{"guid": "ussr:909dec1d-3739-4ed6-9c35-adc97d897910", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.408.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 408/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 408/2017 z 22. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 408/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.408.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-06-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/909dec1d-3739-4ed6-9c35-adc97d897910", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.408.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.408.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.408.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 408/2017-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti IRON CLUB, s. r. o, Rastislavova 80, Košice, zastúpenej Kubicová, Benkóczki,\nBaláž – advokáti, spol. s r. o., Záhradnícka 68, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Juraj Baláž, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 Sžf 103/2014 zo 6. októbra 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Sdo 17/2015 z 24. februára 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti IRON CLUB, s. r. o., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2016\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti IRON CLUB, s. r. o, Rastislavova 80, Košice\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1\na čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n3 Sžf 103/2014 zo 6. októbra 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Sdo 17/2015 z 24. februára 2016 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozhodnutím z 28. novembra 2012 Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“, v citovanom texte\n„žalovaný“) zmenilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV (ďalej len\n„daňový úrad“) z 23. augusta 2012 tak, že v príslušnej časti jeho výrok znel „nepriznáva\nnadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 73722,79 eura, a určuje\nvlastnú daňovú povinnosť v sume 3281,25 eura...“. Určenú vlastnú daňovú povinnosť bol\nsťažovateľ povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti predmetného dodatočného\nplatobného výmeru.\nŽalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nsa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia finančného riaditeľstva\nz 28. novembra 2012 a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu.\nO žalobe rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 6 S 4/2013-78 z 29. mája 2014 tak,\nže ju zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol\nnajvyšší súd napadnutým rozsudkom zo 6. októbra 2015 tak, že rozsudok krajského súdu\npotvrdil.\n\n2\n\nProti rozsudku najvyššieho súdu zo 6. októbra 2015 podal sťažovateľ dovolanie,\no ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením z 24. februára 2016 tak, že konanie\no dovolaní zastavil.\nSťažovateľ namieta, že postupom najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu bolo\nporušené jeho „právo na zákonného sudcu a na zákonné zloženie senátu“. Túto skutočnosť\nnamietal v dovolaní, pričom dovolací súd sa touto námietkou nezaoberal. V tejto súvislosti\nďalej uvádza:\n„Podľa Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol senát 3 S, ktorý\nrozhoduje aj vo veciach 3 Sžf zložený z nasledovných sudcov:\n\n−\n\npredseda senátu 2.\n\n−\n\n- predseda senátu 3.\n\npredsedníčka senátu.\nV prípade napadnutého rozhodnutia bolo zloženie senátu tvorené zo sudcov\n− predseda senátu,\na\n\n− predsedníčka senátu\n\n, ktorá nebola členkou senátu 3 S.\nSťažovateľovi nie je zrejmé z akého dôvodu došlo k zmene zloženia senátu, resp.\n\nprečo senát nerozhodoval vo svojom pôvodnom zložení, resp. v zložení, v ktorom\nrozhodovať mal. Tiež nie je zrejmé, z akého zákonného dôvodu rozhodovala v predmetnom\nsenáte\n\n.“\nPodľa sťažovateľa najvyšší súd ako odvolací súd odôvodnil napadnutý rozsudok\n\nnedostatočne, nevysporiadal sa s jeho odvolacou argumentáciou, napadnutý rozsudok je\narbitrárny. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:\n„Vydaniu rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa\n28. 11. 2012... predchádzalo vykonanie daňovej kontroly u sťažovateľa Daňovým úradom\nKošice IV a Daňovým úradom Moldava nad Bodvou..., ktorá prebiehala od 13. 01. 2009.\nPredmetom daňovej kontroly vykonanej u sťažovateľa bola daň z pridanej hodnoty\nza mesiac október 2008...\nZ rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 28. 11. 2012...\nje zrejmé, že daňový úrad nepriznal daňovému subjektu nadmerný odpočet za zdaňovacie\n\n3\n\nobdobie október 2008 z dôvodu, že dodávateľom tovarov a služieb, pri ktorých si daňový\nsubjekt uplatnil DPH nebola spoločnosť\n\nako jeho dodávateľ.