{"guid": "ussr:9f4563dd-3f12-4483-a386-5a054b163a81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.471.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 471/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 471/2017 z 25. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. júla 2017, sp. zn. II. ÚS 471/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.471.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-07-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9f4563dd-3f12-4483-a386-5a054b163a81", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.471.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.471.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.471.2017.1/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 471/2017-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného Lexpert s. r. o., Horná 15, Banská Bystrica,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Roman Dula, ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 11 ods. 1, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Cdo 165/2016 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom\npod sp. zn. 15 Co 689/2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta\n\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného Lexpert s. r. o., Horná 15, Banská Bystrica, v mene ktorej koná\nadvokát JUDr. Roman Dula, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20\nods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa\nčl. 11 ods. 1, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 165/2016 (ďalej len „napadnuté\nkonanie“) a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 15 Co 689/2015 (ďalej len „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom\nkonania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n17 C 121/2014 o zvýšenie výživného v procesnom postavení odporcu. Okresný súd\nrozsudkom sp. zn. 17 C 121/2014 z 13. januára 2015 (ďalej len „rozsudok z 13. januára\n2015“) zaviazal sťažovateľa prispievať na výživu navrhovateľa výživným, ktoré navýšil\nzo sumy 33,20 € na sumu 150 €, počnúc od 9. apríla 2014. Okresný súd zároveň označeným\nrozsudkom rozhodol, že zročné výživné za obdobie od 9. apríla 2014 do 13. januára 2015\nv sume 1 129,07 € povoľuje sťažovateľovi splácať v splátkach po 30 € spolu s bežným\nvýživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok, a vo zvyšku návrh\nnavrhovateľa zamietol a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania.\nRozsudkom okresného súdu z 13. januára 2015 zároveň došlo k zmene rozsudku okresného\nsúdu sp. zn. 31 P 163/2002 zo 14. februára 2003 v spojení s rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 13 CoP 42/2003 z 19. augusta 2003 (ďalej len „predchádzajúce rozhodnutia“).\n\n2\n\nProti rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd rozsudkom sp. zn. 15 Co 689/2015 z 13. apríla 2016 (ďalej len „rozsudok\nz 13. apríla 2016“) vydaným v napadnutom konaní, ktorým potvrdil ako vecne správny\nrozsudok okresného súdu z 13. januára 2015 vo výroku o povinnosti sťažovateľa prispievať\nna výživu navrhovateľa zvýšeným výživným a vo výroku o trovách konania potvrdil.\nZároveň bol označeným rozhodnutím krajského súdu rozsudok okresného súdu\nz 13. januára 2015 zmenený vo výroku o zročnom výživnom tak, že zročné výživné\nza obdobie od 9. apríla 2014 do 31. decembra 2014 v sume 1 020,05 € bolo povolené\nsplácať sťažovateľovi v splátkach po 30 € mesačne spolu s bežným výživným\naž do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. Odvolanie sťažovateľa proti výroku\nrozsudku okresného súdu z 13. januára 2015, ktorým bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý,\nkrajský súd odmietol ako podaný neoprávnenou osobou a navrhovateľovi náhradu trov\nkonania nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu z 13. apríla 2016 podal sťažovateľ dovolanie, ktoré\nnajvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Cdo 165/2016 z 3. novembra 2016 (ďalej len „uznesenie\nz 3. novembra 2016“) odmietol ako neprípustné v súlade s § 447 písm. c) zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len\n„CSP“).\nSťažovateľ v sťažnosti argumentuje, že dovolanie proti rozsudku krajského súdu\nz 13. apríla 2016 bolo prípustné, keďže tak rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozsudok\nokresného súdu z 13. januára 2015 „neobsahovali zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných\npre rozhodnutie. Zásadnú vadu rozhodnutí krajského súdu a okresného súdu vidí sťažovateľ\nnapr. v tom, že pri zvyšovaní výživného neboli zohľadnené zatajené, ale nepriamo priznané\npríjmy matky navrhovateľa, prípadne samotného navrhovateľa. ... navrhovateľ spoločne\nso svojou matkou musia mať na domácnosť príjem vo výške minimálne 900,- EUR, a teda\nnejaký príjem alebo majetok navrhovateľa alebo jeho matky bol zatajený... Na výšku\nvyživovacej povinnosti majú vplyv schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov,\na teda ak sú tieto na strane jedného z rodičov lepšie, tak vyššia je aj vyživovacia povinnosť\ntohto rodiča. Touto zásadnou otázkou sa doteraz nezaoberal ani jeden súd...