{"guid": "ussr:ddc7787c-e30c-4a62-b13a-4cc73be31c87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.446.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 446/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 446/2017 z 6. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. júla 2017, sp. zn. II. ÚS 446/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.446.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-07-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21", "nazov": "čl. 21 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 7", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 7", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-21", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ddc7787c-e30c-4a62-b13a-4cc73be31c87", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.446.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.446.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.446.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 446/2017-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátskou kanceláriou PRK Partners s. r. o., Hurbanovo námestie 3, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Peter Oravec, vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 16 ods. 1, čl. 21 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6\nods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 7\nCharty základných práv Európskej únie rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n21 S 121/2015 zo 6. apríla 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\n\nodmieta\n\nako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júna\n2016 včas doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 16\nods. 1, čl. 21 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa\n\nčl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) a práva podľa čl. 7 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“)\nrozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 21 S 121/2015\nzo 6. apríla 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ktorým bola zamietnutá žaloba o ochranu\npred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, tzv. zásahová žaloba (§ 250v\nObčianskeho súdneho poriadku), proti kontrolnému vstupu do priestorov sťažovateľky,\npretože vstup realizovala hlavne Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „ŠVPS“), a preto má byť prerokovaná žaloba proti nej, a nie proti\nRegionálnej veterinárnej a potravinovej správe Poprad (ďalej aj „RVPS“).\n2. Sťažovateľka je obchodná spoločnosť, ktorá prevádzkuje obchod s potravinami.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 18. júla 2015 Štátna veterinárna a potravinová správa\nSlovenskej republiky a Regionálna veterinárna a potravinová správa Poprad svojimi\ninšpektormi vykonali v prevádzke sťažovateľky v Liptovskom Mikuláši (ďalej len\n„prevádzka“) úradnú kontrolu potravín podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o potravinách“). ŠVPS vyhotovila z kontroly záznam o úradnej kontrole\npotravín, v ktorom identifikovala viaceré kontrolné zistenia a uložila sťažovateľke viaceré\nopatrenia na mieste.\n3. Sťažovateľka podala proti zásahu do svojich priestorov žaloby o ochranu pred\nnezákonným zásahom tak proti ŠVPS, ako aj proti RVPS. Sťažovateľka sa domáhala, aby\nsúdy (i) zakázali ŠVPS a RVPS pokračovať v porušovaní jej práv, najmä práva na ochranu\nsúkromia, (ii) v konaní vo veci kontroly zakázali ŠVPS a RVPS používať podklady\na dôkazy získané počas kontroly v ďalšom priebehu konania a používať akúkoľvek\ninformáciu získanú z týchto podkladov a dôkazov pri ďalšej činnosti ŠVPS a RVPS, a to ani\nako dôvod na vykonanie novej kontroly proti sťažovateľke a napokon (iii) uložili ŠVPS\na RVPS povinnosť obnoviť stav pred nezákonným zásahom, t. j. úplne zničiť všetky\npodklady a dôkazy získané počas kontroly, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti vydaného\nrozsudku.