súdy\niba akceptovali tvrdenie žalovaného, že materiál takéto informácie obsahuje, bez toho, aby\nv tejto súvislosti vykonali relevantné dôkazné prostriedky.\nSťažovateľka namieta, že označeným postupom najvyššieho súdu a jeho rozsudkom\nboli porušené ňou označené práva podľa „čl. 46 ods. 1 a ods. 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR, čl. 36 ods. 1 a ods. 2, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny a čl. 6 ods. 1\nDohovoru“.\n2. Námietka nepreskúmateľnosti a nedostatočného odôvodnenia napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu\nV rámci tejto námietky sťažovateľka najvyššiemu súdu vytýka absenciu primeranej\nargumentačnej reakcie na jej predchádzajúcu námietku, a preto tvrdí, že „[u]vedeným\npostupom... boli porušené [jej] práva... v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1\nDohovoru“ .\n3. Námietka\n\nneexistencie\n\nzákonných\n\ndôvodov\n\npre\n\nnesprístupnenie\n\nsťažovateľkou požadovanej informácie\nPodľa sťažovateľky „sú všetky úvahy Odporcu (najvyššieho súd, pozn.) o charaktere\noperatívno-pátracej činnosti irelevantné a nadbytočné, keďže v konaní nebolo zistené, že\nMateriál je výsledkom operatívno-pátracej činnosti a ani či obsahuje operatívno-pátracie\ninformácie...“, aj v prípade, ak by „Materiál bol výsledkom operatívno-pátracej činnosti\nči obsahoval operatívno-pátracie informácie, tak ani v tomto prípade automaticky nemožno\nnesprístupniť Materiál, pretože... je nutné skúmať, či zverejnením Materiálu by mohlo dôjsť\nk ohrozeniu bezpečnosti štátu či zmareniu objasnenia skutočností dôležitých pre trestné\nkonanie.“. Sťažovateľka v tejto súvislosti ďalej uvádza, že k takémuto skúmaniu zo strany\nsprávnych orgánov, ako ani súdov nikdy nedošlo, pretože materiál nemali k dispozícii.\nSťažovateľka ďalej tvrdí, že „podľa medializovaného obsahu Materiálu by Materiál\nmal obsahovať len operatívne preverovanie skutkových okolností tvrdených v tzv. spise\n\n5\n\nGorila najmä formou dožiadaní a vysvetlení, t. j. v danom prípade by sa malo jednať len\no určitú administratívnu činnosť bez použitia akýchkoľvek tajných či iných neverejných\nprostriedkov činností polície..., a preto v danom prípade neexistuje akýkoľvek verejný alebo\niný záujem pre nesprístupnenie Materiálu“.\nSťažovateľka s poukazom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva\n[ďalej aj „ESĽP“ (vo veci Sunday Times proti Spojenému Kráľovstvu č. 2 z 26. 11. 1991,\nsťažnosť č. 13166/87)] uvádza, že zverejnenie označeného materiálu a jeho šírenie naprieč\nverejnosťou vylučuje riziko ohrozenia bezpečnosti štátu, či zmarenia objasnenia skutočností\ndôležitých pre trestné stíhanie, a preto zo strany dožiadaného správneho orgánu neexistoval\nzákonný dôvod na jeho nesprístupnenie.\nV reakcii na odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu, podľa ktorého vec\nsťažovateľky nie je porovnateľná s označeným rozhodnutím ESĽP vo veci Sunday Times\nproti Spojenému Kráľovstvu č. 2, pretože sťažovateľka ani v správnom, ani v súdnom\nkonaní nepredložila kompletný materiál, ktorý sa šíri verejnosťou, a preto nebolo možné\nich vzájomným porovnaním zistiť, či je verejnosti prístupný celý požadovaný materiál,\nsťažovateľka uvádza, že „autori predmetných článkov [jej] materiál, ktorým disponovali\npri písaní článkov... neposkytli, a preto nemožno [od nej] vyžadovať... predloženie daných\nmateriálov...“.\nV tejto súvislosti sťažovateľka ďalej uvádza, že „[s]právne orgány totožnosť\nzverejnených informácii s obsahom Materiálu nikdy neskúmali a Odporca napriek\nskutočnosti, že podľa jeho názoru uvedené skúmanie bolo úlohou správnych orgánov,\nrozsudok Krajského súdu a ani Rozhodnutia správnych orgánov nezrušil, hoci\nz odôvodnenia Rozsudku je zjavné, že predmetné skúmanie bolo podľa Odporcu právne\nvýznamné pre vec samú“.