“.\n\n3\n\nV dovolaní proti rozsudku krajského súdu z 13. apríla 2016 sťažovateľ argumentoval\naj tým, že krajský súd na vec aplikoval § 75 ods. 1 druhú vetu zákona č. 36/2005 o rodine\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no rodine“), pričom okresný súd toto ustanovenie zákona o rodine pri svojom rozhodnutí\nneaplikoval, takže malo byť povinnosťou krajského súdu postupovať v súlade s v tom čase\nplatným a účinným § 213 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a vyzvať sťažovateľa na vyjadrenie sa k možnému\npoužitiu § 75 ods. 1 druhej vety zákona o rodine. Týmto postupom malo podľa sťažovateľa\ndôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom.\nSťažovateľ nepopiera, že okresný súd § 75 ods. 1 zákona o rodine v odôvodnení\nuviedol, avšak z „hodnotiacich úvah súdu nevyplýva, že by toto aj aplikoval, ako ho\naplikoval alebo ktorú jeho časť aplikoval. ... keďže okresný súd svoje hodnotiace úvahy\nneprepojil s aplikovanou právnou úpravou, zostalo len v rovine dohadov, či okresný súd\npri svojom rozhodnutí vychádzal aj z ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine...“.\nRozsudok okresného súdu z 13. januára 2015 považuje sťažovateľ za svojvoľný,\nkeďže okresný súd určil mesačné výživné vo výške 128 % príjmu sťažovateľa. Názor\nokresného súdu, že sťažovateľ nevyvíja dostatočné úsilie, aby si našiel vhodné zamestnanie,\npovažuje za svojvoľný a nemajúci žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní.\nPochybeniami všeobecných súdov došlo podľa sťažovateľa aj k porušeniu\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny, pretože\nsťažovateľ „musí zo svojho majetku znášať náklady na výživu navrhovateľa vo väčšom\nrozsahu ako by mal v prípade, ak by súdy rozhodli o výške výživného pre navrhovateľa\nv súlade so zákonnou úpravou“.\nV dôsledku pochybení okresného súdu a krajského súdu zároveň došlo aj k vzniku\nzbytočných prieťahov, keďže sťažovateľ bol nútený obrátiť sa na najvyšší súd a podať\ndovolanie. Pochybenia „súdov teda spôsobujú, že sa značným spôsobom odďaľuje konečné\nrozhodnutie vo veci, ktoré bude spravodlivé a bude náležite zohľadňovať zákonnú úpravu“.\n\n4\n\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie ním označených\npráv garantovaných ústavou, listinou a dohovorom postupom krajského súdu a postupom\nnajvyššieho súdu v napadnutých konaniach, uznesenie najvyššieho súdu z 3. novembra\n2016 zruší a vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, príp. alternatívne rozsudok\nkrajského súdu z 13. apríla 2016 zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie.\nSťažovateľ zároveň požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n2 000 € a úhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním\nv konaní o sťažnosti.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n5\n\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho\nsúdu v napadnutom konaní\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nÚstavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n(obdobne aj čl. 36 ods. 1 listiny) osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu\ntýchto práv neexistuje zásadná odlišnosť (m. m. IV. ÚS 195/07), čo umožňuje posudzovať\nich namietané porušenie spoločne.\nV rámci predbežného prerokovania sťažnosti sa ústavný súd sústredil na posúdenie,\nči ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd vychádzal zo svojej\nkonštantnej judikatúry, v zmysle ktorej o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď\nnamietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\n(v danom prípade najvyššieho súdu) nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n\n6\n\nNajvyšší súd v napadnutom konaní uznesením z 3. novembra 2016 dovolanie proti\nrozsudku krajského súdu z 13. apríla 2016 odmietol ako neprípustné v súlade s § 447\npísm. c) CSP po zistení, že v sťažovateľovej veci nedošlo k odňatiu možnosti konať\npred súdom [§ 237 ods. 1 písm. f) OSP] a neboli splnené podmienky prípustnosti dovolania\nv súlade s § 238 OSP.\nPodľa sťažovateľa bolo dovolanie smerujúce proti rozsudku krajského súdu\nz 13. apríla 2016 prípustné, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahovalo zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre samotné rozhodnutie. Okrem uvedeného sťažovateľ\nzdôrazňuje procesné pochybenie krajského súdu, ktorý ho nevyzval v súlade s § 213 ods. 2\nOSP na vyjadrenie k aplikácii § 75 ods. 1 zákona o rodine, ktoré okresný súd vo veci\nsťažovateľa nepoužil. Týmto spôsobom mala byť sťažovateľovi odňatá možnosť konať\npred súdom, čo odôvodňuje prípustnosť dovolania.