{"guid": "ussr:8dfabbaa-a007-4607-a5d5-bd0c05dbee96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.578.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 578/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 578/2017 z 14. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. septembra 2017, sp. zn. II. ÚS 578/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.578.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-09-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8dfabbaa-a007-4607-a5d5-bd0c05dbee96", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.578.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.578.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.578.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 578/2017-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. septembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Katarínou Dušákovou, Považská 26, Košice, ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv a slobôd podľa čl. 17 ods. 5, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 To 138/2016 a jeho uznesením z 10. januára 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou\nDušákovou, Považská 26, Košice, ktorou namieta porušenie svojich základných práv\n\na slobôd podľa čl. 17 ods. 5, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 138/2016 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“) a jeho uznesením z 10. januára 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti, z jej príloh, vyžiadaného spisu Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 4 Tk 4/2016 a vyžiadaného spisu krajského súdu sp. zn.\n5 To 138/2016 vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené trestné stíhanie pre podozrenie\nzo spáchania trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov\nalebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nzákon“).\nRozsudkom okresného súdu sp. zn. 4 T 52/2007 z 10. novembra 2010 bol sťažovateľ\n(spolu s ďalšími šiestimi spoluobvinenými, pozn.) uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť\nzávažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\nprekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), c) a d) a ods. 4\npísm. c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní\ndvadsaťjeden rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym\nstupňom stráženia.\nKrajský súd rozsudkom sp. zn. 5 To 26/2012 z 26. júna 2012 na základe odvolania\n(aj) sťažovateľa podľa § 321 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) vo vzťahu\nk sťažovateľovi zrušil rozsudok prvostupňového súdu z 10. novembra 2010 a rozhodujúc\nsám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku ho uznal za vinného zo spáchania trestného činu\nnedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), c) a d) a ods. 4 písm. c)\nTrestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu uložil\n\n2\n\n(okrem iného) trest odňatia slobody v trvaní osemnásť rokov so zaradením do ústavu\nna výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na základe dovolania\npodaného (aj) sťažovateľom rozsudkom sp. zn. 6 Tdo 66/2015 z 30. marca 2016 vyslovil,\nže rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 To 26/2012 z 26. júna 2012, ako aj konaním,\nktoré jeho vydaniu predchádzalo, bol porušený zákon v § 322 ods. 3 Trestného poriadku\na § 172 ods. 1 a 4 písm. c) Trestného zákona v neprospech (aj) sťažovateľa. Označeným\nrozsudkom zároveň zrušil dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu z 26. júna 2012,\nako aj jemu predchádzajúci rozsudok okresného súdu sp. zn. 4 T 52/2007 z 10. novembra\n2010 a okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval\na rozhodol.\nNajvyšší súd rozsudkom sp. zn. 6 Tdo 66/2015 z 30. marca 2016 zároveň podľa\n§ 380 ods. 2 Trestného poriadku vzal (aj) sťažovateľa do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1\npísm. a) a c) Trestného poriadku.