{"guid": "ussr:bccff2df-9b89-4fc8-8822-a20eec03ab34", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.525.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 525/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 525/2017 z 12. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. septembra 2017, sp. zn. II. ÚS 525/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.525.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-09-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 38", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 38", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 38", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 38", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 38", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 38", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 38", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 38", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 38", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bccff2df-9b89-4fc8-8822-a20eec03ab34", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.525.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.525.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.525.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 525/2017-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť Združenia\nna ochranu občana spotrebiteľa\n\n, a\n\n,\n\n, oboch zastúpených advokátom JUDr. Romanom Juríkom, PhD.,\nJazerná 19, Nové Zámky, ktorou namietajú porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 38 Charty\nzákladných práv Európskej únie, ako aj porušenie čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 17 C 92/2010\nz 21. januára 2014, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co 224/2014\nz 8. marca\n\n2016\n\na uznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n8 Cdo 183/2016 zo 7. decembra 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Združenia na ochranu občana spotrebiteľa\nodmieta.\n\na\n\nsp.\n\nzn.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla 2017\ndoručená sťažnosť Združenia na ochranu občana spotrebiteľa\n(ďalej aj „sťažovateľ 1“), a\n\n,\n\n(ďalej\n\naj „sťažovateľ 2“; spolu aj „sťažovatelia“), oboch zastúpených advokátom JUDr. Romanom\nJuríkom, PhD., Jazerná 19, Nové Zámky, ktorou namietajú porušenie základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 38 Charty základných práv\nEurópskej únie (ďalej len „charta“), ako aj porušenie čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 ústavy\nrozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 17 C 92/2010\nz 21. januára 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“), rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 224/2014 z 8. marca 2016 (ďalej\nlen „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 183/2016 zo 7. decembra 2016 (ďalej\nlen „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovatelia sa v procesnom\npostavení žalobcov v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 17 C 92/2010 domáhali\nproti žalovanému (\n\n) ochrany kolektívnych práv spotrebiteľa\n\na finančného zadosťučinenia z dôvodu, že žalovaný ako správca bytového domu\nna\n\ndodával služby aj napriek tomu, že k platnému\n\nuzavretiu zmluvy o výkone správy nedošlo.\nOkresný súd napadnutým rozsudkom žalobu sťažovateľov zamietol a uložil\nim povinnosť nahradiť solidárne trovy konania v sume 1 021,71 €. Proti napadnutému\nrozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol\nnapadnutým rozsudkom. Krajský súd v napadnutom rozsudku rozhodol, že nepožiada\n\n2\n\nSúdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy\no fungovaní Európskej únie, a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil\nako vecne správny a zároveň nepriznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu sťažovatelia podali dovolanie, ktoré najvyšší súd\nnapadnutým uznesením odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie\nnie je prípustné v súlade s § 447 písm. c) Civilného sporového poriadku.\nSťažovatelia v sťažnosti zdôrazňujú, že v dôsledku napadnutého rozsudku okresného\nsúdu «aj naďalej pretrváva protiprávny stav a pravidelne dochádza zo strany žalovaného\nk bezdôvodnému obohateniu (k plneniu z neplatného právneho úkonu; § 541 Obč. zák.).\nJaví sa, že podľa názoru okresného súdu treba vykladať objektívne právo tak, že spotrebiteľ\nnemá možnosť samostatne uplatniť svoje práva z takto vzniknutého protiprávneho stavu.\nS týmto názorom však absolútne nesúhlasíme. Naviac nárok uplatnili tak spotrebiteľ ako aj\nprávnická osoba, ktorej predmetom činnosti je kolektívna ochrana práv spotrebiteľov.