{"guid": "ussr:b7aeace1-43c6-409c-acca-795dfb421a28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.468.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 468/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 468/2017 z 25. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. júla 2017, sp. zn. II. ÚS 468/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.468.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-07-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b7aeace1-43c6-409c-acca-795dfb421a28", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.468.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.468.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.468.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 468/2017-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o.,\nKuzmányho 29, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Peter Rybár, ktorou namieta\nporušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9 Co 84/2015 z 24. februára 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta\n\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2016\nosobne doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka), zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o.,\nKuzmányho 29, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Peter Rybár, ktorou namieta\nporušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 84/2015 z 24. februára 2016 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou\nkonania vedeného Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n18 C 23/2014 v procesnom postavení žalobkyne, ktorá sa proti obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „žalovaná“), domáhala zaplatenia sumy 2 134,78 €\ns príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Rozsudkom okresného súdu sp. zn.\n18 C 23/2014 z 22. októbra 2014 (ďalej len „rozsudok z 22. októbra 2014“) bola žalovaná\nzaviazaná sťažovateľke zaplatiť sumu 1 085,18 € s úrokom 8,5 % ročne z dlžnej sumy\nod 10. septembra 2013 až do zaplatenia (výrok I rozsudku okresného súdu z 22. októbra\n2014). Vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá, keďže o „tomto nároku rozhodoval\nexekučný súd v konaní pod sp. zn.: 39 Er/243/2007“ (výrok II rozsudku okresného súdu\nz 22. októbra 2014). Okresný súd zároveň žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet\nokresného súdu súdny poplatok vo výške 65 € (výrok III rozsudku okresného súdu\nz 22. októbra 2014) a rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov\nkonania (výrok IV rozsudku okresného súdu z 22. októbra 2014).\nNapadnutým rozsudkom krajského súdu bol rozsudok okresného súdu z 22. októbra\n2014 potvrdený ako vecne správny, pričom krajský súd svoje rozhodnutie „takmer nijako\nneodôvodnil, resp. odôvodnil ho iba v šiestich krátkych odsekoch, ktorú sú navyše\nformulárové a je možné ich použiť ako šablónu na akékoľvek iné potvrdzujúce\nrozhodnutie“, čím podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu ňou označených práv\nzaručených ústavou a dohovorom.\nSťažovateľka zdôrazňuje, že odvolací súd „vo svojom rozhodnutí nijako\nnezdôvodnil, aké a ktoré skutočnosti rozhodujúce pre vydanie jeho rozhodnutia považoval\nza preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení\n\n2\n\ndôkazov riadil a ako vec právne posúdil. ... odvolací súd bol povinný aspoň v základných\nbodoch poukázať na rozhodujúce skutočnosti, ktorými sa riadil pri vydávaní rozhodnutia.“.\nPodľa sťažovateľky je právo na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu súčasťou\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47\nods. 2 ústavy.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základných\npráv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu, napadnutý rozsudok krajského súdu zruší\na krajskému súdu uloží povinnosť uhradiť sťažovateľke trovy konania v sume 239,69 €.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\n\n3\n\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1\nústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu\nSťažovateľka tvrdí, že k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorý považuje za nedostatočné odôvodnený,\nkeďže sa v ňom krajský súd obmedzil len na „formulárové“ a „šablónovité“ odôvodnenie,\nktoré je možné použiť na akékoľvek iné potvrdzujúce rozhodnutie.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97), a preto ich namietané porušenie možno\npreskúmavať spoločne.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\n\n4\n\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bol\nv súlade s v tom čase platným a účinným § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) ako vecne správny potvrdený rozsudok okresného súdu z 22. októbra\n2014, pričom s prihliadnutím na § 219 ods. 2 OSP sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil\ns odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu v napadnutej časti\na obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na text § 219 ods. 2 OSP, podľa\nktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia prvostupňového súdu, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nVzhľadom na skutočnosť, že krajský súd sa stotožnil s odôvodnením okresného súdu\nobsiahnutým v rozsudku z 22. októbra 2014, t. j. postupoval v súlade s § 219 ods. 2 OSP,\na s prihliadnutím na ustálenú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej odôvodnenia\nrozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (m. m.