{"guid": "ussr:f7c71688-8800-4cd0-b212-8e6152ff2c0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.592.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 592/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 592/2017 z 6. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 592/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.592.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-10-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f7c71688-8800-4cd0-b212-8e6152ff2c0b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.592.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.592.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.592.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 592/2017-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, a\n\n,\n\n,\n\nzastúpených advokátkou JUDr. Zuzanou Hancinovou, Bellova 3, Košice, ktorou namietajú\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Okresného súdu Košice II č. k. 10 C 204/2016-61 z 2. novembra 2016\nv spojitosti s uznesením Okresného súdu Košice II č. k. 10 C 204/2016-64 z 29. novembra\n2016, uznesením Okresného súdu Košice II č. k. 10 C 204/2016-69 z 9. decembra 2016\na uznesením Okresného súdu Košice II č. k. 10 C 204/2016-74 z 13. decembra 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n, a\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou\nJUDr. Zuzanou Hancinovou, Bellova 3, Košice, ktorou namietajú porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej len\n„okresný súd“) č. k. 10 C 204/2016-61 z 2. novembra 2016 v spojitosti s uznesením\nokresného súdu č. k. 10 C 204/2016-64 z 29. novembra 2016, uznesením okresného súdu\nč. k. 10 C 204/2016-69\n\nz\n\n9.\n\ndecembra\n\n2016\n\na\n\nuznesením\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč. k. 10 C 204/2016-74 z 13. decembra 2016 (ďalej spolu aj „napadnuté uznesenia\nokresného súdu“).\nZo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že okresný súd vedie pod sp. zn.\n10 C 204/2016 konanie o určenie otcovstva k plnoletému\n\n,\n\n(ďalej len „navrhovateľ“), proti domnelému otcovi\n, ktorý zomrel\n\nSťažovateľom (biologickým synom nebohého,\n\npozn.) ako tretím osobám nezúčastneným na konaní bolo podľa § 210 Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“) nariadené uznesením okresného súdu č. k. 10 C 204/2016-61\nz 2. novembra 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie z 2. novembra 2016“, pozn.) dostaviť\nsa na výzvu ustanoveného znalca na vyšetrenie a poskytnúť súčinnosť znalcovi pre účel\nurčenia pravdepodobnosti otcovstva pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.\nProti tomuto uzneseniu vydanému vyššou súdnou úradníčkou podali sťažovatelia\nvčas sťažnosti, o ktorých rozhodol okresný súd (sudkyňou, pozn.) uzneseniami\nč. k. 10 C 204/2016-64 z 29. novembra 2016 a č. k. 10 C 204/2016-69 z 9. decembra 2016\ntak, že sťažnosti zamietol s poukazom na vyšetrovaciu zásadu, ktorou je ovládané civilné\nmimosporové konanie o statusovej otázke otcovstva navrhovateľa. V odôvodnení týchto\nrozhodnutí okresný súd stručne poukázal na odôvodnenie uznesenia ústavného súdu\nč. k. IV. ÚS 78/03-11 z 24. apríla 2003, kde bol vyslovený názor, že oprávnenie\nvšeobecného súdu nariadiť znalecké dokazovanie (lekárske vyšetrenie, príp. krvná skúška)\nnemôže ovplyvniť názor účastníka o jeho potrebnosti či nevyhnutnosti. Zároveň okresný\nsúd vyjadril presvedčenie, podľa ktorého uvedené názory je potrebné a možné aplikovať\n\n2\n\naj na konanie o určenie otcovstva k plnoletému sťažovateľovi a účasť oboch plnoletých detí\nzosnulého domnelého otca je potrebná, aby bolo možné v čo najvyššej dosiahnuteľnej miere\nurčiť pravdepodobnosť biologického otcovstva zosnulého.\nUznesením okresného súdu č. k. 10 C 204/2016-74 z 13. decembra 2016 (vydané\nsudkyňou, pozn.) bolo zmenené napadnuté uznesenie z 2. novembra 2016 tak, že došlo\nk zmene spôsobu výkonu vyšetrenia a zmene znalca pre účel určenia pravdepodobnosti\notcovstva analýzou DNA na základe odberu biologického materiálu výterom z ústnej\ndutiny. Sťažovatelia boli v poučení napadnutého uznesenia poučení o tom, že „Proti tomuto\nuzneseniu nie je možné podať odvolanie (§ 357 CSP).