\nNa základe už uvedeného sťažovateľka tvrdí, že „zjavne nedôvodným a arbitrárnym\nvýkladom a aplikáciou právnych noriem Odporcom, boli porušené [jej] práva na prístup\nk informáciám a slobodné vyhľadávanie informácií, t. j. čl. 13 ods. 4 Ústavy SR v spojení\n\n6\n\ns čl. 26 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR, čl. 26 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR, čl. 17 ods. 1 a ods. 2\nListiny a čl. 10 ods. 1 Dohovoru“.\n4. Námietka obmedzenia sprístupnenia ňou požadovanej informácie\npodľa úplne iného právneho predpisu\nSťažovateľka uvádza, že najvyšší súd „dospel k záveru o existencii implicitného\nobmedzenia prístupu k Materiálu na základe obmedzenia vyplývajúceho zo zákona\no Policajnom zbore, avšak správne orgány, ako aj prvostupňový súd, mali za to,\nže predmetné obmedzenie malo vyplývať len z ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode\ninformácií... t. j. Odporca v Rozsudku oproti správnym orgánom a prvostupňovému súdu\nposúdil obmedzenie prístupu k Materiálu nielen podľa úplne iného princípu (namiesto\nexplicitných obmedzení vyplývajúcich zo zákona o slobode informácií implicitné\nobmedzenia vyplývajúce z iných právnych predpisov), ale aj podľa inej právnej úpravy\n[namiesto obmedzenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií\nobmedzenie v zmysle § 38a a nasl. zákona o Policajnom zbore], pričom Odporca bol\nv takomto prípade povinný v zmysle § 213 ods. 2. O. s. p. vyzvať účastníkov konania, aby sa\nk možnému použitiu iného ustanovenia vyjadrili, k čomu nedošlo. Preto bol rozsudok\nvydaný v rozpore so zákazom vydávania tzv. prekvapivých rozhodnutí...“, čím došlo k\nporušeniu ňou označených základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n5. Námietka nesprávneho postupu najvyššieho súdu v súvislosti s nepredložením\núplných a žurnalizovaných spisov správnymi orgánmi\nSťažovateľka namieta, že najvyšší súd napriek tomu, že v odôvodnení napadnutého\nrozsudku konštatuje, že žalovaným predložený administratívny spis nebol riadne\nžurnalizovaný a zviazaný, nevyhodnotil tento nedostatok ako dôvod na zrušenie rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a rozhodnutí správnych orgánov\npostupom podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. V dôsledku čoho boli\n\n7\n\nporušené jej základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n6. Námietka nesprávneho vyhodnotenia nedoručenia stanoviska žalovaného\nsťažovateľke v priebehu súdneho konania\nV súvislosti s touto námietkou sťažovateľka uvádza, že nahliadnutím do súdneho\nspisu zistila, že na „č. l. 34 až 36 sa nachádza stanovisko Ministerstva zo dňa 4. 9. 2012\nk Žalobe. Predmetné stanovisko... [jej] nebolo nikdy doručené a ani dané na vedomie,\npričom obsahovalo viaceré skutočnosti významné pre predmetné konanie...“, čím boli\nporušené jej práva „v zmysle 46 ods. 1 a ods. 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,\nčl. 36 ods. 1 a ods. 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru“.\nNa základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„I. Základné práva obchodnej spoločnosti Škubla & Partneri s. r. o... podľa čl. 13\nods. 4 v spojení s čl. 26 ods. 1 a ods. 2, čl. 26 ods. 1 a ods. 2, čl. 46 ods. 1 a ods. 2, čl. 47\nods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 17 ods. 1 a ods. 2, čl. 36 ods. 1\na ods. 2, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1, čl. 10\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom a rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Sži/16/2014 z 1. 4. 2015 porušené boli.\nII. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Sži/16/2014 z 1. 4. 2015\nsa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nIII. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy konania vrátane trov\nprávneho zastúpenia Sťažovateľovi na účet advokátskej kancelárie...“\nV súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľky\nsi ústavný súd vyžiadal administratívny spis Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\nč. SLV-OLVS-61/2012, súdny spis krajského súdu sp. zn. 1 S 190/2012 a súdny spis\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 Sži 16/2014.