{"guid": "ussr:cec275c7-4d97-4765-a6fa-5baefa8a323d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.512.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 512/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 512/2017 z 3. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. augusta 2017, sp. zn. II. ÚS 512/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.512.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-08-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cec275c7-4d97-4765-a6fa-5baefa8a323d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.512.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.512.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.512.2017.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 512/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. augusta 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o.,\nRadlinského 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Daniel Futej, vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 49/2017 zo 14. júna\n2017 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 266/2016 z 12. septembra 2016\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného\n\nporušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 49/2017 zo 14. júna 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“)\na rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 266/2016\nz 12. septembra 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný\nsúd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom č. k. 12 C 198/2011-528 z 3. decembra 2014\nzamietol návrh, ktorým sa sťažovateľka ako navrhovateľka domáhala proti Slovenskej\nrepublike, zastúpenej Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“), ako odporkyni\nzaplatenia sumy 3 141,06 € s prísl. predstavujúcej náhradu škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom odporkyne pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou\nPODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „družstvo“)\na obchodníka s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o. c. p., a. s. (ďalej len „obchodník\ns cennými papiermi“). Sťažovateľka svoj návrh odvodzovala zo skutočnosti, že v máji 2010\nsa dozvedela, že obchodník s cennými papiermi s družstvom k 30. 4. 2010 skončil činnosť,\nže družstvu neodovzdal žiadne portfólio ani zverené peňažné prostriedky a že z tohto\ndôvodu družstvo nemá prostriedky na výplatu sťažovateľkou zverených prostriedkov\ndružstvu vrátane ich zhodnotenia. Sťažovateľka uvádzala, že peňažné prostriedky do\ndružstva vkladala výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahla na to, že družstvo a aj obchodník\ns cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS, a teda že bude\nzabezpečené ich riadne fungovanie, a tým budú nielen ochránené jej peňažné prostriedky,\nale budú aj zhodnotené v garantovanej výške.\n2.1 Proti prvostupňovému rozsudku podala sťažovateľka odvolanie. Krajský súd\nnapadnutým rozsudkom potvrdil prvostupňový rozsudok a v úvode odôvodnenia uviedol:\n„Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe\nzistil správne skutkový stav veci a vec po právnej stránke správne posúdil. Súd prvej\ninštancie napadnutý rozsudok podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa\nstotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C. s. p.).\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že sa\nstotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný\npostup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou\nDružstva. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého\n2\n\nrozsudku. Nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva\nako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah\ntohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3\nzák. č. 566/2001 Z. z. (novela zákona č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 129/2010\nZ. z.), teda až od 1. 6. 2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových\nhodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt\nmalo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od\n1. 6. 2010 mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež\npovinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4\nzák. č. 566/2001 Z. z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená\naž od 1.1. 2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela\nzák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z. z.). Počas celej doby od vyhlásenia\nverejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov\nv prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových\nhodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z. z. pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák.\nč. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani\nDružstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných\nsubjektov (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto\nneexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad\nfinančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva žalobca. NBS mohla podľa\nplatnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle\nust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z. z. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že\nžalobkyňa si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší\nalebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák.\nč. 566/2001 Z. z. v znení platnom do 21. 