“.\nSťažovatelia v sťažnosti namietajú okresným súdom uloženú povinnosť podrobiť\nsa vyšetreniu a poskytnúť vzorku svojho genómu ako zásah do telesnej integrity porušujúci\nich právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a zároveň odporujúci právu\nna spravodlivé súdne konanie. V tejto súvislosti argumentujú takto:\n«Sťažovatelia majú za to, že takýto zásah do ich základných práv je dôvodný jedine\nza splnenia podmienok uvedených v článku 8 bod 2 Dohovoru.\nV zmysle článku 8 bod 2 Dohovoru, „Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva\nzasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné\nv demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,\nhospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany\nzdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.“\nVychádzajúc z uvedeného sú sťažovatelia presvedčení, že v ich prípade nie je možné\nzasiahnuť do ich práva na rešpektovanie rodinného a súkromného života a že v tomto\nprípade sa nejedná o žiadnu z uvedených výnimiek.\n... jeho zákonná zástupkyňa neprejavila za života domnelého otca žiaden záujem\nna určení otcovstva k jej synovi, hoci jej v tom nič nebránilo po dobu až 20 rokov a teda\nnevyužila bezdôvodne všetky zákonné možnosti, vrátane určenia jeho otcovstva súdnou\ncestou prostredníctvom metódy analýzy ľudského genómu priamo od domnelého otca,\nt. j. v čase, keď bolo možné takmer s 99,99 % istotou určiť jeho otcovstvo. Rovnako\n\n3\n\ntak neučinil ani sám\n\npo dovŕšení svojej plnoletosti ešte počas života\n\ndomnelého otca. Súčasne takýto návrh nepodal ani sám označený domnelý otec...\nNavyše, na tak výrazný zásah do súkromia sťažovateľov, akým je analýza\nich genomu, nemôže postačovať to, že domnelý otec zomrel. Okresný súd v napadnutom\nuznesení vo svojom odôvodnení ani neuvádza, že otcovstvo nie je možné určiť inak,\na to najmä cestou svedeckých výpovedí.\nJe zrejmé, že génom sťažovateľov a génom ich otca nie sú úplne totožné, následkom\nčoho bude možné otcovstvo určiť len s istou mierou pravdepodobnosti. ... Úkony\nvykonávané na tretích osobách, akou sú v tomto prípade sťažovatelia, musia byť\nv primeranom pomere k závažnosti záujmu, ktorý sa tým sleduje - v tomto prípade záujmu\nna určení otcovstva - a k hodnote poznania, ktorú má priniesť. Ako to už uvádzame vyššie,\nhodnotou poznania v tomto prípade bude len menšia či väčšia pravdepodobnosť, avšak\nkaždopádne nižšia, ako keby sa ešte za života domnelého otca skúmal priamo jeho genóm.\nČo je však nepochybné je to, že akékoľvek možné určenie väčšej pravdepodobnosti\notcovstva domnelého otca by ako také veľkou mierou narušilo harmonické rodinné vzťahy\na nepochybne natrvalo negatívne zasiahlo do súkromného života oboch sťažovateľov.\nSťažovatelia majú za to, že v zmysle zásady proporcionality ochrany ich práva\nna súkromie vo vzťahu k výsledku poznania, možný výsledok nikdy nebude zodpovedať\nmiere zásahu do ich súkromia a preto vykonaním napadnutého uznesenia by bolo ich právo\nna rešpektovanie súkromného a rodinného života ( zásah do telesnej integrity)... porušené.\nNavyše vzhľadom k tomu, že... navrhovateľ v konaní o určenie otcovstva už nemá\nvzhľadom na svoj vek (21 rokov) v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa status dieťaťa...\nzávažnosť\n\njeho\n\nzáujmu\n\nna\n\nurčení\n\notcovstva\n\nneprevyšuje\n\nprávo\n\nsťažovateľov\n\nna rešpektovanie ich súkromného a rodinného života (zásah do telesnej integrity) podľa\nčlánku 8 Dohovoru ako aj článku 19 ods. 2 Ústavy SR.\n... skutočným cieľom celého konania o určenie otcovstva voči domnelému otcovi\nneb.\n\nby bolo v prípade určenia jeho väčšej pravdepodobnosti\n\niba nadobudnutie majetku, t. j. dedičského podielu\n\n,\n\nčo považujú obaja sťažovatelia za nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi.\nPoskytnutím preto svojho genómu zo strany sťažovateľov v prípade, ak by výsledkom\nbola hocijaká aj nízka pravdepodobnosť... by sťažovatelia vlastným konaním zhoršili svoje\n\n4\n\nprávne postavenie, k čomu ich súd nemôže nútiť, a preto sťažovatelia toto považujú\nza porušenie ich práva na spravodlivé súdne konanie ( spravodlivý proces) podľa článku 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nSúčasne je potrebné poukázať na to, že neexistujú a sťažovateľovi neboli poskytnuté\ndostatočné, resp. žiadne procesné záruky, a neexistuje žiaden zákonom ani rozhodnutím\nsúdu prísne vymedzený účel, na ktorý má byť - alebo by bola - vzorka jeho genómu použitá\na nebola určená ani doba, po ktorú by bola informácia z jeho genómu uchovávaná\nv databáze.\n... prvoradým cieľom konania o určenie otcovstva by malo byť najmä vytvorenie\nväzieb medzi rodičom a dieťaťom, udržiavanie ich vzájomného osobného kontaktu a najmä\npodieľanie sa rodiča na rozvoji a výchove dieťaťa hlavne počas jeho vývinu a formovania\njeho osobnosti. Je zrejmé, že v prípade možného určenia väčšej miery pravdepodobnosti\notcovstva domnelého otca by takýto stav už nebol nikdy zrealizovateľný.»\nNa\n\nzáklade\n\nargumentácie\n\nobsiahnutej\n\nv\n\nsťažnosti\n\nsťažovatelia\n\nnavrhujú,\n\naby ju ústavný súd prijal na ďalšie konanie a následne o nej nálezom rozhodol tak,\nže vysloví, že napadnutými uzneseniami okresného súdu došlo k porušeniu ich základných\npráv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru,\nnapadnuté uznesenia okresného súdu zruší a vec vráti na ďalšie konanie okresnému súdu\na prizná im úhradu trov konania v sume 468,51 €.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 46\nods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru uznesením okresného súdu\nč. k. 10 C 204/2016-61 z 2. novembra 2016\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t.j. na princípe subsidiarity.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\nProti napadnutému uzneseniu okresného súdu č. k. 10 C 204/2016-61 z 2. novembra\n2016 vydanému vyššou súdnou úradníčkou boli sťažovatelia podľa § 239 ods. 1 CSP\n\n6\n\noprávnení podať sťažnosť (čo aj využili), o ktorej rozhodol okresný súd sudkyňou tak,\nže sťažnosti boli zamietnuté. Právomoc okresného súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľov\nv danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 19 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 8 uzneseniami okresného súdu č. k. 10 C 204/2016-64 z 29. novembra\n2016 a č. k. 10 C 204/2016-69 z 9. decembra 2016 v spojení s uznesením č. k.\n10 C 204/2016-74 z 13. decembra 2016\nÚstavný súd sa pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sústredil\nna posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z už citovaného § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde totiž vyplýva, že jednou z úloh ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je aj posúdenie, či nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nZároveň ústavný súd považuje ešte pred posúdením opodstatnenosti tejto časti\nsťažnosti za žiaduce poukázať aj na skutočnosť, že vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\n(m. m. II. ÚS 1/95,\n\nII. ÚS 21/96).\n\nPreto\n\nnie\n\nje\n\nzásadne\n\noprávnený\n\npreskúmavať\n\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\n\n7\n\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať, resp. či v konaní pred všeobecným\nsúdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nSťažovatelia namietajú najmä, že im uložený príkaz okresným súdom podrobiť\nsa vyšetreniu pre účel odobratia biologického materiálu je takým zásahom do ich práva\nna súkromný a rodinný život (fyzickú integritu), ktorý v korelácii so sledovaným účelom\n(určenie otcovstva dospelého navrhovateľa po smrti domnelého otca) v konkrétnych\npodmienkach prípadu nie je proporcionálny, pretože nie je nevyhnutný, a teda ani\noprávnený (ďalej aj „kľúčová námietka“).