{"guid": "ussr:e852dedf-a38a-49b1-a960-524b2018c6b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.450.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 450/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 450/2017 z 6. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. júla 2017, sp. zn. II. ÚS 450/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.450.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-07-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e852dedf-a38a-49b1-a960-524b2018c6b3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.450.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.450.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.450.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 450/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\nvýkon väzby,\n\n, Ústav na\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Čurillom,\n\nAdvokátska kancelária, Fabiniho 11, Spišská Nová Ves, vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tp 16/2017 a jeho\nuznesením z 11. mája 2017, ako aj postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7 Tpo 36/2017 a jeho uznesením z 19. mája 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna\n2017 osobne do podateľne doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“)\n\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tp 16/2017 a jeho uznesením\n\nz 11. mája 2017, ako aj postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 7 Tpo 36/2017 a jeho uznesením z 19. mája 2017.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je obvinený zo skutku právne kvalifikovaného\nako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona.\n3. Uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn. 3 Tp 16/2017\nzo 16. februára 2017 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov uvedených v ustanovení § 71\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\n4. Žiadosťou doručenou prokurátorovi 11. apríla 2017 sťažovateľ požiadal\no prepustenie z väzby. Prokurátor žiadosť zamietol (zrejme má byť správne „nevyhovel jej“,\npozn.) a predložil ju okresnému súdu na rozhodnutie.\n5. Uznesením okresného súdu sp. zn. 3 Tp 16/2017 z 11. mája 2017 bola žiadosť\nsťažovateľa zamietnutá. Sťažovateľ podal proti uzneseniu priamo do zápisnice o jeho\nvýsluchu sťažnosť.\nUznesenie okresného súdu bolo sťažovateľovi doručené 15. mája 2017 a jeho\nobhajcovi (totožnému s jeho terajším právnym zástupcom v konaní vedenom ústavným\nsúdom) zasa 16. mája 2017.\n6. Písomné odôvodnenie sťažnosti zo 16. mája 2017 spísané obhajcom bolo do\npodateľne okresného súdu doručené toho istého dňa o 15.15 h.\n7. Uznesením krajského súdu č. k. 7 Tpo 36/2017-79 z 19. mája 2017 bola sťažnosť\nzamietnutá. Krajský súd rozhodoval na neverejnom zasadnutí 19. mája 2017 dopoludnia.\nUznesenie bolo obhajcovi sťažovateľa doručené 12. júna 2017.\n8. Na prvej strane namietaného rozhodnutia krajského súdu je uvedené, že „Proti\ntomuto uzneseniu po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku obvinený do\nzápisnice o výsluchu zahlásil sťažnosť, ktorú dodatočne písomne prostredníctvom svojho\nobhajcu aj odôvodnil.“.\n\n2\n\n9. Podľa názoru sťažovateľa bolo povinnosťou krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti\nprednostne a urýchlene. Rovnako však podľa neho treba dodať, že pri rozhodovaní\nkrajského súdu museli byť dodržané určité základné princípy spravodlivého súdneho\nkonania v jeho prospech.