{"guid": "ussr:a1f9d90b-25e3-46b9-8a05-6e3af8ba9503", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.610.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 610/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 610/2017 z 12. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 610/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.610.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-10-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a1f9d90b-25e3-46b9-8a05-6e3af8ba9503", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.610.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.610.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.610.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 610/2017-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. októbra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc.,\nNezábudková 22, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1\nListiny\n\nzákladných\n\npráv\n\na\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu v\n\nBratislave\n\nsp. zn. 4 Co 793/2014 z 31. mája 2017 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava II\nsp. zn. 8 C 124/2009 zo 7. apríla 2014, ako aj porušenie jej základného práva podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 C 124/2009 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 Co 793/2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n11. septembra 2017 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“),\n\nzastúpenej\n\nadvokátom\n\nJUDr.\n\nMariánom\n\nŠevčíkom,\n\nCSc.,\n\nNezábudková 22, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Co 793/2014\nz 31. mája 2017 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a rozsudkom Okresného\nsúdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 8 C 124/2009 zo 7. apríla 2014\n(ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“), ako aj porušenie jej základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n8 C 124/2009 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 793/2014.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že mestská časť Bratislava-Ružinov\n(ďalej len „žalobkyňa“) sa domáhala žalobou proti sťažovateľke určenia, že k prechodu\nnájmu bytu na sťažovateľku nedošlo. Konanie bolo vedené okresným súdom\npod sp. zn. 8 C 124/2009.\nSťažovateľka je bývalou manželkou pôvodného nájomcu sporného bytu, nebohého\n. Sťažovateľka na rozdiel od žalobkyne je toho názoru, že nájomný vzťah\nzaložený rozhodnutím o pridelení bytu č.\n\nz 19. októbra 1990 prešiel po smrti\n\nna ňu.\nRozsudkom okresného súdu sp. zn. 8 C 124/2009 zo 7. apríla 2014 súd prvej\ninštancie určil, že k prechodu nájmu bytu č.\npo zomrelom\n\nna\n\nposchodí na\n\nna sťažovateľku nedošlo. Súd prvej inštancie bol toho\n\nnázoru, že sťažovateľka s nebohým\n\nneviedla v danom byte spoločnú\n\ndomácnosť v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka, keďže spoločnú domácnosť opustila\npo rozvode manželstva, a teda nemohla uhrádzať náklady na spoločné potreby s nájomcom.\nSúd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná (sťažovateľka) ako bývalá manželka nemá\nžiaden právny nárok na byt, ktorého prechod nájmu je v danom prípade sporný, pretože\nnežila so zosnulým nájomcom v spoločnej domácnosti v čase jeho smrti a ani dlhšiu dobu\npredtým.\n\n2\n\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu sťažovateľka podala odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 4 Co 793/2014 z 31. mája 2017 tak,\nže odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil a priznal žalobkyni nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nSťažovateľka trvá na tom, že s nebohým nájomcom a ich synom žila tri roky pred\njeho smrťou v spoločnej domácnosti. Poukazuje na to, že nebohý požíval alkoholické\nnápoje a psychicky a fyzicky ju týral. Syn sťažovateľky dával otcovi peniaze na nájom\na spolu so sťažovateľkou si mysleli, že otec nájomné aj hradí, čo však nebola pravda, lebo\nnebohý peniaze použil na automaty, o čom sa oni dozvedeli až neskôr od svedkov. Dlžnú\nsumu nájomného po smrti\n\nuhradila sťažovateľka.\n\nSťažovateľka sa domáha, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\n, na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave,\nsp. zn.: 4 Co/793/2014-115 zo dňa 31. 05. 2017, ktorým Krajský súd v Bratislave potvrdil\nrozhodnutie Okresného súdu Bratislava II. 8 C/124/2009-90 zo dňa 07. 04. 2014, porušené\nbolo.\n2. Postupom Krajského súdu v Bratislave, Okresného súdu Bratislave II. bolo\nporušené základné právo sťažovateľky, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\na to rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 4 Co/793/2014-115 zo dňa\n31. 05. 2017, ktorým Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie Okresného súdu\nBratislava II. 8 C/124/2009-90 zo dňa 07. 04. 2014.\n3. Postupom Krajského súdu v Bratislave, Okresného súdu Bratislave II. boli\nporušené základné právo sťažovateľky, podľa čl. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a to rozhodnutím\nKrajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 4 Co/793/2014-115 zo dňa 31. 05. 