\nV nadväznosti na túto (kľúčovú) námietku sťažovateľov ústavný súd poukazuje\nna relevantnú časť napadnutých uznesení z 29. novembra 2016, resp. 9. decembra 2016,\nv ktorej okresný súd predovšetkým uvádza:\n«11. Vo vzťahu k dôvodom uvádzaným v sťažnosti súd poukazuje na skutočnosť,\nže v tomto konaní ide o konanie upravené zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový\nporiadok (§ 104 a nasl.), v ktorom účastník nenesie dôkazné bremeno. Nemá dôkaznú\npovinnosť, pretože v mimosporovom konaní sa uplatňuje vyšetrovacia procesná zásada,\nktorej obsah realizuje v celom rozsahu súd tak, že je povinný zistiť skutočný stav veci (§ 35\nCMP). Súd je povinný a oprávnený v mimosporovom konaní vykonávať dôkazy nielen\nv rozsahu svojej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie\nskutočného stavu veci, ktoré nemôže závisieť od vôle účastníkov konania a ani od iných\nsubjektov. V celom rozsahu to platí aj v prípade, ak súd nariadi vykonanie takého dôkazu,\nktorý je výslovne upravený ako dôkazný prostriedok v Civilnom sporovom poriadku a to bez\nohľadu na to, či sa osobne týka účastníka alebo tretej osoby, ktorá ma v rámci tohto\n\n8\n\ndôkazného prostriedku povinnosť podrobiť sa znaleckému vyšetreniu, ak je to na podanie\nznaleckého posudku potrebné...\n12. K otázke nariadenia znaleckého dokazovania a povinnosti podrobiť sa povinnosti\nuloženej podľa § 210 CSP (predtým 127 ods. 3 O. s. p.) sa vyjadril aj Ústavný súd\nSlovenskej republiky v uznesení IV. ÚS 78/03-11 z 24. 4. 2003, 10 C/204/2016...\n„Oprávnenie všeobecného súdu nemôže ovplyvniť názor účastníka na to, či je alebo nie je\npotrebné jeho lekárske vyšetrenie, ktorým treba rozumieť také vyšetrovacie úkony,\nku ktorým patrí aj to, čo je uvedené vo výrokoch napadnutého uznesenia. Podstatou\nkaždého lekárskeho vyšetrenia je aj zásah do súkromného života a do nedotknuteľnosti\nosoby. Taký zásah však vykoná lekár a jeho postup pri vyšetrovaní nemôže byť v príčinnej\nsúvislosti s uznesením všeobecného súdu, ktoré je vydané za účelom zistenia skutkového\nstavu a za splnenia ústavných a zákonných predpokladov na jeho vydanie.“\n13. Uvedené podľa názoru súdu v tomto prípade platí aj vo vzťahu k povinnosti inej\ntretej osoby podrobiť sa znaleckému skúmaniu a povinnosti poskytnúť znalcovi súčinnosť\nv konaní o určenie otcovstva k plnoletému dieťaťu, v ktorom bolo vykonanie takéhoto\ndôkazu nariadené...\n14. Pri znaleckom dokazovaní je potrebná účasť obidvoch plnoletých detí zosnulého\n... tak, aby bolo v čo najvyššej miere možné zistiť pravdepodobnosť,\nči označená osoba je biologickým otcom navrhovateľa...»\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd zastáva názor, že napadnuté uznesenia\nokresného súdu o zamietnutí sťažností sťažovateľov a nariadení znaleckého dokazovania\nformou analýzy DNA nemožno vo vzťahu k spôsobu vysporiadania sa s kľúčovou\nnámietkou sťažovateľov považovať za arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené, napriek tomu,\nže sa javí ako stručné a vyúsťujúce do záveru o ich povinnosti poskytnúť okresnému súdu\npožadovanú súčinnosť pre účel určenia pravdepodobnosti otcovstva ich zosnulého otca\nk navrhovateľovi a konštatovania, že uloženie takejto povinnosti (podrobiť sa znaleckému\ndokazovaniu) aj tzv. tretej osobe je prípustné a upravené procesným právom.\nPodľa názoru ústavného súdu z hľadiska požiadavky rešpektovania proporcionality\nzásahu do fyzickej integrity sťažovateľov v korelácii so záujmom navrhovateľa určiť\n\n9\n\njeho biologického\n\notca\n\nv konaní\n\no určenie\n\notcovstva\n\nsa\n\nzáver\n\nokresného\n\nsúdu\n\no uprednostnení záujmu navrhovateľa nejaví z ústavného hľadiska za neakceptovateľný\na neudržateľný. Ústavný súd v tejto súvislosti zohľadnil aj skutočnosť, že kolidujúci záujem\nsťažovateľov na rešpektovaní ich fyzickej integrity, ktoré je súčasťou ich ústavou\na dohovorom garantovaného práva na súkromný a rodinný život, je napadnutými\nuzneseniami okresného súdu zasiahnutý v minimálnej miere, keďže okresný súd nariadil\nneinvazívny odber biologického materiálu výterom z ústnej dutiny.