7. 2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001\nZ. z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z. z. účinným dňa 22. 7. 2013).\nAk si toho žalobkyňa vedomá nebola, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky\nSlovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj\npokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva\nnemala vedomosť.\n\n3\n\nZ uvedeného je zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku\nzodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9\nzák. č. 514/2003 Z. z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou\nbankou Slovenska.\nK odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvého\nstupňa, ktorý podľa žalobkyne na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi\npredpísaným spôsobom, odvolací súd uvádza, že právni zástupcovia účastníkov konania na\npojednávaní dňa 3. 12. 2014 zhodne vyhlásili, že je im známy obsah všetkých listinných\ndôkazov, ktoré sú založené v spise a netrvajú na tom, aby ich súd prvého stupňa čítal, resp.\naby oboznamoval ich obsah. K tomu odvolací súd dodáva, že na súd prvého stupňa bolo\npodaných niekoľko stoviek obdobných žalôb (žaloby bývalých členov Družstva\ndomáhajúcich sa proti štátu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom\nNBS), pričom vo všetkých týchto veciach sú v spisoch založené tie isté listinné dôkazy.\nJe preto celkom nepochybné, že obsah týchto listinných dôkazov je právnym zástupcom\noboch účastníkov dobre známy; pritom Advokátska kancelária Futej & Partners, spol.\ns r. o. zastupuje vo všetkých veciach žalobcov - bývalých členov Družstva. Okrem toho, nie\nje podľa názoru odvolacieho súdu možné zohľadniť v prospech žalobkyne postup jej\nprávneho zástupcu, ktorý na jednej strane na pojednávaní netrval na čítaní, resp.\noboznamovaní obsahu listinných dôkazov z dôvodu, že ich obsah pozná a na druhej strane\npotom v odvolaní namieta, že súd prvého stupňa sa tým, že nepostupoval striktne podľa\n§ 129 ods. 1 O. s. p., dopustil procesného pochybenia.“\n2.2 Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie\ns tým, že dovolanie je prípustné podľa ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b)\nCivilného sporového poriadku. O dovolaní rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením\ntak, že dovolanie odmietol, a to s tým záverom, že:\n«Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodnutím z 19. apríla 2017\nsp.zn. 1 VCdo 2/2017 dospel k záväznému právnemu názoru (§ 48 ods. 3 CSP), že je\nneprípustné, aby strana sporu v podanom dovolaní kumulovala dôvody prípustnosti\ndovolania zároveň podľa § 420 aj § 421 CSP. Pokiaľ ale napriek tomu dovolateľ uvedie, že\n\n4\n\njeho dovolanie je prípustné podľa § 420 a tiež § 421 CSP, dovolací súd sa obmedzí na\nposúdenie prípustnosti dovolania iba podľa ustanovenia § 420 písm. a/ až f/ CSP.\nS ohľadom na vyššie uvedené sa najvyšší súd ďalej zaoberal len vadami § 420\npísm. f/ CSP, ktoré dovolateľ namietal v podanom dovolaní. Civilný sporový poriadok\nv § 431 ods. 2 CSP uvádza, že dovolateľ má dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420\nvymedziť tak, že uvedie v čom táto vada spočíva. Zákon teda kladie na vymedzenie takéhoto\ndovolacieho dôvodu prísne kvalitatívne nároky, čo súvisí aj s požiadavkou povinného\nzastúpenia. Dovolateľ je povinný presne označiť vady, ak ich tvrdí podľa § 420 písm. f/ CSP\na uviesť, v čom spočívajú, v nesplnení ktorej z podmienok konania, ktorých následkom je\nzmätočnosť rozhodnutia. ...\nZo zásady, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v\nzmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, vychádza zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna\nveta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle §\n241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie\nrozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,\nmôže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/\nObčianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho\nkonania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska\nnedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.\nV danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety\nstanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len\ncelkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď\nrozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady\nnajzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok\nz roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“\n(Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V odôvodnení napadnutého rozsudku\nodvolací súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery;\nmedziiným uviedol dôvody, so zreteľom na ktoré dospel k záveru, že k žalobcom tvrdenému\nzanedbaniu dohľadu zo strany žalovanej nedošlo. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje\ntvrdenie dovolateľa, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil spôsobom priečiacim sa\n\n5\n\nzákonu. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že\nodvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.\nObdobne prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nezakladá (a účinky\numožňujúce meritórny dovolací prieskum nevyvoláva ani to, že napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (porovnaj najmä\njudikát R 54/2012, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.