\nZo zistení obhajcu sťažovateľa vyplynulo, že okresný súd zaslal spis krajskému súdu\nna rozhodnutie o sťažnosti 15. mája 2017, a to bez písomného odôvodnenia sťažnosti. Spis\nokresného súdu bol krajskému súdu predložený 17. mája 2017. Písomné odôvodnenie\nsťažnosti obhajcu bolo podané 16. mája 2017 osobne do podateľne okresného súdu. Toho\nistého dňa bolo písomné vyhotovenie uznesenia okresného súdu v dopoludňajších hodinách\ndoručené obhajcovi. Krajský súd už 19. mája 2017 rozhodol o zamietnutí sťažnosti.\n10. Sťažovateľ vyslovuje pochybnosť o tom, či okresný súd vôbec predložil písomné\ndôvody sťažnosti obhajcu krajskému súdu, keď spis bol krajskému súdu doručený 17. mája\n2017 preukázateľne bez originálu písomných dôvodov sťažnosti. Odôvodnenie uznesenia\nkrajského súdu z 19. mája 2017 vôbec nekorešponduje s písomnými dôvodmi sťažnosti\nzo 16. mája 2017. V týchto nie je namietaná skutočnosť, že sú spochybňované výpovede\npoškodenej, že je poukazované na rozpory, na mentálnu úroveň poškodenej a pod. Dôvody\nsťažnosti sa zaoberajú najmä tým, že bola zistená intoxikácia poškodenej toluénom v deň\npodania trestného oznámenia. Ďalej tam bola namietaná skutočnosť, že znalec z odboru\npsychológie pri vypracovaní posudku (o ktorý sa opiera rozhodnutie o vzatí sťažovateľa do\nväzby) nepracoval s informáciou, že poškodená užila, resp. užíva psychotropné látky,\npričom už 10. apríla 2017 obhajca žiadal o vypracovanie psychiatrického posudku na\npoškodenú.\nPodľa sťažovateľa sa ani okresný súd nezaoberal dôvodmi jeho žiadosti s odbornou\nstarostlivosťou, lebo pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie\n\nz väzby už platí\n\nkontradiktórnosť konania, teda výsledky vykonaného dokazovania, ak preukazujú zmenu\nskutkových zistení, čo musí brať okresný súd do úvahy.\n11. Z uvedeného je podľa sťažovateľa celkom zrejmé, že postupom okresného súdu,\nktorý predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti bez toho, aby vôbec vyčkal,\nkým sťažovateľovi a jeho obhajcovi bude zamietavé uznesenie okresného súdu doručené,\nodoprel sťažovateľovi možnosť sťažnosť odôvodniť a predložiť svoje argumenty krajskému\n3\n\nsúdu. Postup prvostupňového súdu, ktorý predloží spis na rozhodnutie sťažnostnému súdu\nprv, než je stranám doručené rozhodnutie, proti ktorému zahlásená sťažnosť smeruje,\npovažuje sťažovateľ za celkom neprijateľný. Ak teda krajský súd rozhodoval aj\no písomných dôvodoch sťažnosti, sťažovateľ pochybuje, či mal k dispozícii originál\npísomne podaných dôvodov sťažnosti.\nAk už okresný súd postupoval uvedeným spôsobom, podľa sťažovateľa mal\ns razantnou rýchlosťou predložiť krajskému súdu dôvody sťažnosti doručené obhajcom\n16. mája 2017 o 15.15 h, lebo len tak bolo možné dosiahnuť realizáciu práva na urýchlené\nrozhodnutie o väzbe a práva na to, aby krajský súd poznal argumentáciu sťažovateľa. Túto\nskutočnosť však ani pri zachovaní odbornej starostlivosti nevie sťažovateľ preukázať.\n12. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd svojím postupom zmaril uplatnenie jeho\npráva na to, aby krajský súd prihliadol pri rozhodovaní o sťažnosti na jeho argumenty. Jeho\nsťažnosť spísanú obhajcom nepredložil včas krajskému súdu, hoci tak mal a mohol urobiť.\nPreukázateľne ju doručil bez originálu písomných dôvodov sťažnosti.\nZ uvedených dôvodov sťažovateľ z opatrnosti označuje za porušovateľa práv aj\nokresný súd, aj keď je toho názoru, že hoci krajský súd zo subjektívneho hľadiska nezavinil\nskutočnosť, že sa o dôvodoch sťažnosti nedozvedel a že na ne nemohol prihliadať, nič to\nnemení na tom, že z objektívneho hľadiska vzaté jeho označené práva podľa ústavy porušil\npráve krajský súd.\nTým, že existujú pochybnosti, či krajský súd v dôsledku možného nepredloženia\ndôvodov sťažnosti okresným súdom sa týmito vôbec nezaoberal, došlo u sťažovateľa\nk výraznému pocitu rozčarovania zo súdneho systému a k vytvoreniu vysokej nedôvery\nv tento systém.