\nV súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, ktorou spochybňuje správnosť záveru\nnajvyššieho súdu o (ne)prípustnosti dovolania, ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru,\nv súlade s ktorou otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí (v zásade) do výlučnej právomoci najvyššieho\nsúdu, nie do právomoci ústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania\nje v zásade otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení\noznačených práv sťažovateľa (napr. II. ÚS 324/2010).\nZ uznesenia najvyššieho súdu z 3. novembra 2016 vydaného v napadnutom konaní\nv prvom rade vyplýva, že najvyšší súd ako dovolací súd preskúmal procesnú prípustnosť\ndovolania sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu z 13. apríla 2016 podľa § 238 ods. 1\naž 3 OSP a rovnako tak aj podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, pričom dospel k záveru,\nže dovolanie z týchto dôvodov nie je procesne prípustné.\nÚstavný súd v ďalšom poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia uznesenia\nnajvyššieho súdu z 3. novembra 2016, v ktorej k sťažovateľom namietanej prípustnosti\ndovolania z dôvodu, že krajský súd procesne pochybil, keď sťažovateľa v súlade s § 213\n\n7\n\nods. 2 OSP nevyzval na vyjadrenie k použitiu § 75 ods. 1 druhej vety zákona o rodine,\nuviedol:\n«Podľa rozhodovacej praxe najvyššieho súdu sa pod tzv. „prekvapivým\nrozhodnutím“ rozumie rozhodnutie, ktorým odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého\nstupňa) za rozhodujúcu považoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo nepopieral, resp.\nktorá nebola predmetom posudzovania súdom prvého stupňa. Prekvapivým je rozhodnutie\nodvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než rozhodnutie súdu\nprvého stupňa (viď tiež uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2009 sp. zn.\n3 Cdo 102/2008), resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa\n„nečakane“ založené nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, než na ktorých\nzaložil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej\nsituácii nemal možnosť namietať správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého\naž v odvolacom konaní (viď uznesenie najvyššieho súdu zo 14. júla 2011 sp. zn.\n5 Cdo 46/2011). V danom prípade sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s výrokom\nprvostupňového rozsudku o zvýšení výživného a v plnom rozsahu odkázal na jeho\nodôvodnenie (§ 219 ods. 1 a 2 OSP). Odvolací súd tým, že nad rámec prvostupňového\nrozhodnutia doplnil dôvody, so zreteľom na ktoré dospel k záveru o opodstatnenosti\nzvýšenia výživného, neporušil zásadu dvojinštančnosti konania. Aj judikatúra (R 56/2012)\ndospela k záveru, že ak sa odvolací súd v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia\nv plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia a nad ich rámec uviedol\nešte aj ďalšie, z pohľadu prvostupňového konania nové dôvody, jeho rozhodnutie nie je\nprekvapivé a takýto postup odvolacieho súdu v konečnom dôsledku neodníma účastníkovi\nmožnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Podľa právneho stavu účinného\ndo 30. júna 2016 v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p. ak bol odvolací súd toho\nnázoru, že sa na vec vzťahovalo ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom\nrozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzval účastníkov\nkonania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. V danom prípade je odkaz\nna § 75 ods. 1... obsahovou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia tak prvostupňového, ako aj\nodvolacieho súdu. Zo spisu vyplýva, že súdy oboch stupňov mali na zreteli toto ustanovenie\na zásady, ktorými sa riadi určovanie výživného. Vzhľadom na to, že odvolací súd použil\n\n8\n\nto ustanovenie, ktoré bolo „pri doterajšom rozhodovaní veci“ použité aj súdom prvého\nstupňa, neprichádzal do úvahy postup podľa § 213 ods. 2 O. s. p.»\nK námietke nedostatočného odôvodnenia rozsudku krajského súdu z 13. apríla 2016\nnajvyšší súd uviedol:\n„Prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. nebola spôsobilá\nzaložiť odporcom namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd\nv súvislosti s týmto konštatovaním poukazuje na judikát R 111/1998 a zjednocujúce\nstanovisko R 2/2016; obsah spisu nedáva žiadny dôvod pre uplatnenie druhej vety tohto\nstanoviska – v dovolaním napadnutom rozhodnutí sú zreteľne vysvetlené jeho podstatné\ndôvody a jeho postup bol v súlade s § 219 ods. 2 O. s. p.“\nS prihliadnutím na citované časti uznesenia najvyššieho súdu z 3. novembra 2016\nústavný súd konštatuje, že najvyšší súd ako dovolací súd sa v ňom zaoberal a ústavne\nakceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s námietkami sťažovateľa, ktorými odôvodňoval\nprípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP. Najvyšší súd sa s dovolacími\nnámietkami sťažovateľa nestotožnil, a preto jeho dovolanie odmietol ako neprípustné.