{"guid": "ussr:6be3e30b-3d00-47fe-825d-fdecb59d32d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.353.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 353/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/2017 z 15. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 353/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.353.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-06-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6be3e30b-3d00-47fe-825d-fdecb59d32d9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.353.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.353.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.353.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 353/2017-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Flochovou,\n\nKrížna 47, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I\nč. k. 3 K 3/2015-150 z 9. novembra 2015 a uznesením Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 1 CoKR 110/2015-158 z 26. januára 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2016\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) č. k. 3 K 3/2015-150 z 9. novembra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie\n\nokresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 1 CoKR 110/2015-158 z 26. januára 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského\nsúdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením zo 14. marca 2015\nvyhlásil konkurz na majetok úpadcu −\n\n(ďalej len „úpadca“) a sťažovateľ bol\n\nustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu.\nSťažovateľ si písomným podaním uplatnil v súlade s § 12 ods. 1 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška\nč. 665/2005 Z. z.“), odmenu za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov −\nnavýšenú o daň z pridanej hodnoty – v sume 796,66 €.\nOkresný súd rozhodol napadnutým uznesením z 9. novembra 2015 tak, že paušálnu\nodmenu za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov nepriznal.\nProti uzneseniu okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd napadnutým uznesením z 26. januára 2016 tak, že odvolanie odmietol.\nSťažovateľ nesúhlasí s právnym názorom okresného súdu a krajského súdu\no neprípustnosti odvolania proti uzneseniu okresného súdu o nepriznaní požadovanej\nodmeny správcovi. V tejto súvislosti argumentuje tým, že „O. s. p. v zásade pripúšťa\nodvolanie proti všetkým rozhodnutiam súdu prvého stupňa a súčasne taxatívne vymedzuje\nrozhodnutia, proti ktorým odvolanie nie je prípustné. Prípustnosť odvolania proti\nrozhodnutiam v konaní podľa ZKR je založená na opačnom princípe − odvolanie\nje prípustné len vtedy, ak to zákon pri jednotlivých uzneseniach výslovne pripúšťa; ak však\nZKR túto otázku pri určitom uznesení nerieši, je potrebné riešiť prípustnosť odvolania\npodľa ustanovení O. s. p. primerane.“.\n\n2\n\nSťažovateľ v sťažnosti pripúšťa, že zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no konkurze“) neustanovuje prípustnosť odvolania proti uzneseniu o odmene správcu\ndo konania prvej schôdze veriteľov. V uvedenom prípade je však potrebné príslušné\nustanovenia zákona o konkurze interpretovať tak, „že odvolanie nie je prípustné vtedy,\nak súd návrhu správcu vyhovie v celom rozsahu a prípustné je vtedy, ak súd návrhu správcu\nna priznanie paušálnej odmeny nevyhovie, alebo vyhovie iba čiastočne... Takýto výklad\nustanovenia § 43 ZKR v spojení s § 198 ods. (1) ZKR je nepochybne ústavne konformný.\nV nadväznosti na vyššie uvedené možno vysloviť názor, že prípustnosť odvolania\nje v tomto prípade daná v zmysle § 43 ods. (1) ZKR v spojení s § 21 ods. (3) a (5) ZKR,\npodľa ktorého sa na odvolanie a ustanovenie predbežného správcu a dohľad súdu nad jeho\nčinnosťou použijú ustanovenia o odvolaní a ustanovení správcu a dohľade nad jeho\nčinnosťou, kedy je zároveň nevyhnutné zdôrazniť, že analógia zákona je prípustná, nakoľko\nv opačnom prípade by došlo k neprimeranému zvýhodneniu postavenia predbežného\nsprávcu pred správcom ustanoveným súdom po vyhlásení konkurzu.\nS poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti možno jednoznačne konštatovať,\nže odvolanie proti uzneseniu o nepriznaní odmeny za výkon funkcie správcu do konania\nprvej schôdze veriteľov resp. jej krátení, je prípustné.\nVyššie uvedený názor zdieľal dokonca i Krajský súd v Bratislave v jednom zo svojich\nrozhodnutí v inom konkurznom konaní, kedy v uznesení z 30-01-2014, sp. zn.\n2 CoKR/80/2013 konštatoval: Vzhľadom na to, že § 21 ods. 3 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii priznáva právo podať odvolanie proti výške odmeny predbežnému\nsprávcovi, neexistuje žiaden logický dôvod pre takú právnu úpravu, podľa ktorej tá istá\nosoba môže podať odvolanie proti rozhodnutiu o odmene za výkon funkcie predbežného\nsprávcu a v ďalšom štádiu konkurzného konania, t. j. od vyhlásenia konkurzu do konania\nprvej schôdze veriteľov, už odvolanie proti rozhodnutiu o odmene podať nemôže. Z tohto\ndôvodu sa v prospech práva podať odvolanie možno dovolávať analógie legis.“.\nSťažovateľ v tomto kontexte poukazuje na princíp právnej istoty, ktorého aspektom\nje aj to, aby všeobecné súdy na určitú právne relevantnú otázku dávali pri opakovaní\nv rovnakých podmienkach rovnakú odpoveď.