\n\n2\n\n4. Sťažovateľka v žalobe tvrdila, že kontrola, ktorú vykonala RVPS, sa uskutočnila\nv rozpore s príslušnými právnymi predpismi, najmä v rozpore s podmienkami na výkon\nkontroly podľa čl. 8 dohovoru, tak ako ich vníma Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj\n„ESĽP“) vo svojej rozhodovacej praxi. Podľa sťažovateľky tento stav je možné odstrániť\nlen prostredníctvom rozhodnutia súdu podľa § 250v Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\naj „OSP“).\n5. Krajský súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, pretože pasívne\nlegitimovanou je ŠVPS, a sťažovateľka podala proti ŠVPS na najvyšší súd rovnakú žalobu\nako na krajskom súde proti RVPS. Tento záver krajský súd podporil ďalej tým, že kontrolu\nvykonali inšpektori ŠVPS spolu s inšpektormi RVPS a záznam o kontrole odstúpila ŠVPS\nregionálnej RVPS.\n6. Sťažovateľka voči napadnutému rozsudku namieta, že ak na kontrole boli prítomní\ninšpektori RVPS, tak mala byť prerokovaná aj žaloba podľa § 250 v OSP proti RVPS.\nS tým navyše súvisí námietka, že sa na kontrole už vôbec nemal zúčastniť úradník\nRegionálnej veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš. Krajský súd nemal\nžalobu len prerokovať, ale podľa názoru sťažovateľky jej mal aj vyhovieť. Sťažovateľka\nv tejto argumentácii vychádza z kritérií, ktoré stanovil ESĽP v rozsudku Societé Colas\na Delta pekárny. Podľa jej názoru kontrola mala byť vykonaná s vopred daným súhlasom\nsúdu a jej predmet a rozsah mal byť špecifikovaný.\n7. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej\nsťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo spoločnosti\n\nna súdnu a inú\n\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nv spojitosti so základným právom na ochranu súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, na ochranu obydlia podľa čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna rešpektovanie súkromia podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd v spojitosti so základným právom na rešpektovanie obydlia podľa čl. 7 Charty\n\n3\n\nzákladných práv Európskej únie, rozsudkom Krajského súdu v Žiline spisová značka\n21S/121/2015 zo dňa 6. apríla 2016 porušené boli.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline spisová značka 21S/121/2015 zo dňa 6. apríla\n2016 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť spoločnosti\ntrovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky do 10 dní od právoplatnosti\ntohto nálezu.“\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\n\n4\n\n10. Skôr ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu prijateľnosti sťažnosti na ďalšie\nkonanie, resp. k preskúmaniu prítomnosti dôvodov odôvodňujúcich odmietnutie sťažnosti\npri jej predbežnom prerokovaní, dáva do pozornosti, že v čase rozhodovania najvyššieho\nsúdu o predmetnom dovolaní (23. septembra 2015) bol účinný a platný Občiansky súdny\nporiadok, ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 nahradený novými procesnými kódexmi,\nkonkrétne Civilným sporovým poriadkom, Civilným mimosporovým poriadkom a Správnym\nsúdnym poriadkom. Ústavný súd tak musí vychádzať pri posudzovaní prijateľnosti sťažnosti\naj z tejto skutočnosti a prihliadať na v rozhodujúcom čase účinnú a platnú legislatívu\nvzťahujúcu sa na vec sťažovateľky a rozhodovaciu činnosť ústavného súdu.\n11. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že krajský súd mal prerokovať\nžalobu o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (justično-kolokviálne\ntzv. „zásahovú“ žalobu) podľa § 250v OSP proti kontrole RVSP v priestore prevádzky\nsťažovateľky, aj keď žalobu proti tomu istému zásahu vykonávanému celoštátnou ŠVPS\nzároveň prerokúva Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Tým, že\nkrajský súd zásahovú žalobu neprerokoval, podľa presvedčenia sťažovateľky odmietol jej\nprístup k súdu v spojení s hmotnoprávnou ochranou proti neoprávnenému vstupu do jej\npodnikateľských priestorov.