\n\n8\n\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\n\n9\n\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nZ týchto hľadísk preskúmal ústavný súd sťažnosť sťažovateľky namietajúcej\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3\na čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy a čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 36 ods. 1 a 2, čl. 37\nods. 3 a čl. 38 ods. 2 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať\nna ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\nPodľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 26 ods. 2 ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,\ntlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať\nidey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu\nkonaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu.\nPodmienky ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n\n10\n\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 17 ods. 1 listiny sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 17 ods. 2 listiny každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,\ntlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať\nidey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 36 ods. 2 listiny kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť\npreskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa listiny.\nPodľa čl. 37 ods. 3 listiny všetci účastníci sú si v konaní rovní.\nPodľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n\n11\n\nPodľa čl. 10 ods. 1 prvej a druhej vety dohovoru každý má právo na slobodu prejavu.\nToto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo\nmyšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.\nV súvislosti s preskúmavaním namietaného porušenia označených práv sťažovateľky\npodľa ústavy, listiny a dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu vydaným\nv správnom súdnictve je podľa názoru ústavného súdu potrebné zohľadniť špecifiká\nsprávneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy,\nale preskúmať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy, o ktorých\nfyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že boli nezákonné a ukrátili ju na jej právach\n(§ 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), teda preskúmať to, či kompetentné orgány\npri riešení konkrétnych otázok v konkrétnom druhu správneho konania rešpektovali\npríslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy a v súlade so zákonom rozhodli. Treba\nvziať preto do úvahy, že správny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý\nposudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie\nrozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd\nnie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav, a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného\nsúdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie\nvšeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\n\n12\n\nzákladného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,\nIII. ÚS 268/05).\nO zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla\nvtedy, ak ústavný súd zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá\nzásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých\nje založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá\nformálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom\nrozpore s princípmi spravodlivosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, III. ÚS 305/08).\nÚstavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie\notázky, či možno považovať namietaný rozsudok najvyššieho súdu za ústavne udržateľný\na akceptovateľný z hľadiska námietok, ktoré sťažovateľka proti nemu uplatňuje.