2017, ktorým\nKrajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II. 8 C/124/200990 zo dňa 07. 04. 2014.\n\n3\n\n4. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 4 Co/793/2014-115 zo dňa\n31. 05. 2017 a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II. sp. zn.: 8 C/124/2009-90 zo dňa\n07. 04. 2014 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava II na nové rozhodnutie.\n5. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa úvahy\nÚstavného súdu Slovenskej republiky.\n6. Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd\nv Bratislave povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky: JUDr. Marián\nŠevčík, CSc., advokát, Nezábudkova 22, 821 01 Bratislava.“\nII.\nÚstavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127\nods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú\nporušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd.\nÚstavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n\n4\n\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46\nods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny rozsudkom okresného súdu\nsp. zn. 8 C 124/2009 zo 7. apríla 2014 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť (a aj domáhal) využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy\npred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku\nprávomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu mohla sťažovateľka podať odvolanie\n(čo aj využila), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc\nkrajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Vychádzajúc\nz uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\n\n5\n\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46\nods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 4 Co 793/2014 z 31. mája 2017 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\nPri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil\nna posúdenie, či nie je zjavne neopodstatnená. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde totiž\nvyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či\ntáto nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nEšte pred preskúmaním sťažnostnej argumentácie sťažovateľky ústavný súd považuje\nza žiaduce poukázať na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje,\nže vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou\nani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať,\nresp. či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\n\n6\n\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nPodstata sťažnostnej argumentácie sťažovateľky je založená na odlišnom hodnotení\nvykonaného dokazovania všeobecnými súdmi z pohľadu posúdenia prechodu nájmu\nz nebohého\n\nna sťažovateľku z dôvodu zdieľania spoločnej domácnosti\n\npo zákonom ustanovenú dobu.\nÚstavný súd sa oboznámil s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu,\nktorý tvorí prílohu sťažnosti. V relevantnej časti napadnutého rozsudku krajského súdu sa\nuvádza:\n«Prechod práva nájmu bytu nastáva priamo zo zákona (§ 706, ods. 1 Občianskeho\nzákonníka) a nevyžaduje sa naň žiadna dohoda medzi nájomcom, na ktorého prešlo právo\nz osoby pôvodného nájomcu, a prenajímateľom. Osoba, ktorá vstupuje zo zákona\ndo všetkých práv a povinností spojených s nájmom bytu, vstupuje teda do nájomnej zmluvy.\n... V danom prípade žalobca svoje právo na podanie predmetnej určovacej žaloby\nvyužil počas plynutia vyššie uvedenej prekluzívnej lehoty, a to i po jej stránke subjektívnej\ni objektívnej, a tak potom správne súd prvej inštancie realizoval navrhnuté dokazovanie\nza účelom zistenia, či u žalovanej došlo alebo nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov\npre prechod nájmu bytu č. 29 v Bratislave na Jašíkovej ul. č. 18.\nV danom prípade bolo nesporné, že výlučným nájomcom predmetného bytu bol\n, ktorý dňa 27. 03. 2007 zomrel. Nešlo o byt v spoločnom nájme manželov\na v spoločnej domácnosti so zosnulým nájomcom nežili osoby uvedené v prvej vete\nust. § 706 ods. 1 OZ. Do úvahy teda môže prichádzať aplikácia druhej vety uvedeného\nustanovenia, ak došlo k naplneniu jej zákonných predpokladov, ktorými sú, že nájomcami sa\nstávajú ti, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo boli na neho\nodkázaní výživou, ak s nim žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou\na nemajú vlastný byt.\nPokiaľ ide o osobu žalovanej je zrejmé, že táto nebola svojou výživou odkázaná\nna zomr.\n\n, zákonným predpokladom pre prechod nájmu predmetného bytu\n\nna jej osobu preto je, že počas doby troch rokov pred jeho smrťou viedla s ním spoločnú\n\n7\n\ndomácnosť a o túto sa i starala, keď odvolací súd má za to, že podmienka absencie\nvlastného bytu žalovanou je daná. Z dikcie príslušného zákonného ustanovenia teda\nvyplýva. že vedenie spoločnej domácnosti s osobou zosnulého nájomcu nepostačuje,\nkeď relevantnou skutočnosťou je starostlivosť o túto domácnosť.