{"guid": "ussr:c3d380cd-28b6-452a-b38e-1eae7988345d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.365.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 365/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 365/2017 z 15. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 365/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.365.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-06-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c3d380cd-28b6-452a-b38e-1eae7988345d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.365.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.365.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.365.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 365/2017-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n–\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom,\n\nAdvokátska kancelária, Jesenná 8, Prešov, vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 36/2016 z 18. októbra\n2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n–\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. februára\n2017 doručená sťažnosť\n\n–\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Obdo 36/2016 z 18. októbra 2016. Sťažnosť\nbola odovzdaná na poštovú prepravu 30. januára 2017.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že «Sťažovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa\n13.03.2002, v zmysle úpravy žalobného petitu zo dňa 30.04.2002 a úpravy žalobného\nnávrhu na pojednávaní dňa 21.06.2013, pripusteného uznesením na pojednávaní konanom\ndňa 21.06.2013. domáhal voči žalovanému -\n\n– KOLVER(...) (ďalej aj\n\n„žalovaný“), aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľovi sumu vo výške 2.784,21\nEUR s 18 % úrokmi z omeškania ročne od 15.01.2001 do zaplatenia, oproti povinnosti\nsťažovateľa vrátiť žalovanému priemyselný vysávač WAP SQ 850-11 s príslušenstvom, výr.\nčíslo: 614476 (ďalej aj „predmetný vysávač“).\nSťažovateľ žalobu z 13.03.2002 odôvodnil tým, že dňa 22.09.2000 zakúpil od\nžalovaného predmetný vysávač so 6 - mesačnou zárukou, ktorý po prehliadke priestorov,\nkde sa mal vysávač používať, žalovaný sám sťažovateľovi odporučil s ohľadom na\nsťažovateľove požiadavky, a to aby vysávač bol s vkladaným plsteným vakom, ku ktorému\nnie je potrebné kupovať sáčky - antistatické vyhotovenie vysávača, a ďalej aby vysávač bol\nvhodný na vysávanie suchých nehorľavých látok jemnej frakcie.\nDňa 05.12.2000 sťažovateľ u žalovaného reklamoval vadu predmetného vysávača,\nnakoľko nebol schopný ďalšieho výkonu pri údržbe 150 - 200 m² plochy. Následne sa\nvyskytla ďalšia vada - elektrizácia rukoväte vysávača. Sťažovateľ so žalovaným dňa\n15.12.2000 spísali o uvedených vadách predmetného vysávača reklamačný list č. 1.\nŽalovaný v odpovedi na reklamáciu zo 04.01.2001 zaujal stanovisko k vyššie\nuvedeným vadám predmetného vysávača, pričom žalovaný uviedol, že uvedené vady nie sú\nvadou na vysávači a zároveň odporučil sťažovateľovi používať filtračné vrece v súlade\ns poučením uvedeným na str. 46 návodu k predmetnému vysávaču.\nKeďže sťažovateľ s postupom žalovaného pri vybavení jeho reklamácie predmetného\nvysávača nesúhlasil, listom zo dňa 15.01.2001 oznámil žalovanému odstúpenie od kúpnej\nzmluvy zo dňa 22.09.2000 a zároveň požiadal žalovaného o vrátenie kúpnej ceny\npredmetného vysávača s príslušenstvom, nakoľko mal za to, že žalovaný podstatným\nspôsobom porušil zmluvu tým, že v čase uzavretia zmluvy mohol rozumne predvídať,\ns prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých\n\n2\n\nbola zmluva uzavretá, že sťažovateľ nebude mať záujem na plnení povinností pri takom\nporušení zmluvy zo strany žalovaného.\nŽalovaný sa k podanej žalobe vyjadril a žiadal, aby Okresný súd Prešov žalobu\nzamietol, nakoľko mal za to, že kúpnu zmluvu uzavretú so sťažovateľom neporušil a podľa\njeho názoru predmetný vysávač spĺňal výrobcom uvedené parametre. Ďalej uviedol, že\nuvedené vady neboli vadami na predmetnom vysávači.\nSúd prvej inštancie uznesením zo 06.04.2005 vo veci nariadil znalecké dokazovanie\nznalkyňou\n\n(...), ktorá vypracovala znalecký posudok č. 8/2005\n\nzo dňa 09.12.2005. Uznesením zo dňa 26.03.2010 súd nariadil znalecké dokazovanie\nznaleckou organizáciou - Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline(...)