\n\nS uvedeným rozhodnutím sa v plnom rozsahu stotožnil prvostupňový aj odvolací súd.\nZ odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia možno vyvodiť, že súd si nekontrolovane\na nekriticky osvojil tvrdenia o tom, že síce nie je v danom prípade spochybnené samotné\ndodanie fakturovaných tovarov a služieb, ale daňový úrad úspešne preukázal,\nže fakturované tovary a služby nedodala sťažovateľovi spoločnosť\nako dodávateľ, a preto mu nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.\nV porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, ktoré bolo\nrozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušené ako nezákonné, napadnuté\nrozhodnutie neprinieslo žiadne nové vysvetlenie alebo odôvodnenie súdu.\nTakto obdobne odôvodnené rozhodnutie bolo v predchádzajúcom štádiu konania\nNajvyšším súdom Slovenskej republiky jednoznačne zrušené a vrátené späť na ďalšie\nkonanie pre jeho nezákonnosť.“\nSťažovateľ namieta, že v priebehu daňovej kontroly došlo k zmene miestne\npríslušného daňového úradu «nezákonne a bez akéhokoľvek vysvetlenia...\nK uvedenej námietke sa vyjadril veľmi stručne a povrchne len prvostupňový súd,\nktorý mal byť dňa 01. 10. 2010 zamestnancami daňového úradu telefonicky vyrozumený,\nže v danom prípade sa jednalo len o úkony zamestnancov miestne príslušného správcu dane\nv priestoroch Daňového úradu Moldava nad Bodvou.\nSťažovateľovi nie je zrejmé, akým spôsobom bol vykonávaný uvedený dôkaz, resp.\nna základe akého zákonného ustanovenia postupoval súd pri vyťažovaní žalovaného, resp.\npracovníkov daňového úradu. Sťažovateľ má za to, že takýto ním namietaný postup nemá\noporu v žiadnom procesnom predpise a zjavne znevýhodňuje sťažovateľa a porušuje princíp\nkontradiktórnosti konania.\nVyššie uvedené „vysvetlenie“ daňového úradu dané prvostupňovému súdu vylučujú\nnasledovnú skutočnosti:\n- Zápisnica z 15. 04. 2009 č.: 698/320/22423/2009/Rns, Moh bola spísaná Daňovým\núradom Moldava nad Bodovou, nie Daňovým úradom Košice IV,\n\n4\n\n- Zápisnica zo dňa 28. 06. 2012 bola vykonávaná zamestnancami „za DÚ Moldava\nnad Bodvou“\n- V zápisnici zo dňa 28. 06. 2012 je na strane 4 otázka správcu dane: Zamestnanci\nz Daňového úradu Moldava nad Bodvou začali výkon kontroly od 09. 03. 2009...\nZ vyššie uvedených skutočností a písomností správcu dane je celkom zjavné, že úkony\npri daňovej kontrole ako aj pri vyrubovacom konaní vykonával aj Daňový úrad Moldava\nnad Bodvou...».\nSťažovateľ namieta, že daňová kontrola je takto v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavy, ako\naj § 3 ods. 1 a 12 a § 15 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších\npredpisov.\nSťažovateľ ďalej uvádza, že v rámci daňovej kontroly bola vyhotovená zápisnica\no ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bol výsluch svedka\nje zrejmé, že\n\n. Zo zápisnice\n\nbol poučený ako svedok a bola mu poskytnutá kópia zápisnice\n\nako svedkovi. Sťažovateľ však nebol pri spísaní zápisnice prítomný, „hoci ako daňový\nsubjekt má právo byť prítomný pri výsluchoch svedkov, má právo im klásť otázky\na vyjadrovať sa k ich výpovediam...\nPostup príslušného daňového úradu nebol v súlade so zákonom a boli ním porušené\npráva sťažovateľa, ktoré mu zákon o správe daní a poplatkov v § 15 priznáva. Nakoľko\nv danom prípade ide dôkaz vykonaný nezákonným spôsobom, nemožno naň prihliadať.“.\nSťažovateľ ďalej poukazuje na to, že v jeho prevádzke bolo vykonané miestne\nzisťovanie, pričom „pracovníci daňového úradu, ktorí tam za prítomnosti konateľa\nspoločnosti IRON CLUB, s. r. o. vykonali podrobnú kontrolu, v rámci ktorej kontrolovali,\nči plnenie deklarované na faktúrach bolo aj skutočne vykonané, a to spôsobom, že sa\npodrobne kontrolovali výrobné čísla dodaných tovarov a pod.\nVýsledkom tejto kontroly na mieste samom bolo zistenie, že jednoznačne\na nepochybne došlo k reálnu plneniu tovaru a služieb.\n\n5\n\n... o tomto miestnom zisťovaní... nebola pracovníkmi spísaná žiadna zápisnica...\nSťažovateľ navyše nemal možnosť sa k tejto kontrole, resp. miestnemu zisťovaniu vyjadriť.\nInformácia o tomto zisťovaní nie je spomenutá ani v protokole o ukončení daňovej kontroly.\nK tejto námietke dovolací ani odvolací súd nezaujal žiadne stanovisko...“.\nPodľa sťažovateľa bol aj ďalší postup správcu dane vo vyrubovacom konaní\nnezákonný, a to predovšetkým z dôvodu, že daňový úrad mal pokračovať vo vyrubovacom\nkonaní a vydať platobný výmer. Daňový úrad napriek tomu v rámci vyrubovacieho konania\nvykonal dokazovanie – výsluchom svedka\n\n. V tejto súvislosti sťažovateľ\n\nďalej uvádza:\n«Vyrubovacie konanie podľa zákona 511/1992 Zb. slúži výlučne na určenie dane.