\nPo vrátení veci dovolacím súdom okresný súd rozsudkom sp. zn. 4 Tk 4/2016\nz 12. októbra 2016 uznal sťažovateľa za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu\nnedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), c) a d) a ods. 3 písm. c)\nTrestného zákona, za čo mu uložil (okrem iného) trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov\nso zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.\nProti uvedenému rozsudku okresného súdu z 12. októbra 2016 podal (okrem iných aj)\nsťažovateľ odvolanie.\nPo podaní odvolania proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 4 Tk 4/2016 z 12. októbra\n2016 sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 29. decembra 2016 podal žiadosť\no prepustenie z väzby na slobodu. Okresný súd jeho žiadosť o prepustenie z väzby predložil\n2. januára 2017 na rozhodnutie krajskému súdu, ktorému bol už 8. decembra 2016\npredložený na vec sa vzťahujúci spisový materiál na účel rozhodnutia o odvolaniach\n\n3\n\npodaných proti rozsudku okresného súdu z 12. októbra 2016 (vrátane odvolania podaného\nsťažovateľom, pozn.). Krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. 5 To 138/2016\nz 10. januára 2017 žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu podľa § 79 ods. 3\nTrestného poriadku zamietol.\nSťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namietané porušenie svojich\nv sťažnosti označených práv odôvodňuje najmä takto:\n«1./\nKrajský súd v Banskej Bystrici určil / vytyčoval v stredu verejné zasadnutie na deň\n10. 1. 2017 /utorok/ - príloha.\nUž v čase plánovania verejného zasadnutia muselo byť súdu zrejmé, že nebude\ndodržaná zákonom stanovená lehota, čo aj nebola. Lehota na prípravu verejného\nzasadnutia, keďže toto súd určil. Navyše, piatok, 6. 1. 2017 bol sviatok a dňom pracovného\npokoja. Takže nebola dodržaná ani 3 /trojdňová/ lehota. Môj advokát, ktorého mi ustanovil\nsúd bol informovaný iba telefonicky, a nie riadne - v zmysle trestného poriadku, nebola\nani u neho teda zachovaná lehota aspoň 5 pracovných dní na prípravu.\nRovnako mu nebola doručená ani moja žiadosť o prepustenie z väzby v zmysle\nTrestného poriadku.\n... Dňa 10. 1. 2017 som bol predvedený na verejné zasadnutie na Krajský súd Banská\nBystrica. Nikdy som nesúhlasil so skrátením lehoty a rovnako som nedal súhlas\nna prejednanie veci bez obhajcu.\nKrajský súd napriek tomu konal a vo veci rozhodol. Moju žiadosť zamietol.\nKrajský súd Banská Bystrica mi týmto odňal právo na obhajobu a na spravodlivý\nproces, pričom mu nič nebránilo odročiť verejné zasadnutie na iný termín.\n2./\nČo sa týka samotnej väzby a jej ďalšieho trvania. Krajský súd sa vôbec nezaoberal\nexistenciou väzobných dôvodov, ďalšieho trvania väzby /príloha/. V Uznesení absentuje\nmoja výpoveď. Namiesto toho Krajský súd konštatuje, „že som nedoplnil ďalšie dôvody“.\nSúd iba konštatuje, „Krajský súd zo spisu zistil, že obžalovaný mal tresnú činnosť páchať\npo dlhšiu dobu a takýmto spôsobom si mal obstarávať prostriedky na živobytie.“ Z čoho\nvyplýva, že sú na mieste dôvody preventívnej väzby.\n\n4\n\nOd spáchania skutku uplynulo ale viac ako 10 rokov.\nMám teda zato, že súd bol povinný posudzovať dôvody ďalšieho trvania väzby v čase,\nkeď o nej rozhodoval. Nie o čase minulom.\nNavyše, pred spáchaním skutku som bol osobou absolútne bezúhonnou\na ani po prepustení v určitom čase konania som sa nedopustil žiadneho trestného iného\nkonania. Po takmer 5 ročnej izolácií od spoločnosti a doby viac ako 10 rokov od spáchania\nskutku a vznesenia obvinenia, nemá takéto tvrdenie žiaden racionálny a právny základ.\n... Zákon v kontexte 10 rokov od vznesenia obvinenia pripúšťa až zastavenie\ntrestného stíhania ako kompenzácie neprimeranej- extrémnej dĺžky konania v zmysle č. 6\ndohovoru. /Rozhodnutie NS SR publikované pod č. 5/2004 Zb. rozhodnutí/\nNapriek tomu Krajský súd Banská Bystrica rovnako imperatívne a arbitrárne\nkonštatuje: „že mi hrozí vysoký trest /15-20 rokov/“ - pričom samotná hrozba vysokého\ntrestu dôvodom väzby predsa nie je. Dôvody väzby musia byť predsa naplnené kumulatívne\na vo výkone trestu som nemohol založiť žiadne nové dôvody trvania väzby.