\n(ďalej aj „USI“), ktorý vypracoval znalecký posudok č. 33/2013 zo dňa 16.04.2013.\nOkresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 19 Cb 47/2002 z 24.06.2014 zamietol žalobu\nz 13.03.2002 a svoje zamietavé rozhodnutie odôvodnil tým, že:\n„Žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy s tým, že pri jeho kúpe bol ubezpečený o jeho\nvlastnostiach, ako je výkon, kapacita čistenia v m², bezpečnosť pri práci, antistatická\nsúprava, ktoré nemá a že tento stroj nie je vhodný na priemyselné použitie.\nPo vykonaní rozsiahleho dokazovania súd však dospel k právnemu záveru, že aj keby\ntomu tak bolo, čo však žalovaný jednoznačne od počiatku sporu popiera, niet jednak\nhodnoverného dôkazu zo strany žalobcu o tom, že ho o týchto vlastnostiach aj žalovaný\nubezpečil, pričom návod na obsluhu neslúži vo všeobecnosti ako doklad o technických\na spôsobilostných parametroch vysávača, len ako pomôcka na jeho používanie, ani nie je\nobjektívnou pravdou, aby tento vysávač nebol vhodný na priemyselné používanie.\nVýber konkrétneho priemyselného vysávača je oprávnene otázkou, s ktorou sa\nzákazník zvyčajne obracia na predajcu, ale to ho nezbavuje povinnosti sám urobiť konečné\nrozhodnutie a vybrať si na základe odporúčania ten správny typ vysávača, nakoľko hlavne\npri týchto prístrojoch je najviac dôležité konkrétne prostredie, v ktorom sa bude užívať,\na toto prostredie a podmienky používania predaj sa dopredu predvídať nemôže a rovnako\nani zodpovedať prípadne za bezporuchový výkon vysávača za akýchkoľvek podmienok.\nZákazník by mal preto primerane starostlivo zvažovať kúpu takéhoto výrobku ak sú\ndané maximálne konkrétne okolnosti, v ktorých ho zvažuje užívať a nezbavuje ho to\npovinnosti starostlivého výberu.\n\n3\n\nŽalobca tvrdil, že ak by vedel, že bude potrebné na vysávanie zakupovať špeciálne\nsáčky, tak by si tento druh vysávača nezakúpil, ale toto tvrdenie ničím nepreukázal.\nJe potrebné poukázať aj na to, že ak vysávač používal vyše dvoch mesiacov, počas\nktorého užívania mu muselo byť zrejmé, aké skutočné vlastnosti vysávač má, je\nnevieryhodné, aby ak skutočne sa cítil žalovaným oklamaný o technických spôsobilostiach\nvysávača, by neodstúpil od uzavretej kúpnej zmluvy už skôr, nekompromisne a bez\nakýchkoľvek podmienok.\nZnalecké\n\ndokazovanie\n\nnavyše\n\nvyvrátilo\n\nžalobcom\n\ntvrdené\n\nskutočnosti\n\no nespôsobilosti vysávača na priemyselné používanie a v tomto smere je potrebné dať za\npravdu žalovanému, že nedošlo k podstatnému ani nepodstatnému porušeniu zmluvy\na žalobcovi nepatrí nárok na platné odstúpenie od kúpnej zmluvy a preto ho zamietol.“\nVoči tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie zo 07.10.2014, keďže mal za to, že\nsúd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a samotné rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nKrajsky súd v Prešove o odvolaní sťažovateľa zo 07.10.2014 proti rozsudku\nOkresného súdu Prešov sp. zn. 19 Cb 47/2002 z 24.06.2014 rozhodol rozsudkom sp. zn.\n2 Cob 101/2014, 2 Cob 102/2014 z 19.03.2015 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie potvrdil a svoje rozhodnutie odôvodnil o.i. tým, že:\n„Aj po takýchto úkonoch odvolací súd dospel k záveru, že:\na) uplatnené odvolacie dôvody žalobcu proti rozsudku nie sú spôsobilé privodiť\nzmenu či zrušenie napadnutého rozsudku\nb) podanému odvolaniu USI ZU proti uzneseniu o znalečnom je možné čiastočne\nvyhovieť\nad a) Úspech podanej žaloby bol závislý na zodpovedaní otázok, či na základe\nvykonaného dokazovania pri aplikácii ust. § 153 ods. 1 O. s. p. bolo z hľadiska skutkového\nmožné uzavrieť, že odstúpenie žalobcu ako kupujúceho od kúpnej zmluvy bolo platné, či\nzo strany žalovaného ako predávajúceho došlo k podstatnému alebo nepodstatnému\nporušeniu zmluvy, či nastali účinky odstúpenia od zmluvy alebo tieto účinky nevznikli alebo\nzanikli.\nZ obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa podľa procesnej iniciatívy účastníkov\nvykonal vo veci rozsiahle dokazovanie. Ani odvolacie námietky neobsahujú výhrady proti\n\n4\n\ntomu, že by súd prvého stupňa nevykonal dôkaz účastníkom navrhnutý. Obsah jednotlivých\nrealizovaných dôkazov napokon súd prvého stupňa uvádza v dôvodoch napadnutého\nrozhodnutia.