\nPre zistenie skutočností potrebných na určenie dane v rámci vyrubovacieho konania slúži\ndaňová kontrola. Tá bola v predmetnom prípade vykonaná a ukončená. Vyrubovacie\nkonanie nemá podľa sťažovateľa slúžiť na suplovanie daňovej kontroly, počas ktorej sa\nzisťujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti...\nV danom prípade Daňový úrad Košice nepostupoval v súlade s ustanoveniami zákona\no správe daní a poplatkov. Tento nedostatok neodstránil ani FR SR, ktorý konštatoval, že sa\njedná o zákonný postup.\nUvedenú námietku sťažovateľa prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil tak, že tento\npostup bol v súlade so zákonom... Doplnenie dokazovania je možné vo vyrubovacom konaní\npodľa zákonnej úpravy zavedenej zákonom č. 563/2009 Z. z., nie však podľa zákona č.\n511/1992 Zb. Tieto procesné vady neodstránil v napadnutom rozhodnutí ani odvolací ani\ndovolací súd...\nCelé vyrubovacie konanie sa opätovne „začalo“ až na písomný podnet sťažovateľa,\nktorému predchádzalo niekoľko telefonických rozhovorov s pracovníkmi daňového úradu...\nAž následne daňový úrad pristúpil k vykonávaniu úkonov, ktoré patria do štádia daňovej\nkontroly a nie do vyrubovacieho konania. Jednalo sa práve o výsluch\n\n.\n\nSťažovateľ písomne namietal nezákonnosť tohto úkonu ako aj nezákonnosť celého\nstavu konania, keďže daňový úrad napriek 15-dňovej zákonnej lehote v danej veci\nrozhodoval viac ako rok, čím vážne porušil zákon, a práve z tohto dôvodu sa sťažovateľ na\nnezákonnom úkone nezúčastnil.»\n\n6\n\nPodľa sťažovateľa sa odvolací súd v napadnutom rozsudku zaoberal hodnotením\nskutkových zistení «povrchne a nedôkladne.\nSťažovateľ... daňovému úradu preukázal, že plnenie, tak tovarov ako aj služieb, ktoré\nmu bolo fakturované, bolo reálne dodané!!!\nSťažovateľ predložil správcovi dane daňové doklady, faktúry, ktoré spĺňajú všetky\nnáležitosti v súlade s ustanovením § 71 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty... Daňové\ndoklady - faktúry spĺňajú všetky zákonom stanovené náležitosti, vrátane identifikácie\ndodávateľa tovaru a služieb, teda splnil si všetky zákonom požadované podmienky na\nuplatnenie odpočítania dane v súlade s ustanovením § 49 zákona č. 222/2004 Z. z...\nOdvolací súd vo svojom rozhodnutí iba zopakoval nesprávne skutkové zistenia\nprvostupňového súdu prebraté z predošlého Najvyšším súdom SR zrušeného rozhodnutia.\nZa „preukázané“ mal najmä niektoré skutočnosti uvádzané výlučne p.\n\nv zápisnici\n\no ústnom pojednávaní zo dňa 01. 04. 2009. Osvojil si najmä časť, v ktorej p.\n\nmal\n\nuviesť, uvedenú spoločnosť neriadil, nevie kde firma sídli, nič za firmu nezariaďoval, resp.\nnemá vedomosť o tom, či za spoločnosť konala aj iná osoba.».\nV tejto súvislosti sťažovateľ argumentuje, že krajský súd sa nezaoberal\n- rozporom v tvrdení p.\n\no tom, že mal stratiť občiansky preukaz a niekto iný\n\nho mal za neho použiť pri podpise dokumentov, a zároveň tvrdil, že doklady u notára\npodpísal on sám,\n- rozpormi vo výpovediach p.\nktorí uviedli, že „p.\n\na p.\n\npoveril p.\n\n, čím vyvrátil tvrdenia p.\n\no tom, že s predmetnou vecou nemá nič spoločné.“,\n\nvystaviť ako konateľ\n\nz 23. januára 2009 mal všetky faktúry\n\n, „pričom toto čestné vyhlásenie jednoznačne\no tom, že o ničom nemal vedomosť.“,\n\n- tým, že vo svojej výpovedi svedok\nodovzdal p.\n\na p.\n\nkonaním vo veci spoločnosti\n\n- tým, že podľa čestného vyhlásenia p.\npopiera vyjadrenie p.\n\np.\n\nuviedol, že „všetky relevantné faktúry mu\n\nčo... vyvracia tvrdenia p.\n\nžiadne vedomosti.“,\n\n7\n\nže nemal o aktivitách\n\n- tým, že bývalý konateľ sťažovateľa p.\nso spoločnosťou\n\nuviedol, že „jednal\n\na s týmto vedomím si dodávku tovarov a služieb\n\ndojednal. Rovnako uviedol aj to, že pozná p.\n- tým, že svedok\n\nuviedol, že práce vykonával cez svoju spoločnosť\n\n, v subdodávke pre sťažovateľa, pričom služby a tovar fakturoval\n\nPodľa sťažovateľa „vyššie uvedené skutočnosti vyvracajú úvahy súdu o tom,\nže spoločnosť\n\nnebola dodávateľom fakturovaných služieb a tovarov...\n\nÚlohou správcu dane a súdov v danom kontexte nebolo preukázať, že absentujú\ndôkazy o tom, že\n\nfakturované služby dodala a vykonala a tak skryte\n\npreniesť váhu dôkazného bremena opätovne na sťažovateľa. Takýto výklad a aplikácia\nzáväzného právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku\nspis. zn.: 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15. 03. 2011 sú neprípustné a nesprávne.\nÚlohou správcu dane v danom prípade v zmysle záväzného právneho názoru\nvysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku spis. zn.: 3 Sžf 1/2011 zo\ndňa 15. 03. 2011 bolo na základe existujúcich dôkazov preukázať, že\nfakturované služby nedodala a ani nevykonala. V tomto smere však správca dane podľa\nnázoru sťažovateľa neuniesol dôkazné bremeno.“.