{"guid": "ussr:cc69b31c-ea77-4278-ac89-985be3e9cc5c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.510.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 510/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 510/2017 z 3. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. augusta 2017, sp. zn. II. ÚS 510/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.510.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-08-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cc69b31c-ea77-4278-ac89-985be3e9cc5c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.510.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.510.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.510.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 510/2017-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. augusta 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Ivicou Firstovou, Advokátska\nkancelária, Radlinského 1729, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd postupom generálneho prokurátora Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. XVI/2 Pz 88/16/1000 a jeho prípisom z 29. septembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n11. novembra 2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd postupom generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) v konaní vedenom\n\npod sp. zn. XVI/2 Pz 88/16/1000 a jeho prípisom z 29. septembra 2016. Sťažnosť bola\nodovzdaná na poštovú prepravu 9. novembra 2016.\n2. Zo sťažnosti a z doplňujúceho podania z 22. novembra 2016 doručeného\nústavnému súdu 29. novembra 2016 vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Národnej\nkriminálnej agentúry, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „vyšetrovateľ“)\nsp. zn. ČVS: PPZ-100/NKA-PK-ZA-2014 zo 6. apríla 2016 bolo proti sťažovateľke\nvznesené obvinenie zo zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych\nspoločenstiev podľa § 261 ods. 1 a 3 Trestného zákona v súbehu so zločinom subvenčného\npodvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona spáchaného formou pomoci podľa § 21\nods. 1 písm. d) Trestného zákona.\n3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti predovšetkým poukazuje na znenie skutkovej\npodstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev\npodľa § 261 ods. 1 Trestného zákona, ktoré znie takto:\n„Kto použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad,\nalebo neposkytne povinné údaje, alebo použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu\nEurópskych spoločenstiev, z rozpočtu spravovaného Európskymi spoločenstvami alebo\nv zastúpení Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožní\nspôsobenie sprenevery alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu,\npotrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“\n4. Skutok tvoriaci predmet obvinenia proti sťažovateľke je pritom formulovaný takto:\n«Obvinená\n\ns vedomím o získaní nenávratného\n\nfinančného príspevku prijímateľom\n\n(...) tvoreného z prostriedkov EÚ-ESF\n\na z prostriedkov štátneho rozpočtu SR na realizáciu aktivít projektu s názvom „Vzdelanejší\nzamestnanec – stabilnejšia práca“ zameraného na vzdelávanie zamestnancov spoločnosti\na s vedomím o nevykonaní lektorskej činnosti deklarovanými lektormi\na\n\nv rokoch 2010 a 2011 zneužijúc ich osobné údaje\n\npomáhala v Bratislave, Zlatých Moravciach a na iných miestach v SR obvinenému\nneoprávnene zhromaždiť finančné prostriedky pochádzajúce\n\n2\n\nz tohto nenávratného finančného prostriedku, ktoré boli účelovo viazané a pôvodne\nvyplatené spoločnosti\n\nna základe jednotlivých žiadostí o platbu a naspäť doposiaľ\n\nneustáleným osobám, a to tak, že po pripísaní jednotlivých platieb pochádzajúcich\nzo spoločnosti\n\nv mesiacoch september 2010 až november 2011 na účet(...) patriaci\nvo výške 34.353,87,- € a j výške 45.840,47,- € obe osoby inštruovala\n\nk bezhotovostným úhradám na č. ú.:(...), v mesiacoch jún 2010 až september 2011\nna účet(...) patriaci\n\nv úhrnne ktorých disponetkou je obvinená,\n\nako i k jednotlivým výberom