\nV tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné poukázať na odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorý vo vzťahu k nesprístupneniu\nsťažovateľkou požadovanej informácie svoje rozhodnutie [predovšetkým s poukazom\nna § 11 ods. 1 písm. d)\n\nzákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe\n\nk informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“) v spojení najmä s § 38a\nods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z. z.“)] právne odôvodnil tým,\nže pri posudzovaní „sprístupnenia informácií povinnou osobou nie je možné zákon\nč. 211/2000 Z. z. aplikovať ako izolovaný právny predpis, ale je potrebné aj vyhodnotiť,\nči sa sprístupnením informácie neohrozí iný záujem štátu. Takýto implicitný zákaz\nnesprístupnenia informácie musí byť povinnou osobou dostatočne a zrozumiteľne\nodôvodnený. Vyzradením informácií získaných operatívno-pátracou činnosťou by mohlo\ndôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a záujmov štátu.“.\n\n13\n\nNajvyšší súd v tejto súvislosti ďalej uviedol:\n„Výsledky operatívno-pátracej činnosti môžu obsahovať informácie o formách práce\nkriminálnej polície a o vyšetrovaní a ich zverejnenie by mohlo mať vplyv na činnosť polície.\nZ uvedených dôvodov senát odvolacieho súdu v prejednávanom prípade videl legitímny\nzáujem na odoprení poskytnutia informácií. Nie je vhodné, aby boli zverejnené informácie\no činnosti orgánov činných v trestnom konaní, či iných pracovníkov Policajného zboru SR,\na to aj v tých prípadoch, ak nebolo začaté trestné konanie, ak by tým boli ohrozené práva\ntretích osôb alebo schopnosť orgánov činných v trestnom konaní predchádzať trestnej\nčinnosti, vyhľadávať alebo odhaľovať trestnú činnosť, stíhať trestné činy alebo\nzabezpečovať bezpečnosť Slovenskej republiky. Utajovanosť operatívno-pátracej činnosti\nmá slúžiť aj na zamedzenie úniku informácií z Policajného zboru Slovenskej republiky.“\nV súvislosti s otázkou posudzovania unesenia dôkazného bremena sťažovateľky\no ňou tvrdených rozhodujúcich skutočnostiach, ako aj o možnej aplikácii záverov\nvyplývajúcich z rozhodovacej činnosti ESĽP, na ktoré sťažovateľka poukázala vo svojom\nodvolaní proti rozsudku krajského súdu, najvyšší súd v odôvodnení svojho rozsudku\nuviedol:\n«Je logické, že žalobca nemohol preukázať, že informácie, ktoré sa šíria verejnosťou\nsú totožné s požadovaným materiálom, keďže požadovaným materiálom nedisponoval.\nDôkazné bremeno v niektorých prípadoch nie je možné objektívne splniť, avšak žalobca ani\nv správnom ani v súdnom konaní nepredložil kompletný materiál, ktorý sa šíri verejnosťou,\nale priložil len kópie článkov\n\ns názvom „Gorila ako King-Kong II.“ zo dňa\n\n13. 01. 2012,\n\ns názvom „O gorile, dôvere a dôveryhodnosti“ zo dňa\n\n16. 01. 2012 a\n\ns názvom „Odhodlanie je možno jediné, čo nechýba\n\nvyšetrovateľom Gorily“ zo dňa 25. 03. 2012. Z uvedených článkov však nie je možné zistiť,\nči je verejnosti prístupný celý požadovaný materiál, a teda ani prípadný originál materiálu\nnebolo v tomto prípade možné porovnať, a tak nie je možné vychádzať ani zo záverov\nrozsudku ESĽP vo veci Sunday Times proti Spojenému kráľovstvu č. 2 zo dňa 26. 11. 1991,\nsťažnosť č. 13166/87, a teda, že záujem na ochrane informácií pôvodne predstavujúcich\nutajované skutočnosti zanikol v dôsledku toho, že sa tieto informácie stali verejne známymi\na voľne sa šírili. V tomto prípade bolo úlohou správnych orgánov v rámci správnej úvahy\n\n14\n\nposúdiť, či materiál, ktorý sa šíri verejnosťou je totožný s požadovaným materiálom a či ho\nje z toho dôvodu možné sprístupniť žalobcovi alebo nie.»