\nK prípustnosti dovolania v správnom súdnictve sťažovateľ uvádza, že je oboznámený\ns relevantnou judikatúrou ústavného súdu. Podľa neho však „citovaná judikatúra vždy\nriešila otázku právneho posúdenia alebo už samotného preskúmavania veci, zatiaľ čo\nv sťažovateľovej veci došlo na odvolacom stupni k porušeniu práva na zákonného sudcu,\nresp. správne zloženie senátu a k odňatiu možnosti konať pred súdom“.\nNa tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa priznané čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... ako aj právo priznané čl. 36 ods. 1 a čl. 38\nods. 1 Listiny... bolo Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.: 1 Sdo 17/2015\n\n8\n\nzo dňa 24. 02. 2016... Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.:\n3 Sžf 103/2014 zo dňa 06. 10. 2015, porušené.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.: 1 Sdo 17/2015 zo dňa\n24. 02. 2016 a Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.: 3 Sžf 103/2014 zo dňa\n06. 10. 2015 sa zrušujú a vec sa vracia konajúcemu súdu na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia v celkovej výške 363,79 Eur... na účet jeho právneho zástupcu do jedného\nmesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n\n9\n\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu zo 6. októbra 2015\nÚstavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne uvádza, že sťažnosť\npodľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok\nochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,\nIII. ÚS 62/02).\nJednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\nzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\nNedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie\nsťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nV prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty zákon\no ústavnom\n\nsúde\n\nneumožňuje\n\nzmeškanie\n\ntejto\n\nkogentnej\n\nlehoty\n\nodpustiť\n\n(napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).\nSťažovateľ v sťažnosti odvodzuje plynutie dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti\nproti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu zo 6. októbra 2015 od doručenia\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu z 24. februára 2016, ktorým bolo konanie\no dovolaní zastavené.\nÚstavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že s uvedenou argumentáciou sťažovateľa\no plynutí lehoty na podanie sťažnosti nemožno súhlasiť.\n\n10\n\nVychádzajúc z dôvodov uvedených v časti II.2 tohto uznesenia, možno dospieť\nk právnemu záveru, že dovolanie proti rozsudku najvyššieho súdu ako súdu v správnom\nsúdnictve nie je opravným prostriedkom, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho\nzákladných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa\nosobitných predpisov v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\nZ týchto dôvodov relevantným momentom, odkedy začala plynúť sťažovateľovi\nlehota na podanie sťažnosti proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu zo 6. októbra\n2015, je deň nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.\nPodľa zistení ústavného súdu napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nadobudol\nprávoplatnosť 7. novembra 2015. Sťažovateľ sťažnosť podal na poštovú prepravu 2. mája\n2016, t. j. zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol v tejto časti podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu z 24. februára 2016\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu, resp. jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I.\nÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n\n11\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nNajvyšší súd napadnutým uznesením z 24. februára 2016 konanie o dovolaní\nsťažovateľa zastavil. V odôvodnení poukázal na rozsudok krajského súdu a napadnutý\nrozsudok najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu a na dovolaciu argumentáciu sťažovateľa.\nNásledne uviedol tieto právne závery:\n«Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie žalobcu a dospel k záveru,\nže konanie o ňom treba zastaviť.\nPre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku sa primerane použijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona;\nopravný prostriedok je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nprípustný len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené (§ 246c ods. 1, prvá a druhá veta O. s.\np.).\nProti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok\nnie je prípustný (§ 246c ods. 1 tretia veta O. s. p.).\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ\nto zákon pripúšťa. (§ 236 ods. 1 O. s. p.).