{"guid": "ussr:38fc12a7-316d-4d7b-a206-6e470c393cb8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.363.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 363/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 363/2017 z 15. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 363/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.363.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-06-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/38fc12a7-316d-4d7b-a206-6e470c393cb8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.363.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.363.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.363.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 363/2017-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SBK\nINVEST, a. s., Nobelova 9, Bratislava, právne zastúpenej spoločnosťou RASLEGAL,\ns. r. o., Mostová 2, Bratislava, v menej ktorej koná advokát JUDr. Slavomír Rabatin, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 180/2016-419 z 2. júna 2016\na uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 50 C 239/2011-192 z 3. februára 2016\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti SBK INVEST, a. s., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n21. septembra 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SBK INVEST, a. s. (ďalej len\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského\n\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 Co 180/2016-419 z 2. júna 2016\na uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 50 C 239/2011192 z 3. februára 2016.\n2. Z priložených rozhodnutí vyplýva, že 29. decembra 2011 podala sťažovateľka na\nokresnom súde žalobu, ktorou sa voči družstvu DRUDOP, stavebné a opravárenské\ndružstvo, Bajkalská cesta 31, Bratislava (ďalej len „žalovaný“), domáhala určenia svojho\nvýlučného vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v Bratislave, v k. ú.\nzapísaným na liste vlastníctva\n\n,\n\n(ďalej len „dotknuté nehnuteľnosti“). Rozsudkom\n\nč. k. 50 C 239/2011-108 zo 16. januára 2013 rozhodol okresný súd tak, že jej žalobu\nzamietol a zaviazal ju na náhradu trov konania vo výške 36 698,96 €. O výške trov konania\nrozhodol okresný súd na základe znaleckého posudku, ktorý bol žalovaným predložený po\nvyhlásení rozsudku pri vyčíslení trov konania. Sťažovateľka podala odvolanie proti výroku\no náhrade trov konania. Výrok vo veci samej odvolaním nenapadla, a preto tento výrok\nnadobudol právoplatnosť. Krajský súd rozhodnutím č. k. 6 Co 311/2013-136 z 31. mája\n2013 rozsudok zmenil v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania a zaviazal sťažovateľku\nna náhradu trov konania vo výške 25 100,44 €. Proti tomuto rozhodnutiu podala\nsťažovateľka dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nuznesením sp. zn. 6 Cdo 268/2013 z 22. októbra 2014 uznesenie krajského súdu zrušil ako\nnezákonné a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že\npostupom krajského súdu, ako aj okresného súdu bola sťažovateľke odňatá možnosť konať\npred súdom, keďže jej konajúce súdy nedoručili znalecký posudok, na ktorom založili svoje\nrozhodnutie týkajúce sa náhrady trov konania, a neumožnili jej zoznámiť sa s ním a vyjadriť\nsa k nemu. S odvolaním sa na uznesenie najvyššieho súdu zrušil krajský súd rozsudok\nokresného súdu zo 16. januára 2013 a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd 16. februára 2015 doručil znalecký posudok právnemu zástupcovi\nsťažovateľky, ktorý ho prevzal 23. februára 2015, dňa 13. marca 2015 si prevzala znalecký\nposudok aj sťažovateľka. Vo vyjadrení doručenom okresnému súdu 3. júna 2015\nsťažovateľka uviedla, že predmetný posudok nebol v rozhodujúcom čase súčasťou spisu\na nebol ani predložený v zákonnej trojdňovej lehote na vyčíslenie trov konania. Ďalej\ntvrdila, že pokiaľ účastník nepredloží tvrdenia a dôkazy o hodnote predmetu sporu pred\n2\n\nskončením dokazovania, musí súd vychádzať z toho, že hodnota sporu nebola zistená a nie\nje mu známa. Keďže vo veci samej bolo právoplatne rozhodnuté, považovala sťažovateľka\nďalšie dokazovanie za absolútne vylúčené.