\nOkrem medzi účastníkmi nesporných skutočností (o uzavretí zmluvy, o obsahu listov\no oznamovaní vád, obsahu reakcií žalovaného na ne, či obsahu oznámenia odstúpenia od\nzmluvy) dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádzajú aj zistenia pri\nsúdom realizovaných ohliadkach, zistenia vyplývajúce z listu Technického skúšobného\nústavu Piešťany, š. p. zo 14.3.2011, ako aj závery znaleckých posudkov\n\n, či\n\nÚstavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity.\nZ týchto dôkazov okrem iného vyplýva aj to, že pri vysávaní suchých, nehorľavých\nlátok predmetným vysávačom by sa malo podľa odporúčania výrobcu do nádoby na\nnečistoty vložiť filtračné papierové vrece. Vysatý materiál je v takomto prípade jednoducho\nodstrániteľný a hlavný filter je chránený - vydrží dlhú dobu. Ak sa pri vysávaní predmetnej\nskladovej prevádzky u žalobcu nepoužíva takéto filtračné papierové vrece a použije sa\nvkladací látkový filter, ochrana hlavného filtra je výrazne znížená. Dochádza k prepúšťaniu\nväčšieho množstva jemných frakcií do hlavného filtra vysávača High - Pro, ako keby bolo\npoužívané výrobcom odporúčané filtračné papierové vrece. Návod na obsluhu na strane\nč. 46 vyslovene používanie takéhoto filtračného papierového vreca odporúča. Už Technický\nskúšobný ústav Piešťany, š.p. konštatuje vo svojom liste zo 14.3.2001 to, že pri prehliadke\nbolo konštatované, že vysávač sa prevádzkuje s náhradným plstenným filtrom namiesto\npôvodne uvažovaného papierového vrecového filtra. Napriek tomu aj uvedený ústav\nkonštatoval, že priemyselný vysávač, ktorý je predmetom zmluvy, je pre účely\nzodpovedajúcom použití vhodný na vysávanie suchých, nehorľavých prachov, ako aj\nkvapalín. Aj znalkyňa\n\nkonštatovala, že pri vysávaní s papierovým\n\nvrecúškom vysávač funguje bez problémov. Znalkyňa konštatovala aj to, že nie je chybou\nvysávača, ak pri používaní značne zaneseného filtra svieti - signalizuje kontrolka, ktorá je\nna to určená. Rovnako za vadu vysávača znalkyňa nepovažuje ani to, ak elektrická ochrana\nproti preťaženiu motora pri používaní značne znečisteného filtra vysávač vypne. Závery\nuvedené znalkyňou\n\nsa stotožňujú aj s následnými závermi, ktoré prijal\n\nvo veci znaleckého dokazovania Ústav súdneho inžinierstva ŽU v Žiline. Závery z týchto\ndôkazov vyplývajúce nesvedčia tomu, že by predmetný vysávač nebol vhodný na\n\n5\n\npriemyselné používanie v podmienkach u žalobcu. Tieto skutkové závery súdu prvého\nstupňa majú preto oporu vo vykonanom dokazovaní.\nOdvolací súd nemohol konštatovať ani to, že by závery súdu prvého stupňa, týkajúce\nsa námietok žalobcu o ubezpečeniach žalovaného o vlastnostiach, či výkone alebo kapacite\nčistenia m², či bezpečnosti pri práci alebo antistatickej úpravy nemali oporu vo výsledkoch\nvykonaného dokazovania. Jednotlivé dôkazy, vrátane výsluchu samotného žalobcu\ni žalovaného prvostupňový súd správne vyhodnotil a tieto dôkazy hodnotil zodpovedajúco\nust. § 132 O.s.p. aj v nadväznosti na ďalšie listinné dôkazy, či na závery z ohliadok alebo\nznaleckých dokazovaní.\nŽalobca, na ktorom v konaní bolo dôkazné bremeno, nepreukázal, že dodaný vysávač\nmal také vady, ktoré by predstavovali porušenie kúpnej zmluvy zo strany žalovaného a to\nnaviac podstatným spôsobom.\nTak ako je už uvedené vyššie, obsah vykonaných dôkazov vyhodnotených súdom\nprvého stupňa, nedal možnosť z hľadiska skutkového uzavrieť, že pri plnení povinnosti\nžalovaným ako predávajúcim došlo k takému porušeniu zmluvy podstatným spôsobom, ktoré\nby umožňovalo realizovať žalobcovi právo na odstúpenie od zmluvy. Právne závery aj súdu\nprvého stupňa o týchto skutočnostiach teda majú oporu vo vykonanom dokazovaní.\nPre rozhodnutie v predmetnej veci je relevantnou aj aplikácia tých ustanovení Obch.\nzák., na ktoré poukazoval žalovaný už pred súdom prvého stupňa, ku ktorým sa dal odvolací\nsúd žalobcovi vyjadriť po výzve pred rozhodnutím vo veci. ...