\n12. Prehliadky podnikateľských priestorov v rámci správneho práva sú rozvíjajúcou\nsa oblasťou ústavného práva – ochrany podnikateľských, resp. korporátnych priestorov.\nSvojimi rozhodnutiami sa k prehliadkam vyjadril už ESĽP (Delta Pekárny, a. s., proti\nČeskej republike, sťažnosť č. 97/11, ako aj Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny\ndvor“) (rozsudok Súdneho dvora C-583/13 Deutsche Bahn AG v. Európska komisia).\n13. Možno konštatovať, že ŠVPS, ako aj RVPS sú vykonávateľom štátnej správy\n(subjektom štátnej správy je štát a jej vykonávateľom je zákonom stanovená entita štátnej\nsprávy). Na druhej strane, nejde o striktne inštančne oddelené telesá, ako sú napríklad\nokresné súdy a krajské súdy. Z hľadiska výkonu kontroly potravinárskych prevádzok možno\nRVPS vnímať jednak samostatne, ale aj ako súčasť ŠVPS – jednotnej správy kontroly\npotravín. Z pohľadu podústavného by bolo určite žiaduce tento vzťah z hľadiska pasívnej\nlegitimácie spresniť (napríklad Krajský súd v Prešove v obdobnej veci konanie uznesením\n\n5\n\nsp. zn. 1 S 27/2015 z 22. marca 2016 zastavil, zatiaľ čo ten istý súd vec sp. zn. 1 S 16/2015\nmeritórne prerokoval a rozsudkom z 29. septembra 2015 žalobu zamietol), ale z pohľadu\nústavnoprávneho – ochrany slobody, súkromnej autonómie sťažovateľky je irelevantné, či\nju poskytuje krajský súd alebo najvyšší súd, pretože ide o jeden mocenský zásah.\n14. Ústavný súd z tohto dôvodu zisťoval, aký je výsledok zásahovej žaloby podanej\nna najvyššom súde proti ŠVPS. Ústavný súd zistil, že najvyšší súd uznesením sp. zn.\n7 Sžns 5/2015 z 20. októbra 2016 postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave. Najvyšší súd\nvychádzal zo skutočnosti, že podľa Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“), ktorý\nvstúpil medzičasom do účinnosti, je v konaní proti ŠVPS príslušný Krajský súd\nv Bratislave, a na základe jeho § 491 ods. 1 (Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento\nzákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti.) potrebné vec mu postúpiť. Najvyšší súd pri svojom\nrozhodovaní vzal do úvahy aj § 491 ods. 2 druhej vety SSP, podľa ktorého, ak sa tento\nzákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,\nnemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním\nfyzická osoba alebo právnická osoba. Najvyšší súd dospel pritom k záveru, že rozhodovanie\no vecnej príslušnosti v danej veci podľa ustanovení SSP nie je v neprospech žalobcu, lebo\nžalobca bude mať v ďalšom konaní možnosť podať proti rozhodnutiu krajského súdu\nkasačnú sťažnosť podľa § 438 a nasl. SSP, o ktorej rozhoduje najvyšší súd, a teda konanie\no správnej žalobe žalobcu bude dvojinštančné, namiesto pôvodne jednoinštančného.\n15. Aj keď uvedený právny názor nie je jednoznačný (na ústavnom súde sa koná\no sťažnostiach proti takýmto postúpeniam, pozn.), sťažovateľka uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 7 Sžns 5/2015 z 20. októbra 2016 nenapadla, a tak konanie pokračuje na Krajskom\nsúde v Bratislave, a to navyše s procesným konfortom dvojinštančnosti.\nPodľa § 51 ods. 1 zákona o ústavnom súde, sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\n\n6\n\nPretože ochranu zásahu do namietaných práv aktuálne poskytuje Krajský súd\nv Bratislave a z tohto pohľadu sťažovateľke nehrozí ujma, ústavný súd musel sťažnosť\nodmietnuť ako neprípustnú.\n16. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, ako to už v bode 12 naznačil,\nže v súčasnosti sa formuje a dotvára judikatúra k administratívnym prehliadkam\npodnikateľských priestorov. Najčastejšie ide o oblasť hospodárskej súťaže [porov. Gyarfáš,\nJ. Najvyšší súd k inšpekciám PMÚ: „Takto teda nie!