\nII. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), pretože prvostupňové\na odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, ústavný súd považoval\nza potrebné poukázať na odôvodnenie rozsudku okresného súdu z 22. októbra 2014.\nZ rozsudku okresného súdu z 22. októbra 2014 vyplýva, že sťažovateľka si voči\nžalovanej nárokovala zaplatenie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo tým, že jej\n\n5\n\nuhradila finančné sumy nad rámec skutočne poskytnutých finančných prostriedkov na\nzáklade zmlúv o spotrebiteľskom úvere uzavretých medzi sťažovateľkou ako spotrebiteľkou\na žalovanou ako dodávateľkou. Konkrétne išlo o plnenie dlhov na základe zmluvy\nč. 9190028 zo 16. februára 2005 o poskytnutí sumy 464,71 €, zmluvy č. 9190058 z 21. júla\n2005 o poskytnutí sumy 531,10 €, zmluvy č. 9190107 z 25. mája 2006 o poskytnutí sumy\n663,88 € a zmluvy č. 901300131 z 15. decembra 2009 o poskytnutí sumy 500 €.\nV odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 22. októbra 2014 sťažovateľka uplatnila\nzásadnú námietku, v zmysle ktorej je povinnosťou všeobecného súdu rozhodnúť o právach\na právom chránených záujmoch subjektov občiansko-právneho vzťahu aj v prípade, ak\ntakéto oprávnenie nie je zákonom výslovne dané, a zdôraznila povinnosť okresného súdu\nzaoberať\n\nsa\n\nv rámci\n\nkonania\n\no\n\nžalobe\n\no vydanie\n\nbezdôvodného\n\nobohatenia\n\naj „nezákonnosťou exekučného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.\n39 Er 243/07“, predmetom ktorého bol nárok žalovanej proti sťažovateľke uplatňovaný na\nzáklade zmluvy č. 9190107 (ďalej aj „zásadná námietka sťažovateľky“).\nV relevantnej časti rozsudku okresného súdu z 22. októbra 2014 citovanej ďalej sa už\nokresný súd podľa názoru ústavného súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so zásadnou\nnámietkou\n\nsťažovateľky,\n\nktorou\n\nspochybňovala\n\n„nemožnosť“\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\nkonajúceho vo veci bezdôvodného obohatenia preskúmať „zákonnosť exekučného\nkonania“, v rámci ktorého bol uspokojený nárok žalovanej na základe právoplatného\na vykonateľného exekučného titulu.\nV podstatnej časti rozsudku z 22. októbra 2014 okresný súd k tomu uviedol:\n„Žalobkyňa\n\nnerozporovala\n\nsumu\n\nfinančných\n\nprostriedkov,\n\nktoré\n\nreálne\n\nod žalovaného získala, pričom rozsah splatenie dlhu vyplýval z prehľadu úhrad dlhu.\nV prípade zmluvy č. 9190028 žalobkyňa oproti skutočne poskytnutým finančným\nprostriedkom zaplatila navyše sumu 260,28 eur, zo zmluvy č. 9190058 nad rámec svojej\npovinnosti uhradila 424,90 eur, v prípade zmluvy č. 9190107 táto finančná čiastka činila\naž 1.707,60 eur a v prípade zmluvy č. 901300131 484 eur. Výška bezdôvodného obohatenia\nzodpovedá rozsahu plnenia, ktoré žalobkyňa uhradila žalovanému nad rámec skutočne\n\n6\n\nposkytnutých finančných prostriedkov zo zmluvy č. 9190028, 9190058 a 901300131.\nV prípade zmluvy č. 9190107 bol nárok žalobcu zo zmluvy vyplývajúci predmetom\nexekučného konania sp. zn. E 92/07, v konaní súdneho exekútora\n\n, ktorému\n\nbolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie tunajším súdom v konaní sp. zn.\n39 Er 243/07. Poverenie bolo vydané na základe rozsudku stáleho rozhodcovského súdu\nzo dňa 30. 10. 2006 a právoplatného dňa 20. 11. 2006. Podľa návrhu na vykonanie\nexekúcie žalobkyňa dobrovoľne uhradila v splátkach sumu 658 eur. Nad uvedenú sumu bol\nnárok žalobcu uspokojený v rámci exekučného konania zrážkami z dôchodku žalobkyne.\nExekučné konanie bolo ukončené vrátením poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu\nsplnenia žalovanej pohľadávky. Aj keď je súdnou judikatúrou ustálené (napr. uznesenie NS\nSR sp. zn. 7 ECdo 222/13 zo dňa 5. 2. 2014), že v exekučnom konaní exekučný súd je\noprávnený a povinný preskúmať zákonnosť a správnosť exekučného titulu, ktorým je aj\nrozhodcovský rozsudok, súd vychádzal zo záveru, že v prípade, ak je exekučné konanie\nukončené, súd v konaní o pohľadávke uspokojenej v takomto exekučnom konaní, nie je\noprávnený preskúmavať správnosť postupu a prijatých záverov exekučného súdu,\nexekútora, a opakovane rozhodovať o právach a povinnostiach oprávneného a povinného.