\nPodľa názoru sťažovateľa vzhľadom na logicky a rozsiahlo vypracované písomné\nodôvodnenie sťažnosti sa krajský súd, ak mal tieto dôvody vôbec k dispozícii, náležite\ns nimi nevysporiadal a rozhodnutie riadne neodôvodnil.\n13. Okrem uvedeného sťažovateľ vo svojej sťažnosti napokon poukázal aj na to, že\njeho obhajcovi bolo 1. júna 2017 doručené uznesenie, ktorým generálny prokurátor\nSlovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) vyslovil porušenie zákona\nv neprospech sťažovateľa. Podľa názoru sťažovateľa v súčasnosti existuje protiprávny stav,\n4\n\nkeď prokurátor má opätovne rozhodnúť o jeho sťažnosti proti uzneseniu o vznesení\nobvinenia, k čomu však k 12. júnu 2017 nedošlo. Generálnym prokurátorom je teda\nkonštatované závažné porušenie práva sťažovateľa na obhajobu, no napriek tomu príslušný\nprokurátor, ale ani vyšetrovateľ vo veci nekoná.\n14. Sťažovateľ poukazuje na to, že celá skutočnosť pôsobí na neho skľučujúcim až\ndepresívnym spôsobom, a preto sa domnieva, že mu prináleží primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 3 000 €.\n15. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Tpo 36/2017 v spojení\ns konaním vedeným Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 3 Tp 16/2017 porušil\nčl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s rozhodnutím o žiadosti\nsťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 Tpo 36/2017 z 19. mája 2017\nzrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Prikazuje Krajskému súdu v Košiciach okamžite prepustiť sťažovateľa z väzby na\nslobodu.\n4. Krajský súd v Košiciach (resp. Okresný súd Spišská Nová Ves) je povinný zaplatiť\nsťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur)\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 374,80 €\n(slovom tristo sedemdesiat štyri eur a osemdesiat centov), ktorú je Krajský súd v Košiciach\n(resp. Okresný súd Spišská Nová Ves) povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nJUDr. Ivana Čurillu, Fabiniho 11, Spišská Nová Ves, do jedného mesiaca od právoplatnosti\ntohto nálezu.“\n16. Na výzvu ústavného súdu sudca pre prípravné konanie okresného súdu\nJUDr. Radoslav Rusnák prostredníctvom predsedu okresného súdu (prípisom predsedu\nokresného súdu sp. zn. 1 SprV 327/2017 z 23. júna 2017 doručeným ústavnému súdu\n26. júna 2017) zaslal stanovisko, podľa ktorého dôvody sťažnosti obhajcu JUDr. Ivana\nČurillu proti uzneseniu okresného súdu z 11. mája 2017, ktoré doručil 16. mája 2017, boli\n\n5\n\npredložené krajskému súdu faxovým podaním 17. mája 2017 o 9.25 h. Tieto dôvody\nsťažnosti boli podľa výstupu z faxu krajskému súdu aj doručené.\nII.\n17. Z uznesenia okresného súdu č. k. 3 Tp 16/2017-65 z 11. mája 2017 vyplýva, že\nním bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby, nebol prijatý jeho písomný\nsľub, väzba nebola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka a nebola ani\nprijatá peňažná záruka ponúkaná sťažovateľom. Podľa konštatovania okresného súdu\nsťažovateľ je stíhaný pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 a 2 písm. a)\ns použitím § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od presne\nnezistenej doby v roku 2014 najmenej do marca 2016 v osobnom motorovom vozidle\nsťažovateľa pri železničnom podchode v\nnezistených miestach v meste\n,\n\n, ako aj na ďalších bližšie\n\nopakovane sexuálne zneužíval maloletú\n\n, tak, že minimálne raz do týždňa s ňou vykonával súlož, pričom\n\nmal vedomosť o veku maloletej a vykonanie súlože bolo potvrdené aj lekárskou správou\ngynekologickej ambulancie Nemocnice\n\n. Podľa názoru okresného súdu