\n1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,\n6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).\nPrípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nezakladá ani nedostatočné\nzistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov\nalebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na\nnaďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993,\nako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011,\n3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011,\n7 Cdo 38/2012 a pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).»\n3. Podľa sťažovateľky napadnutý rozsudok krajského súdu je postavený na právnych\na skutkových záveroch, ktoré sú podľa jej názoru zjavne nepodložené a arbitrárne, a preto\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a tieto je potrebné ústavným\nsúdom preskúmať. Nápravou napadnutého rozsudku krajského súdu sa najvyšší súd podľa\nsťažovateľky odmietol zaoberať, keď vyhodnotil dovolanie proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu ako neprijateľné. Zo strany najvyššieho súdu a krajského súdu tak podľa\nnázoru sťažovateľky nebol rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať formalistický\nvýklad práva. Konkrétne podľa sťažovateľky ide o tieto závery:\n(i) limitácia dohľadu zo strany NBS a jej postup v medziach zákona a ústavy,\n(ii) zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka\ns cennými papiermi voči družstvu či sekundárnu zodpovednosť družstva voči sťažovateľke,\n\n6\n\n(iii) subsidiarita uplatneného nároku voči NBS vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej\nv konkurze družstva.\n3.1 Podľa vyjadrenia sťažovateľky NBS mala vedomosť o verejne známych\nskutočnostiach, že činnosťou obchodníka s cennými papiermi a družstva vzniká\nbezprostredne hroziace nebezpečenstvo vzniku škody, no napriek tomu však nekonala tak,\naby včas vykonala preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku tejto škody. Podľa\nnázoru sťažovateľky nemožno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že v rozhodnom čase NBS\nvykonávala dohľad iba v limitovanom rozsahu. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2\nzákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov je a bolo\npodľa sťažovateľky zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach,\nktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona\no cenných papieroch (ktorý platí v tomto znení už od 1. 5. 2007) družstvo ako vyhlasovateľ\nverejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník s cennými papiermi patrili a patria\nk povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 zákona o cenných\npapieroch mala podľa sťažovateľky NBS zisťovať (čo v prípade družstva ani obchodníka\ns cennými papiermi podľa jej presvedčenia neurobila) všetky informácie a podklady\no dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu\na obchodníkovi s cennými papiermi.\n3.2 Pokračujúc vo svojej sťažnosti, sťažovateľka tvrdí, že všeobecné súdy taktiež pri\nsvojom rozhodovaní nezohľadnili správu správcu konkurznej podstaty úpadcu ‒ družstva\no stave konkurzu a jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7 C 206/2011, z ktorých podľa\nsťažovateľky jednoznačne vyplýva, že aktuálny stav konkurzu je taký, že objektívne\nvylučuje možnosť sťažovateľky ako veriteľky uspokojiť sa z konkurzu sp. zn. 3 K 95/2010.\nExistujúce konkurzné konanie podľa sťažovateľky samo osebe nevylučuje možnosť podať\nveriteľom, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti\nštátu a nerobí žalobu predčasnou.\n3.3 Namieste je podľa sťažovateľky úvaha, že najvyšší súd napadnutým uznesením\nvybočil z ústavných medzí rozhodovania príslušného orgánu ochrany práv. Svojím\n\n7\n\nrozhodnutím najvyšší súd podľa mienky sťažovateľky de facto odmietol jej právo na súdnu\nochranu. Sťažovateľka vidí zreteľný zásah do jej práva na spravodlivý proces aj v tom, že\nnajvyšší súd nedostatočne odôvodnil svoj záver a sťažovateľka považuje napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu za nedostatočne odôvodnené.\n4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8Cdo/49/2017 zo dňa 14.06.2017 a rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 6Co/266/2016 zo dňa 12.09.2016 porušené bolo.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 8Cdo/49/2017 zo dňa\n14.06.2017 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/266/2016 zo dňa\n12.09.2016 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a\nrozhodnutie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú povinní uhradiť\nSťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 10 dní od\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n\n8\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\nK napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\n7. Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy,\nak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym\nsúdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné podmienky upravoval\nv čase podania dovolania Civilný sporový poriadok.\n7.2 Ústavný súd konštatuje, že rešpektuje koncepciu opravných prostriedkov, tak ako\nsi ju nastaví najvyšší súd, ak je to v medziach ústavy (porov. II. ÚS 398/08). Rovnako\nústavný súd v minulosti rešpektoval výklad a aplikáciu ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“) upravujúcich dovolacie dôvody tak, ako si ich nastavil najvyšší\nsúd. To sa týkalo aj dovolacieho dôvodu podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP (odňatie možnosti\n9\n\nkonať pred súdom). Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti a jej\nriešenie nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa (mutatis mutandis\nIV. ÚS 35/02). Najvyšší súd k tomuto dovolaciemu dôvodu prijal stanovisko\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015 (publikované v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 1/2016), podľa ktorého:\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/\nObčianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť\no skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho\nsúdneho poriadku.“\n7.3 Ústavný súd v súvislosti s Civilným sporovým poriadkom rovnako ako najvyšší\nsúd poukazuje na uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia sp. zn.\n1 V Cdo 2/2017 z 19. apríla 2017, podľa ktorého:\n„46.1. Kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP a § 421 CSP\nje neprípustná.\n46.2. Ak sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti podľa oboch\nuvedených ustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na\nposúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP.\n46.3. Ak sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené v § 420 písm. a/\naž f/ CSP, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie\nprípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto\nustanovení uvedená na prednejšom mieste.“\n7.4 Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu,\npričom nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala, že postup najvyššieho súdu by\nnemal oporu v zákone alebo v judikatúre najvyššieho súdu.\n7.5 Nepatrí ústavnému súdu nahrádzať právne názory najvyššieho súdu a pokiaľ\nzávery najvyššieho súdu v otázke prípustnosti dovolania vzhľadom na skutkový stav nie sú\nzjavne svojvoľné alebo nelogické, či z iného dôvodu ústavne neudržateľné, ústavný súd\n\n10\n\nnemá dôvod do právomoci najvyššieho súdu v otázke ustálenia prípustnosti dovolania na\nzáklade prítomnosti zákonom predpokladaného dovolacieho dôvodu zasahovať.\n7.6 Ústavný súd uzatvára, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti\ndovolania je vzhľadom na skutkový stav v sťažovateľkinej veci v napadnutom uznesení\nzdôvodnený ústavne udržateľným spôsobom.\n7.7 Na základe prezentovaných záverov ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK napadnutému rozsudku krajského súdu\n8. Predmetom sťažnosti v tejto časti je predovšetkým námietka sťažovateľky, že\nnapadnutý rozsudok krajského súdu je postavený na právnych a skutkových záveroch, ktoré\nsú podľa názoru sťažovateľky zjavne nepodložené a arbitrárne, a preto z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné.\n9. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je\nnevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.\nTieto princípy nachádzame v čl. 46 a nasl. ústavy (právo na súdnu a inú právnu ochranu),\nako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces). Podľa ustálenej judikatúry\nústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na\nspravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu\nzodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať\na rozhodnúť (II. ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené\nprocesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným\nspôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle\nIV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\n\n11\n\n9.1 Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa\nodvolací (prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne\nnižších súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na\nním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov\n(pozri napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99, rozhodnutie z 3. 5. 2001,\nbod 2). Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych\nzáverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.\n10. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či\nodôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu signalizuje potenciálnu arbitrárnosť\nv interpretácii a aplikácii príslušných právnych noriem vzťahujúcich sa na vec sťažovateľky\na s tým spojené možné porušenie označených ústavných práv sťažovateľky, alebo naopak,\nči vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku a právne závery krajského súdu v ňom\nuvedené je sťažnosť zjavne neopodstatnená a ani po jej prijatí na ďalšie konanie by nebolo\nmožné konštatovať porušenie označených ústavných práv sťažovateľky napadnutým\nrozsudkom krajského súdu.\n10.1 Posudzujúc procesný postup krajského súdu v konaní o odvolaní sťažovateľky,\nústavný súd konštatuje, že krajský súd vo veci sťažovateľkinho odvolania konal zákonom\npredpísaným\n\nprocesným\n\npostupom.\n\nPostup\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nplne\n\nkorešpondoval\n\nso zákonnými požiadavkami kladenými na postup odvolacieho súdu a požiadavkami\nkladenými ústavou a dohovorom na procesný postup všeobecného súdu.\n10.2 Z formálneho hľadiska nemožno napadnutému rozsudku krajského súdu pre\núčely posudzovania dodržania dikcie čl. 46 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru nič vytknúť.\nNapadnutý rozsudok krajského súdu spĺňa požiadavky vyplývajúce z príslušnej zákonnej\nreglementácie formálnej kvality rozhodnutia odvolacieho súdu tejto procesnej formy.