\nV zmysle týchto ustanovení podstatou predmetnej veci je teda aj výklad a aplikácia\ntýchto ustanovení. Pravidlá správania upravené týmito ustanoveniami určujú, že účinky\nodstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave\nv akom ho obdržal. Tretí odstavec z citovaného ustanovenia upravuje z tohto pravidla\nvýnimky v prospech kupujúceho - pravidlo sa nepoužije, ak nemožnosť vrátenia tovaru\nnebola spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho alebo ak ku zmene stavu tovaru\ndošlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru.\nFunkciou citovaných ustanovení je rozdelenie rizika spojeného s možným vadným\nplnením rovnomerne medzi predávajúceho i kupujúceho. Predávajúci je chránený v tých\nprípadoch, kedy by napríklad musel prevziať tovar v zmenenom stave, teda tovar, ktorý je\nznehodnotený, zničený, tovar, ktorý by už nemal pre predávajúceho žiadne ďalšie\n\n6\n\nhospodárske využitie. Kupujúci je naopak chránený výnimkami uvedenými v treťom\nodstavci pre tie prípady, kedy by aplikácia zásady, že možno vrátiť tovar len v pôvodnom\nstave, viedla k jeho znevýhodneniu a zníženiu dôsledkov zodpovednosti za vady. Pokiaľ teda\nkupujúci sám postupoval vždy s riadnou úrovňou starostlivosti o tovar, nezanedbal\nprimeranú ochranu tovaru pred jeho poškodením alebo zničením, naopak jeho konanie bolo\nkonaním, ktoré vo vzťahu k vadnému tovaru rešpektovalo charakter tohto tovaru, účel jeho\npoužitia i prípadné zvyklosti, ktoré sa v danom odvetví hospodárstva vyvinuli, pokiaľ ide\no zaobchádzanie s týmto tovarom, druhom tovaru, nie je možné prenášať na neho dôsledky\nspojené s podstatnými vadami, ktoré sa na tovare vyskytli. Pri alternatíve existencie\npodstatných vád možno preto nielen ten tovar, ktorý zostal celkom nezmenený, ale aj tovar,\nktorý síce nie je v pôvodnom stave, ale jeho zmeny sú dôsledkom prirodzeného opotrebenia,\nči pôsobenia prírodných síl, náhodných udalostí alebo jednoducho starnutia tovaru, o ktoré\nbolo inak riadne starané.\nV posudzovanej veci žalobca sám tvrdí, že vysávač nebolo možné používať pre ním\noznamované vady, a preto bol odstavený z prevádzky. Takto to uviedol žalobca aj vo svojom\núčastníckom prednese, ktorý je zaznamenaný aj v dôvodoch napadnutého rozhodnutia na\nstrane 6. Ak žalobca odstúpil od zmluvy už listom z 15.1.2001 pre ním tvrdené vady\nvysávača, potom by bolo úplne nelogickým zistenie, ktoré sa konštatuje v znaleckom\nposudku ÚSI ŽU pod bodom 15, podľa ktorého na vysávači bola realizovaná po odstupe\nďalších 2 rokov výmena sacích turbín, ktoré boli nefunkčné z titulu opotrebenia. Túto\nvýmenu žalobca ani nespochybňuje. Každopádne však z toho vyplýva, že žalobca vysávač\nďalej používal a pre účely jeho využitia realizoval aj výmenu týchto sacích turbín.\nZa takéhoto stavu možno dôvodne uzavrieť, že aj po odstúpení od zmluvy s vysávačom\nžalobca riadne disponoval a využíval ho na účely, pre ktoré si ho aj zakupoval. Zakúpený\nvysávač bol aj po odstúpení od zmluvy využívaný, čím došlo aj k jeho zmene stavu, ktorá\nbráni jeho vráteniu predávajúcemu v nezmenenom stave (aký bol v čase realizácie\nodstúpenia od zmluvy).\nŽalovaný podľa výsledkov dokazovania pred súdom prvého stupňa neporušil svoje\npovinnosti predávajúceho a naviac aj žalobcom realizovanou činnosťou s vysávačom, ktorá\nviedla u žalobcu aj k realizovaniu opravy (s odstupom ďalších dvoch rokov po upovedomení\no odstúpení od zmluvy) nastal stav, ktorý neumožňuje vyhovenie podanej žaloby žiadajúcej\n\n7\n\nsplnenie synalagmatického záväzku (vrátenie kúpnej ceny oproti vráteniu vysávača).\nOdkazy žalobcu na to, že k poškodeniu sacích turbín došlo ešte pred odstúpením od zmluvy\nsú zjavne účelové. Ak žalobca odstúpil od zmluvy, zdá sa byť nepravdepodobným jeho\nzáujem na tomto odstránení vád.\nZ týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1\nO.s.p. ako vecne správne potvrdil.“\nVoči tomuto rozsudku podal sťažovateľ dovolanie z 18.06.2015, keďže mal za to, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre nedostatok\nriadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia, pričom z rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva,\nže súd rozhodoval aj o námietkach sťažovateľa, ktoré boli v konaní rozhodujúce.