\nNajvyšší súd sa tiež zaoberal významom pochybenia žalovaného v súvislosti\ns predkladaním administratívneho spisu, pričom v tejto súvislosti uviedol:\n„Podľa ustálenej súdnej praxe je povinnosťou žalovaného predložiť súdu kompletný,\nzažurnalizovaný administratívny spis, na základe ktorého súd môže posúdiť postup\nsprávneho orgánu a všetky podklady rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia. Spis má tvoriť\nzväzok listín a listiny sa v ňom nesmú nachádzať osobitne bez toho, aby boli jednotlivé\nlistiny administratívnym orgánom zažurnalizované a zviazané. V prejednávanej veci\npredložený administratívny spis tieto podmienky síce nespĺňal, avšak vzhľadom aj na dĺžku\ncelého konania nepovažoval senát odvolacieho súdu túto vadu za takého charakteru, ktorá\nby spôsobovala nezákonnosť rozhodnutia a pre ktorú by bolo potrebné napadnuté\nrozhodnutie žalovaného zrušiť.“\nK námietke sťažovateľky týkajúcej sa nedoručenia stanoviska žalovaného\nzo 4. septembra 2012 k jej žalobe najvyšší súd uviedol:\n„... súd prvého stupňa v tomto pochybil, keď nedoručil predmetné podanie druhej\nstrane, a preto by mal súd prvého stupňa doručovať všetky podané písomnosti aj ďalším\núčastníkom súdneho konania, avšak senát odvolacieho súdu nevyhodnotil toto procesné\npochybenie súdu, ako skutočnosť, ktorá by zakladala dôvod na zrušenie rozsudku súdu\nprvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie. Táto skutočnosť nemá a logicky v súlade\ns koncentračnou zásadou ani nemôže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho\norgánu.“\nÚstavný súd po preskúmaní odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu vo väzbe\nna obsah sťažnostnej argumentácie sťažovateľky dospel k záveru, že označené rozhodnutie\nnajvyššieho súdu ústavne akceptovateľným zodpovedalo všetky relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, a preto ho nie je možné hodnotiť ako arbitrárne.\n\n15\n\nNapriek tomu, že najvyšší súd podrobne nereagoval na všetky sťažovateľkou\nuvádzané tvrdenia v jej odvolaní, ústavný súd zastáva názor, že sa dostatočným spôsobom\nvyrovnal\n\ns\n\npodstatnými\n\nnámietkami\n\nsťažovateľky\n\nuvedenými\n\nv\n\njej\n\nodvolaní,\n\nako aj so všetkými okolnosťami, ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\nNajvyšší súd sa v odôvodnení svojho rozsudku predovšetkým zaoberal právnou\notázkou, či a za akých podmienok bolo možné sťažovateľke postupom podľa zákona\nč. 211/2000 Z. z. odoprieť sprístupnenie ňou požadovanej informácie, pričom v tejto\nsúvislosti na pozadí vzájomného napätia medzi ochranou dôležitého záujmu štátu na jednej\nstrane a právom na informácie na strane druhej uviedol postup, akým dospel k ním\nformulovaným záverom, zrozumiteľne objasnil najmä zákonný, ako aj ústavnoprávny rámec\nzákladného práva slobodne prijímať informácie v kontexte vymedzenia niektorých\nlegitímnych cieľov toto právo obmedzujúcich a tieto úvahy následne primeraným spôsobom\naplikoval v okolnostiach danej veci.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd\ninterpretoval zákonné dôvody vylučujúce sprístupnenie informácie podľa § 11 ods. 1\npísm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. nielen z hľadiska bežného jazykového významu použitých\nslov, ale zaberal sa aj skúmaním účelu tejto právnej úpravy, pričom pri jeho hľadaní\nvychádzal z účelu súvisiacej právnej úpravy (§ 38a ods. 1 a nasl. zákona č. 171/1993 Z. z.)\na zohľadnil aj praktické dôsledky vyplývajúce z jednotlivých interpretačných variantov.\nPráve interpretačný záver vyplývajúci z aplikácie teleologickej metódy výkladu tejto\nprávnej úpravy bol rozhodujúci pre jeho záver o existencii zamlčaných/implicitných\nvýnimiek, ktoré odôvodňovali v sťažovateľkinej veci odoprieť sprístupnenie ňou\npožadovanej informácie. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že z obsahu sťažnostnej\nargumentácie a interpretačných záverov vyplývajúcich z napadnutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu nevyplýva, že by najvyšší súd ústavnoprávne neudržateľným spôsobom\nposúdil vzájomnú konkurenciu interpretačných alternatív vyplývajúcich z relevantnej\nnormatívnej úpravy.