{"guid": "ussr:2bbb17e5-20aa-4582-99b3-38ae234c5038", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.364.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2017 z 15. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 364/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.364.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-06-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2bbb17e5-20aa-4582-99b3-38ae234c5038", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.364.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.364.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.364.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 364/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť maloletého\n,\n\n, a\n\n, obaja bytom\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Martinom Olosom, Advokátska kancelária, Karola\nKašjaka 1, Rajecké Teplice, vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní\nvedenom pod sp. zn. 21 P 225/2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť maloletého\n\na\n\no d m i e t a ako\n\nzjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n14. novembra 2016 doručená sťažnosť maloletého\n(ďalej aj „maloletý sťažovateľ“ alebo „maloletý“), a\n\n,\n(ďalej aj\n\n„sťažovateľka“, spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného\n\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Žilina (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n21 P 225/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:\n„Sme účastníkmi konania vedeného Okresným súdom v Žiline o určenie práv\na povinností k mal. dieťaťu (navrhovateľovi 1/) pod sp. zn. 21P 225/2014. Súd v konaní síce\nvykonal viaceré pojednávania, ktoré však boli odročené najmä z dôvodu procesných\nobštrukcií otca (neodkladné pracovné povinnosti otca, dovolenka otca, opakované\nnedostavenie sa otca na pojednávanie bez ospravedlnenia, predloženie dôkazov, absolútne\nzmätočný návrh o určenie otcovstva, ktorý bol odmietnutý, včasné nezaslanie doručenky\nzo strany pošty, opakované nedodanie podkladov o výške mzdy otca). Podľa konajúceho\nsúdu išlo o ospravedlniteľné dôvody na odročenie pojednávania, s čím však nemožno\nsúhlasiť. Súd síce koná, ale jeho postup nie je efektívny a organizovaný, pojednávania sú\nneustále odročované. Zákon pritom pozná viaceré účinné prostriedky na zamedzenie\nobštrukcií, pričom súd mohol konať aj bez účasti neospravedlneného otca, viaceré\npojednávania ani nemal odročovať, nakoľko nešlo o spôsobilé dôvody na odročenie. Súd\nzodpovedá za vedenie konania a najmä veci o starostlivosť o maloletých musí vybavovať\nurýchlene. Súd napr. na niektoré pojednávania žiadal zabezpečiť účasť sťažovateľa 1/ za\núčelom jeho vypočutia ako maloletého dieťaťa, pričom keď sa dostavil na pojednávanie,\nsúd ho už vôbec nevypočul. Nerozhodnutie v merite veci pritom poškodzuje najmä\nsťažovateľa 1/, nakoľko poberá iba výživné podľa predbežného opatrenia vo výške 45,EUR mesačne, čo je samozrejme u dieťaťa o veku 14 rokov zjavne nedostatočné. Vzhľadom\nna nečinnosť súdu sťažovateľka 2/ podaním zo dňa 29.08.2016 predsedovi Okresného súdu\nv Žiline doručila sťažnosť podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. na prieťahy v konaní\nvedenom pod sp. zn. 21P 225/2014. Podpredseda súdu sťažnosť vybavil s tým, že išlo o\nspôsobilé dôvody na odročovanie pojednávaní, čo však nemožno akceptovať. Podľa tejto\nargumentácie de facto otec a nie súd si určuje spôsob a vedenie konania. Podstatou a\núčelom súdneho konania pritom nie je samotné konanie, jeho vedenie a neefektívne\n\n2\n\nvykonávanie procesných úkonov, ale meritórne rozhodnutie v primeranom čase, ktorého\nzmyslom je reálna a včasná vymožiteľnosť práva, čo výslovne ukladajú tak ustanovenia\nO.s.p. ako i C.m.p. Predmetná vec je pritom bežná agenda súdov, nie je právne a skutkovo\nnáročná a ide o štandardnú a úplne bežnú rozhodovaciu agendu. (...)