finančnej hotovosti, ktorú vo výškach odmien postupne vyberali\na jej osobe fyzicky odovzdávali, na základe čoho bola s oboma osobami spísaná darovacia\nzmluva s\nfiriem), pričom\n\nna sumy 50.000,- € (obsahujúca aj iné platby obdržané od iných\na\n\nbez znalosti širších súvislostí až\n\ndodatočne nadobudli vedomosť o tom, že ich údaje a fiktívna lektorská činnosť boli v\nžiadostiach o platbu podkladom pre vyplatenie jednotlivých platieb pre spoločnosť\n\na\n\nmali dodávať vzdelávacie a lektorské služby, ktoré v skutočnosti nikdy nedodali a žiadne\ntakéto školenia neposkytovali, čím obvinená napomohla k spôsobeniu škody vo výške\n56.136,04,-€, z toho na finančných prostriedkoch EÚ vo výške 47.715,63,- € a štátnemu\nrozpočtu SR vo výške 8.420,41,- € a tým umožnila spôsobenie sprenevery.»\n5. Proti uzneseniu vyšetrovateľa podala sťažovateľka 12. apríla 2016 sťažnosť\ndoručenú vyšetrovateľovi 13. apríla 2016 a podrobné dôvody sťažnosti uviedla v podaní\nz 22. apríla 2016.\n6. V podanom opravnom prostriedku sťažovateľka namietala predovšetkým absenciu\nopisu skutku, ktorý by preukazoval naplnenie objektívnej stránky zákonnej skutkovej\npodstaty. Vyšetrovateľ totiž podľa jej názoru neoznačil jediný doklad, ktorý by mal byť\nfalšovaný, nesprávny alebo neúplný, neoznačil žiaden povinný údaj, ktorý by nebol\npredložený, a neoznačil ani žiaden pôvodne určený účel, na ktorý boli poskytnuté\nprostriedky určené, ale ani iný účel, na ktorý mali byť prostriedky vynaložené. Vyšetrovateľ\ntotiž iba uviedol, že sťažovateľka mala porušiť vybrané zmluvné a zákonné ustanovenia.\nPodľa nej pritom neoznačil žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali existenciu následku,\nteda protiprávne zadržanie prostriedkov.\n\n3\n\n7. Sťažovateľka ďalej namietala, že nedošlo k poskytnutiu prostriedkov z rozpočtu\nEurópskeho spoločenstva, resp. z rozpočtu spravovaného Európskym spoločenstvom alebo\nv zastúpení Európskeho spoločenstva. Argumentovala pritom zákonom č. 523/2004 Z. z.\no rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“), z ktorého\nvyplýva, že prostriedky Európskej únie sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu\ns výnimkou prostriedkov súvisiacich s intervenčnými opatreniami, o ktorých osobitný zákon\nustanoví, že sa vedú na samostatnom mimorozpočtovom účte (§ 7 ods. 2 zákona\no rozpočtových pravidlách). Ďalej je podstatné, že na použitie účelovo určených\nprostriedkov Európskej únie zaradených do príjmov štátneho rozpočtu sa v štátnom\nrozpočte rozpočtujú príslušné výdavky, pričom súčasťou výdavkov príslušnej kapitoly\nsú aj prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov\nSlovenskej republiky a Európskej únie (§ 8 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách).\nZ uvedených\n\nzákonných\n\nustanovení\n\npodľa\n\nsťažovateľky\n\nnepochybne\n\nvyplýva,\n\nže prostriedky Európskych spoločenstiev sú poskytované len Slovenskej republike,\nnie konkrétnej právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá uzatvorila s orgánom štátnej správy\nalebo inou právnickou osobou zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.\n8. Sťažovateľka ďalej argumentuje, že aj podľa odborného vyjadrenia Ministerstva\nfinancií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) sp. zn. MF/013679/2015-544\nz 5. mája 2015, ktoré má k dispozícii, prostriedky Európskej únie sa zaraďujú do príjmov\nštátneho rozpočtu, a to po ich prevode z osobitného mimorozpočtového účtu ministerstva\nna príjmové účty príslušných ministerstiev ako poskytovateľov. Prostriedky Európskej únie\nsa stávajú vstupom do príjmov štátneho rozpočtu jeho súčasťou. Celý nenávratný finančný\npríspevok poskytnutý prijímateľovi je de iure (v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách)\nposkytnutý zo štátneho rozpočtu. Hneď ako prostriedky Európskej únie vstúpili do štátneho\nrozpočtu, podľa názoru sťažovateľky nie sú súčasne súčasťou rozpočtu Európskej únie\na nie je preto možná situácia, aby identické prostriedky boli súčasne považované\nza prostriedky rozpočtu Európskej únie, ale aj za prostriedky patriace do štátneho rozpočtu.