\n\n12\n\nDovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa tretej hlavy štvrtej časti\nObčianskeho súdneho poriadku. Vychádzajúc s citovanej právnej úpravy Občianskeho\nsúdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo vyplýva, že proti rozhodnutiu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný, teda\nvychádzajúc zo znenia právnej normy upravujúcej prípustnosť opravného prostriedku proti\nrozhodnutiu najvyššieho súdu je zrejmé, že proti rozhodnutiu najvyššieho súdu nie je\nprípustný tak riadny ako aj mimoriadny opravný prostriedok a súčasne zo žiadneho\nustanovenia piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo\nnevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v správnom súdnictve.\nZ uvedeného plynie záver, že najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom\na teda ako súd dovolací nemá právomoc konať, z ktorých dôvodov neprípustnosť dovolania\nje prekážkou ďalšieho konania v danej veci pred najvyšším súdom.\nVzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 104 ods. 1\nv spojení s § 246c O. s. p. konanie vo veci zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci\nsamej.\nPre úplnosť najvyšší súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo 16. februára 2010 číslo II. ÚS 65/2010 k prípustnosti dovolania v správnom\nsúdnictve. V jeho publikovanom znení Ústavný súd Slovenskej republiky akceptuje výklad\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého je dovolanie proti právoplatnému\nrozhodnutiu súdu podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku neprípustné, ako súladný\nso základným právom na súdnu ochranu.\nV odôvodnení uznesenia sa zaoberal aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 283/07, ktorým bol na určitý čas vyjadrený opačný právny názor\nna prípustnosť dovolania.\nÚstavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 283/07 zrušil uznesenie najvyššieho súdu\no odmietnutí dovolania dôvodiac, že tzv. zmätočné dovolacie dôvody sa vzťahujú aj na\nsúdne rozhodnutia vydané podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku. Argumentácia\nIV. senátu ústavného súdu bola založená na texte záhlavia ustanovenia § 237 O. s. p., podľa\nktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sú\nnaplnené zmätočné dôvody.\n\n13\n\nTýmto nálezom ústavný súd nepochybne autoritatívne dal na vedomie nielen\nkonkrétnemu sťažovateľovi vo veci sp. zn. IV. ÚS 283/07, že jeho sťažnosť bola úspešná, ale\nzároveň (prostredníctvom internetu) tým oznamoval aj eventuálnym sťažovateľom, že\ndo budúcna môžu podať dovolanie zo zmätočných dôvodov proti rozhodnutiu správneho\nsúdu v prípade, ak sa tieto budú kryť s dôvodmi ústavnoprávnymi. Zároveň tým aj\nnajvyššiemu súdu naznačil, aby zmenil koncepciu prípustnosti dovolania v správnych\nveciach.\nÚstavný súd v uznesení zo 16. februára 2010 číslo II. ÚS 65/2010, ale uviedol, že\notázka prípustnosti dovolania v správnom súdnictve mala byť pôvodne predmetom konania\no zjednotení právnych názorov. Z rozpravy pléna ústavného súdu však vyplynulo, že\ncitovaný nález ústavného súdu bol ojedinelým v inak konštantnej judikatúre ústavného súdu\nakceptujúcej neprípustnosť dovolania v správnych veciach, a preto nie je nevyhnutné využiť\nprocedúru zjednocovania právnych názorov. Napokon aj štvrtý senát akceptoval uvedený\nprávny názor v náleze sp. zn. IV. ÚS 208/08 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 274/09.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver,\npodľa ktorého „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom\nsúdnictve neprípustné\" (II. ÚS 87/09, IV. ÚS 208/08).\nÚstavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu\nneprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že:\n„v civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania\nna procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je\nv zásade spor o súkromné právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu\nje správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda\norgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak\nzákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte\nkontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo nemusí\nbyť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie\nnajvyššieho súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť\nmätúce, že správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté\nv jednom procesnom kódexe“ (IV. ÚS 208/08).\n\n14\n\nPodanie dovolania v správnom súdnictve preto ani s poukazom na uznesenie\nIV. ÚS 283/07 neprichádza do úvahy.»\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu z 24. februára 2016.\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení odôvodnil svoj právny názor o neprípustnosti\ndovolania v systéme správneho súdnictva, z odôvodnenia je zrejmé, že aplikoval § 246c\nods. 1 a § 236 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) a vysporiadal sa aj\ns relevantnou judikatúrou ústavného súdu, osobitne aj s nálezom sp. zn. IV. ÚS 283/07.