{"guid": "ussr:ea89caa4-b5b7-4d62-8ba5-f9edcb58f4a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.340.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 340/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 340/2017 z 18. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. mája 2017, sp. zn. II. ÚS 340/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.340.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-05-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ea89caa4-b5b7-4d62-8ba5-f9edcb58f4a8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.340.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.340.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.340.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 340/2017-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\nSWIPO, s. r. o., Matice slovenskej 1, Stropkov, právne zastúpenej advokátom\nJUDr. Tiborom Sásfaiom, Advokátska kancelária, Mlynárska 15, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžo 26/2015 z 25. mája 2016\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti SWIPO, s. r. o., o d m i e t a\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta\n2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SWIPO, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžo 26/2015 z 25. mája 2016 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z priložených rozhodnutí vyplýva, že Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný\nodbor (ďalej len „pozemkový úrad“) ako príslušný správny orgán podľa § 5 zákona\nSlovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní\npozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových\nspoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“)\nrozhodoval o reštitučnom nároku\n\na\n\nproti povinnej osobe\n\nKovohuty Krompachy, štátny podnik, resp. jej právnemu nástupcovi Kovohuty Krompachy,\nakciová spoločnosť (obe právnické osoby následne zanikli). Rozhodnutím č. OU-PO-PLO2014/00673-121/ŠK z 8. októbra 2014 rozhodol o vydaní dotknutých nehnuteľností\nako oprávnenej osobe (druhá žiadateľka v priebehu konania zomrela).\nSťažovateľka mala v konaní postavenie účastníčky, pretože bola v čase konania zapísaná na\nliste vlastníctva sporových nehnuteľností ako ich vlastníčka.\n3. Sťažovateľka podala Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) návrh na\npreskúmanie rozhodnutia pozemkového úradu. Krajský súd uvedené rozhodnutie potvrdil.\nPodobne ako pozemkový úrad mal aj krajský súd za preukázané, že vlastníkom\npredmetných pozemkov ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych\nvzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o pôde“) bol štátny podnik Kovohuty Krompachy, ktorý je podľa § 5 ods. 1\nzákona o pôde povinnou osobou. Právnym nástupcom štátneho podniku sa stala obchodná\nspoločnosť Kovohuty Krompachy, akciová spoločnosť, na ktorú bol v roku 1999 vyhlásený\nkonkurz. Kúpnou zmluvou z 9. marca 2000 uzavretou medzi správcom konkurznej podstaty,\nsťažovateľkou a\n\nboli dotknuté nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva\n\nnaposledy menovaných. V čase rozhodovania krajského súdu bola výlučnou vlastníčkou\ndotknutých nehnuteľností sťažovateľka. Keďže ustanovenie § 5 ods. 3 zákona o pôde\nzakazovalo povinnej osobe previesť nehnuteľnosti, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok,\ndo vlastníctva inej osoby (s následkom neplatnosti takéhoto úkonu), bol aj predmetný\nprávny úkon, ktorým boli nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva sťažovateľky, neplatný.\n\n2\n\nPozemkový úrad za daných okolností nekonal so sťažovateľkou ako s povinnou osobou, ako\nto namietal jej právny zástupca, ale ako s účastníčkou konania, ktorá bola ako vlastníčka\nnehnuteľností zapísaná na príslušnom liste vlastníctva.\n4. Krajský súd sa s pozemkovým úradom stotožnil aj v tom, že v danej veci boli\nsplnené podmienky na navrátenie vlastníctva upravené v § 6 zákona o pôde. Podľa § 6\npísm. m) zákona o pôde sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú\nosobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila\núčelu, na ktorý bola vyvlastnená. V konaní bolo podľa krajského súdu nesporne preukázané,\nže k odňatiu vlastníckeho práva došlo vyvlastnením podľa rozhodnutia Okresného\nnárodného výboru v Prešove č. Výst.: 4461/82 z 22. októbra 1983. Nehnuteľnosti boli\nvyvlastnené\n\npre\n\núčely\n\nvýstavby\n\n„Doškoľovacieho\n\nstrediska\n\nĽM“\n\nv\n\nprospech\n\nČeskoslovenského štátu. Pozemkový úrad v tejto