\nToto konštatovanie Krajského súdu Banská Bystrica je v rozpore s Rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 Tdo 66/2015, ktorý musí byť predsa pre Krajský\nsúd Banská Bystrica záväzný a Rozsudkom Okresného súd Banská Bystrica 4 Tk 4/2016,\nkde oba súdy konštatujú jednoznačné porušenie práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote.\nRozhodnutie Krajského súd Banská Bystrica 5 To/138/2016 je arbitrárne\na nepreskúmateľné, je v rozpore s čl. 48 ods.2, čl. 17 ods. 5, čl. 50 ods.3 Ústavy SR\na zakladá nezákonnosť trvania väzy.\nNedodržanie základnej lehoty na prípravu ako mne, rovnako aj ustanovenému\nobhajcovi, nedoručenie mojej žiadosti advokátovi a prejednanie veci bez advokáta napriek\npovinnej obhajobe je odňatím práva na obhajobu ako aj práva na spravodlivý proces.»\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Ústavné právo\n\n... na osobnú slobody uvedené v čl. 17 ods. 5\n\nÚstavy SR a č. 50 ods. 3, práva na obhajobu Ústavy SR a č. 5 ods. 1, 4 Dohovoru postupom\n\n5\n\nKrajského súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To/138/2016 porušené\nbolo.\n2. Z dôvodu neexistencie dôvodov ďalšieho trvania väzy a neprocesného konania\nUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sa zrušuje a prikazuje sa prepustiť\nobžalovaného z väzy bezodkladne na slobodu.\n3. Zakazuje sa porušovateľovi v pokračovaní porušovania práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote v zmysle č. 48 ods. 2 Ústavy SR a č. 6 Dohovoru a prikazuje\nsa kompenzovať neprimeranú dĺžku konania presahujúcu 10 rokov, ktorá (je, pozn.)\nextrémom v zmysle čl. 6 Dohovoru, ktorá odôvodňuje zastavenie trestného stíhania\nna základe § 11 ods. 1. písm. h/ Trestného poriadku per analogium v zmysle Rozhodnutia\nNS SR publikované pod č. 5/2004 Zb. rozhodnutí.\n4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n15 000 euro.\n5. Ústavný súd priznáva trovy právneho zastupovania JUDr. Kataríne Dušákovej\ndo 30 dní od právoplatnosti nálezu.“\nÚstavný v záujme objektívneho posúdenia opodstatnenosti sťažnosti ešte pred\njej predbežným prerokovaním požiadal krajský súd o vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľa.\nNa žiadosť ústavného súdu reagoval podpredseda krajského súdu, ktorý v prípise\nSpr 639/17 zo 16. júna 2017 uviedol:\n„Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 5 To/138/2016 z 10. januára 2017\nzamietol žiadosť obžalovaného\n\n(sťažovateľa) o prepustení z väzby\n\nna slobodu podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku, na neverejnom zasadnutí. Argumentácia\nsťažovateľa týkajúca sa verejného zasadnutia preto nie je akceptovateľná. Neverejné\nzasadnutie je upravené v § 301 a nasl. zákona č. 301/2005 Z. z., Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov. Neverejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov\nsenátu a zapisovateľa, pričom iné osoby sú z účasti na neverejnom zasadnutí vylúčené.\nLen pri rozhodovaní o väzbe má právo zúčastniť sa na neverejnom zasadnutí aj prokurátor,\nobvinený a jeho obhajca a pri rozhodovaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe môže\npredseda senátu účasť týmto osobám umožniť. Na neverejnom zasadnutí sa rozhodovalo\n\n6\n\no žiadosti obžalovaného o prepustení z väzby na slobodu, pričom jeho účasť na neverejnom\nzasadnutí bola zabezpečená len z dôvodu jeho vypočutia k dôvodom žiadosti.\nČo sa týka dôvodov väzby, krajský súd v sťažnosťou napadnutom uznesení poukázal\nna dôvody preventívnej väzby vzhľadom na páchanie trestnej činnosti sťažovateľom\npo dlhšiu dobu za účelom obstarávania si prostriedkov na živobytie, aj s prihliadnutím\nna odôvodnené pochybnosti, že obžalovaný sa bude vyhýbať trestnému stíhaniu a trestu,\na aj vzhľadom na skúsenosti súdu s tým, že už v minulosti pri vydaní príkazu na zatknutie\nsa obžalovaný vyhýbal účasti na verejnom zasadnutí. S prihliadnutím na uvedené\nskutočnosti krajský súd potvrdil dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného\nporiadku.