\n\n4\n\n9. Z uvedeného podľa sťažovateľky ipso facto vyplýva, že ak sú jednotlivým\nprijímateľom poskytované prostriedky iba zo štátneho rozpočtu, sťažovateľka, ale ani iný\nsubjekt sa nemohli dopustiť trestného činu poľa § 261 ods. 1 Trestného zákona, ktorý\nsa vzťahuje iba na prostriedky z rozpočtu Európskych spoločenstiev. Logicky, ak niekto\nnedostal prostriedky z rozpočtu Európskych spoločenstiev, nemohol ich ani poškodiť.\nSťažovateľka sa preto nemohla dopustiť tohto trestného činu.\n10. Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „špeciálny prokurátor“) č. k. VII/2 Gv 36/14/1000-91 z 23. mája 2016\nbola sťažnosť podaná sťažovateľkou proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia\nzamietnutá ako nedôvodná. Podľa názoru špeciálneho prokurátora použitá právna\nkvalifikácia podľa § 261 a § 225 Trestného zákona je ustálená intenzívnou rozhodovacou\npraxou Špecializovaného trestného súdu, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“). Preto je mylnou predstavou tvrdenie sťažovateľky, že pojmové\nznaky sprenevery uvedené v § 213 a v § 261 Trestného zákona sú totožné. Ak sťažovateľka\nuvádza, že pôvodné finančné prostriedky Európskych spoločenstiev sa stali súčasťou\nštátneho rozpočtu Slovenskej republiky, platí, že za rozhodujúci treba považovať pôvodný\nstav finančných prostriedkov. Ak ich zdrojom sú fondy Európskych spoločenstiev, pre účely\ntrestného konania nestrácajú tento svoj charakter ani následne, hoci sú z finančného\nhľadiska následne prerozdeľované cez štátny rozpočet Slovenskej republiky.\n11. Sťažovateľka zdôrazňuje, že špeciálny prokurátor sa nevysporiadal s podstatou\njej argumentácie, teda najmä so znením zákona o rozpočtových pravidlách, ktorý\nje kogentným právnym predpisom a ktorý stanovuje, že predmetné prostriedky sú súčasťou\nštátneho rozpočtu. Rovnako sa nevysporiadal ani s obsahom vyjadrenia ministerstva\npotvrdzujúceho argumentáciu sťažovateľky. Poukázal iba na rozhodnutia najvyššieho súdu,\nktoré sa však s argumentáciu sťažovateľky uvedenou v jej opravnom prostriedku nezhodujú,\nkeďže sa týkajú otázky, aký je obsah pojmu sprenevera. V žiadnom prípade sa podľa\nsťažovateľky\n\nnetýkajú\n\nprávnej\n\npovahy\n\nprostriedkov\n\nv tom zmysle, v akom argumentuje sťažovateľka.\n\n5\n\nposkytnutých\n\nprijímateľovi\n\n12. Návrhom z 12. júla 2016 podaným v zmysle § 363 Trestného poriadku\nsťažovateľka požiadala generálneho prokurátora, aby zrušil právoplatné uznesenie\no vznesení obvinenia proti nej.\nZ listu generálneho prokurátora č. k. XVI/2 Pz 88/16/1000-6 z 29. septembra 2016\nvyplýva, že návrhu sťažovateľky nevyhovel, keďže nezistil namietané porušenie zákona.\nPodľa názoru generálneho prokurátora nie sú pochybnosti, že sporné finančné\nprostriedky boli prostriedkami Európskej únie. To, že boli poskytnuté prostredníctvom\npríslušného výkonného orgánu Slovenskej republiky, ktorý je správcom, neznamená,\nže sú prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Slovenská republika zastúpená\npríslušnými výkonnými orgánmi je správcom prostriedkov poskytovaných Európskou\núniou. Podrobne sa rozborom tejto námietky zaoberal už špeciálny prokurátor v odôvodnení\nuznesenia, ktorým zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia.\n13. Podľa názoru sťažovateľky generálny prokurátor neoprel svoje tvrdenia o žiadne\nustanovenie platného právneho predpisu, ale ani neuviedol, akými úvahami sa pri vyvodení\nzáveru riadil. Zároveň sa nijako nevysporiadal s vyjadrením ministerstva, ktoré\nje v priamom rozpore s jeho záverom, keďže zákon o rozpočtových pravidlách jednoznačne\nstanovuje, že prostriedky z Európskych spoločenstiev vstupujú do rozpočtu Slovenskej\nrepubliky. Napriek tejto právnej úprave však generálny prokurátor podľa sťažovateľky\nmylne konštatuje, že Slovenská republika je správcom týchto prostriedkov.