\nPostup najvyššieho súdu, ktorý vyústil do vydania uznesenia z 3. novembra 2016, nemožno\npodľa názoru ústavného súdu považovať za taký, ktorým by došlo k popretiu podstaty,\nzmyslu alebo účelu vo veci sťažovateľa použitých procesno-právnych noriem (upravujúcich\nprípustnosť dovolania v občianskoprávnych veciach). Vzhľadom na uvedené ani uznesenie\nnajvyššieho súdu vydané v napadnutom konaní nemožno považovať za neodôvodnené\nči arbitrárne.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne čl. 36 ods. 1 listiny) nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody\nprípustnosti opravného prostriedku uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich\n„nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného\nzákladného práva. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné\ndôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené. Takýto\npostup a rozhodnutie dovolacieho súdu príslušný procesno-právny predpis výslovne\n\n9\n\numožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie\nprístupu sťažovateľa k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namietal\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36\nods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nnajvyššieho súdu v napadnutom konaní, odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti\nv súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského\nsúdu v napadnutom konaní\nZo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že najvyšší súd sa v napadnutom\ndovolacom konaní nezaoberal vecnou správnosťou rozsudku krajského súdu z 13. apríla\n2016 (dovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu z 13. apríla 2016 najvyšší súd\nuznesením z 3. novembra 2016 odmietol ako neprípustné, pozn.). Ústavný súd na základe\nuvedeného postup krajského súdu v napadnutom konaní, ktorý predchádzal vydaniu\nrozsudku krajského súdu z 13. apríla 2016, preskúmal z hľadiska možného porušenia\nsťažovateľovho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sústreďujúc sa pritom na posúdenie, či ho možno považovať\nz ústavného hľadiska za akceptovateľný.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\n\n10\n\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m.\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala, a bola vyhlásená spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02).\nSúčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania\n(I. ÚS 234/2014).\nDo práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov\n(napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené\ntým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav\n\n11\n\na po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové\na právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle\nkonajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.\nV podstatnej časti rozsudku krajského súdu z 13. apríla 2016 sa uvádza:\n«Pri určovaní výšky výživného súd posudzuje komplexne pomery (sociálne,\nzárobkové a majetkové) všetkých účastníkov konania a odôvodnené potreby oprávneného,\nteda nepostupuje tak, že by výlučne matematicky zratúval účastníkmi uvádzané výdavky,\npríjmy, platby a podobne, že by výlučne zohľadňoval „vyčíslené“ potreby oprávneného, ako\nto namieta odporca v odvolaní. Z judikačnej činnosti odvolacieho súdu je všeobecne známe,\nže štúdium na vysokej škole je finančne náročné. Platná právna úprava výživného, na ktorú\nodkázal v odôvodnení rozhodnutia aj okresný súd, predpokladá úpravu výživného medzi\núčastníkmi konania vo výške primeranej pomerom účastníkov. Rozsah vyživovacej\npovinnosti rodičov k deťom sa určuje tak, aby to zodpovedalo odôvodneným potrebám detí\na príjmom a majetkovým pomerom rodičov. U povinnej osoby sú rozhodujúce aj reálne\nschopnosti, možnosti poskytovať výživné. Správne prvostupňový súd prihliadol na\nschopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného, v danom prípade odporcu, aj vtedy,\nak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,\nmajetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré\npovinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Pokiaľ odporca v odvolaní namietal,\nže nie je schopný platiť takto zvýšené výživné, tu aj odvolací súd poukazuje na ust. § 75\nods. 1 veta druhá Zákona o rodine, s tým, že odporca je v súčasnosti nezamestnaný\na evidovaný na úrade práce, do ktorej situácie sa dostal vlastným pričinením, a to tým,\nže rozviazal pracovný pomer u posledného zamestnávateľa\n\nkde\n\ndosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 16 112,- Kč, a tak sa pripravil o pravidelný\nzdroj príjmu. Pracovný pomer u posledného zamestnávateľa skončil odporca dohodou bez\nuvedenia dôvodu. Správne potom prvostupňový súd prihliadol na túto skutočnosť a nebral\ndo úvahy tvrdenie odporcu o tom, že pracovný