\nČo sa týka sťažovateľom namietanej dĺžky trestného konania, v tejto súvislosti\nkrajský súd poukazuje na to, že za porušovateľa sťažovateľ označil Krajský súd v Banskej\nBystrici, pričom sťažovateľ neodôvodnil kedy, akým spôsobom a v akom rozsahu krajský\nsúd porušil práva sťažovateľa.\nZa daných okolnosti je krajský súd názoru, že zo strany Krajského súdu v Banskej\nBystrici nedošlo k porušeniu namietaných práv sťažovateľa...“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\n7\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa\nobsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20\na § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna\nintenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\npríslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami\nprípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\n\n8\n\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2\na čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 dohovoru postupom krajského súdu\nv napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením\nSťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu (okrem iného) namieta, že postupom\nkrajského súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením došlo aj k porušeniu\njeho základného práva podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj jeho základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 dohovoru.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na obhajobu\ngarantovaného prostredníctvom čl. 50 ods. 3 ústavy ústavný súd poukazujúc na svoju\nkonštantnú judikatúru uvádza, že vo veciach, v ktorých sťažovateľ namieta porušenie\nsvojich práv v trestnom konaní, uplatňuje vzťah špeciálneho a všeobecného, pokiaľ\nide o vzťah medzi jednotlivými čiastkovými právami tvoriacimi súčasť základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu garantovaného v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy\n(čl. 46 až 50 ústavy) a ustanoveniami čl. 17 ústavy, ktorý garantuje osobnú slobodu.\nZ uvedeného vyplýva, že čl. 50 ods. 3 ústavy, porušenie ktorého sťažovateľ tiež namieta,\nje v trestných veciach v zásade aplikovateľný len na rozhodovanie o oprávnenosti trestného\nobvinenia vzneseného voči konkrétnej osobe, t. j. na konanie a rozhodovanie vo veci samej,\nkým na rozhodovanie vo väzobných veciach je aplikovaná špeciálna úprava obsiahnutá\nv čl. 17 ústavy. Označený článok ústavy totiž zahŕňa všetky základné hmotné a tiež\nprocesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na súdnu ochranu\npri jej pozbavení (vrátane práva na obhajobu), a preto sa na konanie a rozhodovanie súdu\no väzbe aplikujú špeciálne ustanovenia o osobnej slobode vyplývajúce z čl. 17 ústavy,\na nie všeobecné ustanovenia čl. 46 ústavy a naň nadväzujúce ďalšie články siedmeho\noddielu druhej hlavy ústavy (vrátane čl. 50 ods. 3 ústavy) garantujúce právo na súdnu\nochranu (m. m. napr. II. ÚS 10/2016, I. ÚS 124/08, II. ÚS 60/08, III. ÚS 135/04,\nIV. ÚS 397/2010).\nZ bodu 3 petitu sťažnosti sťažovateľa možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta\naj porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\n\n9\n\nčl. 48 ods. 2 ústavy, resp. svojho práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu (ktorý sťažovateľ v sťažnosti\noznačuje ako „porušovateľa“, pozn.), keďže sa v ňom domáha uloženia povinnosti\nkrajskému súdu (ako „porušovateľovi“, pozn.), aby sa zdržal „pokračovania porušovania\npráva na prejednanie veci v primeranej lehote v zmysle č. 48 ods. 2 Ústavy SR a č. 6\nDohovoru“ a tiež uloženia „príkazu“ krajskému súdu „kompenzovať neprimeranú dĺžku\nkonania presahujúcu 10 rokov“. Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti petitu sťažnosti\nsťažovateľa v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že argumentácia sťažovateľa\nobsiahnutá v odôvodnení jeho sťažnosti (ktorej podstatná časť je citovaná v časti I tohto\nuznesenia, pozn.) smeruje výlučne proti postupu krajského súdu v napadnutom konaní\na jeho napadnutému uzneseniu, ktorým bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie\nz väzby na slobodu, nie však proti postupu príslušných súdov vo veci samej\n(t. j. pri rozhodovaní o vine a treste, pozn.).