\n4. Dňa 3. februára 2016 vydal okresný súd ústavnou sťažnosťou napadnuté\nrozhodnutie, v ktorom sťažovateľke uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania,\na to vo výške 28 765,30 €. Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy právneho\nzastúpenia v dovolacom konaní sťažovateľke, a to vo výške 774,27 €. Okresný súd\nkonštatoval, že o náhrade trov konania rozhoduje súd na návrh a ich prisúdenie je viazané\nna splnenie formálnych podmienok a predpokladov, ktoré sú predmetom súdneho uváženia.\nVo vzťahu k uplatneniu trov konania ide o povinnosť účastníka vyčísliť trovy konania\nv zákonom ustanovenej lehote [§ 151 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)]. Uvedená lehota sa vždy viaže na\nrozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa rozhodnutie vyhlasuje, je účastník povinný\nvyčísliť trovy konania do troch dní od jeho vyhlásenia. K tvrdeniam sťažovateľky, že\npredmetný znalecký posudok bol do spisu vložený až 16. februára 2015, t. j. po uplynutí\ntrojdňovej zákonnej lehoty, okresný súd uviedol, že „zo súdneho spisu, napriek tomu, že\npodanie právnej zástupkyne žalovaného na súd dňa 21.01.2013 malo uvedené dve prílohy\n(znalecký posudok a Nález US SR), pričom pečiatka súdu označila prílohy ako zväzok bez\npočtu strán, nevylučuje, že v prílohe sa nenachádzal aj predmetný znalecký posudok“.\nO tom, že znalecký posudok bol podkladom na rozhodovanie súdu, svedčila podľa\nokresného súdu aj skutočnosť, že v podaní žalovaného doručenom okresnému súdu\n18. januára 2013 sa neuvádzalo číslo znaleckého posudku ani hodnota nehnuteľnosti, ani\nmeno a priezvisko znalca, avšak rozhodujúce súdy z týchto údajov vychádzali. O tom, že\nposudok bol vyhotovený 17. januára 2013 a že bol odovzdaný právnej zástupkyni\nžalovaného 18. januára 2013, svedčilo nakoniec aj potvrdenie znalca založené v súdnom\nspise na č. l. 367.\n5. Krajský súd napadnutým rozhodnutím uznesenie okresného súdu v časti výroku\nukladajúcom povinnosť nahradenia trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní\nsťažovateľke potvrdil a v časti výroku, v ktorom bola uložená povinnosť náhrady trov\nprávneho zastúpenia družstvu DRUDOP, zmenil tak, že uložil sťažovateľke povinnosť\n3\n\nnahradiť družstvu DRUDOP trovy konania vo výške 29 872,97 €. Krajský súd v úvode\nrozhodnutia konštatoval, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam. Tarifnou hodnotou veci, ktorá je základom pre výpočet sadzby za jeden\núkon právnej služby, je v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb (ďalej len „advokátska tarifa“) cena veci určená pri začatí poskytovania\nprávnej služby. Hodnotu veci, ktorá bola predmetom daného konania, je možné vyjadriť\nv peniazoch. Tarifnú odmenu preto podľa odvolacieho súdu okresný súd správne vyčíslil\npodľa § 10 ods. 1 advokátskej tarify. Dôvodná podľa krajského súdu nebola ani\nargumentácia sťažovateľky, že žalovaný trovy konania nevyčíslil v lehote uvedenej v § 151\nods. 1 OSP. Krajský k tomu uviedol, že „[v] podaní žalovaného z 18.01.2013 (č. l. 105),\nktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 21.01.2013, je uvedené, že prílohou tohto\npodania je znalecký posudok. Jeho originál bol žalovanému vrátený dňa 26.06.2013 (viď\nč. l. 138). Žalobca v dovolaní, ktorým napadol uznesenie odvolacieho súdu z 31.05.2013,\nč. k. 6Co/311/13-136, 6Co/317/13, namietol, že uvedený znalecký posudok mu nebol\ndoručený a nemohol sa preto s ním oboznámiť. Najvyšší súd v zrušujúcom uznesení\nz 22.10.2014, sp. zn. 6Cdo/268/2013 uviedol, že okolnosti danej veci v rámci zabezpečenia\nspravodlivej ochrany práv žalobcu ako účastníka konania vyžadovali, aby mu konajúce\nsúdy umožnili zoznámiť sa s predmetným znaleckým posudkom, teda aby mu ho doručili.