\nÚstavný súd dospel k záveru, že uvedený právny záver najvyššieho súdu je primerane\nodôvodnený, nemožno ho považovať za zjavne neodôvodnený. Rovnako tak tento právny\nnázor nie je arbitrárny, preto je ústavne udržateľný.\nV správnom súdnictve vytvára Občiansky súdny poriadok osobitný systém\nopravných prostriedkov, ktorý je vymedzený odchylne od všeobecných predpokladov\nprípustnosti riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa štvrtej časti\nObčianskeho súdneho poriadku predovšetkým tým, že vylučuje niektoré rozhodnutia\nz prieskumu opravným súdom (IV. ÚS 596/2012).\nPodľa § 246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto\nčasti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný\nprostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu najvyššieho\nsúdu opravný prostriedok nie je prípustný.\nV tejto súvislosti poukazuje ústavný súd na povahu a špecifiká správneho súdnictva\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorého úlohou nie je nahradzovať\nčinnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov\norgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP), teda preskúmať to, či kompetentné orgány pri\nriešení konkrétnych otázok vymedzených v návrhu rešpektovali príslušné hmotno-právne\n\n15\n\na procesno-právne predpisy. Preto treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom\nskutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého rozhodnutia\na postup orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Vzhľadom na to, že\nuž správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, zákonodarca nepovažoval za rozumné\na účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu\ndovolania. Okrem toho správne súdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom\ndovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie najvyššieho súdu v správnom súdnictve už\ntúto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a civilné súdnictvo sú\nzhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe (m. m.\nIV. ÚS 208/08, IV. ÚS 596/2012). Vzhľadom na uvedené je tiež vylúčené, aby bolo\ndovolanie v správnom súdnictve prípustné na základe dovolacích dôvodov podľa § 237\nOSP.\nÚstavný súd už uviedol, že závery, ktoré sú uvedené v náleze ústavného súdu sp. zn.\nIV. ÚS 283/07 zo 17. apríla 2008, sú ojedinelým vybočením z inak štandardnej judikatúry\nústavného súdu a boli vo viacerých prípadoch prekonané novšou judikatúrou ústavného\nsúdu (napr. II. ÚS 125/2011, IV. ÚS 81/2012, IV. ÚS 82/2012, IV. ÚS 83/2012,\nIV. ÚS 127/2012, IV. ÚS 596/2012, II. ÚS 657/2013), preto v súčasnosti nemožno tieto\nzávery aplikovať v prerokúvanej veci.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje tiež na skutočnosť, že vo svojej\ndoterajšej judikatúre sa už jednoznačne vyjadril k tomu, že akceptuje ustálený právny názor\nnajvyššieho súdu, podľa ktorého je dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu\npodľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku (Správne súdnictvo) neprípustné (pozri\npredovšetkým uznesenie sp. zn. II. ÚS 65/2010 zo 16. februára 2010).\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej konštatoval,\nže postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať\nza porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny alebo\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Ústavný súd nezistil žiadne také\n\n16\n\nskutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť porušenia základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny alebo práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu z 24. februára 2016. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom\nnajvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného\nsúdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa\ntento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad príslušných ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku najvyšším súdom takéto nedostatky nevykazuje.\nV súvislosti s namietaným porušením základného práva na zákonného sudcu podľa\nčl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny sťažovateľ namieta nezákonné zloženie senátu\nnajvyššieho súdu ako odvolacieho súdu, ktorý rozhodoval o jeho odvolaní proti rozsudku\nkrajského súdu. Sťažovateľ však neuvádza žiadne dôvody, ktorými by odôvodňoval\nporušenie základného práva na zákonného sudcu napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nz 24. februára 2016.