\nSpolužitie v byte neznamená automaticky, že je členom domácnosti, pretože pod touto\nsa rozumie skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve všetkých tých osôb. ktoré\nprispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopnosti a každá\nz nich si ďalej obstaráva v rámci spoločenstva to, čo potrebuje, a pritom pomáha\naj ostatným. Je potrebné, aby podľa potrieb sa členovia spoločnej domácnosti podieľali\nna všetkých výhodách tohto spoločenstva, či už ide o stravovanie, bývanie, ošatenie, zábavu.\nVedenie spoločnej domácnosti nezakladá len spoločné hradenie nájomného, nákladov\nna plyn, elektrinu a iných platieb spojených s užívaním bytu, ak inak každý z nich žije\nna svoj účet a k ostatným nemá bližší vzťah a spotrebnú spolupatričnosť. Základným\nznakom zákonného pojmu domácnosť je, že musí ísť o spotrebné spoločenstvo trvalej\npovahy, keď trvalosť vzťahu je daná vtedy, keď existujú objektívne zistené skutočnosti, ktoré\nsvedčia o úmysle viesť takéto spoločenstvo trvale a nie len na prechodnú dobu z dôvodu\nakejkoľvek nutnosti.\nOdvolací súd hodnotí ako nepreukázané, že by žalovaná so zosnulým nájomcom\nviedli spoločnú domácnosť v tzv. spotrebnom spoločenstve, a že by\nprispievali na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností, keď bývanie\nv jednom byte samo o sebe nezakladá vedenie spoločnej domácnosti. Taktiež nemal\nza preukázanú trvalú vôľu zomrelého a žalovanej viesť spoločnú domácnosť, keď ostatné\nargumenty žalovanej hodnotí ako irelevantné.\nV sporovom konaní, o ktoré ide i v prejednávanej veci, platí zásada dispozičná\na prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie\ndôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží\nzásadne na nich a ukladá im označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu\nmá teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení.\nK splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá zo strán sporu. Rozsah a konkrétnu podobu\ndôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná.\n\n8\n\nVykonaným dokazovaním nedošlo k preukázaniu vedenia spoločnej domácnosti\nžalovanej so zomrelým nájomcom bytu č.\nč.\n\nnachádzajúcom sa\n\nna\n\na k preukázaniu starostlivosti žalovanej o túto domácnosť vo svetle vyššie uvádzaných\n\nprávnych argumentov, keď došlo len k tvrdeniu žalovanej o tom, že v predmetnom byte\nbývala a nikdy ho natrvalo neopustila, rovnako k eventuálnej participácii žalovanej\nna hradení nákladov za užívanie bytu, nedošlo však k preukázaniu vedenia spoločnej\ndomácnosti so spotrebným charakterom.\nKľúčovým pojmom spoločnej domácnosti, ktorá je legálne definovaná v zákonnom\nust. § 115 Občianskeho zákonníka, je trvalé spolužitie. Trvalé spolužitie nie je však dané\ndĺžkou faktického trvania, ale zhodou úmyslu všetkých zúčastnených osôb trvalé spolu žiť.\nDruhým faktorom je spoločné uhrádzanie nákladov. Potrebná je účasť všetkých subjektov\nna krytí všetkých nákladov potrebných na chod spoločnej domácnosti. Poslednou\npodmienkou na získanie nájomného práva k bytu spolužijúcou osobou je. že táto osoba sa\nmusela starať o spoločnú domácnosť (alebo musela byť výživou odkázaná). Keďže všetky\npodmienky musia byť splnené súčasne, implicitne sa dá vyvodiť povinnosť spolužijúcej\nosoby prispievať jednak finančne, ale aj inak. Je pri tom vylúčené, aby jedna fyzická osoba\nbola členom dvoch domácností. Inú ako spoločnú domácnosť s nájomcom teda nemôže\nviesť. Splnenie uvedenej podmienky žalovaná v konaní pred súdom prvého stupňa\nnepreukázala ani v rovine tvrdenia, rovnako táto podstatná okolnosť nie je obsahom jej\nodvolacích argumentov. V rámci preskúmavaného konania nebolo preukázané ani len\nfaktické spolužitie žalovanej so zomrelým nájomcom po dobu troch rokov pred jeho smrťou\ns úmyslom oboch žiť takto natrvalo. Starostlivosť žalovanej o spoločnú domácnosť prípadne\nvedenú so zosnulým nájomcom vo vyššie uvedenej intenzite nebola preukázaná. Irelevantný\nje potom aj odvolací argument žalovanej o tom, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne\nvzhľadom na prebiehajúce konanie pred Okresným súdom Bratislava II o povinnosti\nžalobcu uzavrieť so synom žalovanej zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu,\nkeď rozhodnutím v danej veci by k preukázaniu zákonných predpokladov pre prechod\nnájmu predmetného bytu na žalovanú nedošlo. Za nepodstatnú vyhodnotil potom i zrejmú\nnesprávnosť v písaní vyskytnutú sa pri vyhotovovaní písomného rozhodnutia spočívajúcu\nv nesprávnom uvedení pojmu „medzitýmny rozsudok“ v prvej časti písomne vypracovaného\nrozhodnutia, keď v zmysle vyhláseného rozhodnutia na pojednávaní konanom\n\n9\n\ndňa 07. 04. 2014 bol správne vyhlásený rozsudok čiastočný, keďže nedošlo k rozhodnutiu\no základe nároku, ale len k rozhodnutiu o časti uplatneného nároku, keďže žalobca sa\npodanou žalobou spolu s požadovaným určením domáha i vypratania žalovanej. Odvolací\nsúd však nepovažoval za potrebné vydávať k napadnutému rozhodnutiu opravné uznesenie,\nkeďže použité ustanovenie § 152 ods. 2 OSP pojmy „medzitýmny“ a „čiastočný“ rozsudok\nnepoužíval a uvedené pojmy boli (a sú) len zaužívaným výsledkom súdnej praxe.»