\nO dovolaní sťažovateľa zo dňa 18.06.2015 rozhodol porušovateľ sťažnosťou\nnapadnutým uznesením, ktoré odôvodnil o.i. takto:\n«26 V preskúmavanej veci odvolací súd vo svojom rozhodnutí argumentačne logicky\na prehľadne sformuloval najdôležitejšie dôvody, pre ktoré považoval rozhodnutie súdu\nprvej inštancie za vecne a právne správne a reagoval aj na odvolacie námietky. Jeho\nrozhodnutie je tak preskúmateľné a nemožno preto hovoriť o arbitrárnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu. Súd prvej inštancie vykonal obšírne dokazovanie, dôkazy vyhodnotil\njednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti a sformuloval dokazovaniu zodpovedajúce závery\nsúvisiace s posúdením včasnosti reklamovania tovaru kupujúcim, charakteru tvrdených vád\na možnosti odstúpiť od kúpnej zmluvy.\n27 Závery súdu prvej inštancie pri doplnení ďalšej právnej úvahy v súlade\ns procesnou úpravou formulovanou ust. § 213 ods. 2 OSP potvrdil odvolací súd. Jeho\ndoplnená úvaha o nemožnosti tovar vrátiť s poukazom na ust. § 441 ods. 2 Obchodného\nzákonníka bola len reakciou na v odvolaní vznesené tvrdenia žalovaného, ku ktorým sa\nžalobca riadne vyjadril a v odôvodnení rozhodnutia sa s jeho námietkami odvolací súd\nvysporiadal. Závery odvolacieho súdu, čo do úvahy o aplikácii § 441 ods. 2 Obchodného\nzákonníka, však nijako nezmenili charakter a správnosť právnej úvahy súdu prvej inštancie.\nOdvolacím súdom tak bol potvrdený záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného\nbremena žalobcu pri preukázaní takého podstatného porušenia kúpnej zmluvy, ktorá by\nmohla byť dôvodom pre odstúpenie od zmluvy.\n\n8\n\n30 Dovolací súd uvádza, že v súvislosti s dovolateľom tvrdenou neúplnosťou\nskutkových zistení alebo nesprávnosťou skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol\nv rozhodovacej praxi NS SR považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania\nv zmysle § 237 písm. f/ OSP (viď napríklad sp. zn. 2Cdo/130/2011, 3Cdo/248/2011,\n5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011 a 7Cdo/38/2012).\n31 Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované\ndôkazy (ako uvádza žalobca v súvislosti s tvrdeným nedostatočným odôvodnením pri\nnevysporiadaní sa s dôkazmi v konaní vykonanými), nezakladá prípustnosť dovolania proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP, lebo týmto postupom sa\núčastníkovi neodníma možnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999)\n32 Po preskúmaní veci z hľadiska, či konanie odvolacieho súdu je reálne postihnuté\nvadou podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP, dovolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie,\nako aj odvolací súd postupovali procesne správne, vykonávané dokazovanie bolo\ndôsledkom návrhov účastníkov konania a pokiaľ súd nevykonal ďalšie dokazovanie, bolo to\nvýlučne na jeho úvahe s ohľadom na závery, ktoré z už vykonaného dokazovania\npostačovali pre rozhodnutie vo veci samej.\n33 Pokiaľ dovolateľ namieta, že súdy rozhodli bez úplných skutkových podkladov,\nprípadne že zistené skutočnosti nesprávne vyhodnotili alebo že dospeli k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a tieto po právnej stránke nesprávne posúdili, ide o námietky, ktoré ani\nv prípade, že by boli opodstatnené (dovolací súd sa ich dôvodnosťou nezaoberal) by\nnenasvedčovali existencii procesnej vady konania v zmysle § 237 OSP, zakladajúcej\nprípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.\n34 Osobitne k námietke dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP), je potrebné uviesť, že\nprávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne\nzávery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym\nposúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu\naplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne\nposúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť\n\n9\n\ndovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 OSP a nespôsobuje\nzmätočnosť rozhodnutia (viď R 54/2012)).\n35 Dovolací súd osobitne poukazuje na to, že Ústavný súd SR v náleze z 30. januára\n2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov\npriklonil k tej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá prijala záver, že\nnedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 OSP, ale\nlen tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ OSP“.