\n\n12\n\n10.3 Čo sa týka skutkových a právnych záverov, a teda aj interpretácie a aplikácie\nustanovení zákona o cenných papieroch a zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „ZoZS“) odvolacím súdom a aj odôvodnenia napadnutého\nrozsudku krajského súdu, ústavný súd uzatvára, že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nnezistil v skutkových a právnych záveroch napadnutého rozsudku krajského súdu nič\nústavne\n\nnekonformné,\n\nčo\n\nby\n\nnasvedčovalo\n\nich\n\narbitrárnosti\n\nalebo\n\nústavnej\n\nneakceptovateľnosti. Krajský súd nijako nevybočil z medzí určených čl. 46 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru. Krajský súd ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil skutkové\nzistenia a svoj právny názor, aplikoval a interpretoval príslušné právne normy v súlade s ich\nznením, obsahom i duchom.\n10.4 Odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je stručnejšieho rázu, ale je\nvyčerpávajúce, krajský súd sa neobmedzil na citovanie alebo parafrázovanie záverov\nokresného súdu, ale sám učinil závery vo veci sťažovateľky. Sťažovateľke sa dostalo\nodpovede na ťažiskové otázky rámcujúce jej vec, a to čo sa týka povinností NBS pri výkone\ndohľadu na finančnom trhu a splnenia podmienok upravených ZoZS pre vznik nároku na\nnáhradu škody. Tieto právne závery krajského súdu nie je potrebné zo strany ústavného\nsúdu v žiadnom smere dopĺňať alebo revidovať, ústavný súd na ne s ohľadom na námietky\nsťažovateľky týkajúce sa dohľadu NBS na finančnom trhu plne odkazuje, keďže podľa\nústavného súdu sú ústavne udržateľné a bohaté na relevantné a právne čisté argumenty\ntýkajúce sa aplikovateľnosti a interpretácie zákona o cenných papieroch a ZoZS.\n10.5 Závery krajského súdu a ich odôvodnenie, ako aj postup krajského súdu\nv odvolacom konaní je teda nutné považovať za výraz autonómneho súdneho rozhodovania,\ndo ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať. Z týchto dôvodov\nústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. augusta 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "družstvo-členstvo v družstve", "cenné papiere", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "náhrada škody (ujma)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "90a348fb-39a7-4b7d-bf17-a00bd1f37311:d4a401c2-fcd1-4616-94ac-5aebedaa3301", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244689.1", "spisova_znacka": "8Cdo/49/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/49/2017 z 13. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244689.1"}, {"guid": "50c62e2b-ceb1-4738-b45d-b8b9707f227d:43e766eb-5261-4786-81e2-35040c47d47b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1111244689.4", "spisova_znacka": "6Co/266/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/266/2016 z 11. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-09-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1111244689.4"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e8233004-d875-4744-a014-7e810d5a031d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.443.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 443/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 443/2018 z 20. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.443.2018.1"}, {"guid": "ussr:714b35d6-147c-4662-bdac-fb266bdb695f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.322.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 322/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 322/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.322.2018.1"}, {"guid": "ussr:925d9f3f-09e1-4437-8433-36087870372a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.323.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 323/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 323/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.323.2018.2"}, {"guid": "ussr:9049eecf-052c-4501-bfee-a8a8e105f4ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.89.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 89/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 89/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.89.2018.2"}, {"guid": "ussr:d24daee8-c658-4223-9566-0f0330830980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1"}, {"guid": "ac1288e9-10f7-407c-bbb2-de50ec25f42d:3e8f0953-afb1-4c92-bfef-56b4846a3f51", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1514207154.1", "spisova_znacka": "4Cdo/151/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/151/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1514207154.1"}, {"guid": "0bc7d800-d794-4338-8803-6bba4d23acc5:9935b5ac-ec09-4092-bddd-d4e4ce8faf2d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1312219268.1", "spisova_znacka": "4Cdo/213/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/213/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1312219268.1"}, {"guid": "0bc7d800-d794-4338-8803-6bba4d23acc5:f3cdefa5-8fe9-4060-9d7f-d933407e7a0e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1312219268.1", "spisova_znacka": "4Cdo/213/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/213/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1312219268.1"}, {"guid": "f42940d0-8234-4f0a-9dbd-eefed1313fb4:a736e4da-2fb5-46f2-b052-ce393fffcfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2"}]}