\nNásledne žalovaný v prílohe podania zo 16.02.2015 (č. l. 189) do spisu založil ďalšie 2\nvyhotovenia znaleckého posudku č. 4/2013. Tento znalecký posudok bol právnemu\nzástupcovi žalobcu doručený dňa 23.02.2015 (viď doručenka na č. l. 280). Možno teda\nurobiť záver, že znalecký posudok č. 4/2013 žalovaný do spisu založil dňa 16.02.2015 teda\nešte pred uplynutím 3-dňovej lehoty uvedenej v § 151 ods. 1 druhá veta O.s.p. (rozsudok\nsúdu prvého stupňa č. k. 50C/239/2011-108 bol vyhlásený dňa 16.01.2013, lehota\n3 pracovných dní uvedená v § 151 ods. 1 druhá veta O.s.p. začala plynúť dňa a uplynula\nv pondelok dňa 21. 01. 2013). Odvolací súd je však toho názoru, že žalovaný bol povinný\ntrovy konania vyčísliť v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku v zmysle § 151\nods. 1 druhá veta O.s.p., a túto povinnosť - ako je to uvedené vyššie - aj splnil. Skonštatoval\nto napokon aj Najvyšší súd SR v odôvodnení uznesenia z 22.10.2014 sp. zn. 6Cdo/268/2013.\n\n4\n\nInými slovami, pre posúdenie toho, či táto lehota bola dodržaná, nie je právne významné,\nkedy bol do spisu založený znalecký posudok č. 4/2013.“.\n6. Podľa názoru sťažovateľky sú uvedené závery krajského súdu v priamom rozpore\ns právom na spravodlivý súdny proces, a to najmä preto, že „(i) je toto rozhodnutie\narbitrárne, formalistické a priečiace sa základným zásadám civilného sporového konania,\n(ii) rozhodnutie vážne narúša a zasahuje do práva sťažovateľa vlastniť majetok, (iii) výška\ntrov konania bola určená postupom, ktorý je v príkrom rozpore s ustálenými aplikačnými\nzásadami a nemá žiadnu oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky, (iv) vážne narúša\na ohrozuje postavenie sťažovateľa v spojitosti s jeho podnikateľskou činnosťou a dobrým\nobchodným menom a v neposlednom rade (v) ohrozuje sťažovateľa a jeho majetok tým, že\nopakovane vytvára pre družstvo DRUDOP nezmyselné a nezákonné exekučné tituly\nv nezanedbateľnej výške“. Navyše sa všeobecné súdy podľa sťažovateľky nijako\nnezaoberali jej argumentáciou prezentovanou v písomných podaniach pred súdom prvej\ninštancie, ako aj v odvolacom konaní.\n7. V tejto súvislosti sťažovateľka uvádza, že právo na spravodlivý proces, ako aj\nprávo na súdnu ochranu je vo svojom obsahu naplnené práve tým, že všeobecné súdy zistia\nskutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich\nskutkové a práve závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani prijaté v zrejmom omyle.\nRovnako je podľa sťažovateľky súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nústavy aj rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania. Sťažovateľka podotýka, že\n„[p]rostredníctvom predmetného článku Ústavy sa zaručuje každému základné právo na\nsúdnu a inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania určuje, či\nje základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom. Procesné predpisy, ktoré\nupravujú platenie a náhradu trov konania, je tak preto potrebné vykladať v súlade s takto\nvymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na\nto, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel\nmateriálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania, a to bez zreteľa na jeho postavenie\nv konaní. V sumáre je tak možné povedať, že rozhodovanie o náhrade trov konania je\nsúčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy môže postupom, ktorým rozhoduje o nároku na náhradu trov konania\n5\n\na tento postup nie je v súlade so zákonom, porušiť základné právo účastníka konania na\nsúdnu ochranu.