\n36 Vzhľadom na pretrvávajúcu nejednotnosť nazerania senátov Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky na procesné dôsledky nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu,\nna rokovaní občianskoprávneho kolégia NS SR, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015,\nbolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho\nporiadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá\nprípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“. Toto\nstanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod č. 2/2016. Najvyšší súd Slovenskej republiky, stotožňujúc sa\nv preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné stanovisko, skúmal, či\nv danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nzakladala vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nvšak nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo, keďže odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje riadne vysvetlenie dôvodov, na\nktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie, a nie je preto nepreskúmateľné.\n37 Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 238 OSP prípustné, tvrdená\nprocesná vada uvedená v § 237 ods. 1 písm. f/ OSP nebola preukázaná a v dovolacom\nkonaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 23 7 ods. 1 OSP, dovolací súd odmietol\ndovolanie žalovaného ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 OSP v spojení s § 218 ods. 1\npísm. c/ OSP) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho\nsúdu.».\n\n10\n\n3. Sťažovateľ je presvedčený, že došlo k porušeniu označených článkov ústavy,\nlistiny a dohovoru, a to z viacerých dôvodov.\nPodľa sťažovateľa predovšetkým Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“), ale\nani Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) neposúdili bez odôvodnenia cenovú\nponuku podnikateľa W.R.V. ‒\nvysávača aj žalovaný\n\n, z ktorej vychádzal pri dodaní\n‒ KOLVER (ďalej len „žalovaný“).\n\nĎalej podľa sťažovateľa nebolo vysvetlené, prečo sa nepovažovala za relevantnú\nvýpoveď svedka\n\nz 8. októbra 2003 na obhliadke, hoci uviedol, že žalovaný\n\npred predajom vysávača sám tvrdil, že „tento vak nám predávajú len z toho dôvodu, aby\nsme nemuseli kupovať papierové sáčky“. Pritom žalovaný počas konania nikdy nenamietal,\nže pred predajom vysávača sťažovateľovi tvrdil, že pri použití plsteného vaku nie je\npotrebné „sáčky“ kupovať.\nSťažovateľ tiež namieta, že nedostal odpoveď na svoju kľúčovú námietku, podľa\nktorej z podaných znaleckých posudkov vyplývajú tvrdené vady vysávača, pre ktoré od\nkúpnej zmluvy odstúpil, pričom v tejto súvislosti cituje rozhodujúce pasáže znaleckých\nposudkov a zdôrazňuje, že všeobecné súdy sa s týmito závermi nevysporiadali a neuviedli,\nprečo ich nepovažovali za dostatočne preukazujúce podstatné vady vysávača.\nPodľa názoru sťažovateľa najvyšší súd, ale ani krajský súd nedali žiadnu odpoveď na\ntieto kľúčové námietky:\n„- žalovaný vykonal obhliadku priestorov, v ktorých sa mal predmetný vysávač\npoužívať a sám žalovaný nikdy nepoprel sťažovateľom tvrdené a vytýkané vady\npredmetného vysávača, pre ktoré sťažovateľ od kúpnej zmluvy odstúpil,\n- sťažovateľ preukázal, že pokiaľ by vedel, že bude potrebné na vysávanie zakupovať\nšpeciálne papierové sáčky, nebol by si predmetný vysávač zakúpil, pričom túto výhradu\nsťažovateľa (pred zakúpením predmetného vysávača) žalovaný nerozporoval,\n- žalovaný v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedel, resp. mohol s prihliadnutím\nna požiadavky sťažovateľa predvídať, že žalovaným deklarované vlastnosti predmetný\nvysávač spĺňať nebude,\n- sťažovateľ, keď zistil vady na predmetnom vysávači, bezodkladne a v záručnej dobe\noznámil žalovanému zistené vady (pozri reklamačný protokol z 15.12.2000), avšak žalovaný\n\n11\n\noznámené vady na predmetnom vysávači neodstránil, resp. predmetný vysávač za iný\nnevymenil,\n- bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že predmetný vysávač s vkladaným\nplsteným vakom (nie je potrebné kupovať sáčky) nemá antistatické vyhotovenie a nie je ani\nvhodný na vysávanie suchých nehorľavých látok jemnej frakcie, tak ako to sťažovateľ\nvýslovne od žalovaného požadoval a ako to žalovaný tvrdil,\n- je nepreskúmateľné tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobca mal