súvislosti skúmal, či nehnuteľnosti podľa\n§ 6 ods. 1 písm. m) zákona o pôde slúžili účelu, pre ktorý boli vyvlastnené. Navrhovatelia\n(vrátane sťažovateľky) tvrdili, že sporné nehnuteľnosti boli vyvlastnené na účely strelnice,\nktorá bola riadne zriadená a sfunkčnená a do dnešného dňa slúži tomuto účelu. Pozemkový\núrad však dospel k opačnému záveru. Na základe obhliadky na mieste samom 14. mája\n2013 bolo zistené, že „(...)doškoľovacie stredisko a ani objekty bývalej strelnice sa na\npozemkoch predmetu tohto reštitučného nároku nenachádzajú, s výnimkou studní patriacich\nk doškoľovaciemu stredisku“. Ani v znaleckom posudku vyhotovenom správcom\nkonkurznej podstaty na účely ocenenia nehnuteľností neboli popísané a ani ocenené žiadne\ntechnické prvky strelnice, ktoré sa v danom priestore nachádzajú v súčasnosti. Ak na\nvyvlastnených pozemkoch mala byť v minulosti zriadená strelnica, k jej zriadeniu mala\nexistovať platná dokumentácia. V čase vyvlastnenia podľa vtedy platnej vyhlášky\nMinisterstva vnútra č. 124/1961 Zb. o strelných zbraniach a strelive (účinnej do 1. apríla\n1984) bolo totiž možné streľby vykonávať len na schválených strelniciach. Dokumentácia\ntýkajúca sa výstavby „Doškoľovacieho strediska ĽM“, ktorá bola z dostupných archívov\nodporcom zadovážená, neobsahovala žiadnu dokumentáciu popisujúcu stavbu strelnice, jej\ntechnické prvky ani technické parametre. Ak teda na danom mieste v minulosti existovala\nstrelnica, tak bez právneho dôvodu. Aj v tejto časti bolo podľa krajského súdu rozhodnutie\npozemkového úradu vecne správne a zákonné.\n\n3\n\n5. Sťažovateľka napadla rozhodnutie krajského súdu odvolaním. Najvyšší súd však\nnezistil dôvod, aby sa od „od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nrozsudku krajského súdu“ odchýlil, pričom vo svojom rozhodnutí sa obmedzil „len na\nskonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia“. Odvolatelia podľa jeho\nnázoru uplatnili dva okruhy námietok, a to námietku týkajúcu sa ustanovenia § 5 ods. 3\nzákona o pôde (tzv. blokačné ustanovenie) v súvislosti s kúpnou zmluvou z 9. marca 2000\nuzavretou medzi sťažovateľkou ako kupujúcou a správcom konkurznej podstaty ako\npredávajúcim a námietku týkajúcu sa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. m) zákona o pôde, teda či\ndošlo k splneniu podmienky na navrátenie vlastníctva, a to či nehnuteľnosť existuje a nikdy\nneslúžila účelu, pre ktorý bola vyvlastnená.\n6. K prvej námietke najvyšší súd uviedol predovšetkým, že:\n„[o]dvolací súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona udáva, že povinnou\nosobou v zmysle citovanej právnej normy je teda právnická osoba, ktorá má nehnuteľnosť,\nku ktorej si reštitučný nárok uplatnila oprávnená osoba, ku dňu účinnosti reštitučného\nzákona, v držbe, t. j. právnická osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti toho zákona\nk nehnuteľnosti vo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, Českej republiky\nalebo Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo trvalého užívania. (§ 5 ods. 1,2\nzákona o pôde).\nZákonodarca jednoznačne v ustanovení § 5 ods. 3 zákona o pôde momentom\núčinnosti tohto zákona povinnej osobe uložil povinnosť nakladať s pozemkom\nso starostlivosťou riadneho hospodára a súčasne mu uložil zákaz previesť tento pozemok na\ninú osobu pod následkom neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Predmetná neplatnosť\nv danom prípade nastáva automaticky zo zákona bez toho, aby bolo potrebné neplatnosť\npríslušného právneho úkonu nejakým spôsobom osobitne vysloviť v inom súdnom konaní.\nVzhľadom k zmyslu zákona o pôde, ktorým je odčiniť aspoň niektoré majetkové krivdy, je\npotrebné reštitučné nároky považovať za primáme, a to i za cenu zásahu do už\nuskutočnených majetkoprávnych posunov. Akýkoľvek iný výklad by urobil blokačné\nustanovenie § 5 ods. 3 o pôde bezcenným.\n\n4\n\nOdvolací súd zároveň s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nč. III. ÚS 127/2010-35 z 22.06.2010, považuje za potrebné uviesť, že k reštitučným nárokom\nžiadateľov je potrebné pristupovať zvlášť citlivo, aby v konaní podľa týchto zákonov\nv súlade so záujmami týchto osôb, ktorých ujma na základných ľudských právach\na slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná, nedochádzalo k ďalším krivdám.\nNepochybne z toho vyplýva povinnosť pre všeobecné súdy vykladať právne normy v súlade\ns ústavnými princípmi, ktoré sú v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu.\nPrincíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými\na neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (v rámci koncepcie materiálneho právneho\nštátu).“\n7. K námietke, že nehnuteľnosť slúži účelu, na ktorý bola vyvlastnená, a teda nebola\nsplnená podmienka na navrátenie vlastníctva v zmysle § 6 ods. 1 písm. m) zákona o pôde,\nodvolací súd uviedol najmä, že:\n„Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, z dôvodu zabezpečenia zákonných\npráv účastníkov konania vyplývajúcich z ust. § 33 Správneho poriadku sa dňa 14.05.2013\nuskutočnilo ústne pojednávanie spojené s ohliadkou na mieste samom, na ktoré boli\npredvolaní účastníci konania. Účasť prítomných bola zaevidovaná v prezenčnej listine.\nNa tvári miesta bolo zistené, že pôvodná pozemkovoknižná parcela mpč.\n\nje\n\nv súčasnosti rovinatá lúka, cez jej časť prechádza lesná cesta a na časti pôvodnej\npozemkovoknižnej parcely mpč.\nplotom, že parcela mpč.\n\nsa nachádzajú dve studne ohradené pletivovým\nje strmá lúka, nachádzajúca sa za kopcom porasteným\n\ntrávou a krovím, ktorý vlastník označil ako umelo vytvorený ochranný val strelnice. Súčasný\nvlastník priamo na ohliadke zdôraznil, že existenciu strelnice v danej lokalite preukazujú\nnástrelné valy, ochranný val a zostatky elektrických rozvádzačov k terčom. Poukázal na\nnábojnice, nachádzajúce sa v čase ohliadky na povrchu ochranného valu. Prítomný znalec\ns asistentom opakovane premerali hranice pôvodných parciel mpč.\n\na\n\nkde sa\n\njednoznačne preukázalo, že doškoľovacie stredisko a ani objekty bývalej strelnice sa na\npozemkoch predmetu tohto reštitučného nároku nenachádzajú, s výnimkou studní patriacich\nk doškoľovaciemu stredisku.“\n\n5\n\n8. Sťažovateľka v úvode svojej sťažnosti zhŕňa skutkový stav veci, následne\nkonštatuje, že napadnutý rozsudok vykazuje prvky ľubovôle a arbitrárnosti. Uvádza najmä,\nže:\n„V uvedenom rozsudku Najvyššieho súdu SR, ale aj v rozsudku Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 6Sp 8/2014-159 zo dňa 08. októbra 2014 je interpretácia tam uvádzaných\npredpisov natoľko extrémna, zúžená, nereagujúca na podstatné námietky sťažovateľa aj\ndruhého odvolateľa, že vybočuje z medzí ústavnosti. Najvyšší súd odobril rozsudok\nKrajského súdu v Prešove a tým aj rozhodnutie Okresného úradu Prešov, Pozemkový\na lesný odbor rozsudkom, ktorý interpretuje zákonné ustanovenie zákona č. 229/1991 Zb.\no úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení\nneskorších predpisov natoľko extenzívne, že tým založil povinnosť jednotlivcovi konať nad\nrozsah zákona, čím dochádza k porušeniu čl. 13 ods. 1 ústavy štrukturálny princíp\ndemokratického a právneho štátu, podľa ktorého možno štátnu moc uplatňovať len\nv prípadoch a medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom, ktorý zákon ustanoví.\nRovnako tak ustanovovanie povinností súdom je limitované zákonom pri súčasnom\nzachovávaní základných práv a slobôd.\nDomnievame sa, že tu ide o ľubovôľu všeobecných súdov, keďže nielen Krajský súd\nv Prešove, ale aj Najvyšší súd SR si nesplnili povinnosť svoje rozhodnutie v príslušnom\nohľade riadne, t. j. adekvátne, racionálne a logicky odôvodniť. Rovnako rozhodnutie\nvykazuje extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a vykonanými dôkazmi a z nich\nvyvodenými skutkovými závermi. Na tieto skutočnosti sme upozorňovali nielen konajúci\nsprávny orgán už od roku 2008, ale tieto námietky sme uplatnili aj v návrhu na\npreskúmanie rozhodnutia správneho orgánu na Krajskom súde v Prešove a v odvolaní na\nNajvyšší súd SR. Rovnako námietky vzniesol v uvedených prípadoch aj záložný veriteľ p.\n. Vzhľadom k tomu, že Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v\nPrešove zo dňa 08. októbra 2014 a fakticky tým aj rozhodnutie správneho orgánu t.j.\nOkresného úradu Prešov, Pozemkový a lesný odbor - domnievame sa, že v uvedenom\nprípade sa jedná o výklad a použitie Jednoduchého práva, ktorý je v extrémnom rozpore s\nprincípmi spravodlivosti.\nOdvolací súd sa iba stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa. Hoci zákon\numožňuje odvolaciemu súdu pri potvrdzujúcom rozsudku stotožniť sa so skutkovým stavom\n\n6\n\nzisteným súdom prvého stupňa a s právnym zdôvodnením, nemôže tak urobiť bez toho, aby\nzaujal stanovisko aspoň k niektorým, najzávažnejším odvolacím námietkam. Takýto\nrozsudok je arbitrárny, porušujúci ústavné právo účastníka konania a spravodlivý súdny\nproces včítane náležitého odôvodnenia rozhodnutia.