\nNa tomto skutkovom základe ústavný súd dospel k záveru, že napadnutými\nuzneseniami okresného súdu o nariadení znaleckého dokazovania analýzou DNA nedošlo\nk narušeniu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom navrhovateľa, ktorý sa domáha určenia\notcovstva a záujmom sťažovateľov na ochrane ich súkromia (m. m. III. ÚS 632/2015).\nK uvedenému záveru ústavný súd dospel napriek relevantnej skutočnosti, že v danom\nprípade je „v hre“ otcovstvo k dospelému navrhovateľovi (po smrti domnelého otca),\nt. j. v situácii, keď všeobecný záujem na ochrane práv navrhovateľa v konaní o určenie\notcovstva stratil časť svojej dôležitosti v porovnaní s obdobím, keď bol ešte dieťaťom\n(obdobne pozri napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Paulík\nproti Slovensku z 10. 10. 2006, č. 10699/05). Aj v dospelosti sa však otázka určenia\notcovstva zásadným spôsobom podieľa na utváraní osobnej identity a povedomia\njednotlivca, čo všeobecný súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil.\nK námietke sťažovateľov o tom, že v ich prípade okresným súdom zvolený procesný\npostup nebol nevyhnutný, ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že je vecou všeobecného\nsúdu, aby zvolil zo zákonom prípustných dôkazných prostriedkov ten, ktorý považuje\nza najvhodnejší pre zistenie takých skutočností, ktoré sú rozhodné pre posúdenie veci,\no ktorej je v súlade so zásadou zákazu odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae)\npovinný rozhodnúť. Do tohto zákonom poskytnutého priestoru na diskréciu všeobecného\nsúdu ústavný súd nemá dôvod ani oprávnenie zasahovať, resp. činnosť všeobecného súdu\nsvojím rozhodnutím nahrádzať.\n\n10\n\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti zohľadnil aj ďalšiu\nosobitosť posudzovanej veci spočívajúcej v tom, že domnelý otec (otec sťažovateľov)\nje toho času po smrti, a aj preto nemožno okresným súdom zvolený procesný postup\n(získanie vzorky DNA od dospelých biologických synov domnelého otca) za nerozumný\nči šikanózny a ani priečiaci sa zmyslu a účelu procesnej úpravy dokazovania. Ústavný súd\nsa stotožňuje s argumentáciou okresného súdu, podľa ktorej sťažovateľmi navrhovaný\ndôkazný prostriedok (výpovede svedkov) nie je v porovnaní s osvedčenou vedeckou\nmedicínskou metódou (odobratie vzorkou DNA) spôsobilý preukázať pravdepodobnosť\nbiologického otcovstva presvedčivejšie či objektívnejšie.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona ako zjavne neopodstatnenú.\nII.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami okresného súdu\nV súvislosti s námietkami sťažovateľov smerujúcimi proti porušeniu ich základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd konštatuje, že integrálnou súčasťou týchto práv\nje aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia a obsahuje odpovede, ktoré sú pre rozhodnutie v predmetnej\nveci rozhodujúce (m. m. III. ÚS 209/04, IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05, ako aj rozhodnutia\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994,\nséria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B;\nGeorgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998 atď.).\nV spojení s právom na ústavne konformné odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nústavný súd vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zdôrazňuje, že jeho\nsúčasťou jej aj právo každého účastníka konania na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne\n\n11\n\ninterpretovaná platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02). Tento právny názor možno\nnepochybne primerane vzťahovať aj na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V naznačených\nsúvislostiach ústavný súd navyše pripomína, že z jeho ústavného postavenia ústavného súdu\n(čl. 124 ústavy) vyplýva, že jeho prvoradou úlohou ochrana ústavnosti a nie ochrana\nzákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“).