\n\n3\n\nSťažovateľ následne poukazuje na právny názor okresného súdu a krajského súdu,\nktorý viedol k nepriznaniu paušálnej odmeny – ktorého základom je krátenie odmeny\npre porušenie povinnosti správcu podľa § 12 ods. 5 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. podávať\nsprávy konkurznému súdu v ustanovených lehotách. V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza:\n„Sťažovateľ zdôrazňuje, že do konania prvej schôdze veriteľov riadne vykonával\nvšetky svoje povinnosti a žiadnu z nich nezanedbal. Je pravdou, že po ustanovení do funkcie\nsprávcu konajúcemu súdu nepredložil žiadnu správu o stave zisťovania a zabezpečovania\nmajetku úpadcu, avšak uvedenú povinnosť sťažovateľ ako správca ani nemal, nakoľko\nvo výroku uznesenia, ktorým súd vyhlásil konkurz a ustanovil sťažovateľa za správcu,\nuloženie akýchkoľvek povinností spojených s predkladaním správ súdu absentuje.\nPrvostupňový súd neuložil v tomto smere správcovi žiadnu povinnosť ani podľa ust. § 41\nZKR...\nPodľa článku 13 ods. (1) písm. a) Ústavy Slovenskej republiky: Povinnosti možno\nukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných\npráv a slobôd.\nS poukazom na citovaný článok Ústavy Slovenskej republiky ako i na vyššie uvedené\nskutočnosti je nevyhnutné konštatovať, že v prejednávanej veci Okresný súd Bratislava I vec\nnesprávne posúdil, keď na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 12 ods. (5)\nvyhlášky č. 665/2005 Z. z. a na jeho základe nepriznal sťažovateľovu paušálnu odmenu\nza výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov.\nRovnaký právny názor opätovne vyslovil i Krajský súd v Bratislave v uznesení z\n30-01-2014, sp. zn. 2 CoKR/80/2013 (na ktoré už sťažovateľ vyššie poukázal), keď\nkonštatoval: Súd nemôže správcovi nepriznať odmenu z dôvodu nepredloženia písomnej\nsprávy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, ak mu\ntúto povinnosť výslovne neuložil, resp. túto povinnosť v rámci výkonu dohľadu súdu\nnepožadoval, pričom táto povinnosť nevyplýva priamo zo zákona alebo z vykonávacieho\nprávneho predpisu vydaného na základe zákona.“\nNa základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n\n4\n\n„1. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 3 K/3/2015-150 zo dňa 09-11-2015\nbolo porušené základné právo sťažovateľa podľa článku 20 ods. (1)... a článku 46 ods. (1)\nÚstavy Slovenskej republiky.\n2. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 CoKR/110/2015-158 zo dňa 26-012016 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa článku 20 ods. (1)... a článku 46\nods. (1) Ústavy Slovenskej republiky.\n3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 796,66 €, ktoré\nje Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave spoločne a nerozdielne povinný\nmu vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne\na nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 303,16 €... na účet\nprávneho zástupcu...“\nNávrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje\ntým, že táto „suma zodpovedá výške paušálnej odmeny za výkon funkcie správcu do\nkonania prvej schôdze veriteľov vrátane DPH... Sťažovateľ ako správca všetky finančné\nprostriedky získané počas konkurzného konania rozdelil medzi veriteľov prihlásených v\nkonkurznom konaní bez uspokojenia svojej odmeny, nakoľko na tú nemal v zmysle\nprávoplatných rozhodnutí konajúcich súdov zákonný nárok. Zo sumy finančného\nzadosťučinenia, ktorú si sťažovateľ v tunajšom konaní uplatňuje, tak uspokojí svoj nárok na\npaušálnu odmenu za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov, ktorý nebol\nuspokojený z dôvodu zásahov do ústavne garantovaných práv sťažovateľa.“.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd zásadne nie je oprávnený posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne\nneopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 ústavy napadnutým uznesením krajského súdu z 26. januára 2016\nPosúdenie veci všeobecným súdom môže byť podľa stabilizovanej judikatúry\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nmožno uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\n\n6\n\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia z 26. januára 2016, ktorým\nodmietol odvolanie sťažovateľa, uviedol:\n«Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolaní (§ 10 ods. 1 Občiansky súdny poriadok\na § 9 ods. 3 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky\na o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n/ďalej len „OSP“/), preskúmal odvolanie podľa § 218 OSP, bez nariadenia pojednávania\npodľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť z dôvodu,\nže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.\nPodľa § 198 ods. 1 ZKR súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti\nuzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní\no oddlžení, je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje zákon. Dovolanie ani mimoriadne\ndovolanie proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.\nS poukazom na dôvody odvolania, odvolací súd konštatuje, že neboli splnené\npodmienky pre vyslovenie prípustnosti odvolania, ako aj poukazuje na skutočnosť,\nže povinnosť predložiť správy súdu vyplývajú z ust. § 12 ods. 5 Vyhlášky MS SR č.\n665/2005, a preto nemôže sa odvolací súd prikloniť k žiadnemu z dôvodov, ktoré by\nzakladali vyslovenie prípustnosti odvolania titulom porušenia základných práv dotknutého\núčastníka, v posudzovanej právnej veci správcu konkurznej podstaty.\n\n7\n\nPodľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.\nV predmetnej veci bolo podané odvolanie proti rozhodnutiu súdu o priznaní\npaušálnej odmeny správcovi konkurznej podstaty v právnej veci vedenej na súde prvého\nstupňa pod sp. zn. 3 K/3/2015. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa zákon\nnepripúšťa podanie odvolania, keďže možnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu súdu,\nvýslovne neustanovuje a odvolací súd nezistil žiaden z dôvodov pre vyslovenie prípustnosti\npodaného odvolania titulom porušenia základných práv a slobôd.\nNa základe uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia, keďže\nodvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odvolací súd\nodvolanie správcu konkurznej podstaty odmietol a nemohol prihliadnuť k dôvodom\nuvedeným v tomto odvolaní.»\nÚstavný súd nepovažuje právny záver v napadnutom uznesení krajského súdu\no neprípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu okresného súdu za arbitrárny.\nPodľa názoru ústavného súdu krajský súd svoj právny záver primerane odôvodnil, preto\nnie je ani zjavne neodôvodnený. Odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu\npredstavuje akceptovateľný podklad pre výrok jeho uznesenia, ktorým odmietol odvolanie\nsťažovateľa. Takto vyslovený právny názor v napadnutom uznesení krajského súdu\nz 26. januára 2016 považuje ústavný súd za jeden z možných a ústavne udržateľných\nprávnych názorov.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že krajský súd v inom konkurznom konaní\nodvolanie proti obdobnému uzneseniu okresného súdu („z 30-01-2014, sp. zn.\n2 CoKR /80/2013“) považoval za prípustné, ústavný súd túto námietku neakceptoval.\nPrávny názor vyslovený v uvedenom uznesení nebol pre krajský súd záväzný a z uvedeného\nnevyplýva, že citovaný právny názor tvorí stabilnú súčasť rozhodovania všeobecných\nsúdov. Navyše, ústavnému súdu neprislúcha úloha zjednocovať rozdielnu judikatúru\nvšeobecných súdov. Z ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných súdov\na ústavného súdu v Slovenskej republike totižto vyplýva, že rozhodovanie vo veciach\nvyplývajúcich z obchodných vzťahov patrí do právomoci všeobecných súdov. Ústavný súd\n\n8\n\nnie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy\nvšeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu\nusmerňovať vývoj judikatúry všeobecných súdov z hľadiska správnosti výkladu\na uplatňovania zákonov (za podmienky rešpektovania jeho ústavnej konformity)\nalebo zjednocovať judikatúru všeobecných súdov (čo podľa § 23 zákona č. 757/2004 Z. z. o\nsúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov prislúcha\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky, pozri napr. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05, IV. ÚS\n2013/2012).\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť už\npri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v tejto\nčasti ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 ústavy napadnutým uznesením okresného súdu z 9. novembra 2015\nJednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná\na začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia\no inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom\nna odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nV prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon\no ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03,\nI. ÚS 188/03).\nSťažovateľ namieta porušenie označených základných práv napadnutým uznesením\nokresného súdu z 9. novembra 2015. V napadnutom uznesení okresný súd uviedol poučenie\no opravnom prostriedku, podľa ktorého proti „tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné\n(§ 198 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii)“. Sťažovateľ –\n\n9\n\nvychádzajúc zo znenia výroku – zastával právny názor, že odvolanie proti uzneseniu\nokresného súdu je prípustné, preto proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie\npodal. O odvolaní krajský súd rozhodol napadnutým uznesením z 26. januára 2016 tak,\nže odvolanie odmietol. V odôvodnení napadnutého uznesenia sa vysporiadal s námietkou\nsťažovateľa o prípustnosti odvolania proti uzneseniu okresného súdu z 9. novembra 2015.\nVzhľadom na to, že ústavný súd považuje právny záver krajského súdu\nv napadnutom uznesení o neprípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu okresného\nsúdu za ústavne udržateľný (časť II.2 tohto uznesenia) a z tohto dôvodu ju vyhodnotil ako\nzjavne neopodstatnenú, v nadväznosti na toto rozhodnutie sťažnosť sťažovateľa v časti\nsmerujúcej proti napadnutému uzneseniu okresného súdu považoval za podanú zjavne\npo uplynutí lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, čo bolo dôvodom\nna jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júna 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-správca konkurznej podstaty", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "arbitrárnosť", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-odmena správcu", "analógia-legis/zákona", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/03 z 22. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-22", "citacie_n": 463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc"}, {"guid": "ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 64/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 486, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:30b02d94-23c3-4aea-92b3-8e7e6614e1b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 425/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 425/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2019.1"}]}