naďalej\n\npretrváva dôvodné podozrenie, že skutok sa stal, má znaky stíhaného trestného činu a jeho\npáchateľom bol sťažovateľ. Napriek snahe obhajoby poukázať na okolnosť, že dosiaľ\nnebolo vykonané psychiatrické sexuologické vyšetrenie sťažovateľa nariadené ešte 3. marca\n2017, boli úkony vyšetrovania vykonané bez zbytočných prieťahov. Pritom nebolo\nvylúčené, najmä na podklade výpovede poškodenej, podozrenie, že sťažovateľ sa\npredmetného skutku dopustil, a to bez ohľadu na preskúmané okolnosti týkajúce sa jeho\nautomobilu. Súd však v súvislosti s rozhodovaním o väzbe nerieši otázku viny alebo neviny\nobvineného, ale iba dôvodnosť podozrenia, pričom dosiaľ toto podozrenie nebolo vyvrátené\nobjektívnym a presvedčivým dôkazom, a preto je nutné viesť ďalej vyšetrovanie\ns prihliadnutím aj na návrhy obhajoby. Väzba sa vykonáva v krátkej lehote a netrvá celkom\nzjavne neprimeranú dobu. Je preto aj logické, že vyšetrovanie nemohlo za túto dobu\nobjasniť všetky potrebné otázky. Naďalej trvá dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku, keďže sú dané konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu, že\nsťažovateľ bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti na slobode. Sťažovateľ sa mal\ntrestnej činnosti dopúšťať dlhodobo a opakovane, pričom objektom jeho sexuálneho\n6\n\nsprávania bola maloletá osoba. Je dané dôvodné podozrenie z úmyselného závažného\nkonania, a to tým viac, že pre obdobné konanie bol sťažovateľ už v minulosti odsúdený. Ide\no rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 T 19/2009 z 3. novembra 2010 pre zločin sexuálneho\nzneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého 28. augusta 2008\nohmatával maloletú osobu M. M.,\n\n, po tele a prirodzení, čo ho vzrušovalo\n\na došlo k jeho ukojeniu. Bol mu za to uložený podmienečný trest odňatia slobody\ns probačným dohľadom, ktorý bol 2. januára 2013 amnestovaný. Ďalej rozsudkom\nokresného súdu sp. zn. 5 T 75/2015 zo 17. júna 2015 bol odsúdený pre prečin sexuálneho\nzneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že\nvo februári 2014 v obci\n\nna osobnom motorovom vozidle Renault Mégane vykonal\n\nza finančnú odmenu pohlavný styk s maloletou J. H.,\n\n, za čo mu bol uložený\n\ntrest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18\nmesiacov. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ bol v minulosti už dvakrát odsúdený pre\nsexuálne aktivity s maloletými osobami. Povaha spáchaného činu a trestnej činnosti, z ktorej\nje sťažovateľ podozrivý, nedovoľuje v súčasnom štádiu trestného konania rozhodnúť o jeho\nprepustení z väzby. Písomný sľub sťažovateľa a dohľad probačného a mediačného úradníka\nbolo potrebné považovať iba za formálne prejavy, ktoré neboli osobnostne sťažovateľom\nproklamované. Tieto inštitúty vrátane ponúkanej peňažnej záruky neboli ani spôsobilé\nväzbu nahradiť.\n18. Z podania obhajcu sťažovateľa zo 16. mája 2017 označeného ako „Sťažnosť proti\nuzneseniu o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby“ vyplýva, že ide o odôvodnenie ešte\n11. mája 2017 zahlásenej sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 3 Tp 16/2017\nz 11. mája 2017. Podľa názoru sťažovateľa nemožno dostatočne ustáliť záver, že skutočne\nexistuje zákonný dôvod väzby, a to vychádzajúc zo stavu prípravného konania, keďže súd\nuž počas rozhodovania o väzbe musí skúmať dôkaznú situáciu. Nemožno sa uchýliť len\nk formálnemu rozhodnutiu o väzbe z dôvodu, že sťažovateľ bol už dvakrát odsúdený za\nrovnakú, resp. podobnú trestnú činnosť. Svedok\n\npotvrdil, že auto sťažovateľa bolo\n\nprevzaté do záložne v januári 2015 na odpredaj a odvtedy sa nedostalo do