\nV nadväznosti na uvedené (najmä v kontexte námietky sťažovateľa, že celková dĺžka\nkonania v jeho veci presahuje 10 rokov, pozn.) ústavný súd konštatuje, že krajský súd\nsvojím postupom v napadnutom konaní, v ktorom rozhodoval o žiadosti sťažovateľa\no prepustenie z väzby na slobodu, nemohol porušiť tie jeho v petite označené práva, ktorých\nobsah je (aj podľa samotného sťažovateľa) spojený s postupom príslušných všeobecných\nsúdov vo veci samej. Inými slovami, medzi obsahom základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp.\nobsahom jeho práva na prejedanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a postupom krajského súdu v napadnutom konaní, resp. jeho napadnutým\nuznesením neexistuje príčinná súvislosť, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru\no porušení označených práv sťažovateľa ním namietaným postupom krajského súdu\nv napadnutom konaní.\nNa základe uvedeného, z dôvodu, že na vec sťažovateľa je ratione materiae\nneaplikovateľné ustanovenie čl. 50 ods. 3 ústavy, resp. z dôvodu neexistencie príčinnej\nsúvislosti medzi obsahom práv sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru na strane jednej a sťažovateľom namietaným postupom krajského súdu\n\n10\n\nv napadnutom konaní, resp. napadnutým uznesením krajského súdu na strane druhej,\nústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 17\nods. 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru postupom krajského súdu\nv napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením\nSťažovateľ v posudzovanej veci tiež namieta, že postupom krajského súdu\nv napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 17 ods. 5 ústavy a jeho práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\nNikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov [uvedených pod písm. a)\naž f), pozn.] pokiaľ sa tak stane na základe postupu stanového zákonom:...\nPodľa čl. 5 ods. 4 každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má právo\npodať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti pozbavenia\njeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.\nVýhrady sťažovateľa proti postupu krajského súdu v napadnutom konaní a jeho\nnapadnutému uzneseniu možno rozdeliť do dvoch okruhov:\n1. Krajský súd v napadnutom konaní podľa sťažovateľa postupoval v rozpore\nso zákonom, keďže sťažovateľovi a jeho obhajcovi neposkytol Trestným poriadkom\nustanovenú lehotu aspoň piatich pracovných dní na prípravu na verejné zasadnutie,\nna ktorom (podľa sťažovateľa) krajský súd rozhodoval o jeho žiadosti o prepustenie z väzby\nna slobodu, pričom túto žiadosť (podanú samostatne sťažovateľom ako obžalovaným,\npozn.) krajský súd nedoručil jeho obhajcovi tak, aby mal možnosť sa s ňou oboznámiť.\n\n11\n\n2. Krajský súd svoje napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť sťažovateľa\no prepustenie z väzby na slobodu, podľa jeho názoru náležite neodôvodnil a reálne\nsa nezaoberal existenciou väzobných dôvodov na strane sťažovateľa ako obžalovaného.\nÚstavný súd vo vzťahu k sťažovateľom vzneseným námietkam v súlade so svojou\nkonštantnou judikatúrou v prvom rade zdôrazňuje, že vo veciach, ktoré patria do právomoci\nvšeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96, IV. ÚS 339/2013). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského\nsúdu, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu z hľadiska ich ústavnej akceptovateľnosti\na zlučiteľnosti ich účinkov so sťažovateľom označeným základným právom podľa ústavy,\nresp. označenými právami podľa dohovoru.