\nZ napadnutého rozsudku krajského súdu je zrejmé, že rozhodoval o odvolaní\nsťažovateľky, pričom sa zaoberal posúdením otázky zdieľania spoločnej domácnosti\ns nebohým bývalým manželom sťažovateľky. Krajský súd, držiac sa ustálenej rozhodovacej\npraxe, podal jasný a logický výklad pojmu spoločná domácnosť v zmysle § 115\nObčianskeho zákonníka a v intenciách tohto výkladu posúdil vykonané dôkazy a dospel\nk záveru o nepreukázaní vedenia spoločnej domácnosti medzi sťažovateľkou a nebohým\n, bývalým manželom sťažovateľky. Na základe citovanej časti\nnapadnutého rozsudku možno konštatovať, že krajský súd sa ústavne akceptovateľným\nspôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré tvorili podstatu sporu medzi\nžalobcom a sťažovateľkou, keďže jeho odôvodnenie je zrozumiteľné a logické a v nijakom\nprípade ho nemožno považovať za svojvoľné. Krajský súd jasne vysvetlil, prečo je toho\nnázoru, že sťažovateľka a nebohý\nrokov pred smrťou\n\nneviedli spoločnú domácnosť po dobu troch\n. Za týchto okolnosti nemožno mať z ústavného hľadiska\n\nžiadne výhrady proti spôsobu, akým krajský súd (a pred ním okresný súd) interpretoval\na aplikoval príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka o prechode práva nájmu bytu.\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi obsahom základného\npráva na súdnu ochranu a obsahom napadnutého rozsudku krajského súdu neexistuje taká\npríčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti reálne\nmohol dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n10\n\nII.3 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48\nods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 124/2009\na postupom krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 793/2014\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2\nústavy postupom okresného súdu a postupom krajského súdu, sťažovateľka neuvádza nijakú\nargumentáciu, ktorá by odôvodňovala porušenie tohto základného práva. Netvrdí, že súdy\no jej veci rozhodovali neprimerane dlho bez možnosti verejnosti zúčastniť sa na prejednaní\nveci a bez jej prítomnosti, a netvrdí ani, že by nemala možnosť vyjadriť sa k dôkazom\nvykonaným v konaní.\nZ uvedeného dôvodu je zrejmé, že medzi napadnutými rozhodnutiami všeobecných\nsúdov a sťažovateľkou označeným základným právom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy niet\nnijakej príčinnej súvislosti, ktorá by mohla založiť dôvod na vyslovenie jeho porušenia.\nTáto skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie tejto sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej.\nNavyše, ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že nedostatok\nodôvodnenia sťažnosti vyvoláva významné procesné dôsledky. Je totiž základnou\npovinnosťou každého sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého\nvyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania\nskutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty\na právne posúdenie predloženého sporu. Subjektívny názor sťažovateľa o porušení ním\noznačených práv nie je dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému\nporušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely\nprijatia sťažnosti na ďalšie konanie. Táto časť sťažnosti sťažovateľky neobsahuje\nkvalifikované odôvodnenie, t. j. podstatnú náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona\no ústavnom súde (m. m. IV. ÚS 359/08), čo zakladá dôvod pre jej odmietnutie aj\npre nesplnení zákonom predpísaných náležitostí.\n\n11\n\nNa základe uvedeného ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú, ako aj z dôvodu nesplnenia zákonom\npredpísaných náležitostí.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu,\naby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky uplatnených v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. októbra 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "spoločná domácnosť", "nájom a podnájom", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:df33ff14-cd91-4fda-899e-990de560ebcb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 359/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 359/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 221, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:df33ff14-cd91-4fda-899e-990de560ebcb"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "311d7257-ed54-42ef-b339-c93d45ee34a5:0676b362-eedb-4461-9693-c0920e4b8d8f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1209208991.1", "spisova_znacka": "4Co/793/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/793/2014 z 30. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1209208991.1"}], "citovane_v": [{"guid": "c6bae35c-71b0-4983-a71d-8147166055a2:5320bedc-a1e4-4757-bc55-fcda4555b87b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6120410230.1", "spisova_znacka": "8Cdo/22/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/22/2024 z 31. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6120410230.1"}, {"guid": "08bdd88d-3d78-45f5-9e6b-4dc3f0f9dd79:72534173-2b8e-40d6-aca5-dc39a49aa208", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1217209894.2", "spisova_znacka": "16Co/258/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/258/2018 z 12. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-11-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1217209894.2"}]}