dispozície\nsťažovateľa. Svedok\nopravu v obci\n\npotvrdil, že auto sťažovateľa bolo v lete 2014 prevzaté na\n, kde bolo dotiahnuté, keďže bolo nepojazdné. Oprava nebola\n\n7\n\nvykonaná a sťažovateľ si auto po dvoch týždňoch prevzal späť ako nepojazdné. Je tým\npreukázané, že od leta 2014 bolo sťažovateľovo auto nepojazdné. Zo správy Špeciálnej\nzákladnej školy\n\nvyplýva, že poškodená navštevovala 5. ročník v školskom roku\n\n2014/2015. Z výsluchu poškodenej po vznesení obvinenia vyplynulo, že k pohlavnému\nstyku malo dôjsť v 5. ročníku pred prázdninami, teda v čase, v ktorom sťažovateľ svojím\nautom preukázateľne nedisponoval. Z lekárskej správy Nemocnice\n\nz 19. júna\n\n2016 doručenej vyšetrovateľovi 10. apríla 2017 vyplýva, že poškodená užíva toluén, o čom\nsvedčí aj jej toxikologické vyšetrenie počas hospitalizácie 19. júna 2016. Je teda\npreukázané, že v čase výsluchu pre účely tzv. úradného záznamu vypracovaného pánom\nbola sťažovateľka pod vplyvom drog. Pritom hodnoty kyseliny hippurovej\nz toxikologického vyšetrenia jej moču vykazovali 16488 mg/l, čo prekračuje prípustnú\nzdraviu neškodnú normu 8000 mg/l viac ako dvojnásobne. To zakladá pochybnosti\no zákonnosti postupu polície od začatia trestného stíhania až po vznesenie obvinenia, teda\npo dobu osem mesiacov, počas ktorej sa otázkou prípadnej drogovej závislosti poškodenej\nnikto nezaoberal. Tým aj znalecký posudok z odboru psychológie treba považovať za\nnepoužiteľný, lebo psychológ nemal k dispozícii informáciu o užívaní toluénu poškodenou.\nZ výsluchu svedkyne MUDr.\n\n(gynekologičky) z 18. júna 2016 vyplynulo, že sa\n\nnedá určiť, či poškodená mala pohlavný styk v deň vyšetrenia. Dalo by sa to určiť iba vtedy,\nak by bol prítomný ejakulát. Rovnako sa nedá určiť, kedy naposledy mohla mať poškodená\npohlavný styk. Hoci obhajca 11. apríla 2017 požiadal o nariadenie znaleckého dokazovania\nz odboru psychiatrie, ale aj o podanie nového, resp. kontrolného znaleckého posudku\nz odboru psychológie na poškodenú, doteraz sa tak nestalo. Nebolo vykonané ani znalecké\ndokazovanie z odboru sexuológie na sťažovateľa, hoci to okresný súd nariadil ešte 3. marca\n2017, pričom uznesenie o pribratí znalkyne bolo vydané 15. marca 2017.\n19. Z uznesenia krajského súdu č. k. 7 Tpo 36/2017-79 z 19. mája 2017 vyplýva, že\nním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.\n3 Tp 16/2017 z 11. mája 2017. Podľa konštatovania krajského súdu proti uzneseniu\nokresného súdu po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku sťažovateľ do\nzápisnice o výsluchu „zahlásil sťažnosť, ktorú dodatočne písomne prostredníctvom svojho\nobhajcu aj odôvodnil. V dôvodoch svojej sťažnosti poukazuje na nezrovnalosti, ktoré sa\n\n8\n\ntýkajú jednotlivých skutkových zistení v predmetnej veci, na rozpory vo výpovedi\npoškodenej, jej mentálnu úroveň a ďalšie okolnosti, ktoré v celom rozsahu výpoveď\npoškodenej spochybňujú. Obhajoba je toho názoru, že na základe takýchto okolností nie je\nmožné, aby dôvody väzby naďalej pretrvávali a v prípade, že by súd bol toho názoru, že\ntieto dôvody existujú, obvinený ponúkol na nahradenie väzby písomný sľub, peňažnú kauciu\n2.000,- €, a zároveň bolo preukázané, že bol podaný podnet na zrušenie právoplatného\nrozhodnutia v prípravnom konaní Generálnemu prokurátorovi SR, kde mu bolo 07.03.2017\ndoručené oznámenie, že sa začalo konanie za účelom vybavenia ich návrhu. Žiadal preto,\naby krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu a obvineného prepustil z väzby na\nslobodu.