“. Dostupné na internete:\n<http://www.lexforum.cz/558>]. Vyvstávajú tu otázky neostrého vzťahu medzi samotným\nvstupom na jednej strane a hmotnoprávnymi zisteniami na strane druhej, a to jednak\nz hľadiska prostriedkov súdnej ochrany, ale aj z toho hľadiska, že ak by sa preukázala\nnezákonnosť prehliadky, tak by pre nezákonnosť dôkazov nemusela byť korporácia\nsankcionovaná podľa hmotného práva. Európsky súd pre ľudské práva, ako aj Súdny dvor\npotvrdili, že za splnenia podmienok je akceptovateľná aj následná, resp. aposteriórna, súdna\nochrana. Pre oblasť kontroly potravín tak rozhodol aj najvyšší súd (R 72/2016):\n„Ak osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení\nneskorších predpisov, nevyžaduje predchádzajúci súhlas súdu na vstup orgánu verejnej\nsprávy do prevádzky podnikateľov za účelom výkonu kontrolnej činnosti, je potom námietka\nkontrolovaného subjektu o nedostatku súhlasu súdu na prehliadku obchodných priestorov\nprávne irelevantná. S uvedenou námietkou sa súd zaoberá ex post facto.“\n17. Kontrola potravinárskych prevádzok má osobitné črty v tom, že zákonodarca\na súd vyvažuje na jednej strane rešpekt ku podnikateľskému (korporátnemu) súkromnému\npriestoru, ktorý však nie je tak intenzívne chránený ako obydlie jednotlivcov, a na druhej\nstrane hodnotu ochrany zdravia súvisiacu s hygienou potravín. Ústavný súd už akceptoval\nkontrolné vstupy RVPS (II. ÚS 792/2016) a najvyšší súd kontrolné vstupy ŠVPS\n(R 72/2016, 4 Sžns 5/2015). Ústavný súd uvažuje tým spôsobom, že kritéria pre\nhospodárskosúťažné prehliadky nemusia byť úplne zhodné s tými na kontrolu potravín.\nJednotlivé oblasti je potrebné kriticky rozlišovať, vnímať rozdielnosť právnej úpravy a typu\nprehliadky. Kontrola súťažného práva je kontrolou dokumentov, teda informácií\na myšlienok. Preto sa napríklad pri hľadaní informácií môže ľahšie prekročiť súkromie\nkorporácie a vstúpiť do zakázaného citlivého priestoru súkromia zamestnancov. Kontrola\n7\n\npotravín je podľa všetkého fyzickejšia a vizuálnejšia a jej predmet je vopred jasnejší.\nÚstavný súd to uvádza preto, že sťažovateľka v sťažnosti nešpecifikovala, ako presne mal\npodľa nej vstup vyzerať, aké ustanovenie zákona o potravinách či aký otvorený priestor\nzákona je potrebné vyplniť priamou aplikáciou ústavy či dohovoru, ale obmedzila sa len na\nparafrázu rozhodnutí ESĽP, ktoré majú špecifický základ. Práve v záujme kultivovovania\nslobody korporátnych priestorov je potrebné jasne, a nie paušálne vymedziť, čo presne malo\nbyť inak.\n18. S predchádzajúcim odsekom súvisí aj námietka porušenia čl. 7 charty. V prvom\nrade sťažovateľka porušenie konkrétneho ustanovenia charty nijako nešpecifikovala, a tento\nreferenčný bod ponechala len v rovine colorandi causa. Za druhé je nutné podotknúť, že\nzo strany sťažovateľky nebolo nijak podložené a odôvodnené, prečo by sa mala charta\nna daný prípad použiť, čo vyvoláva otázku, či sťažnosť v tejto časti obsahuje všetky\nnáležitosti podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Ak by však ústavný súd pokračoval\nv úvahách ďalej, musel by skonštatovať, že v predmetnej veci nešlo o situáciu, ktorá by\nspadala do pôsobnosti práva Európskej únie, a preto je v tomto prípade charta\nneaplikovateľná, ak nie na základe čl. 127 ústavy, tak určite na základe čl. 51 ods. 1 charty\n(porov. uznesenie o prijatí/odmietnutí č. k. II. ÚS 599/2016-18). Charta má ako referenčné\nkritérium konaní členských štátov len relatívnu pôsobnosť. Pre členské štáty je záväzná\n„výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie“. Pojem vykonávanie práva Únie má\nv judikatúre Súdneho dvora už ustálené kontúry. Mimo (1) explicitné situácie, keď určitý\npredpis práva Európskej únie priamo zavádza povinnosť chrániť konkrétne základné právo;\nSúdny dvor uznal, že členské štáty musia rešpektovať chartu aj tam, (2) kde pôsobia ako\nurčitý „agent“ Európskej únie, teda v situáciách, keď implementujú/aplikujú konkrétne\npredpisy práva Únie (Wachauf, 5/88, EU:C:1989:321; NS a ostatní, C-411/10,\nEU:C:2011:865), ako aj v prípadoch, (3) kde štát zasahuje (deroguje) do subjektívnych práv\nplynúcich z noriem práva Únie, typicky napr. slobody vnútorného trhu (ERT, C-260/89,\nEU:C:1991:254; DEB, C-279/09, EU:C:2010:811). Uplatniteľnosť charty je podmienená\nuplatniteľnosťou práva Únie (Åkerberg Fransson, C-617/10, EU:C:2013:105, bod 21).