“. K porušeniu uvedeného základného práva môže podľa sťažovateľky dôjsť\nnielen postupom súdu založeným na celkom zjavne nesprávnej interpretácii a aplikácii\npríslušných procesných ustanovení, v ktorom sú obsiahnuté prvky svojvôle, ale aj v prípade,\nkeď je odôvodnenie rozhodnutia celkom nedostatočné, t. j. nepreskúmateľné.\n8. Sťažovateľka si je podľa svojich slov vedomá toho, že ústavný súd sa zaoberá\nproblematikou trov konania len sporadicky. Ak by však napadnuté rozhodnutie zostalo\nv platnosti, tento stav by podľa nej vytvoril vážny precedens do budúcna, ktorý by nebolo\nmožné zvrátiť. Prerokovávaný prípad nesie podľa sťažovateľky „prvky arbitrárnosti,\nprílišnej formálnosti a hlavne nezákonnosti, ktorá sa prejavila rozhodnutím súdu prvej\ninštancie a následne aj konaním odvolacieho súdu. Stav, ktorý nastal, je tak vyústením\nrozhodnutí všeobecných súdov, ktoré vychádzajú zo zjavného rozporu s princípmi\nspravodlivého\n\nsúdneho\n\nkonania.“.\n\nArbitrárnosť\n\nrozhodnutia\n\na rozpor\n\ns princípmi\n\nspravodlivosti vidí sťažovateľka konkrétne v tom, že okresný súd rozhodol o náhrade trov\nkonania na základe znaleckého posudku, ktorý žalovaný preukázateľne doručil až po\nukončení dokazovania a vyhlásení rozsudku. Za nezákonný považuje postup súdov, pri\nktorom súdy za základ tarifnej odmeny považovali hodnotu veci, ktorá nebola do sporu\n„riadne zavedená dokazovaním“. Navyše bolo sťažovateľke „dokonca najskôr odopreté\nprávo vôbec sa k danému znaleckému posudku vyjadriť“, takže nezákonný prístup zo strany\nsúdov tu podľa sťažovateľky pretrváva už roky. Podľa sťažovateľky je sporné, kedy sa\nposudok vôbec stal súčasťou spisu. Konajúci súd tak na neho nemal vôbec prihliadať\na o trovách konania mal podľa sťažovateľky rozhodnúť na základe § 11 ods. 1 písm. a)\nadvokátskej tarify. O zjavnej nesprávnosti procesného postupu súdu má svedčiť aj to, že si\nz konania o náhrade trov súdy vytvorili „samostatný spor“, keďže po vrátení veci okresný\nsúd „dokonca nariadil pojednávanie“. Sťažovateľka považuje tento postup za svojvoľný\na nezákonný, nemajúci obdobu v právnom poriadku Slovenskej republiky.\n9. Sťažovateľka považuje za potrebné osobitne zdôrazniť aj ďalšie pochybenia\nkonajúcich súdov, ktoré svedčia o ich dlhodobo svojvoľnom prístupe. Ide v prvom rade\no skutočnosť, že konajúce súdy priznali náhradu za nesprávne určený (vyšší) počet úkonov,\nďalej nesprávne vyhodnotili tarifnú hodnotu veci pre odvolacie a dovolacie konanie, súdny\n6\n\nspis viedli neštandardným a zmätočným spôsobom a v neposlednom rade sa odklonili od\nrozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít a odignorovali rozhodnutie najvyššieho súdu\nsp. zn. 5 M Cdo 10/2013 z 25. marca 2014, na ktoré sa sťažovateľka odvolávala.\n10. S ohľadom na už uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„a/ Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.: 6Co/180/2016-419 zo dňa\n02.06.2016 a uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k.: 50C/239/2011-192 zo dňa\n03.02.2016 bolo porušené základné právo spoločnosti SBK INVEST, a.s., so sídlom\nNobelova 9, 831 02 Bratislava,\n\n, upravené v čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\nb/ Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.: 6Co/180/2016-419 zo dňa\n02.06.2016 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k.: 50C/239/2011-192 zo dňa\n03.02.2016 sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.