od kúpnej zmluvy\nodstúpiť skôr, či nekompromisne, nakoľko sťažovateľ si splnil svoju povinnosť a\nbezodkladne oznámil žalovanému vady predmetného vysávača a potom, čo žalovaný vady\nneodstránil, sťažovateľ využil inštitút odstúpenia od zmluvy, čo je právom oprávnenej\nosoby, nie jeho povinnosťou; túto skutočnosť zákonodarca zohľadnil aj v ust. § 345 ods. 3\nObchZ., v ktorom dáva oprávnenej osobe možnosť nevyužiť právo na odstúpenie, čo však\nnemá za následok zánik jeho práva na odstúpenie od zmluvy, ale zmenu účinkov oprávnená osoba môže odstúpiť od zmluvy podľa úpravy pre nepodstatné porušenie zmluvy,\n- v danej veci došlo zo strany žalovaného k podstatnému porušeniu zmluvy, ktoré\nvychádza z ust. čl. 25 vyhl. č. 160/1991 Zb. - Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej\nkúpe tovaru, podľa ktorého, porušenie zmluvy jednou zo strán je podstatné, ak spôsobuje\ntakú ujmu druhej strane, že ju v značnej miere zbavuje toho, čo táto strana je oprávnená\nočakávať podľa zmluvy, ibaže strana porušujúca zmluvu nepredvídala také dôsledky a ani\nrozumná osoba v tom istom postavení by ich nepredvídala za tých istých okolností, pričom\nv predmetnej právnej veci bolo preukázané, že predmetný vysávač nespĺňa požiadavky\nočakávané sťažovateľom,\n- z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sa nedá zistiť, prečo súd súhlasil\ns názorom žalovaného, že nedošlo k ...ani nepodstatnému porušeniu zmluvy, pokiaľ už iba\njeden dôvod, a to, že na vysávanie priestorov sťažovateľa nie je vhodné používať plstené\nvrece, ktoré žalovaný sťažovateľovi doporučil (s tým, že nie je potrebné kupovať sáčky)\npostačuje na preukázanie, že došlo k porušeniu zmluvy podstatným spôsobom, a že\nsťažovateľ platne od zmluvy odstúpil.“\nĎalej sťažovateľ poukazuje na to, že «Krajskému súdu v Prešove ako aj\nporušovateľovi na „zákonné rozhodnutie“ stačil rozsah odôvodnenia rozhodnutia súdu\nprvej inštancie o žalobe z 13.03.2002 (t. j. vo veci sa rozhodlo po 13 rokoch od podania\n\n12\n\nžaloby po rozsiahlom znaleckom dokazovaní) tvorí z 18-stranového rozsudku spolu cca 2/3\njednej strany formátu A4 (1/3 strany na str. 17 a 1/3 strany na str. 18). Už len táto\nskutočnosť svedčí o tom, že súd prvej inštancie sa v tak strohom odôvodnení rozhodnutia\nnevysporiadal so všetkými kľúčovými námietkami sťažovateľa v priebehu celého 13-ročného\nkonania.».\n4. Sťažovateľ tiež namieta, že „Porušovateľ ako aj odvolací súd sa nijako právne\nnevysporiadali ani s námietkou sťažovateľa, že predmetný vysávač je aj v súčasnej dobe\nmožné vrátiť žalovanému v stave v akom ho žalovaný sťažovateľovi predal a že aj po\nniekoľkých rokoch má všetky vlastnosti priemyselného vysávača a je teda spôsobilý na\nobvyklý účel, ako to vyplýva aj z vyjadrení samotného žalovaného.“.\n5. Z vyjadrenia žalovaného z 8. júna 2006 vyplýva, že „S obhliadkou a preskúšaním\nzo dňa 17.5.2006 som nesúhlasil aj keď sa už jedna skúška konala dňa 08.10.2003\na dopadla dobre v prospech žalovaného, vysávač bol plne funkčný a nevykazoval žiadne\nznámky poškodenia...“, „... vysávač je do dnešného dňa v poriadku a nevykazuje slabý sací\nvýkon“.\nŽalovaný v uvedenom vyjadrení tiež tvrdil, že „Výrobok je do dnešného dňu plne\nfunkčný a dôvodom nášho sporu - reklamácie nemal byť vysávač, ale doplnkové špeciálne\npríslušenstvo a to 3 mesiace používaný.“.\nVo vyjadrení žalovaného na odvolanie sťažovateľa z 26. novembra 2014 sa uvádza:\n„Poukazujem na závery uvedeného znaleckého posudku, podľa ktorého je vysávač bez vád,\nplne funkčný aj v súčasnosti.“\n6. Podľa sťažovateľa najvyšší súd a krajský súd sa právne nevysporiadali s ustálenou\njudikatúrou, podľa ktorej ustanovenie § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka sa neuplatní, ak\nkupujúci tovar pozmenil pri jeho obvyklom použití. Neskúmali ani, či k zmene na tovare\ndošlo pred objavením vád pri jeho obvyklom použití, a v tomto smere sa žiadne\ndokazovanie nevykonalo.\n7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom\ntakto rozhodol:\n\n13\n\n„1. Sťažnosti sa vyhovuje.\n2. Základné právo\n\n-\n\n,\n\n, podľa\n\nčlánku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd a základné právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 36/2016 z 18.10.2016,\nporušené bolo.