\n14. Podľa názoru sťažovateľky ňou uplatnené námietky sú podstatné a majú\nvyslovene právnu povahu. Napriek všetkej vynaloženej snahe nebola spôsobilá\nidentifikovať tie časti uznesenia špeciálneho prokurátora, resp. listu generálneho\nprokurátora, z ktorých by bolo možné zistiť spôsob, akým došlo k vysporiadaniu\nsa s jej podstatnými námietkami. Generálny prokurátor iba blanketovo poukázal na dôvody\nuznesenia špeciálneho prokurátora bez toho, aby uviedol, akým spôsobom sa špeciálny\nprokurátor vysporiadal s jej námietkami.\n\n6\n\n15. Sťažovateľka je presvedčená o tom, že vyšetrovateľ a generálny prokurátor\nsa zamerali predovšetkým na zistenie rozsahu škody. Pre tento účel sa vykonali výsluchy\nsvedkov a iné dokazovanie, ktoré v konečnom dôsledku môže mať vplyv na výšku\nspôsobenej škody a následne na určenie trestnej zodpovednosti a kvalifikácie skutku.\nNaproti tomu skutočnosťou, komu bola spôsobená škoda, sa príslušné orgány\nnezaoberali, hoci práve toto bolo podľa sťažovateľky kľúčovým bodom pre záver o tom,\nči došlo alebo nedošlo k spáchaniu trestného činu. Vyšetrovateľ sa nesústredil na uvedenú\npodstatnú skutočnosť. V opačnom prípade by musel konštatovať, že zo strany sťažovateľky\nnedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 261 Trestného zákona.\n16. Sťažovateľka je presvedčená, že generálny prokurátor zákonným spôsobom\nnepreskúmal postup a rozhodnutie vyšetrovateľa a špeciálneho prokurátora. Odôvodnenie\nuvedené v jeho liste nenapĺňa ústavné kritéria kladené na obsah odôvodnenia rozhodnutí\na postupov orgánov verejnej moci. Generálny prokurátor sa podľa sťažovateľky žiadnym\nspôsobom nevysporiadal so skutočnosťami a s jej argumentáciou, hoci majú pre danú vec\npodstatný význam, keďže (okrem iného) sa týkajú nemožnosti jej trestného stíhania\nz právnych\n\ndôvodov.\n\nGenerálny\n\nprokurátor\n\npostupoval\n\niba\n\nformálne\n\na\n\nodňal\n\ntak sťažovateľke mimoriadny opravný prostriedok vyplývajúci z § 363 Trestného poriadku.\n17. Sťažovateľka ďalej zdôrazňuje, že je jej známa rozhodovacia prax ústavného\nsúdu, podľa ktorej sa trestné konanie považuje za organický celok, pričom spravidla\naž po právoplatnom skončení trestného konania možno sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1\nústavy namietať porušenie ústavou chránených základných práv a slobôd, ku ktorým došlo\nv priebehu trestného konania, a ktoré neboli v jeho priebehu odstránené, ako aj skutočnosť,\nže ústavný súd obdobné sťažnosti odmieta v zmysle § 25 ods. 2 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“).\nSťažovateľke je známy aj názor ústavného súdu, v zmysle ktorého sa v rámci\nvykonávania jednotlivých úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany\n\n7\n\norgánov činných v trestnom konaní môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné\npredchádzajúce pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd.\n18. V tomto prípade z pohľadu sťažovateľky ide o ochranu jej práva,\naby sa generálny prokurátor jej návrhom v zmysle § 363 Trestného poriadku riadne zaoberal\na následne svoje stanovisko preskúmateľným spôsobom odôvodnil. Jej námietky boli\nvyslovene právneho charakteru, týkali sa samotnej formulácie skutkovej podstaty trestného\nčinu kladeného jej za vinu, ako aj platného právneho poriadku. Sťažovateľke nie je zrejmé,\naké iné prostriedky nápravy, resp. korekcie pochybení dotýkajúcich sa jej základných práv\nv prípravnom konaní sa môžu použiť vo vzťahu k jej čisto právnym námietkam. Veď žiadne\nvykonávanie dôkazov a ani iné procesné úkony tvoriace predmet prípravného konania\nipso facto nebudú mať vplyv na samotnú konštrukciu skutkovej podstaty, ale ani na stav\nplatného právneho poriadku. Pritom riadne právne posúdenie skutku je podľa\njej presvedčenia základným predpokladom pre zákonné vedenie trestného konania.\nSťažovateľka sa len domáha, aby generálny prokurátor riadne a preskúmateľne zdôvodnil\npreskúmanie veci v zmysle § 363 a nasl. Trestného poriadku.\n19. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľky\n\nna súdnu a inú\n\nprávnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd bolo postupom generálneho prokurátora konajúceho v mene\nGenerálnej prokuratúry SR spočívajúcom v tom, že na základe návrhu sťažovateľa\npodaného v zmysle § 363 Trestného poriadku zo dňa 12.07.2016 v konaní sp. zn.:\nXVI/2 Pz 88/16/1000-6 zákonným spôsobom nepreskúmal napadnuté rozhodnutie policajta\nČVS: PPZ-100/NKA-PK-ZA-2014 zo dňa 06.04.2016 ako ani uznesenie prokurátora spis.\nzn.: VII/2 Gv 36/1000-91, zo dňa 23.05.2016 porušené, keďže ich zákonným\na preskúmateľným spôsobom nezdôvodnil.\n2. Generálnej prokuratúre SR sa prikazuje, aby na základe návrhu sťažovateľa\nzo dňa 12.07.2016 podaného v zmysle § 363 Trestného poriadku na zrušenie uznesenia\no vznesení obvinenia ČVS: PPZ-100/NKA-PK-ZA-2014 zo dňa 06.04.2016 ako aj uznesenia\nprokurátora spis. zn.: VII/2 Gv 36/1000-91, zo dňa 23.05.2016, vec riadnym a zákonným\n\n8\n\nspôsobom preskúmala a výsledok preskúmania preskúmateľným spôsobom odôvodnila\nv súlade s ústavnými požiadavkami na obsah odôvodnenia.“\nII.\n20. Z uznesenia špeciálneho prokurátora č. k. VII/2 Gv 36/1000-91 z 23. mája 2016\nvyplýva, že ním bola podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá sťažnosť\npodaná sťažovateľkou proti uzneseniu vyšetrovateľa sp. zn. PPZ-100/NKA-PK-ZA-2014\nzo 6. apríla 2016.\nPodľa názoru špeciálneho prokurátora z vykonaných dôkazov je zrejmé\nbez najmenších pochybností, že sťažovateľka nekonala ako priamy páchateľ, teda ako\nžiadateľ nenávratného finančného príspevku, ale tento príspevok pomohla štatutárovi\nspoločnosti\n\n, vylákať, a teda konala ako pomocník v zmysle § 21 ods. 1\n\npísm. d) Trestného zákona.\nPrávna kvalifikácia konania sťažovateľky podľa § 225 a § 261 Trestného zákona je\nustálená\n\nintenzívnou\n\nrozhodovacou\n\npraxou\n\nŠpecializovaného\n\ntrestného\n\nsúdu,\n\nako aj najvyššieho súdu v počte niekoľko desiatok rozhodnutí a konkrétne v tejto trestnej\nveci aj listom generálneho prokurátora č. k. XVI/2 Pz 119/15/1000-7 z 22. februára 2016,\nktorým bolo negatívne rozhodnuté o návrhu jedného zo spoluobvinených v zmysle § 365\nods. 1 Trestného poriadku. Je preto mylnou predstavou tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorej\npojmové znaky sprenevery uvedené v § 213 a v § 261 Trestného zákona sú totožné.\nNaopak, sú úplne odlišné a pojem sprenevery v § 261 Trestného zákona ustálila súdna prax\nv širšom zmysle slova tak, ako je ponímaný aj v napadnutom uznesení vyšetrovateľa. Práve\nz dôvodu, že poskytnutý nenávratný finančný príspevok je skutočne vlastníctvom jeho\nžiadateľa, ani v tomto konkrétnom prípade, ale ani v iných obdobných prípadoch\nnie je skutok kvalifikovaný ako trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona,\nale ako trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa\n§ 261 Trestného zákona, v rámci ktorého je pojem sprenevera vnímaný inak, t. j. širšie\n(pozri dôvodová správa k rekodifikovanému Trestnému zákonu, komentáre, rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 To 11/2013 a desiatky ďalších), teda ako použitie prostriedkov\nEurópskeho spoločenstva v rozpore s ich pôvodným určením.\n\n9\n\nAk sťažovateľka uvádza, že pôvodné finančné prostriedky Európskych spoločenstiev\nsa stali súčasťou štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (a teda ani preto nemôže ísť\no trestný čin podľa § 261 Trestného zákona), z množstva súdnych rozhodnutí treba\npoukázať aspoň na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tost 12/2009, v rámci ktorého\nnajvyšší súd v spore o súdnu príslušnosť rozhodol, že v obdobných prípadoch je na mieste\nprávna kvalifikácia skutku podľa § 225, ako aj podľa § 261 Trestného zákona, čo zakladá\npôsobnosť Špecializovaného trestného súdu. Rozhodujúci je totiž pôvodný zdroj finančných\nprostriedkov a ak ich zdrojom sú fondy Európskych spoločenstiev, pre účely trestného\nkonania nestrácajú tento svoj charakter ani následne, hoci z finančného hľadiska sú následne\nprerozdeľované cez štátny rozpočet Slovenskej republiky. Je preto zarážajúce tvrdenie\nsťažovateľky a jej obhajkyne, podľa ktorého poukazovanie na toto výstižné, vecné\na presvedčivé rozhodnutie najvyššieho súdu z roku 2009, ktoré podstatným spôsobom\novplyvnilo následnú súdnu prax, odstránilo spory o príslušnosť súdov a odstránilo spory\no právnu kvalifikáciu u obdobných skutkov podľa § 225 a § 261 Trestného zákona,\nje „nedostatočné a neodôvodnené“. Takéto tvrdenie sťažovateľky a jej obhajkyne nemožno\nvnímať inak ako sporné a čisto účelové.