\nPrávomoc súdu na konanie v štádiu exekučného konania vyplýva z ustanovení Exekučného\nporiadku (zák. č. 233/95 z. z.) a prislúcha len exekučnému súdu. Pokiaľ takáto exekúcia\nprebehla a bola ukončená, zo zákonných ustanovení nevyplýva možnosť súdu v tomto\nkonaní preskúmavať už ukončené exekučné konanie a jeho predpoklady. Z uvedených\ndôvodov súd uzavrel, že finančná čiastka 1 049 eur, ktorá bola plnená zo zmluvy č. 9190107\nna základe exekučného titulu v rámci exekučného konania, aj vzhľadom na zásadu\nvyplývajúcu z ust. § 61 zák. č. 233/95 Z. z., v zmysle ktorej navrátenie do predošlého stavu\nje v exekučnom konaní vylúčené, nie je spôsobilá byť predmetom tohto súdneho konania.\nV časti, v ktorej žalobkyňa z uvedenej zmluvy plnila mimo exekučného konania vo výške 658\neur, súd považoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodný. Celkovo tak\nrozsah nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia z predmetných zmlúv\nzodpovedal sume 1.827,18 eur... Zohľadňujúc započítanie vykonané žalobkyňou, v ktorom\nrozsahu pohľadávka voči žalovanému zanikla (742 eur), právo žalobkyne na vydanie\nbezdôvodného obohatenia zodpovedá sume 1.085,18 eur.“\n\n7\n\nÚstavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že nie je súčasťou\nsystému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv\na slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto\nprávomoci ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách (I. ÚS 225/03). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti\nposkytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť fyzické osoby a právnické osoby\npred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho\npráv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01,\nIV. ÚS 111/09).\nÚstavný súd v nadväznosti na argumentáciu sťažovateľky konštatuje, že súčasťou\nobsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04).\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu\n(prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo\núčastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. III. ÚS 209/04, IV. ÚS 112/05). Uvedenému\nprávnemu názoru zodpovedá aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý napr.\nvo veci Ruiz Torija c. Španielsko (rozsudok z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B) uviedol:\n„Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý\n\n8\n\nargument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty),\nktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.“ Ústavný\nsúd vzhľadom na svoje ústavné postavenie a funkcie v zásade nemôže preskúmavať\nsprávnosť hodnotenia dôkazov a rovnako nemôže skúmať, či súdy správne právne\nvyhodnotili zistený stav.\nUdržateľnosť odôvodnenia okresného súdu k zásadnej námietke sťažovateľky\npodporuje aj ustálená judikatúra ústavného súdu, ktorý už viackrát zdôraznil (m. m.\nI. ÚS 456/2011, II. ÚS 340/2013), že exekučný súd je v ktoromkoľvek štádiu už začatého\nexekučného konania nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu,\na to nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely\nzistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť\n(pozri k tomu aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 164/1996\nz 27. januára 1997 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 58/1997).\nToto oprávnenie, ako aj povinnosť sa však vzťahujú expressis verbis na exekučný\nsúd, teda v okolnostiach prerokúvanej veci na okresný súd konajúci vo veci vedenej\npod sp. zn. 39 Er 243/07, a nie na okresný súd konajúci vo veci žaloby sťažovateľky o\nvydanie bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť aj to,\nže k preskúmaniu zákonnosti exekučného titulu v rámci exekučného konania môže pristúpiť\nexekučný súd ex offo, ale aj na základe podnetu (návrhu) samotného účastníka exekučného\nkonania. Pokiaľ sťažovateľka ako účastníčka exekučného konania opomenula uplatniť svoje\nprocesné právo, ktoré jej v rámci exekučného konania prináleží, toto zanedbanie nemožno\nnahrádzať neskôr v inom konaní, a to aj s prihliadnutím na právnu istotu účastníkov konania\ndanú právoplatným a vykonateľným exekučným titulom „nespochybneným“ v rámci\nsamotného exekučného konania, ktoré sa na podklade tohto exekučného titulu viedlo.\nVychádzajúc z uvedených právnych názorov a citovanej časti napadnutého rozsudku\nokresného súdu v spojení s aplikáciou postupu podľa § 219 ods. 2 OSP krajským súdom,\nústavný súd vo vzťahu k všeobecnej námietke sťažovateľky, že odôvodnenie napadnutého\n\n9\n\nrozsudku krajského súdu je nedostatočné, keďže je „formulárové“ a „všeobecné“, čím malo\ndôjsť k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, dospel k záveru, že krajský súd\no odvolaní sťažovateľky rozhodol ústavne akceptovateľným a udržateľným spôsobom.