\nVo vzťahu k prvej z námietok sťažovateľa ústavný súd predovšetkým poukazuje na\nskutočnosť vyplývajúcu z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 4 Tk/4/2016,\nvyžiadaného spisu krajského súdu sp. zn. 5 To 138/2016, ako aj z vyjadrenia podpredsedu\nkrajského súdu doručeného ústavnému súdu (a tiež zo sťažovateľom predloženej fotokópie\nnapadnutého uznesenia krajského súdu, pozn.) spočívajúcu v tom, že krajský súd\nv napadnutom\n\nkonaní\n\nrozhodoval\n\no žiadosti\n\nsťažovateľa\n\no prepustenie\n\nz väzby\n\nna neverejnom zasadnutí, a nie (ako uvádza sťažovateľ) na zasadnutí verejnom.\nNa uvedenom nič nemení ani pochybenie krajského súdu, ktorý v predvolaní doručenom\nsťažovateľovi, ako aj v zápisnici o výsluchu sťažovateľa, ktorý predchádzal rozhodnutiu\no jeho žiadosti o prepustenie, uviedol, že sa vykoná (resp. sa vykonalo) verejné zasadnutie.\n\n12\n\nPodľa § 301 Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí rozhoduje senát tam,\nkde nie je zákonom predpísané, že sa rozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom\nzasadnutí.\nPodľa § 302 ods. 1 Trestného poriadku neverejné zasadnutie sa koná za stálej\nprítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa.\nPodľa § 302 ods. 2 prvej a druhej vety Trestného poriadku iné osoby sú z účasti\nna neverejnom zasadnutí vylúčené; pri rozhodovaní o väzbe má právo zúčastniť\nsa na neverejnom zasadnutí aj prokurátor, obvinený a jeho obhajca; pri rozhodovaní\no sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe môže predseda senátu účasť týmto osobám umožniť.\nPredseda senátu postupuje pri zabezpečovaní účasti prokurátora, obvineného a obhajcu\npodľa § 72 ods. 2.\nPodľa § 72 ods. 2 piatej vety Trestného poriadku pred rozhodnutím o väzbe [ktorým\nje podľa § 72 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku aj rozhodnutie o žiadosti obvineného\no prepustenie z väzby, pozn.] musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu\nsa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je\ndosiahnuteľný.\nVychádzajúc z citovaných na vec sťažovateľa sa vzťahujúcich zákonných ustanovení\nústavný súd konštatuje, že krajský súd v súlade s Trestným poriadkom rozhodoval\nv napadnutom\n\nkonaní\n\no žiadosti\n\nsťažovateľa\n\no prepustenie\n\nz väzby\n\nna\n\nslobodu\n\nna neverejnom zasadnutí. Trestný poriadok pritom vo vzťahu k neverejnému zasadnutiu\nna rozdiel od verejného zasadnutia (pozri § 292 ods. 4 Trestného poriadku, pozn.)\nminimálnu lehotu na prípravu pre zákonom vymedzené subjekty neustanovuje.\nZ vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 4 Tk 4/2016 tiež vyplýva, že krajský súd\nv súlade s § 72 ods. 2 Trestného poriadku prostredníctvom mailu upovedomil obhajcu\nsťažovateľa o termíne výsluchu sťažovateľa na účel rozhodnutia o jeho žiadosti\no prepustenie z väzby. Obhajca sťažovateľa 10. januára 2017 (t. j. v deň konania\n\n13\n\nneverejného zasadnutia, pozn.) mailom adresovaným krajskému súdu ospravedlnil svoju\nneúčasť na výsluchu sťažovateľa z dôvodu kolízie termínu s nariadeným úkonom trestného\nkonania v inej veci. Vo svojom podaní okrem iného uviedol, že „nakoľko sa nejedná\no verejné zasadnutie alebo hlavné pojednávanie súhlasím, aby súd uskutočnil výsluch\nobžalovaného v mojej neprítomnosti“.\nK výhrade sťažovateľa, že krajský súd neoboznámil jeho obhajcu s obsahom jeho\nžiadosti o prepustenie z väzby, ústavný súd poznamenáva, že nedostatok v komunikácii\nmedzi klientom a advokátom nemožno pričítať na ťarchu konajúceho súdu. Navyše, obhajca\nsťažovateľa vo svojom ospravedlnení neúčasti na neverejnom zasadnutí uvedenú\nskutočnosť ani nenamietal.\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postup krajského súdu\nv napadnutom konaní, v ktorom na neverejnom zasadnutí, o termíne ktorého upovedomil\nobhajcu sťažovateľa, po výsluchu sťažovateľa zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby\nna slobodu, nevykazuje znaky popretia zmyslu a účelu vo veci aplikovaných právnych\nnoriem. Formálne pochybenie krajského súdu, keď v predvolaní adresovanom sťažovateľovi\na v zápisnici o jeho výsluchu uviedol, že ide o verejné zasadnutie (ktoré následne odstránil\nv písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia, v ktorom už požíval správny pojem\n„neverejné\n\nzasadnutie“,\n\npozn.),\n\npritom\n\nnie\n\nje\n\nspôsobilé\n\nspochybniť\n\nústavnú\n\nakceptovateľnosť postupu krajského súdu, ktorý v napadnutom konaní sťažovateľovi\numožnil plnú realizáciu jeho procesných práv.