pomer ukončil z dôvodu zlého zdravotného\nstavu jeho matky. Odporca pri rozväzovaní pracovného pomeru u posledného\nzamestnávateľa mal riadne zvážiť aj tú skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť voči\nnavrhovateľovi, ktorého potreby vzhľadom na jeho vek sa neustále zvyšujú. Odporca\n\n12\n\nv tomto smere teda konal podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedne, keď pri rozviazaní\npracovného pomeru nebral do úvahy tieto skutočnosti. Naposledy bolo upravované výživné\nna navrhovateľa v roku 2003, teda pred 12 rokmi, a za celú túto dobu odporca okrem\nbežného výživného na navrhovateľa ničím neprispel, nezaujímal sa o neho a výška\nvýživného, ktoré poskytoval odporca navrhovateľovi v sume 33,20 eur je blízka hranici\nminimálneho výživného, napriek tomu, že navrhovateľ je už dospelá osoba a má výdavky\nspojené so štúdiom na vysokej škole. Odporca inú vyživovaciu povinnosť nemá. V čase\nrozhodovania prvostupňového súdu bol navrhovateľ študentom 5. ročníka vysokej školy,\nteda posledného ročníka. Všetky tieto skutočnosti zobral do úvahy aj odvolací súd a výšku\nzvýšeného výživného považoval za primeranú zárobkovým možnostiam a schopnostiam\nodporcu (súd bral do úvahy príjem odporcu u posledného zamestnávateľa 16 112,- Kč), ako\naj odôvodneným potrebám navrhovateľa. V dôsledku rozhodnutia súdu ohľadom zvýšenia\nvýživného vzniklo odporcovi zameškané výživné za obdobie od podania návrhu\nnavrhovateľom, t. j. odo dňa 09. 04. 2014 do 31. 12. 2014 v sume 1020,05 eur (vo výške\nrozdielu oproti poslednému výživnému určeného súdom v sume 33,20 eur a zvýšenému\nvýživnému za obdobie 8 mesiacov po 116,80 eur plus 22 dní za mesiac apríl 2014). Rozdiel\nmedzi zvýšeným výživným 150,- eur a bežným výživným 30,20 eur predstavuje 116,80 eur,\nktorú sumu odvolací súd vynásobil počtom 8 mesiacov, čo spolu predstavuje 934,40 eur\nza mesiac máj, jún, júl, august, september, október, november, december roku 2014, za 22\ndní v apríli 2014 zameškané výživné predstavuje sumu 85,65 eur (116,80 eur/30 dní =\n3,8933333 eur x 22 dní). Odvolací súd nezapočítal do zameškaného výživného mesiac\njanuár 2015 tak, ako to urobil prvostupňový súd a v tejto časti potom rozhodnutie\nprvostupňového súdu zmenil vzhľadom k tomu, že výživné za mesiac január ešte splatné\nnebolo (splatnosť výživného bola určená vždy do 15. dňa v mesiaci a prvostupňový súd\nrozhodoval dňa 13. 01. 2015, t. j. pred splatnosťou výživného v mesiaci január 2015). Výška\nzameškaného výživného určená prvostupňovým súdom ako aj obdobie zameškaného\nvýživného neboli určené v rozhodnutí prvostupňového súdu správne, a preto odvolací súd\ns poukazom na § 220 v tejto časti rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil. Pokiaľ povolil\nprvostupňový súd odporcovi splácať zameškané výživné po 30,- eur mesačne spolu s\nbežným výživným, v tejto časti rozhodol prvostupňový súd správne, keď povolil splátky po\n30,- eur mesačne, a to vzhľadom na výšku zameškaného výživného, ktorú pri uvedených\n\n13\n\nsplátkach po 30,- eur mesačne bude odporca splácať navrhovateľovi po dobu troch rokov.\nV prípade určenia nižších splátok, by došlo k predĺženiu doby splácania, čo by bolo v\nneprospech navrhovateľa.»\nCitovaná časť odôvodnenia rozsudku krajského súdu z 13. apríla 2016 obsahuje\nvecné, dôsledné a vyčerpávajúce vysporiadanie sa so všetkými skutočnosťami, ktoré boli\nrozhodné na ustálenie rozsahu vyživovacej povinnosti sťažovateľa k navrhovateľovi (jej\nzvýšenia). Ústavný súd konštatuje, že odvolací súd ústavne akceptovateľným spôsobom\naplikoval príslušné ustanovenia zákona o rodine, podľa ktorých súd pri určení výživného\npredovšetkým prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,\nmožnosti a majetkové pomery povinného, pričom na schopnosti, možnosti a majetkové\npomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu\nvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na\nneprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 zákona o rodine).\nZ odôvodnenia citovaného rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že majetkové pomery,\nschopnosti a možnosti sťažovateľa vzal do úvahy primeraným spôsobom, pričom nemožno\nnamietať ani krajským súdom prednostne použitému princípu potencionality, ktorý má\nv zhode s príslušnou právnou úpravou (za dodržania zákonom ustanovených podmienok)\nprednosť pred princípom fakticity.