\nNekonaním Okresného súdu v Žiline bolo porušené základné právo sťažovateľov 1/,\n2/ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nSúčasne sa v zmysle § 50 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. domáhame priznania\nprimeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.500,- EUR u sťažovateľa 1/ a v sume\n1.000,- EUR u sťažovateľky 2/. Navrhovanú výšku finančného zadosťučinenia považujeme\nza opodstatnenú a primeranú s poukazom na neprimeranú dĺžku konania a dôsledky\nnevydania meritórneho rozhodnutia. Okresný súd v Žiline nám svojim nekonaním\na nedodržaním zákonnej lehoty spôsobil, že zdĺhavé vedenie konania je šikanózne\na neefektívne. Je nesporné, že nerozhodnutie (či i neprávoplatné, nakoľko rozsudok\nokresného súdu je ex lege predbežne vykonateľný) objektívne spôsobuje značnú ujmu,\nnakoľko sťažovateľ 1/ poberá iba výživné podľa predbežného opatrenia vo výške 45,- EUR\nmesačne, čo je samozrejme u dieťaťa o veku 14 rokov zjavne nedostatočné. Predmetný stav\nvystavuje sťažovateľa 1/ do stavu núdze, nakoľko sťažovateľka 2/ ako osamelo žijúca matka\nzo svojho príjmu objektívne nie je schopná financovať potreby sťažovateľa 1/ - jej syna,\npričom je nútená si brať rôzne nevýhodné pôžičky, ktoré sú voči nej vymáhané už\ni exekučne.\nVzhľadom na tieto skutočnosti žiadame, aby Ústavný súd Slovenskej republiky\npodanej sťažnosti vyhovel a vydal tento nález\nZákladné právo sťažovateľa 1/ mal.\na sťažovateľa 2/\n\n,\n\n(...)\n\n(...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní\nvedenom Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. 21P 225/2014 porušené bolo.\nOkresnému súdu v Žiline sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 21P 225/2014\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n\n3\n\nSťažovateľovi 1/ mal.\n\nsa priznáva finančné zadosťučinenie\n\nv sume 1.500,- € (slovom tísícpäťsto eur) a sťažovateľovi 2/\n\nsa priznáva\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 1.000,- € (slovom tisíc eur), ktoré je Okresný súd v Žiline\npovinný obom sťažovateľom zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOkresný súd v Žiline je povinný nahradiť sťažovateľovi 1/ mal.\na sťažovateľovi 2/\n\ntrovy konania na účet advokáta\n\nJUDr. Martina Olosa, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\n\n4\n\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný\nsúd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez\nnajmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).\n5. Sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Žilina\nv konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 225/2014.\n6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n7. Vychádzajúc zo sťažnosti, ako aj z obsahu súvisiaceho spisu okresného súdu,\nktorý si ústavný súd zapožičal, ústavný súd zistil, že napadnuté konanie sa začalo 12.\nseptembra 2014 a okresný súd 14. novembra 2016 rozsudkom č. k. 21 P 225/2014-242\n(ktorý bol ex lege vykonateľný) vo veci rozhodol a určil výživné pre maloletého. Uvedený\nrozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 11 CoP\n19/2017-283 nadobudol právoplatnosť 12. mája 2017. Napadnuté konanie pred okresným\nsúdom trvalo teda dva roky a dva mesiace, okresný súd však v záujme maloletého\n\n5\n\nsťažovateľa 21. septembra 2015 vydal predbežné opatrenie a\n(ďalej aj „otec“ alebo „navrhovateľ“) zaviazal predbežne platiť na maloletého výživné,\na tým už po jednom roku minimálne zmiernil jeho právnu neistotu v napadnutom konaní.\nOkresný súd okrem prvotných úkonov vykonal osem pojednávaní, vydal predbežné\nopatrenie, požiadal o vydanie správy poradensko-psychologické služby, pričom napadnuté\nkonanie na krátku dobu oddialil aj zmätočný návrh otca na „preverenie“, či je biologickým\notcom maloletého. Postup okresného súdu v napadnutom konaní sa pritom nevyznačuje\nvýznamnými\n\nprieťahmi\n\na nezodpovedá\n\nskutočnosti,\n\nže\n\nby\n\nokresný\n\nsúd\n\n„z\n\nneospravedlniteľných dôvodov“ odročoval pojednávania, čo vyplýva aj z tejto chronológie\núkonov vykonaných v danej veci:\nDňa 12. septembra 2014 podal\n\nna okresnom súde návrh na\n\nzačatie konania „o určenie striedavej starostlivosti o dieťa“, ktorým sa domáhal toho, aby\nokresný súd určil striedavú starostlivosť o jeho maloletého syna\nktorý bol v starostlivosti svojej matky\n\n,\n\n. Vec bola zaevidovaná pod\n\nsp. zn. 21 P 225/2014 a bola pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni\nJUDr. Gabriele Tučkovej.\nDňa 17. septembra 2014 bol okresnému súdu doručený návrh matky „na úpravu\npráv a povinností k maloletému dieťaťu“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 30 P 231/2014\na bola pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Renáte Sýkorovej.\nDňa 18. septembra 2014 na základe rozvrhu práce bol neskorší spis pripojený\nk skoršej veci, pričom od tohto dňa boli obidve veci vedené pod sp. zn. 21 P 225/2014.