\nZdôrazňujeme, že otázka bývania zasahuje dennodenne do súkromia sťažovateľa v II. rade\na ďalších spotrebiteľov, a to determinuje vážnosť porušenia spotrebiteľských práv. Súdy\nzamietli žaloby, hoci nejde o určovaciu žalobu o neplatnosť právneho úkonu, a požadovali\nintervenciu všetkých dotknutých spotrebiteľov v súdnom konaní, resp. popierali právo\njednotlivého spotrebiteľa uplatniť svoje právo na súde. Máme za to, že keďže nešlo o žalobu\no určenie neplatnosti zmluvy, nie je tu použiteľná judikatúra o vecnej legitimácii všetkých\núčastníkov zmluvy. Otázka neplatnosti právneho úkonu sa má posúdiť len ako otázka\npredbežná, na základe ktorej uplatňujú žalobcovia právo na plnenie, a tým nie je\nnevyhnutná účasť všetkých dotknutých vlastníkov bytov. Sme presvedčení, že došlo\nk popretiu práva spotrebiteľa domáhať sa svojich práv na súde, čím súdy porušili zásadu\n„denegatio iustitiae“.».\nSťažovatelia ďalej namietajú, že krajský súd na ich argumenty nijakým spôsobom\nnereagoval a najvyšší súd rovnako formalisticky odmietol dovolanie smerujúce proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu.\n\n3\n\nNa základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie ich\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a čl. 38 charty a čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom\nokresného súdu, napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov zruší a vec vráti najvyššiemu\nsúdu, alternatívne okresnému súdu na ďalšie konanie a zároveň prizná sťažovateľom úhradu\ntrov konania a primerané finančné zadosťučinenie v sume každému po 1 000 €.\nII.\nÚstavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach\nfyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv\nalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie\nprávomoc, či sťažnosť má náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, či nie je\nneprípustná, podaná niekým zjavne neoprávneným alebo oneskorene, ako aj to, či nie je\nzjavne neopodstatnená.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 38 charty a čl. 2 ods. 1\na čl. 3 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom okresného súdu\nZ už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany\nzákladných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom\n\n4\n\nprávomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe\nsubsidiarity.\nZ podstaty a zmyslu princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nposkytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto\npráv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci\nvychádza zo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj\nústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je\ndaná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu mohli sťažovatelia podať odvolanie\n(čo aj využili), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc\nkrajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľov v danom prípade vylučuje právomoc\nústavného súdu. Ústavný preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne čl. 36 ods. 1 listiny) každý sa môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n\n5\n\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne čl. 36 ods. 1 listiny) a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu neexistuje\nmedzi označenými právami podstatná odlišnosť (II. ÚS 27/07), a preto ich namietané\nporušenie možno posudzovať spoločne.\nÚstavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie,\nči ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\ntotiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež\nposúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného\nsúdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo\nnamietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nNapadnutým uznesením najvyšší súd dovolanie proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu odmietol v súlade s § 447 písm. c) Civilného sporového poriadku\nako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.\nV súvislosti s argumentáciou sťažovateľov, ktorou spochybňujú správnosť záveru\nnajvyššieho súdu o (ne)prípustnosti dovolania, ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru,\nv súlade s ktorou otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí (v zásade) do výlučnej právomoci najvyššieho\nsúdu, nie do právomoci ústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania\n\n6\n\nje v zásade otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení\noznačených práv sťažovateľa (napr. II. ÚS 324/2010).\nSťažovatelia v dovolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu prezentovali\nargumentáciu, ktorou namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, vadu\nv postupe odvolacieho súdu spočívajúcu v neprerušení konania v súlade s v tom čase\nplatným a účinným § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)\na nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.\nÚstavný súd podrobil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu prieskumu z ústavne\nvýznamných hľadísk a dospel k záveru, že najvyšší súd primeraným spôsobom preskúmal\nprípustnosť dovolania a s dovolacími námietkami sťažovateľov sa ústavne akceptovateľným\nspôsobom vysporiadal.