“\n9. Krajský súd ani odvolací súd sa podľa sťažovateľky nezaoberali všetkými jej\nnámietkami, ktoré v ústavnej sťažnosti vymenúva. Podľa ústavného súdu je však súčasťou\nobsahu základného práva na spravodlivý proces aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pokiaľ sa teda odvolací súd\nvo svojom rozhodnutí nezaoberal námietkami brojacimi proti dôvodom uvedeným\nv rozhodnutí súdu prvého stupňa, takýto jeho postup je nezlučiteľný so zásadou\nspravodlivosti konania. Tým, že uvedený princíp nebol rešpektovaný odvolacím súdom (ale\nani súdom prvého stupňa), malo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivý\nproces v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. čl. 46 ods. 1 ústavy.\n10. Sťažovateľka preto navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR v náleze vyslovil že Rozsudkom\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 25.5.2016 sp. zn. 10Sžo26/2015, boli porušené jeho základné\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.\nNavrhujeme aby citovaný rozsudok Ústavný súd SR zrušil a vec vrátil NS SR.\nSťažovateľ uplatňuje náhradu trov z právneho zastúpenia v sume 363,78 €.“\nII.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n7\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)\n\n8\n\n14. V súvislosti s preskúmavaním rozhodnutí všeobecných súdov v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre\nzdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), preto nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n15. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil ústavný súd v skutkových\na právnych záveroch napadnutého rozsudku najvyššieho súdu nič ústavne nekonformné, čo\nby nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. Najvyšší súd ústavne\nakceptovateľným spôsobom odôvodnil skutkové zistenia a svoj právny názor, aplikoval\na interpretoval príslušné právne normy v súlade s ich znením, obsahom i duchom, teda\nnijako nevybočil z medzí určených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na tomto\nmieste je nutné pripomenúť, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nneznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania.\nZ odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti\nobjasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 35/2010). Ústavný súd je toho\nnázoru, že sťažovateľka dostala odpovede na všetky otázky, ktoré uplatnila vo svojich\nopravných prostriedkoch a ktoré boli relevantné pre rozhodnutie v danej veci. Všeobecné\nsúdy sa podrobne zaoberali otázkou povinnej osoby, následkami porušenia blokačného\nustanovenia, postavením sťažovateľky ako účastníčky konania, ale aj otázkou naplnenia\npodmienok pre navrátenie vlastníctva upravených v § 6 zákona o pôde. Z ústavnej sťažnosti\n\n9\n\nplynie hlavne polemika so súdmi prijatými závermi. Ústavný súd však opakovane\npripomína, že nie je jeho úlohou prehodnocovať či dopĺňať právne závery, ku ktorým\ndospeli všeobecné súdy. S ohľadom na to, že sťažovateľka v ústavnej sťažnosti opakuje\nnámietky, na ktoré už dostala vyčerpávajúcu odpoveď, postačí na napadnuté rozhodnutia\nplne odkázať.\n16. Závery najvyššieho súdu a ich odôvodnenie, ako aj postup najvyššieho súdu\nv odvolacom konaní je teda nutné považovať za výraz autonómneho súdneho rozhodovania,\ndo ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať. Z týchto dôvodov je\npotrebné odmietnuť sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. mája 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "reštitúcia-podmienky", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:80b80880-3c67-4bcb-8e3a-1faa001aeccb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/2010 z 22. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-22", "citacie_n": 197, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80b80880-3c67-4bcb-8e3a-1faa001aeccb"}, {"guid": "ussr:393b9333-ea28-4767-bd38-0a1236650b11", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 35/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/2010 z 3. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:393b9333-ea28-4767-bd38-0a1236650b11"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "be26a71c-bd83-4b39-9e94-80a3fac78100:ce6f03e2-4c3e-4b03-97ec-65be602fc8f1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8014200476.2", "spisova_znacka": "6Sp/8/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Sp/8/2014 z 7. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-10-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8014200476.2"}], "citovane_v": []}