“. Podľa názoru krajského súdu s dôvodmi, ktoré viedli okresný súd k zamietnutiu\nžiadosti sťažovateľa, sa bolo potrebné v celom rozsahu stotožniť. Aj v tomto štádiu konania,\nnapriek námietkam vo vzťahu k výpovedi poškodenej, aj naďalej pretrváva dôvodné\npodozrenie, že vyšetrovaný skutok sa stal, má znaky stíhaného trestného činu a z jeho\nspáchania je dôvodne podozrivý sťažovateľ. Úkony vyšetrovania boli vykonané bez\nzbytočných prieťahov a treba súhlasiť so záverom okresného súdu, že v súvislosti\ns rozhodovaním o väzbe sa nerieši otázka viny alebo neviny obvineného, ale iba dôvodnosť\npodozrenia. Navyše treba poukázať na dva odsudzujúce rozsudky za obdobné trestné činy.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti je aj krajský súd toho názoru, že dôvody väzby podľa\n§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sú v celom rozsahu na mieste a s poukazom na\nosobu sťažovateľa a jeho doterajší spôsob života a najmä sklony k páchaniu obdobnej\ntrestnej činnosti nebolo možné väzbu nahradiť sľubom, peňažnou zárukou, ale ani\ndohľadom probačného a mediačného úradníka.\n20. Z uznesenia prvého námestníka generálneho prokurátora č. k. IV PZ 67/17/10008 z 26. mája 2017 vyplýva, že právoplatným uznesením Okresnej prokuratúry Spišská Nová\nVes č. k. 1 Pv 336/16/8810-20 zo 16. februára 2017 a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol\nporušený zákon v neprospech sťažovateľa, pričom toto uznesenie sa zrušuje s tým, aby sa\nvo veci znova konalo a rozhodlo. Uvedeným uznesením bola zamietnutá sťažnosť podaná\nsťažovateľom proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. Podľa názoru prvého\nnámestníka generálneho prokurátora uznesenie o vznesení obvinenia nebolo doručené\n\n9\n\nobhajcovi sťažovateľa, v dôsledku čoho obhajca nemohol využiť možnosť argumentovať\nv rámci sťažnosti proti vzneseniu obvinenia. O sťažnosti bolo preto rozhodnuté predčasne.\nIII.\n21. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n22. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n23. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá pre porušenie čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy\nsmeruje proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tp 16/2017 a jeho\nuzneseniu z 11. mája 2017, nie je daná právomoc ústavného súdu.\nAko to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nkeď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nProti uzneseniu okresného súdu bola prípustná sťažnosť ako riadny opravný\nprostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal\n\n10\n\nkrajský súd v rámci opravného konania. Tým je zároveň v uvedenom rozsahu vylúčená\nprávomoc ústavného súdu. Treba tiež dodať, že sťažovateľ možnosť podania sťažnosti ako\nriadneho opravného prostriedku aj využil.\n24. Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá pre porušenie čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy smeruje proti postupu krajského súdu a jeho uzneseniu z 19. mája 2017.\nTúto časť sťažnosti treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\n25. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n26. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n\n11\n\n27. Sťažovateľ predovšetkým namieta, že v dôsledku postupu okresného súdu, ktorý\nspis predložil krajskému súdu na rozhodnutie o jeho sťažnosti ešte predtým, ako by bolo\npísomné vyhotovenie uznesenia okresného súdu doručené obhajcovi sťažovateľa, a teda\npredtým, ako by obhajca mohol zahlásenú sťažnosť písomne odôvodniť, došlo k skráteniu\nobhajobného práva sťažovateľa, pretože krajský súd pravdepodobne nemal písomné dôvody\nsťažnosti pri svojom rozhodovaní k dispozícii, resp. prinajmenšom nemal k dispozícii\noriginál dôvodov sťažnosti. Ďalej sťažovateľ vyslovuje tiež názor, že uznesenie krajského\nsúdu nie je akceptovateľné ani z vecného hľadiska, lebo sťažovateľ vzhľadom na vývin\ndôkaznej situácie v prípravnom konaní, ako aj vzhľadom na liknavý postup pri vyšetrovaní\nmal byť z väzby prepustený.