\nÚstavný súd zastáva názor, že právne závery najvyššieho súdu vyslovené\nv napadnutom uznesení vo vzťahu k posúdeniu (ne)prípustnosti dovolania zodpovedajú\ndlhoročnej konštantnej judikatúre dovolacieho súdu, sú racionálne a presvedčivo\nvyargumentované. Argumentácia najvyššieho súdu nejaví známky arbitrárnosti či zjavnej\nneodôvodnenosti, a preto je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná. Skutočnosť,\nže sťažovatelia majú na vec odlišný názor, sama osebe bez ďalšieho nezakladá porušenie\nnimi označených práv.\nPrípustnosť dovolania smerujúceho proti napadnutému rozsudku krajského súdu\nnajvyšší súd posúdil podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. júna 2016, teda podľa\npríslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd vychádzal zo správnej\n(a sťažovateľmi nespochybnenej) premisy, podľa ktorej v posudzovanej veci možno\nprípustnosť dovolania vyvodiť len z § 237 ods. 1 OSP, keďže dovolanie smerovalo proti\npotvrdzujúcemu napadnutému rozsudku krajského súdu a nešlo o žiaden z prípadov\nuvedených v § 238 ods. 2 a 3 OSP.\n\n7\n\nV napadnutom uznesení najvyšší súd k námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu poukázal na stanovisko prijaté na rokovaní občiansko-právneho kolégia\nnajvyššieho súdu 3. decembra 2015 a publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016 (ďalej len „stanovisko“), podľa ktorého\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b)\nObčianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť\no skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho\nsúdneho poriadku.“.\nVychádzajúc z citovaného najvyšší súd v napadnutom uznesení zdôraznil,\nže aplikáciu stanoviska považuje za plne opodstatnenú aj v prerokúvanej veci sťažovateľov,\na osobitne poukázal na skutočnosť, že „odvolací súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody,\nktoré ho viedli k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie a k nepožiadaniu Súdneho dvora\nEurópskej únie, preto nebol dôvod na postup podľa druhej vety citovaného stanoviska“.\nK námietke sťažovateľov o existencii vady odvolacieho konania v súvislosti\ns postupom odvolacieho súdu, ktorý odvolacie konanie neprerušil v súlade s § 109 ods. 1\npísm. c) OSP a nepožiadal Súdny dvor Európskej únie o výklad príslušných ustanovení\ncharty, najvyšší súd v napadnutom uznesení uviedol:\n„... ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ukladá povinnosť súd prerušiť konanie\nlen vtedy, ak dospel k záveru, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke,\npretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie\nv danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu strany na prerušenie\nkonania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie rozhodnutie o predbežnej\notázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia\nzákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem\nEurópskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad\nkomunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu\nrelevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny. Ak súd pri priebežnom\nposudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe výkladu komunitárneho práva, prejednanie\n\n8\n\na rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu nezakladá v takom prípade ani procesnú\nvadu konania v zmysle § 237 písm. g/ O. s. p.“\nK nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v súlade s § 241 ods. 2 písm. c) OSP, ktoré\nsťažovatelia namietali, najvyšší súd zdôraznil, že tento dovolací dôvod možno uplatniť len\nv procesne prípustnom dovolaní. Keďže o tento prípad vo veci sťažovateľov nešlo, najvyšší\nsúd nemohol napadnutý rozsudok krajského súdu podrobiť preskúmaniu z hľadiska\nsprávnosti v ňom zaujatých právnych záverov.\nS prihliadnutím na citované časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu a právne\nzávery v nich uvedené nemožno podľa názoru ústavného súdu napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu považovať za formalistické, či zjavne neodôvodnené, keďže najvyšší súd\nmedze prípustnosti dovolania, ako aj medze vlastnej prieskumnej právomoci zdôvodnil\nv dostatočnej, výstižnej a presvedčivej podobe. Na základe uvedeného ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu a obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovatelia domáhajú,\nneexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí relevantnej\nčasti sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd\npreto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nII.