\n3. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 36/2016 z 18.10.2016 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Cob 101/2014, 2 Cob 102/2014\nz 19.03.2015, sa zrušuje.\n4. Vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.“\nNapokon sa sťažovateľ domáha náhrady trov právneho zastúpenia advokátom\nvo výške 374,81 €.\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\n\n14\n\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n10. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n11. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n12. Podľa názoru ústavného súdu sú závery najvyššieho súdu úplné, dostatočne jasné,\nale aj presvedčivé. Nijaké známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti nevykazujú.\nSkutočnosť, že sťažovateľ má odlišný názor, sama osebe nezakladá porušenie označených\nčlánkov ústavy, listiny a dohovoru.\n\n15\n\nHoci najvyšší súd vysvetlil, že vzhľadom na znenie ustanovenia § 238 Občianskeho\nsúdneho poriadku (účinného do 30. júna 2016) v prípade potvrdzujúceho rozsudku\nodvolacieho súdu prípustnosť dovolania možno v danom prípade potenciálne vyvodiť iba\nz ustanovenia § 237 Občianskeho súdneho poriadku [pričom zároveň dospel k záveru, že\ndovolacie námietky sťažovateľa nenapĺňajú skutkovú podstatu odňatia možnosti\nsťažovateľa konať pred súdom v dôsledku postupu súdu podľa § 237 písm. f) Občianskeho\nsúdneho poriadku], sťažovateľ s týmito zásadnými závermi najvyššieho súdu v podstate\nnijako konkrétne vecne nepolemizuje, len trvá na tom, že ním uplatnené námietky sú\ndôvodné.\nSkutočným\n\njadrom\n\nnámietok\n\nsťažovateľa\n\nje\n\njednak\n\njeho\n\nnespokojnosť\n\ns vyhodnotením, resp. nevyhodnotením niektorých (podľa neho) dôležitých dôkazov, ale\ntiež viaceré (podľa neho) nesprávne právne závery, ku ktorým okresný súd a krajský súd\ndospeli.\nPri uvedenej argumentačnej konštrukcii sťažnosti nebolo v možnostiach najvyššieho\nsúdu, aby v dovolacom konaní poskytol sťažovateľovi požadovanú ochranu jeho práv,\nkeďže jadro sťažovateľovej argumentácie prípustnosť dovolania nezakladalo.\nSťažovateľ naproti tomu mohol svoju argumentáciu uplatniť v konaní vedenom\nústavným súdom tým, že by podanou sťažnosťou napadol (napríklad popri konaní vedenom\nnajvyšším súdom) postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cob 101/2014,\n2 Cob 102/2014, ako aj jeho rozsudok z 19. marca 2015, čo sa však nestalo. V kladnom\nprípade by mohol dôvodnosť týchto skutkových a právnych námietok meritórne posúdiť\nústavný súd.\n13. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júna 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 551/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 551/2012 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "11a58b26-0e28-4065-87a0-d26d4aff6cf5:e7f64b1b-a68a-4568-9731-9fbd4e662c05", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1214208133.1", "spisova_znacka": "2Cob/102/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/102/2014 z 10. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-06-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1214208133.1"}, {"guid": "ddb67612-e2a2-4780-9b6b-9522adbdb927:5b1da296-8e7e-42a1-9a25-386f2c0b0bc6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7212237328.1", "spisova_znacka": "2Cob/101/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/101/2014 z 28. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7212237328.1"}, {"guid": "31394f8a-dd8f-492a-952b-c9c1ec04b9e1:75bcdf14-89be-4e02-9fce-64ecb7c5c863", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Cb/47/2002", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 19Cb/47/2002 z 24. 6. 2014", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2014-06-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/31394f8a-dd8f-492a-952b-c9c1ec04b9e1:75bcdf14-89be-4e02-9fce-64ecb7c5c863"}], "citovane_v": [{"guid": "e7675946-0ba1-4613-9658-647fcab47344:9de7a386-34c4-4a8c-bf76-c607afaaca6b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200028.1", "spisova_znacka": "TT-47Sa/2/2022", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-47Sa/2/2022 z 15. 7. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200028.1"}]}