\n28. Zo skutkového hľadiska považuje ústavný súd za potrebné predovšetkým\nkonštatovať, že z obsahu uznesenia krajského súdu jednoznačne vyplýva, že dôvody\nsťažnosti mal pri svojom rozhodovaní k dispozícii, pričom obsah týchto dôvodov je\nv odôvodnení uznesenia zhrnutý. Zo šetrenia, ktoré ústavný súd prostredníctvom okresného\nsúdu vykonal, bolo zistené, že dôvody sťažnosti zo 16. mája 2017 spísané obhajcom\nsťažovateľa a doručené osobne do podateľne okresného súdu 16. mája 2017 boli okresným\nsúdom faxom 17. mája 2017 odoslané krajskému súdu, ktorý ich v uvedený deň aj dostal.\nJe pritom zrejmé, že okresným súdom krajskému súdu faxovaný text dôvodov sťažnosti\nzo 16. mája 2017 je zhodný s textom sťažnosti, ktorý ústavnému súdu predložil sťažovateľ.\n29. Za uvedených okolností je ústavný súd bez akýchkoľvek pochybností\npresvedčený o tom, že krajský súd v deň svojho rozhodovania (19. mája 2017) mal\nk dispozícii dôvody sťažnosti zo 16. mája 2017, a to vo faxovanej podobe totožnej s textom,\nktorý bol obhajcom sťažovateľa 16. mája 2017 osobne doručený do podateľne okresného\nsúdu. Okolnosť, že originál podania obhajcu sťažovateľa zo 16. mája 2017 krajský súd\nv čase svojho rozhodovania (prípadne) nemal k dispozícii, nehrá vzhľadom na uvedené\nskutočnosti žiadnu relevantnú rolu. Rozhodujúce je, že krajskému súdu doručený text\ndôvodov sťažnosti bol totožný s originálom.\n\n12\n\n30. V súvislosti s namietaným nesprávnym posúdením dôvodnosti ďalšieho trvania\nväzby zo strany krajského súdu považuje ústavný súd za potrebné zdôrazniť, že úvahy\nokresného súdu, s ktorými sa krajský súd stotožnil, sa javia ako presvedčivé. Nie je na\nmieste v danom štádiu prípravného konania posudzovať otázku viny sťažovateľa, pretože\no tom bude možné rozhodnúť až po skončení vyšetrovania. Závery všeobecných súdov\no existencii dôvodného podozrenia vo vzťahu voči sťažovateľovi sa nejavia ako arbitrárne\nči zjavne neodôvodnené. Rovnako je evidentná obava, ktorú má na mysli ustanovenie § 71\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku, a to vzhľadom na predchádzajúce právoplatné\nodsúdenia sťažovateľa pre obdobné delikty. Neobstojí ani námietka pomalého postupu\nvo vyšetrovaní. Ústavný súd i v tejto súvislosti poukazuje na presvedčivý argument\nokresného súdu, podľa ktorého doterajší priebeh vyšetrovania je taký krátky, že to samo\nosebe bez ďalšieho vylučuje zatiaľ možnosť konštatovať jeho pomalý priebeh.\n31. Napokon treba uviesť, že nesporná skutočnosť, podľa ktorej uznesenie o vznesení\nobvinenia voči sťažovateľovi zrejme nie je právoplatné, keďže druhostupňové uznesenie\nprokurátora, ktorým bola sťažnosť proti vzneseniu obvinenia zamietnutá, prvý námestník\ngenerálneho prokurátora zrušil, sa nejaví ako relevantná pri posudzovaní dôvodnosti\nďalšieho trvania väzby sťažovateľa. I keď je pravdou, že vo väzbe môže byť iba taká osoba,\nproti ktorej je vznesené obvinenie, treba túto podmienku považovať aj v súčasnosti za\nsplnenú, pretože existuje neprávoplatné, avšak vykonateľné uznesenie o vznesení obvinenia,\nčo pre účely väzby postačuje.\n32. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. júla 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:faa203bb-1a76-4244-b9aa-fa0dcea866b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.598.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 598/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 598/2020 z 17. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.598.2020.1"}]}