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu\nVo vzťahu k tejto časti sťažnosti ústavný súd v prvom rade pripomína svoj ustálený\nprávny názor, podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku\n(dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je takáto sťažnosť\npovažovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 289/09).\nBezprostredným právnym dôsledkom citovaného právneho názoru je aj posudzovanie\n\n9\n\ndodržania lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti\nsmerujúcej proti právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu, proti ktorému bolo podané\ndovolanie. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. m. m. I. ÚS 184/09,\nI. ÚS 237/09, I. ÚS 239/09, IV. ÚS 49/2010, IV. ÚS 453/2010) je lehota na prípadné\npodanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy po rozhodnutí dovolacieho súdu o dovolaní\npovažovaná v zásade za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému\nrozhodnutiu\n\nvšeobecného\n\n(spravidla\n\nodvolacieho)\n\nsúdu,\n\ns\n\nvýnimkou\n\nprípadov,\n\nkeď to konkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú. Z uvedeného dôvodu považoval ústavný\nsúd lehotu podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde za zachovanú vo vzťahu\nk napadnutému rozsudku krajského súdu aj vo veci sťažovateľov.\nSťažovateľ 2 argumentuje, že napadnutým rozsudkom krajského súdu došlo\nk popretiu práva spotrebiteľa domáhať sa svojich práv na súde a zároveň aj k porušeniu\nzásady „denegatio iustitiae“. Sťažovatelia zhodne uvádzajú, že v prerokúvanej veci nešlo\no žalobu o určenie neplatnosti zmluvy, a preto nebola použiteľná judikatúra o vecnej\nlegitimácii všetkých účastníkov zmluvy, ktorú všeobecné súdy vo veci sťažovateľov\nuplatnili. Napadnutý rozsudok krajského súdu tak považujú za arbitrárny a ústavne\nneudržateľný.\nÚstavný súd ešte pred posudzovaním opodstatnenosti tejto časti sťažnosti považoval\nza žiaduce poukázať na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že nie je\nsúčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym\norgánom ochrany ústavnosti. Z ústavného postavenia ústavného súdu teda vyplýva,\nže vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\n\n10\n\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nV napadnutom rozsudku krajský súd predovšetkým konštatoval, že v prerokúvanej\nveci bola sťažovateľom 1 na základe § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) podaná žaloba\no ochranu kolektívnych spotrebiteľských záujmov (tzv. actio popularis), ktorou sa proti\nžalovanému domáhal zdržania sa protiprávneho konania v podobe zákazu výkonu správy\nbytového domu z dôvodu, že žalovaný správu bytového domu vykonáva na základe zmluvy\no výkone správy, ktorá je neplatná, keďže bola uzatvorená v rozpore s § 14 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových\npriestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“).\nSťažovateľ 2 na základe uvedeného argumentoval, že žalovaný sa ako správca bytového\ndomu dopúšťal nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v zmysle § 7 zákona o ochrane\nspotrebiteľa zakázaná, a požadoval zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu týmto\nkonaním žalovaného vznikla.\nKrajský súd v prerokúvanej veci vyjadril súhlas so skutkovým stavom ustáleným\nokresným súdom, z ktorého vyplynulo, že zmluva o výkone správy je v rozpore s § 14\nzákona o vlastníctve bytov, keďže postup pri schvaľovaní zmluvy o výkone správy nebol\ndodržaný a preto je v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom.\nKrajský súd ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že «Navrhovateľ 1/, ako\nzdruženie na ochranu spotrebiteľov, má aktívnu legitimáciu domáhať sa na súde proti\n\n11\n\nporušiteľovi zdržať sa protiprávneho konania, ktorým porušuje práva a povinnosti\nustanovené zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa a odstránenia protiprávneho stavu,\na to žalobou „actio popularis“ sledujúcou presadzovanie kolektívnych spotrebiteľských\nzáujmov neurčitého počtu spotrebiteľov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ide o účinný\na efektívny prostriedok kolektívnej ochrany spotrebiteľských práv s tým právnym\ndôsledkom, že súdom uložená povinnosť zdržania sa protiprávneho konania porušiteľom sa\nvzťahuje na všetkých spotrebiteľov, resp. neurčitú skupinu spotrebiteľov dotknutých\nporušením ich spotrebiteľských práv týmto protiprávnym konaním. V tejto súvislosti súd\nprvého stupňa správne konštatoval, že spor sa týka práv všetkých vlastníkov bytov\na nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí využívajú služby poskytované odporcom na\nzáklade zmluvy o výkone správy a pokiaľ žiadny iní; okrem navrhovateľa 2/; z celkového\npočtu 60 vlastníkov, zmluvu o výkone správy nenamietal, nie je v záujme väčšiny vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov postup podľa § 3 ods. 5 zákona číslo 250/2007 Z. z. o\nochrane spotrebiteľov, kedy by sa záujem jedného vlastníka uprednostnil pred záujmom\nväčšiny spotrebiteľov, ktorí zmluvu o výkone správy nenamietajú, správcovi poukazujú\nplatby, ktoré im zo zmluvy vyplývajú a využívajú služby ním zabezpečené. Vychádzajúc z\nuvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade, keď navrhovateľ 1/, ako\nzdruženie na ochranu spotrebiteľa, nepresadzuje kolektívne záujmy všetkých dotknutých\nspotrebiteľov, nie je namieste domáhať sa ochrany ich práv kolektívnou žalobou, ktorej\nprávne účinky v podobe zákazu výkonu správy bytového domu odporcom by sa vzťahovali aj\nna týchto spotrebiteľov.».