\nPodstatu druhého okruhu výhrad sťažovateľa tvorí jeho námietka, že krajský súd\nsa v napadnutom uznesení dostatočným spôsobom nevysporiadal s tým, či na strane\nsťažovateľa ako obžalovaného boli v danom štádiu trestného konania (po podaní odvolania\nvoči meritórnemu rozhodnutiu prvostupňového súdu, pozn.) stále naplnené dôvody väzby.\nZ vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 4 Tk 4/2016 vyplýva, že sťažovateľ svoju\nžiadosť o prepustenie z väzby na slobodu doručenú okresnému súdu 29. decembra 2016\n(a postúpenú krajskému súdu na rozhodnutie 2. januára 2017) odôvodnil (výlučne) tým,\nže podľa jeho názoru dôvody ďalšieho trvania väzby „v zmysle § 79 TP pominuli\n\n14\n\na jej ďalšie trvanie je nezákonné“. Pred rozhodnutím krajského súdu, ktorým bola žiadosť\nsťažovateľa o prepustenie z väzby zamietnutá, krajský súd na neverejnom zasadnutí\n10. januára 2017 sťažovateľa k jeho žiadosti vypočul. Sťažovateľ pri svojom výsluchu\nuviedol: „Ja trvám na svojej žiadosti, chcem len doplniť, že poukazujem na článok 6\nDohovoru a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, mám za to, že nie sú u mňa dané dôvody väzby.“\nKrajský súd napadnuté uznesenie, ktorým žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby\nna slobodu podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietol, odôvodnil najmä takto:\n„Krajskému súdu bolo dňom 02. 01. 2017 predložené podanie obžalovaného, ktoré\npodľa obsahu krajský súd vyhodnotil ako žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu. V tomto\npodaní obžalovaný uviedol, že v jeho prípade nie sú na mieste dôvody na ďalšie trvanie\nväzby a v zmysle § 79 Tr. por. dôvody pominuli a jej ďalšie trvanie je podľa jeho názoru\nnezákonné.\nVypočutím na neverejnom zasadnutí nedoplnil ďalšie dôvody.\nZ doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že doposiaľ nebolo rozptýlené\npodozrenie zo spáchania trestnej činnosti obžalovaným, naopak toto sa javí ako závažné.\nKrajský súd z obsahu trestného spisu zistil, že obžalovaný mal trestnú činnosť páchať\npo dlhšiu dobu a takýmto spôsobom si mal obstarávať prostriedky na živobytie. Z toho\nvyplýva, že sú na mieste dôvody preventívnej väzby.\nZ trestného spisu je tiež zrejmé, že obžalovanému (keďže prokurátor podal odvolanie\nv jeho neprospech) je hrozené trestom odňatia slobody na 15 až 20 rokov. Je potom\nna mieste obava, že v prípade prepustenia na slobodu sa bude vyhýbať trestnému stíhaniu\na trestu. Táto obava je násobená aj tým, že krajský súd už v minulosti v danej trestnej veci\nvydával príkaz na zatknutie vo vzťahu k obžalovanému, pretože tento sa vyhýbal účasti\nna verejnom zasadnutí.\nKeďže sú na mieste dôvody preventívnej a útekovej väzby, krajský súd žiadosť\nobžalovaného o prepustenie z väzby zamietol ako nedôvodnú.“\nVychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že napadnuté\nuznesenie krajského súdu ústavne udržateľným spôsobom objasňuje všetky relevantné\nskutočnosti odôvodňujúce jeho právny záver, že na strane sťažovateľa ako obžalovaného\n\n15\n\naj v danom štádiu trestného konania boli naplnené dôvody tzv. útekovej väzby podľa § 71\nods. 1 písm. a) Trestného poriadku, ako aj tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku. Ústavný súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na to,\nže sťažovateľ vo svojej žiadosti o prepustenie z väzby, ako ani pri svojom výsluchu\nneuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by relevantným spôsobom spochybnil existenciu\n(už skôr) konštatovaných väzobných dôvodov, a na ktoré by krajský súd v napadnutom\nuznesení musel zvlášť reagovať.