\n\n16\n\nVzhľadom\n\nna\n\nuž\n\nuvedené\n\nústavný\n\nsúd\n\npovažuje\n\nza\n\nneopodstatnenú\n\naj tú argumentačnú líniu sťažovateľky, ktorou namieta, že najvyšší súd jej vec posúdil\npodľa inej právnej úpravy (§ 38a nasl. zákona č. 171/1993 Z. z.) než krajský súd [§ 11\nods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z.], pretože takýto záver z napadnutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu nevyplýva.\nPokiaľ ide o sťažovateľkou namietané nedoručenie stanoviska žalovaného\nzo 4. septembra 2012, ústavný súd uvádza, že súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie\nje aj zásada kontradiktórnosti konania, podľa ktorej procesným stranám musí byť daná\nmožnosť oboznámiť sa s dôkazmi a stanoviskami predloženými, či už protistranou, alebo\nsubjektom na konaní nezúčastnenom, od ktorého si súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz\nmohol vyžiadať a vyjadriť sa k nim na účely ovplyvnenia rozhodnutia súdu (m. m. Meisser\nproti Francúzsku, rozsudok ESĽP z 30. 6. 2011, č. 25014/07, bod 53). Táto požiadavka sa\nvzťahuje tak na konanie pred súdom prvej, ako aj na konanie pred súdom druhej inštancie\na to bez ohľadu na to, že obsahom takéhoto procesného úkonu sú skutočnosti alebo\nargumenty, ku ktorým sa dotknutá procesná strana už vyjadrila v predchádzajúcom priebehu\nkonania (m. m. Hudáková a spol. proti Slovenskej republike, rozsudok ESĽP z 27. 4. 2010,\nsťažnosť č. 23083/05, bod 29, alebo Trančíková proti Slovenskej republike rozsudok ESĽP\nz 13. 1. 2015, č. 17127/12, bod 45).\nV prerokúvanej veci tak vyvstáva otázka, či skutočnosť, že sťažovateľke nebolo\nkrajským súdom doručené stanovisko žalovaného zo 4. septembra 2012 k jej žalobe, môže\nv konkrétnych okolnostiach danej veci znamenať porušenie ňou označených práv,\nkeďže zásada kontradiktórnosti konania zaručuje účastníkom konania právo oboznámiť\nsa s dôkazmi a stanoviskami predloženými súdu.\nV nadväznosti na posudzovanú námietku sťažovateľky ústavný súd aj s poukazom\nna rozhodovaciu činnosť ESĽP (m. m. Stepinska proti Francúzsku, rozsudok z 15. 6. 2004,\nč. 1814/02, body 17 ‒ 20, Ringier Axel Springer Slovakia, a. s., proti Slovenskej republike,\nrozsudok zo 4. 10. 2011, č. 35090/07, body 89 ‒ 91) konštatuje, že zásada kontradiktórneho\nkonania\n\nnemá\n\nabsolútny\n\ncharakter\n\na\n\n17\n\njej\n\nrozsah\n\nsa\n\nmôže\n\nlíšiť\n\nnajmä\n\nv závislosti na špecifických okolnostiach daného konania, pričom tieto výnimky môžu\nokrem iného súvisieť s povahou otázok preskúmavaných všeobecným súdom, mierou\nmožného vplyvu realizácie tohto práva na výsledok rozhodnutia všeobecného súdu, alebo\ns osobitným charakterom samotného postupu a rozhodnutia všeobecného súdu. Jednou\nz prípustných výnimiek zo zásady kontradiktórnosti podľa ESĽP môže byť aj situácia, keď\nsíce z formálneho hľadiska došlo k jej porušeniu, ale toto porušenie nepredstavovalo\npre dotknutú procesnú stranu žiadnu podstatnú ujmu na jej právach (m. m. Holub proti\nČeskej republike, rozsudok zo 14. 12. 2010, č. 24880/05).\nV súvislosti s posúdením označenej námietky sťažovateľky ústavný súd prípisom\nsp. zn. Rvp 10706/2015 z 21. februára 2017 vyzval krajský súd aj najvyšší súd\nna predloženie súdnych spisov nimi vedených v sťažovateľkinej veci. Najvyšší súd v reakcii\nna označený prípis doručil 28. februára 2017 ústavnému súdu súdny spis vedený pod sp. zn.\n3 Sži 16/2014, následne krajský súd doručil 1. marca 2017 ústavnému súdu súdny spis\nvedený pod sp. zn. 1 S 190/2012.\nZ obsahu súdneho spisu krajského súdu sp. zn. 1 S 190/2012 ústavný súd zistil,\nže jeho súčasťou je aj stanovisko žalovaného zo 4. septembra 2012, obsahom ktorého\nsú jeho tvrdenia, v rámci ktorých polemizuje s námietkami sťažovateľky uplatnenými\nv žalobe. Ústavný súd ďalej zistil, že v označenom súdom spise sa nachádza aj vyjadrenie\nžalovaného z 3. októbra 2012, súčasťou ktorého je jeho skutková a právna argumentácia,\nktorá\n\nje\n\nzároveň\n\ntotožná\n\ns\n\ntou,\n\nktorá\n\nje\n\nobsahom\n\nstanoviska\n\nžalovaného\n\nzo 4. septembra 2012. Z označeného súdneho spisu je ďalej zrejmé, že krajský súd prípisom\nč. k. 1 S 190/2012-37 z 11. apríla 2013 vyjadrenie žalovaného z 3. októbra 2012 doručil\nsťažovateľke na vyjadrenie, pričom sťažovateľka v reakcii na predmetné vyjadrenie\nžalovaného doručila 17. mája 2013 krajskému súdu svoju repliku k vyjadreniu žalovaného\nz 3. októbra 2012.