\n21. Z listu generálneho prokurátora (v zastúpení jeho prvým námestníkom)\nč. k. XVI/2 Pz 88/16/1000-6 z 29. septembra 2016 doručeného právnej zástupkyni\nsťažovateľky 10. októbra 2016 vyplýva, že trestné stíhanie sťažovateľky treba v danom\nštádiu konania považovať za dostatočne odôvodnené vykonanými procesnými úkonmi.\nSkutkovou podstatou trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych\nspoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona sú ochraňované finančné záujmy Európskej\núnie predovšetkým na území Slovenskej republiky. Táto skutková podstata má pôsobiť\npreventívne predovšetkým proti poškodzovaniu všetkých prostriedkov a fondov, ktoré\nsú Slovenskej republike poskytované v súvislosti s členstvom v Európskej únii.\nV prvom rade je potrebné uviesť, že podľa § 261 Trestného zákona sa nevyžaduje\nšpecifický subjekt, a preto páchateľom tohto trestného činu nemusí byť len prijímateľ\nfinančných prostriedkov. Pritom nie sú pochybnosti o tom, že sporné finančné prostriedky\nboli prostriedkami Európskej únie.\n\n10\n\nSkutočnosť, že sporné finančné prostriedky boli poskytnuté prostredníctvom\npríslušného výkonného orgánu Slovenskej republiky, ktorý je ich správcom, neznamená,\nže sú prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Slovenská republika zastúpená\npríslušnými výkonnými orgánmi je správcom prostriedkov poskytovaných Európskou\núniou. Ochrana týchto prostriedkov sa realizuje aj trestným postihom osôb, ktoré\nprostriedky získajú, resp. používajú konaním v rozpore s príslušnými zákonnými\nustanoveniami, čím sa realizuje príslušný dohovor Európskej únie, ku ktorému Slovenská\nrepublika pristúpila. Podrobne sa rozborom tejto námietky zaoberal už špeciálny prokurátor\nv odôvodnení jeho napadnutého uznesenia, s ktorým sa generálny prokurátor stotožňuje,\nkeďže špeciálny prokurátor vecne reagoval na relevantné sťažnostné námietky uvedené\naj v návrhu na zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia.\nV tejto trestnej veci bola objektívna stránka trestného činu podľa § 261 Trestného\nzákona naplnená predkladaním nepravdivých údajov.\nIII.\n22. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n23. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom\nprerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy\nvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\n\n11\n\n24. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných\npráv a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane\ntýchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.\n25. Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným\nprávam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné\nsúdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom\nústavou a zákonom o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis\nmutandis II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť\nvyužitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto\nsťažnosť odmietnuť (porov. III. ÚS 152/03).\n26. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon\nna ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie\nje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n27. Podľa presvedčenia sťažovateľky trestného činu poškodzovania finančných\nzáujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 a 3 Trestného zákona sa nedopustila\na ani sa nemohla dopustiť, keďže z § 7 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách vyplýva,\nže prostriedky Európskej únie sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu s výnimkou\nprostriedkov súvisiacich s intervenčnými opatreniami. Znamená to podľa nej, že prostriedky\nEurópskej únie sú poskytované len Slovenskej republike, nie konkrétnej právnickej alebo\nfyzickej osobe, ktorá uzatvorila s orgánom štátnej správy zmluvu o poskytnutí nenávratného\nfinančného príspevku. Konkrétny subjekt teda dostáva nenávratný finančný príspevok\n\n12\n\nzo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, čo podľa sťažovateľky vylučuje naplnenie\nskutkovej podstaty § 261 Trestného zákona.