\nDňa 12. novembra 2014 okresný súd vykonal prvotné úkony na prípravu\npojednávania v danej veci, a to najmä ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina\n(ďalej len „opatrovník“) za kolízneho opatrovníka pre maloletého, vyzval účastníkov\nkonania, aby sa vyjadrili k návrhom, požiadal opatrovníka o prešetrenie pomerov v rodine\na vyžiadal si správy týkajúce sa zamestnania účastníkov konania.\nV období od 28. novembra 2014 do 5. februára 2015 boli okresnému súdu doručené\nvyžiadané správy, najmä správy od zamestnávateľov účastníkov konania o ich príjmoch,\nspráva opatrovníka z prešetrenia pomerov v domácnosti maloletého, vyjadrenia účastníkov\nkonania k podaným návrhom.\nDňa 20. januára 2015 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. február 2015.\n\n6\n\nDňa 16. februára 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 1. jún\n2015 z dôvodu, že okresný súd „požiada Referát poradensko-psychologických služieb“\nnajmä „či je vhodná striedavá starostlivosť o maloletého“.\nDňa 23. februára 2015 otec maloletého zobral späť svoj súhlas s tým, aby maloletý\n„bol vypočutý sudcom ‒ či chce byť hlavne s matkou, alebo rovnako aj s matkou“, aj\ns otcom.\nDňa 21. mája 2015 bola okresnému súdu doručená správa z poradenskopsychologického procesu.\nDňa 1. júna 2015 bola okresnému súdu doručená žiadosť otca o odročenie\npojednávania, „a to do doby až bude preverené“, či je biologickým otcom maloletého,\npretože 27. februára 2015 podal návrh na určenie otcovstva, ktoré je vedené pod sp. zn.\n8 C 105/2015. V rovnaký deň bolo pojednávanie odročené na 7. december 2015 s tým, že\n„do ďalšieho pojednávania súd vyžiada od príslušného C konania doklad o jeho ukončení“\na účastníci sú povinní „predložiť všetky doklady súvisiace s vecou a doplnenie zárobkových\npomerov“.\nDňa 28. augusta 2015 bol okresnému súdu doručený návrh matky „na nariadenie\npredbežného opatrenia“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 30 P 279/2015 a bola pridelená\nna prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Renáte Sýkorovej.\nDňa 31. augusta 2015 na základe rozvrhu práce bol uvedený spis pripojený k skoršej\nveci, pričom od tohto dňa bola aj vec o nariadení predbežného opatrenia vedená pod sp. zn.\n21 P 225/2014.\nDňa 2. septembra 2015 bolo do spisu založené uznesenie okresného súdu č. k.\n8 C 105/2015-11, ktorým okresný súd podanie otca o určenie otcovstva odmietol. Toto\nuznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. júna 2015.\nDňa 21. septembra 2015 okresný súd uznesením č. k. 21 P 225/2014-151 vyhovel\nnávrhu matky na vydanie predbežného opatrenia a otca predbežne zaviazal platiť na\nmaloletého výživné. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30. októbra 2015.\nDňa 7. decembra 2015 bolo pojednávanie odročené na 18. január 2016, pretože sa\nnedostavil otec.\nDňa 10. decembra 2015 si matka maloletého uplatnila právo podľa § 147a v tom čase\núčinného Občianskeho súdneho poriadku.\n\n7\n\nDňa 16. decembra 2015 okresný súd uznesením č. k. 21 P 225/2014-170 zaviazal\notca zaplatiť matke 15 €, pretože sa bezdôvodne nedostavil na pojednávanie.\nDňa 18. januára 2016 bolo pojednávanie odročené na 31. marec 2016, pretože sa\nnedostavil kolízny opatrovník.\nDňa 31. marca 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. máj\n2016 s tým, že „na ďalší termín pojednávania matka zabezpečí účasť maloletého“.\nDňa 18. mája 2016 otec ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu nutnej\nprítomnosti na pracovisku.\nDňa 19. mája 2016 bolo pojednávanie odročené na 15. august 2016 pre neúčasť otca.\nDňa 26. júla 2016 otec ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že\nzaplatil dovolenku do Bulharska.\nDňa 28. júla 2016 okresný súd určil vo veci nový termín pojednávania na 22. august\n2016.\nDňa 22. augusta 2016 bolo pojednávanie odročené na 3. október 2016, pretože sa\nnedostavil otec, ktorý doručenie predvolania nemal vykázané.\nDňa 3. októbra 2016 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n14. november 2016, najmä na účely výsluchu maloletého a „doplnenia zárobkových\npomerov otca“.\nDňa 14. novembra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd vyhlásil\nrozsudok č. k. 21 P 225/2014-242, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Žiline č. k. 11 CoP 19/2017-283 dňa 12. mája 2017.\n8. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. I. ÚS 46/01,\nII. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má\nnevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48\nods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým\nmateriálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí\nvyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako\n„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už\nvo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj\n\n8\n\nv trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.\nI. ÚS 42/01).\n9. Postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 225/2014 sa zjavne\nnevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako\nzbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Obdobie od 12. septembra 2014 do\n14. novembra 2016, ktoré okresný súd potreboval na meritórne rozhodnutie v danej veci,\nhoci nebolo krátke, vzhľadom aj na zabezpečenie záujmov maloletého vydaním\npredbežného opatrenia (21. septembra 2015) nemožno považovať za porušenie práva\nsťažovateľky garantovaného v citovanom článku ústavy a dohovoru.\n10. Okrem uvedeného ústavný súd konštatuje, že predmetná sťažnosť mu bola\npodaná v deň, keď už okresný súd rozhodol v danej veci, pričom podľa konštantnej\njudikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje\nochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase,\nkeď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02,\nI. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza\nk namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne\nneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov\nskončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).\nZ podania sťažovateľov vyplýva, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde\nskončené 14. novembra 2016. Sťažovatelia sa napriek tomu na ústavný súd obrátili\nso svojou sťažnosťou až podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené v deň, keď okresný\nsúd rozhodol vo veci (14. novembra 2016), t. j. v čase, keď porušenie označeného\nzákladného práva na súde, ktorý sťažovatelia označili za účastníka konania, už netrvalo\na konanie o ich sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany,\nktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).\n\n9\n\n11. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou\nčinnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu\nv napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako\nporušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júna 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "vyživovacia povinnosť-výživné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 829, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:c70b2119-c03a-4e19-b6a1-b41adf57b9c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 139/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 139/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c70b2119-c03a-4e19-b6a1-b41adf57b9c3"}, {"guid": "ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e"}, {"guid": "ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad"}, {"guid": "ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/02 z 20. 6. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-06-20", "citacie_n": 1380, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920"}, {"guid": "ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 57/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/01 z 31. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-31", "citacie_n": 2015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b"}, {"guid": "ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 42/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 42/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 1336, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/01 z 12. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-12", "citacie_n": 1543, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4"}, {"guid": "ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 63/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 63/00 z 12. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-12", "citacie_n": 1397, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72"}, {"guid": "38f1e2e6-15c9-458b-bdc5-5f9dc49d00a0:ea6798dc-7730-4dc8-961e-f836a0609a7d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5114229984.1", "spisova_znacka": "11CoP/19/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoP/19/2017 z 10. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-04-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5114229984.1"}], "citovane_v": []}