\nPo preskúmaní citovanej časti rozsudku krajského súdu z 13. apríla 2016 sa ústavný\nsúd presvedčil, že krajský súd uviedol a náležite ozrejmil dôvody, pre ktoré rozsudok\nokresného súdu z 13. januára 2015 ako vecne správny potvrdil v časti týkajúcej sa zvýšenia\nvýživného, a zároveň riadnym spôsobom odôvodnil zmenu citovaného rozhodnutia\nokresného súdu v časti týkajúcej sa zročného výživného, a preto konštatuje, že postup\nkrajského súdu v napadnutom konaní, v rámci ktorého jasne a zrozumiteľne podáva výklad\npoužitého právneho predpisu, nemožno považovať za taký, ktorým došlo k porušeniu\nsťažovateľom označeného práva zaručeného čl. 46 ods. ústavy (obdobne čl. 36 ods. 1\nlistiny), resp. práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n14\n\nZ obsahu rozsudku krajského súdu z 13. apríla 2016 vydaného v napadnutom konaní\nmožno vyvodiť, že krajský súd sa námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý\npostačuje na konštatovanie, že sťažovateľ v tomto konaní dostal odpoveď na všetky\npodstatné okolnosti prípadu. Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby\nsa spochybňovali závery citovaného rozhodnutia krajského súdu, ktoré sú v nevyhnutnej\nmiere v potrebnom rozsahu odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.\nÚstavný súd konštatuje, že postup krajského súdu v napadnutom konaní, ako aj\nzávery obsiahnuté v jeho rozsudku z 13. apríla 2016 vydaného v napadnutom konaní\nnemožno kvalifikovať ako arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné vo vzťahu k sťažovateľom označeným právam podľa ústavy, listiny\na dohovoru, a preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením\nsťažovateľom označených práv a postupom krajského súdu v napadnutom konaní.\nII.3 K namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy\na čl. 38 ods. 2 listiny postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a postupom\nkrajského súdu v napadnutom konaní\nÚstavný súd pri posudzovaní sťažností, ktorými sťažovatelia namietajú porušenie\nsvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy (obdobne čl. 38 ods. 2 listiny), resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej\nposkytuje týmto právam ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť pred ústavným súdom\nuplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu týchto práv ešte mohlo dochádzať alebo\nporušenie v tom čase ešte mohlo trvať (m. m. I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03,\nIV. ÚS 102/05). Ak v čase, keď sťažnosť bola ústavnému súdu doručená, už nemôže\ndochádzať k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne čl. 38 ods. 2 listiny), ústavný súd sťažnosť odmietne\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (napr. II. ÚS 55/02).\n\n15\n\nAplikujúc uvedené právne názory na vec sťažovateľa, ústavný súd konštatuje,\nže sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu (23. januára 2017, pozn.) v čase, keď vo veci\nuž bolo rozhodnuté (najvyšší súd rozhodol v napadnutom konaní uznesením z 3. novembra\n2016 a krajský súd rozhodol v napadnutom konaní rozsudkom z 13. apríla 2016, pozn.).\nPrávna neistota, v ktorej sa sťažovateľ v súvislosti so súdnym konaním vedeným krajským\nsúdom a následne najvyšším súdom nachádzal, už teda v čase doručenia sťažnosti\nústavnému súdu bola odstránená rozhodnutím vo veci samej rozsudkom a následným\nrozhodnutím o dovolaní proti rozsudku krajského súdu z 13. apríla 2016.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol aj túto časť\nsťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.4 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na čl. 11 ods. 1 listiny postupom krajského súdu v napadnutom konaní a postupom\nnajvyššieho súdu v napadnutom konaní\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy (obdobne čl. 11 ods. 1 listiny) každý má právo vlastniť\nmajetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\nDedenie sa zaručuje.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na čl. 11 ods. 1 listiny ústavný súd konštatuje, že ich porušenie sťažovateľ namieta v priamej\npríčinnej súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (sťažovateľ v sťažnosti namieta, že v dôsledku „nezákonných“ rozhodnutí\nvšeobecných súdov o zvýšení výživného musí znášať náklady na výživu navrhovateľa,\npozn.). Keďže ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu v napadnutom\nkonaní a postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní nemohlo dôjsť k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny ani práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci nemohlo\ndôjsť ani k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1\n\n16\n\nlistiny. Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti odmietol pri predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. júla 2017\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "vyživovacia povinnosť-výživné", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "arbitrárnosť", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6a652946-66fc-4119-ba8f-2a8eaffaa3e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 234/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 234/2014 z 21. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a652946-66fc-4119-ba8f-2a8eaffaa3e6"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:42a9db5a-a96e-43f6-9a2d-1e3f55c2a8cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 204/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 204/03 z 14. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-14", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42a9db5a-a96e-43f6-9a2d-1e3f55c2a8cc"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:baa5d60b-ca5c-4324-acbf-1c855faafd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/02 z 17. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-17", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baa5d60b-ca5c-4324-acbf-1c855faafd82"}, {"guid": "ussr:b4cd25e0-2f55-41a4-905e-694f724cb8ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 34/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/99 z 20. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-20", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "e95486cf-a0a5-4cf4-841e-5e336c5f64e4:8ab80d36-041d-4ba4-8af5-1a320466f542", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4212220021.2", "spisova_znacka": "15Co/689/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Co/689/2015 z 14. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-11-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4212220021.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d093bcf3-7e66-4054-bffc-e927513d5005", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.247.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 247/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 247/2023 z 9. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-09", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.247.2023.1"}, {"guid": "ussr:2259fe36-8720-43cf-af61-37c4b5ac3e6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.392.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 392/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 392/2021 z 17. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.392.2021.1"}, {"guid": "ussr:94b82ddd-b75d-476b-8c1a-c00c79baa393", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.105.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/2021 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.105.2021.1"}, {"guid": "ussr:fa83cac3-582c-4de7-9267-b6c864c5e227", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.577.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 577/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 577/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.577.2020.1"}, {"guid": "ussr:02a30432-701d-4cd9-bd26-81c02caddd8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.542.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 542/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 542/2020 z 19. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.542.2020.1"}, {"guid": "ussr:24220c3a-9aaf-4309-b57a-ac48744f39e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.539.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 539/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 539/2020 z 19. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.539.2020.1"}, {"guid": "ussr:7e7bfd44-2d4a-412c-90e7-b2d585ceb6a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.479.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 479/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 479/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.479.2020.1"}, {"guid": "ussr:8e3359fb-8e6e-43c3-94cb-de2a539b5484", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.485.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 485/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 485/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.485.2020.1"}, {"guid": "ussr:4a04d16d-2484-4f67-a977-2006428bc32e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.360.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 360/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 360/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.360.2020.1"}, {"guid": "ussr:0a68a426-7535-4306-a964-0d60a1304c98", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.355.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 355/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 355/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.355.2020.1"}, {"guid": "ussr:898838f9-98f0-408c-940f-621dba34f356", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.341.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 341/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 341/2018 z 4. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.341.2018.1"}, {"guid": "d450b3b6-ca00-4da0-8f0f-c81fe5f28005:036fe74d-ab2e-41b3-ac90-d6921aa2a118", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5118212196.1", "spisova_znacka": "14Cob/149/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/149/2018 z 24. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5118212196.1"}]}