\nZ citovanej časti napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva právny záver, podľa\nktorého je v konaní o určenie zdržania sa činnosti správcu bytového domu z dôvodu,\nže zmluva o výkone správy je neplatná, dané už z povahy prejednávanej veci nerozlučné\nspoločenstvo účastníkov konania. Tento právny záver vychádza zo skutočnosti, že zmluva\no výkone správy sa týka všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov príslušného\nbytového domu, a preto sa prípadné rozhodnutie všeobecného súdu vo veci týkajúcej\nsa výkonu správy bytového domu dotýka rovnako všetkých vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov v príslušnom bytovom dome.\n\n12\n\nOdôvodnenie právneho záveru krajského súdu o nedostatku vecnej legitimácie,\nktorého dôsledkom bolo zamietnutie žaloby sťažovateľov, je podľa názoru ústavného súdu\nz ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné a nevykazuje také nedostatky, ktoré\nby po prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne umožňovali dospieť k záveru\no porušení sťažovateľmi označených práv zaručených ústavou, listinou a dohovorom.\nPokiaľ konanie vo veci určenia zdržania sa činnosti správcu bytového domu trpelo\nnedostatkom vecnej legitimácie, nemohlo podľa názoru ústavného súdu dôjsť ani\nk denegatio iustitiae, a teda k „popretiu“ sťažovateľa 2 domáhať sa svojho práva\nna všeobecnom súde.\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol ako\nzjavne neopodstatnenú v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.4 K namietanému porušeniu čl. 38 charty napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu\nAj táto časť sťažnosti je podľa názoru ústavného súdu zjavne neopodstatnená.\nZ čl. 38 charty totiž vyplýva záväzok „Únie zabezpečiť vysokú úroveň ochrany\nspotrebiteľa“, čo zároveň naznačuje, že toto ustanovenie, ktoré sa nijako netýka priamo\ndefinovanej individuálnej právnej situácie, zakotvuje zásadu, a nie právo, a v súlade s čl. 52\nods. 5 charty sa naň preto podľa názoru ústavného súdu možno odvolávať len na účely\nvýkladu a kontroly zákonnosti legislatívnych aktov Únie (porovnaj návrhy generálneho\nadvokáta Wahla prednesené 12. 12. 2013 vo veci Pohotovosť, C-470/12, EU:C:2013:844,\nbod 66).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd časť sťažnosti, ktorou sťažovatelia namietali\nporušenie čl. 38 charty napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, odmietol ako zjavne neopodstatnenú v súlade s § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n\n13\n\nII.5 K namietanému porušeniu čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 ústavy napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu\nPokiaľ ide o namietané porušenie označených ustanovení čl. 2 a čl. 3 ústavy\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu,\nústavný súd konštatuje, že označené články ústavy neobsahujú žiadne základné práva alebo\nslobody. O ich prípadnom porušení by ústavný súd v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1\nústavy mohol rozhodnúť len v spojení s porušením niektorého zo základných práv alebo\nslobôd. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že žiadne zo sťažovateľmi označených práv\nnemohlo byť porušené, neprichádzalo do úvahy ani vyslovenie porušenia označených\nustanovení ústavy. Vzhľadom na uvedené ústavný súd aj túto časť sťažnosti odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPretože sťažnosť sťažovateľov bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších\nnávrhoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. septembra 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "žaloba", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-ochrana spotrebiteľa", "byt-správa bytu", "legitimácia-vecná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 289/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/09 z 14. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-14", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee"}, {"guid": "ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c934820e-b0ff-48e6-8b61-c7fd4c20de91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.599.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 599/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 599/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.599.2018.1"}]}