\nZa situácie, keď sťažovateľka v odvolaní uplatnila rovnakú argumentáciu ako\nv konaní pred súdom prvého stupňa (zásadná námietka sťažovateľky) a už v tomto konaní\ndostala dostatočnú odpoveď na to, prečo jej argumentácia nebola opodstatnená, a keďže\nkrajský súd nedospel k iným skutkovým alebo právnym záverom než súd prvého stupňa,\nzákonom predvídaným postupom podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzil len na\nskonštatovanie správnosti dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia, neexistujú\nrelevantné dôvody na to, aby ústavný súd z ústavnoprávneho hľadiska akokoľvek\nspochybňoval rozhodnutie vydané v rámci odvolacieho konania len na základe toho,\nže krajský súd v okolnostiach daného prípadu postupoval podľa § 219 ods. 2 OSP. Ústavný\nsúd zdôrazňuje, že v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci zastáva názor, že bolo\nnielen možné, ale aj vhodné uplatniť postup podľa § 219 ods. 2 OSP, t. j. zúžiť rozsah\nodôvodnenia len na skonštatovanie správnosti dôvodov odvolaním napadnutého\nrozhodnutia okresného súdu z 22. októbra 2014. Nie je totiž hospodárne a ani účelné, aby\nsúd rozhodujúci o odvolaní uvádzal tie isté dôvody alebo aby len inými slovami vyjadril\ndôvody, pre ktoré bol účastník konania už v konaní pred súdom prvého stupňa neúspešný.\nBerúc do úvahy už uvádzané právne názory vzťahujúce sa na prerokúvanú vec\na s prihliadnutím na citovanú časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu z 22. októbra\n2014, s ktorým sa krajský súd v napadnutom rozsudku stotožnil, ústavný súd konštatuje,\nže záver všeobecných súdov o tom, že finančná čiastka 1 049 eur, ktorá bola plnená\nzo zmluvy č. 9190107 na základe exekučného titulu v rámci exekučného konania vedeného\nokresným súdom pod sp. zn. 39 Er 243/07, nie je spôsobilá byť predmetom súdneho\nkonania vo veci žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, nemožno označiť za svojvoľný\nalebo zjavne neodôvodnený a nevyplýva z neho ani taká aplikácia príslušných ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu (a v konečnom dôsledku ani\n\n10\n\ns názorom okresného súdu) nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o „neudržateľnosti“\nči arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Súčasťou stabilizovanej rozhodovacej činnosti\nústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) je aj právny názor, podľa ktorého nemožno právo\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok.\nPo preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského\nsúdu v spojení s odôvodnením rozsudku okresného súdu z 22. októbra 2014 a s ohľadom na\nvšeobecnosť námietky sťažovateľky, ktorou spochybňovala rozhodnutie odvolacieho súdu,\nústavný súd nezistil taký výklad a aplikáciu príslušných zákonných ustanovení zo strany\nkrajského súdu, ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné so sťažovateľkou označenými\nčlánkami ústavy a dohovoru.\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je v časti namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z tohto dôvodu odmietol.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 47 ods. 2\nústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu\nÚstavný súd v reakcii na sťažovateľkou namietané porušenie základného práva na\nprávnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy zdôrazňuje, že jeho hlavný význam spočíva v tom,\nže súdy, ako aj iné štátne orgány a orgány verejnej správy majú povinnosť nebrániť\núčastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc (m. m. II. ÚS 78/03).\nDo obsahu základného práva na právnu pomoc však nepatrí, tak ako sa to mylne\ndomnieva sťažovateľka, právo na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu.\nKeďže sťažovateľkina argumentácia nie je spôsobilá na to, aby ústavný súd po prípadnom\nprijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o porušení\n\n11\n\nzákladného práva na právnu pomoc zaručeného čl. 47 ods. 2 ústavy, ústavný súd sťažnosť aj\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch\nsťažovateľky v nej uplatnených nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. júla 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "bezdôvodné obohatenie", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "odvolanie-rozhodnutie o odvolaní", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:371ff6cd-23f0-4258-af5d-d7a91195ceb9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 340/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 340/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:371ff6cd-23f0-4258-af5d-d7a91195ceb9"}, {"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:d2ea1106-8055-472d-bb1e-b966e7393b8d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 111/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 111/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d2ea1106-8055-472d-bb1e-b966e7393b8d"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:d0e57f6e-21a7-45f9-b8de-fd0c34d16503", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0e57f6e-21a7-45f9-b8de-fd0c34d16503"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "406c94cb-6a19-4d3d-be2e-8f8c42c23263:7282473e-c6e6-49c8-8c09-ea784047a60a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7213226775.1", "spisova_znacka": "9Co/84/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/84/2015 z 23. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-02-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7213226775.1"}], "citovane_v": []}