\nc/ Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 363,79 €\n(za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia a spracovanie\na podanie sťažnosti), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\n\n7\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nA. K namietanému porušeniu označených práv postupom a uznesením\nokresného súdu\n13. Právomoc ústavného súdu vyplývajúca z čl. 127 ods. 1 ústavy je vo vzťahu\nk všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity, podľa ktorého poskytuje ústavný\nsúd v konaní podľa čl. 127 ústavy ochranu základným právam alebo slobodám fyzických\nosôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd. Ústavný súd totiž pri zakladaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že všeobecné\nsúdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\n14. Vo vzťahu k časti sťažnosti týkajúcej sa namietaného porušenia označených\nčlánkov ústavy uznesením okresného súdu č. k. 50 C 239/2011-192 z 3. februára 2016 zistil\nústavný súd existenciu procesnej prekážky uvedenej v ustanovení § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde, a síce nedostatok právomoci.\n\n8\n\n15. Vo vzťahu k predmetnému uzneseniu okresného súdu disponovala sťažovateľka\nopravným prostriedkom (odvolaním), ktorý aj využila. Poskytnutie ochrany v prípade\npotenciálneho porušenia dotknutých článkov ústavy v danom prípade spadalo do právomoci\nnadriadeného súdu, teda krajského súdu, čo vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný\nsúd vzhľadom na uvedené sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nB. K namietanému porušeniu označených práv uznesením krajského súdu\n16. V súvislosti s preskúmavaním rozhodnutí všeobecných súdov v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre\nzdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách.\n17. Aj rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho\nkonania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nmôže rozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade\nso zákonom, porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu (obdobne\nII. ÚS 56/05). V prípadoch, keď sťažovatelia namietajú porušenie svojich ústavou\ngarantovaných práv rozhodnutím všeobecného súdu týkajúcim sa náhrady trov konania, je\nvšak ústavný súd zdržanlivý, keďže problematika trov konania má vo vzťahu k predmetu\nkonania pred všeobecnými súdmi akcesorickú povahu, a preto sa k zrušeniu napadnutého\nvýroku o trovách konania uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že v posudzovanej veci\ndošlo k extrémnemu zásahu do základného práva na súdnu ochranu (spravodlivý proces),\nalebo ak zistí, že zároveň došlo k neprípustnému zásahu aj do iného základného práva\n\n9\n\n(porovnaj m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010,\nIV. ÚS 40/2011). Inými slovami, pôjde o prípady, keď bude postup všeobecného súdu\nv zjavnom rozpore s princípmi spravodlivosti.\n18. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti spochybňuje predovšetkým záver všeobecných\nsúdov, podľa ktorého žalovaný vyčíslil trovy konania v zákonnej lehote, a tiež postup, keď\nsúdy pri rozhodovaní o trovách konania vychádzali zo znaleckého posudku predloženého\nv rámci lehoty k vyčísleniu trov konania. Predmetom posúdenia ústavného súdu je otázka,\nči uvedeným postupom mohlo dôjsť k extrémnemu zásahu do základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu, resp. na spravodlivý proces.\n19. Pokiaľ ide o posúdenie otázky včasnosti vyčíslenia trov konania, ústavný súd\npripomína, že zisťovanie a následne hodnotenie skutkových okolností je úlohou\nvšeobecných súdov a ústavný súd by do neho mohol zasiahnuť len v prípade zistenia\nextrémneho nesúladu medzi skutkovými zisteniami a z nich vyvodenými skutkovými či\nprávnymi závermi. Takáto situácia však v tomto prípade nenastala. Krajský súd (podobne\nako okresný súd) v napadnutom rozhodnutí presvedčivým spôsobom vysvetlil, ako dospel\nk záveru o včasnosti vyčíslenia trov konania, a prečo argumentáciu sťažovateľky\nnepovažoval za dôvodnú. To isté platí, aj pokiaľ ide o stanovenie počtu úkonov právnej\nslužby, za ktoré bola protistrane priznaná náhrada, resp. o určenie tarifnej hodnoty veci pre\núčely odvolacieho a dovolacieho konania. Ústavný súd v skutkových a právnych záveroch\nnapadnutého rozhodnutia nezistil nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo ich\narbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. S ohľadom na to, že sťažovateľka\nv ústavnej sťažnosti opakuje námietky, na ktoré už dostala vyčerpávajúcu odpoveď, postačí\nna napadnuté rozhodnutia plne odkázať.