\nVo vzťahu k ďalším výhradám sťažovateľa vzneseným v sťažnosti ústavný súd\nuvádza, že ani prípadné dlhšie obdobie, ktoré uplynulo od spáchania skutku, ktorý\nsa obvinenému kladie za vinu, samo osebe nevylučuje existenciu bezprostrednej obavy\nz pokračovania v trestnej činnosti, a to najmä v situácii, keď obvinený (tak ako sťažovateľ)\nmal trestnú činnosť, pre ktorú je stíhaný, páchať dlhodobo a táto mala tvoriť hlavný zdroj\njeho obživy. Za neopodstatnenú považuje ústavný súd aj námietku sťažovateľa,\nže vzhľadom na predošlé rozhodnutia súdov v jeho trestnej veci mu už nehrozí vysoký trest,\na preto u neho nemôže byť naplnený dôvod tzv. útekovej väzby. V tejto súvislosti v prvom\nrade konštatuje, že v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 6 Tdo 66/2015 z 30. marca 2016,\nktorým (okrem iného) bol sťažovateľ vzatý do väzby, nie\n\nje (v rozpore s tvrdením\n\nsťažovateľa) obsiahnutý právne záväzný názor najvyššieho súdu, ktorým by dovolací súd\nprikazoval súdom nižšieho stupňa prihliadnuť pri ukladaní trestu na doterajšiu dĺžku\ntrestného konania vedeného proti sťažovateľovi. Ústavný súd však vo vzťahu k tejto časti\nsťažnostnej argumentácie sťažovateľa predovšetkým zdôrazňuje, že prípadné zníženie trestu\npod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu z dôvodu neprimeranej dĺžky trestného konania\nje vecou rozhodnutia príslušného súdu vo veci samej, ktoré nemožno prejudikovať\nvo väzobnom rozhodnutí. Krajský súd, rozhodujúc o väzbe sťažovateľa, preto správne\nvychádzal z trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za trestný čin, zo spáchania\nktorého bol sťažovateľ obžalovaný. Hrozba vysokého trestu navyše v danom prípade nebola\njediným dôvodom tzv. útekovej väzby sťažovateľa, keďže krajský súd ju v napadnutom\nuznesení odôvodnil aj skutočnosťou, že v minulosti už musel (v tej istej veci, pozn.) vydať\npríkaz na zatknutie sťažovateľa, ktorý sa vyhýbal úkonom trestného konania.\n\n16\n\nNa základe uvedených skutočností, sumarizujúc dosiaľ vyslovené čiastkové závery,\nústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského súdu, ako ani postup, ktorý jeho\nvydaniu predchádzal, nevykazujú také ústavne relevantné nedostatky, ktoré by po prijatí\ntejto časti sťažnosti na ďalšie konanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia\nsťažovateľom označeného základného práva garantovaného prostredníctvom čl. 17 ods. 5\nústavy, resp. jeho práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru. Ústavný súd preto pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. septembra 2017\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie", "väzba-v konaní pred súdom", "rozhodnutie-odôvodnenie", "väzba-žiadosť o prepustenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:135b605c-86c2-4bee-a6e7-5489b27b8a9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.10.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 10/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/2016 z 14. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-14", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.10.2016.1"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 397/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 397/2010 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/08 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 60/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 60/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "51e0598d-5467-495d-95d2-ffd9ac5cf09c:7c2f660c-cdff-4788-8610-e23e976f3f9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "5To/26/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5To/26/2012 z 24. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-05-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/51e0598d-5467-495d-95d2-ffd9ac5cf09c:7c2f660c-cdff-4788-8610-e23e976f3f9b"}, {"guid": "569ca3fd-b7a9-45a0-9e9f-7d883bdc2c6d:a636f17f-9298-48fd-9294-54816ced43fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Tk/4/2016", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 4Tk/4/2016 z 22. 3. 2017", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/569ca3fd-b7a9-45a0-9e9f-7d883bdc2c6d:a636f17f-9298-48fd-9294-54816ced43fd"}], "citovane_v": []}