\nJe v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad\nnie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať\n(m. m. I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci\ns názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutých rozhodnutí. Ústavný súd\nvo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010), že právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry\npovažuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie\nje úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané\nskutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nVychádzajúc so záverov vyslovených v časti II.2 tohto uznesenia ústavný súd\nkonštatuje, že z obsahu napadnutých uznesení sa presvedčil, že okresný súd sa námietkami\nsťažovateľov zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovatelia v tomto\nkonaní dostali odpoveď na všetky podstatné otázky týkajúce sa ich námietok, a preto\npovažuje napadnuté uznesenia okresného súdu\n\nza\n\nkompatibilné s požiadavkami\n\nvyvoditeľnými zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV nadväznosti na už uvedené predbežné závery k námietkam sťažovateľov ústavný\nsúd poznamenáva, že jeho pozornosti neuniklo, že sťažovatelia v predmetnom konaní\no určenie otcovstva nevystupujú ako strana sporu, pričom povinnosť v ňom im bola uložená\n\n12\n\nlen ako tretej osobe nezúčastnenej na konaní. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje,\nže nimi namietané porušenie ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru možno posudzovať len vo vzťahu k tej časti konania okresného súdu,\nv ktorom rozhodoval o ich námietkach proti uloženej povinnosti podrobiť sa znaleckému\ndokazovaniu.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľov\naj v časti namietajúcej porušenie ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami okresného súdu odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uvedenými v sťažnosti (priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia a náhrada trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. októbra 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dieťa-určenie otcovstva (domnienky otcovstva)", "zásah, zasahovanie-oprávnené", "dokazovanie-dôkazné prostriedky", "ochrana súkromného a rodinného života", "kolízia základných práv a slobôd"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aa79a43d-f124-4787-86c4-09dc0c75be5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.632.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 632/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 632/2015 z 8. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-08", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.632.2015.1"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:0c8671e8-2ce2-475d-bba7-9088d97d74a2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/03 z 24. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-24", "citacie_n": 176, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c8671e8-2ce2-475d-bba7-9088d97d74a2"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "dce2d5d5-0ed8-49eb-990d-480ad788ddf9:5c262ef2-211c-4851-9812-68d11d811614", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2025:5124204634.11", "spisova_znacka": "9Pc/20/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 9Pc/20/2024 z 12. 11. 2025", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2025-11-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2025:5124204634.11"}, {"guid": "841eb5b2-e556-48a9-9c6a-e8c49c23cd90:c576fc90-35de-44a1-9cf8-574d1773f83b", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8715200814.40", "spisova_znacka": "12C/50/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/50/2015 z 11. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2025-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8715200814.40"}]}