\nVzhľadom na už uvedené ústavnoprávne relevantné východiská možno konštatovať,\nže uvedená námietka sťažovateľky by v zásade sama osebe bola spôsobilá vyvolať\nústavnoprávny prieskum nebyť špecifických okolností danej veci, ktoré odôvodňujú prijať\n\n18\n\nzáver, že procesný nedostatok v postupe krajského súdu v konkrétnych okolnostiach danej\nveci nedosiahol intenzitu spôsobilú vyvolať takýto prieskum sťažovateľkinej veci.\nZa rozhodujúce považuje ústavný súd to, že namietaným postupom krajského súdu\nsťažovateľka nebola vylúčená z možnosti oboznámiť sa s podstatným obsahom skutkovej\na právnej argumentácie, ktorú na súde prvej inštancie uplatnil žalovaný v reakcii na tvrdenia\nsťažovateľky uvedené v jej žalobe a na tieto námietky žalovaného na súde prvej inštancie\naj primeraným spôsobom reagovať, čo v konečnom dôsledku aj využila. Z uvedeného\nmožno urobiť záver, že sťažovateľka sa v dôsledku namietaného postupu krajského súdu\nnedostala v rámci konania pred krajským súdom do nevýhodnejšej procesnej pozície oproti\ntej, v ktorej sa nachádzal žalovaný.\nZa týchto okolností ústavný súd konštatuje, že práve absencia podstatnej ujmy\nsťažovateľky bola vo vzťahu k jej námietke o porušení zásady kontradiktórnosti konania\nsmerodajná pre záver ústavného súdu o tom, že krajský súd v konkrétnych okolnostiach\ndanej veci postupoval tak, že nie je reálne predpokladať, aby po prípadnom prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie bolo možné prijať záver o porušení obsahu ňou označených práv.\nV prípade sťažovateľkou namietanej procesnej vady súvisiacej s otázkou absencie\nriadneho vedenia administratívneho spisu najvyšší súd posudzoval najmä intenzitu tohto\nprocesného pochybenia a v kontexte posudzovanej veci ho vyhodnotil ako právne\nirelevantné.\nÚstavný súd za týchto okolností nemá ústavne relevantný dôvod a ani oprávnenie\nna to, aby prehodnocoval najvyšším súdom formulované závery a tieto následne podroboval\nústavnoprávnej korekcii len preto, že na danú vec existujú aj odlišné právne názory. V tejto\nsúvislosti je potrebné aj s poukazom na závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti\nEurópskeho súdu pre ľudské práva uviesť, že princíp právnej istoty, ktorý bol nastolený\nprávoplatným rozhodnutím všeobecného súdu, môže ustúpiť iba výnimočne, a to na účely\nzaistenia korekcie závažných justičných omylov (pozri napr. rozsudok ESĽP Ryabykh proti\nRusku z 24. 7. 2003, sťažnosť č. 52854/99) a napravenia vád zásadného významu pre súdny\nsystém, a nielen z dôvodu dosiahnutia právnej čistoty rozhodnutia všeobecného súdu\n\n19\n\n(pozri napr. rozsudok ESĽP Sutyazhnik proti Rusku z 23. 7. 2009, sťažnosť č. 8269/02).\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom uvedeným v napadnutom rozsudku\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti tohto názoru\na ani nezakladá oprávnenie ústavného súdu nahradiť názor najvyššieho súdu svojím\nvlastným.\nZ uvedených dôvodov sa sťažovateľke v okolnostiach danej veci nepodarilo\npreukázať namietané porušenie označených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru\nnapadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu,\nreálnosť ktorých by mohol ústavný súd posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nZ už uvedených dôvodov bolo preto potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne\nneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. mája 2017\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "informácie-poskytovanie", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}