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť už pri\njej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v tejto\nčasti ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. júna 2017\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "daň-z pridanej hodnoty", "daň-dokazovanie v daňovom konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dovolanie-prípustnosť", "daň-dodatočný platobný výmer", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitie)", "daň-odpočet dane"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:22643721-950f-42cd-825b-44ebbcd9062b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 657/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 657/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22643721-950f-42cd-825b-44ebbcd9062b"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5"}, {"guid": "ussr:023b5d97-a032-44ec-a4a1-65e47e2840cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/2012 z 24. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:023b5d97-a032-44ec-a4a1-65e47e2840cb"}, {"guid": "ussr:486e595b-7d43-48b1-b395-9608e741de58", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/2012 z 24. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:486e595b-7d43-48b1-b395-9608e741de58"}, {"guid": "ussr:a4e90074-a4df-43ed-a389-6c3fc6b2d044", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 81/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 81/2012 z 24. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4e90074-a4df-43ed-a389-6c3fc6b2d044"}, {"guid": "ussr:b89bd762-16c8-45ac-a032-0d43f3562612", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 125/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 125/2011 z 30. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b89bd762-16c8-45ac-a032-0d43f3562612"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:29d4778e-b29c-4a00-a1f3-db0bfdef6240", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 208/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 208/08 z 1. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-01", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:29d4778e-b29c-4a00-a1f3-db0bfdef6240"}, {"guid": "ussr:7eb37505-d539-45df-8da7-e777753f8777", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 274/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 274/09 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7eb37505-d539-45df-8da7-e777753f8777"}, {"guid": "ussr:fc4e83c1-7f8e-40fc-b6d5-dac6684ced5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 87/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 87/09 z 24. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-24", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc4e83c1-7f8e-40fc-b6d5-dac6684ced5c"}, {"guid": "ussr:4835a1e7-a981-4b28-b42a-fd7acabca853", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 283/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 283/07 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4835a1e7-a981-4b28-b42a-fd7acabca853"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/03 z 22. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-22", "citacie_n": 463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc"}, {"guid": "ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 64/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 486, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:3f676b80-5aaf-4531-8579-9c68b687536a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 62/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 62/02 z 16. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-16", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f676b80-5aaf-4531-8579-9c68b687536a"}, {"guid": "ussr:6cf90c4a-6846-47c2-a6e6-f7eebf55c9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 55/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 55/02 z 2. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-02", "citacie_n": 347, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cf90c4a-6846-47c2-a6e6-f7eebf55c9c7"}, {"guid": "ussr:0986d414-ea7b-49f6-99ac-bf6cf8a2eca2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/02 z 3. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-03", "citacie_n": 506, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0986d414-ea7b-49f6-99ac-bf6cf8a2eca2"}, {"guid": "ussr:ad7e3cf7-60a9-4ba7-b336-ba2e1265c1ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 29/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 29/02 z 27. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-27", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad7e3cf7-60a9-4ba7-b336-ba2e1265c1ad"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "8590738a-a8f0-4f5f-84a4-90b7c065a029:4fc1e4ce-cd8d-4144-9243-d524323f300a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7018200740.4", "spisova_znacka": "6S/95/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/95/2018 z 29. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7018200740.4"}]}