\n28. Podľa názoru špeciálneho prokurátora a generálneho prokurátora z mnohých\nsúdnych rozhodnutí, ale najmä z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tost 12/2009\nvyplýva, že rozhodujúci je pôvodný zdroj finančných prostriedkov, a ak ich zdrojom\nsú fondy Európskych spoločenstiev, pre účely trestného konania nestrácajú tento svoj\ncharakter ani následne, hoci sú prerozdeľované cez štátny rozpočet Slovenskej republiky.\n29. Trestná vec proti sťažovateľke je v štádiu prípravného konania, resp. na začiatku\nprípravného konania.\nPodľa názoru ústavného súdu (ak nedôjde k zastaveniu trestného stíhania ešte\npred podaním obžaloby) bude v primárnej právomoci všeobecných súdov posúdiť\n(a to aj v rámci konkrétnych námietok sťažovateľky uplatnených v podanej sťažnosti),\nči prichádza alebo neprichádza do úvahy právna kvalifikácia skutku, za ktorý\nje sťažovateľka stíhaná, podľa § 261 Trestného zákona. Rovnako všeobecný súd posúdi\n(pokiaľ nedôjde k zastaveniu trestného stíhania ešte pred podaním obžaloby), či skutok\ntvoriaci predmet trestného stíhania nemožno považovať prípadne za iný trestný čin.\nV prípade ak dôjde k podaniu obžaloby, okresný súd sa s uvedenými námietkami\nsťažovateľky bude musieť vysporiadať najneskôr v rozsudku, v ktorom rozhodne o jej vine\nči nevine. Pokiaľ jej námietky neuzná, sťažovateľka bude mať možnosť podať odvolanie\nako riadny opravný prostriedok, v dôsledku čoho dôvodnosť jej námietok bude musieť\npreskúmať príslušný krajský súd v rámci odvolacieho konania. Ak ani stanovisko\nodvolacieho súdu nebude pre sťažovateľku priaznivé, bude mať možnosť podať ešte\naj dovolanie a domáhať sa ochrany označených práv najvyšším súdom v rámci dovolacieho\nkonania.\n30. V uvedenej súvislosti ústavný súd pripomína svoju konštantnú judikatúru – ktorá,\nako to vyplýva zo sťažnosti, je známa aj sťažovateľke (pozri bod 17 tohto uznesenia) –\npodľa ktorej základné právo na súdnu ochranu (siedmy oddiel ústavy) a právo\n\n13\n\nna spravodlivé súdne konanie sú zásadne „výsledkové“, to znamená, že im musí\nzodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude\nspravodlivé, závisí v danej veci od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných\nsúdov (III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Aj z ďalšej judikatúry\nústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03) obdobne ako z judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002)\nvyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované\nako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(II. ÚS 695/2015).\n31. Zo všetkých uvedených skutočností je zrejmé, že v tomto štádiu konania ústavný\nsúd nie je povolaný poskytnúť ochranu sťažovateľke, keďže tá bude mať prípadne\nk dispozícii účinné prostriedky právnej nápravy. Jej podanie je teda z dôvodu predčasnosti\nneprípustné.\n32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde pre neprípustnosť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. augusta 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "obvinenie, obvinený", "konanie", "prípravné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:91c5f60a-baf0-44e6-b33a-b6fd75f2f0b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.695.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 695/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 695/2015 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.695.2015.1"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:84366e72-ed6d-4fd5-87fe-169ba6846527", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.478.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 478/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 478/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.478.2018.1"}]}