\n20. Za protiústavný nemožno označiť ani postup okresného súdu, pri ktorom uvedený\nsúd pri určení výšky trov vychádzal zo znaleckého posudku predloženého v rámci lehoty\nuvedenej v § 151 ods. 1 OSP, resp. odobrenie tohto postupu zo strany krajského súdu.\nUvedený postup by mohol dosiahnuť ústavnoprávnej dimenzie vtedy, ak by bol v jeho\ndôsledku vážnym spôsobom zasiahnutý niektorý z aspektov práva na spravodlivý proces,\npričom v tomto prípade prichádza do úvahy predovšetkým zásada kontradiktórnosti\n\n10\n\nkonania. Podstatou uvedenej zásady je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť\nvyužiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“\nprotistrany (napr. IV. ÚS 42/09, IV. ÚS 147/04), resp. aby súdy nezakladali svoje\nrozhodnutia na skutkových alebo právnych otázkach, ktoré neboli prerokované počas\nsúdneho konania, pričom spôsobili taký obrat, ktorý nemohol predpokladať ani bdelý\núčastník (pozri rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Čepek proti Českej\nrepublike z 5. 9. 2013, č. 9815/10, bod 48; dostupný na webe hudoc.echr.coe.int). Princíp\nkontradiktórnosti sa do istej miery vzťahuje aj na akcesorickú fázu súdneho konania, ktorou\nje rozhodovanie o trovách konania. Ani v tejto časti nesmie byť účastník ukrátený\no možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré sú pre rozhodnutie súdu o trovách konania\nzásadné. V posudzovanom prípade však boli už načrtnuté garancie spravodlivého procesu\ndodržané, pretože prvotné pochybenie okresného súdu, ktorý o trovách rozhodol bez\ndoručenia\n\nznaleckého\n\nposudku\n\nsťažovateľke,\n\nbolo\n\nnapravené\n\nnajvyšším\n\nsúdom\n\na v nadväznosti na to krajským súdom. Sťažovateľka tak mala v následnom konaní, ktoré je\npredmetom aktuálneho prieskumu ústavného súdu, možnosť uplatniť všetky svoje procesné\npráva a spochybniť predmetný znalecký posudok, pričom z ústavnoprávneho pohľadu nie je\npodstatné, v ktorej fáze súdneho konania sa tak stalo. Za už popísaných okolností bolo teda\nkonanie ako celok možné považovať za spravodlivé. Interpretácia príslušných procesných\nustanovení týkajúcich sa rozhodovania o trovách konania (predovšetkým § 151 ods. 1 OSP)\nzo strany rozhodujúcich súdov nevykazuje žiaden extrém, a preto nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva sťažovateľky na spravodlivý proces a ani žiadneho iného jej\nzákladného práva.\n21. Z uvedených dôvodov je potrebné odmietnuť sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júna 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom", "trovy konania-náklady konania", "znalec, znalecký posudok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "dd77a166-98ac-4d55-b402-d4a6f1113e05:9444befa-9eb3-4f71-851d-a5bd96b7ffcc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1211230953.5", "spisova_znacka": "6Co/180/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/180/2016 z 1. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-06-01", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1211230953.5"}, {"guid": "e10f64b7-c01b-4da6-8e64-582786dae3c8:cc241ac1-04f1-427f-9f88-40acd169ae22", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1211230953.3", "spisova_znacka": "6Co/311/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/311/2013 z 30. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-05-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1211230953.3"}], "citovane_v": []}