\nZároveň platí, že ustanovenia charty samy osebe nemôžu založiť jej uplatniteľnosť\n(Torralbo Marcos, C-265/13, EU:C:2014:187, bod 30). Použiteľnosť Charty vyžaduje, aby\n\n8\n\nurčitá vec patrila do pôsobnosti práva Únie, teda existenciu určitého stupňa súvisu medzi\nkonaním členského štátu a právom Únie (Siragusa, C-206/13, EU:C:2014:126. body 24\na 25). Charta je tieňom práva Únie (LENAERTS, K., GUTIÉRREZ-FONS, J.A. The Place\nof the Charter in the EU Constitutional Edifice. In PEERS, S., HERVEY, T. (eds). The EU\nCharter of Fundamental Rights. A Commentary. Oxford: Hart Publishing, 2014, s. 1513.)\na na to, aby sme mohli urobiť záver o jej použiteľnosti, potrebujeme preukázať určité\nnapojenie kauzy na konkrétne osobitné ustanovenia práva Únie (HAMUĽÁK, O. Listina\nzákladních práv Evropské unie jako okolí ústavního pořádku České republiky. In: Acta\nIuridica Olomucensia. 2015, roč. 10, č. 3, s. 7 – 30.). V predmetnej veci však nejde\no žiadnu priamu\n\nsúvislosť\n\ns právom\n\nÚnie\n\na\n\nani\n\no žiadnu\n\nsituáciu\n\nspojovanú\n\ns aplikovateľnosťou charty, ktoré boli opísané v predošlej časti tohto uznesenia. Naopak,\nišlo o čisto vnútroštátnu situáciu, kde slovenské orgány nevykonávali žiadne právo Únie ani\nnebránili v realizácii individuálnych práv plynúcich z práva Únie. Ak by aj bol § 21 ods. 1\npísm. d) zákona o potravinách implementáciou priamo či nepriamo nejakých noriem\nEurópskej únie, mohlo by sa uvažovať o „Agent situation“. Ale i tu platí test Siragusa –\nkonkrétne napojenie, pomerovanie účelov Európskej únie normy a národnej normy.\nTeoreticky by mohlo ísť o vykonávanie noriem práva EU na ochranu spotrebiteľa, ale\nsťažovateľka neponúkla analýzu potravinárskej legislatívy na účel zistenia konkrétneho\nprepojenia. Skutočnosť, že ŠVPS a RVPS chránia spotrebiteľa, ako aj Európska únia, ešte\nnemusí znamenať, že aktivity našich orgánov sú vykonávaním práva Európskej únie.\n19. Ústavný súd posudzujúci napadnutý rozsudok krajského súdu z perspektívy\nzásahu kontrolných orgánov ako celku odmieta sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako neprípustnú, pretože na Krajskom súde v Bratislave prebieha konanie\no zásahovej žalobe proti namietanému zásahu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. júla 2017\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "nebytové priestory", "európske právo", "obchodná spoločnosť", "domová prehliadka"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4a023e49-ad58-4e79-a9e8-0950e1d0933c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.792.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 792/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 792/2016 z 9. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-09", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.792.2016.1"}, {"guid": "ussr:f6321d41-e384-4f9c-b760-21cbca48be68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.599.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 599/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 599/2016 z 26. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.599.2016.1"}], "citovane_v": [{"guid": "a4a9bbd5-23a1-4a5f-902f-78c32ef21ee9:e277ecc7-b65e-4b48-a0c2-27b5279f8174", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200271.1", "spisova_znacka": "7Ssk/108/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/108/2023 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200271.1"}]}