{"guid": "ussr:3a4c717a-3aac-452c-966a-91be09f08a46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.842.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 842/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 842/2016 z 10. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. novembra 2016, sp. zn. II. ÚS 842/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.842.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-11-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3a4c717a-3aac-452c-966a-91be09f08a46", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.842.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.842.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.842.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 842/2016-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\nzastúpených advokátom JUDr. Danielom Šintajom, Majerská cesta 96, Banská Bystrica,\nvo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 11 C 116/2003 z 5. apríla\n2016 a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7 Co 195/2016 z 30. júna 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n,\n,\n\nodmieta.\n\n,\na\n\n,\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n19. októbra 2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„sťažovatelia“),\n\nzastúpených\n\nadvokátom\n\nJUDr. Danielom Šintajom, Majerská cesta 96, Banská Bystrica, vo veci namietaného\nporušenia ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 11 C 116/2003 z 5. apríla 2016 (ďalej len „uznesenie okresného\nsúdu“) a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Co 195/2016\nz 30. júna 2016 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) a 7. novembra 2016 mu bolo\ndoručené doplnenie sťažnosti, ktorým sťažovatelia predložili ústavnému súdu vo fotokópii\nuznesenie okresného súdu a uznesenie krajského súdu s vyznačenou doložkou\nprávoplatnosti.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa návrhom na začatie konania voči odporcom\n1. až 7. (ďalej len „odporcovia“) domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi\nparciel registra „C“ č.\n\nv katastrálnom území\nďalej len „nehnuteľnosti“).\n\nSťažovatelia v sťažnosti ďalej uvádzajú, že „[v] konaní bola vec právoplatne\nukončená Rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 16. 4. 2014, č. k. 7 Co 368/2013,\nktorým odvolací súd potvrdil Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa\n5. 4. 2013, č. k. 11 C 116/2003, ktorý žalobu v plnom rozsahu zamietol.\n\n2\n\nPo skončení konania vo veci samej sa následne rozhodovalo o trovách súdneho\nkonania, pričom o trovách konania bolo právoplatne rozhodnuté Uznesením Okresného\nsúdu v Liptovskom Mikuláši zo dňa 5. 4. 2016, č. k. 11 C116/2003, ktoré bolo potvrdené\nUznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 6. 2016, č. k. 7 Co/95/2016.\nVyššie uvedeným právoplatným Uznesením Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši\no náhrade trov konania boli sťažovatelia zaviazaní zaplatiť právnemu zástupcovi\nžalovaných trovy konania vo výške 13.039,51 €. Prvostupňový, ako aj odvolací súd, pri\nsvojich rozhodnutiach o trovách konania vychádzali z pomeru úspechu účastníkov vo veci\nsamej, pričom skonštatovali, že pri určení tarifnej hodnoty advokáta žalovaných sa musí\nvychádzať zo znaleckého posudku č. 44/2012 vyhotoveného dňa 12. 12. 2012 znalcom\na vo veci neboli zistené žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre\nktoré by súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania alebo ich\npriznal len sčasti.“.\nSťažovatelia namietajú, že „Okresný súd, ako aj odvolací súd, vo veci náhrady trov\nkonania nesprávne posúdili okolnosti osobitného zreteľa podľa § 150 OSP, najmä\ns ohľadom na nesprávny procesný postup súdu a s tým súvisiaci dlhotrvajúci súdny spor\na rovnako nesprávne posúdili aj spôsob určenia tarifnej odmeny advokáta v zmysle\nVyhlášky č. 655/2004 Z. z.“.\nK namietanému nesprávnemu posúdeniu okolností osobitného zreteľa podľa § 150\nObčianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania všeobecných súdov\n(ďalej aj „OSP“) sťažovatelia uvádzajú, že „[a]j keď ustanovenie § 150 ods. 1 OSP\nje výnimočným ustanovením vo vzťahu k zásade uvedenej v § 142 ods. 1 OSP, toto\nustanovenie umožňuje presadiť aplikáciu ustanovenia § 1 OSP, teda zabezpečiť spravodlivú\nochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, čo aplikácia zásady zodpovednosti\nza výsledok vždy neumožňuje. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon\nuspel, znáša svoje náklady sám, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom\nna existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním\nsa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod.“.\n\n3\n\nSťažovatelia uvádzajú, že osobitné okolnosti uplatnenia ich nároku spočívali v tom,\nže „[ž]alovaní... od počiatku aktívne popierali vlastnícke a užívacie právo žalobcov, pričom\nneustále poukazovali na údajnú nesprávnu grafickú identifikáciu parciel a poukazovali na\npôvodný pozemnoknižný stav. Aj z vyjadrenia Správy katastra Liptovský Mikuláš zo dňa\n11. 5. 2009 vyplýva, že v grafickej identifikácii parciel boli nezrovnalosti. Žalovaní ďalej\npopierali, žeby parcely\n\nboli čo aj len sčasti tvorené pôvodnou parcelou\n\n. Vzhľadom k tomuto postoju odporcov a nezrovnalostiam v grafickej\nidentifikácii celý spor vznikol. Mám za to, s prihliadnutím na správanie sa žalovaných, tým\nže žalobcom bránili v užívaní predmetných nehnuteľností a namietali identifikáciu parciel,\nteda namietali de facto samotné vlastníctvo žalobcov, že práve správanie žalovaných bolo\npríčinou vzniku súdneho sporu. Poukazujem, že počas celého konania žalovaní tvrdili, že\ndaný pozemok, ktorý užívajú, nie je pozemkom patriacim sťažovateľom. Táto skutočnosť\nvšak bola v súdnom konaní vyvrátená, nakoľko vyplynulo, že časť parcely\nparcely\n\na časť\n\n, ktoré v skutočnosti užívajú žalovaní, sú súčasťou parcely\n, ktorú vlastnia podľa zápisu v katastri nehnuteľností žalobcovia.“.\n\nA ďalej dodávajú, že „[ž]aloba bola zamietnutá len z dôvodu, že nakoľko už je dané\nvlastnícke právo žalobcov vyplývajúce zo stavu E KN nie je daný naliehavý právny záujem\nna určení, že žalobcovia sú vlastníkmi parciel v stave\nje identická s\n\na\n\n“.\n\nOsobitne sťažovatelia poukazujú na to, že ku „konštatácii nedostatku naliehavého\nprávneho záujmu súd dospel po 10 rokov od začatia súdneho konania, po vykonaní\nmnožstva úkonov a vykonaní množstva dôkazov, ktoré sa ukázali, že boli v konaní vykonané\núplne zbytočne“.\nK určeniu tarifnej odmeny advokáta pri výpočte trov právneho zastúpenia\nsťažovatelia uvádzajú, že „[p]rvostupňový súd, ako aj súd odvolací, skonštatovali, že tento\nznalecký posudok, aj keď vyhotovený dňa 12. 12. 2012 a doručený súdu až dňa 23. 7. 2014,\nje určujúcim pre určenie tarifnej odmeny advokáta. Odvolací súd skonštatoval, že ak znalec\n\n4\n\npostupoval v súlade s Vyhláškou č. 492/2004 Z. z. a žalobcovia nijako nespochybnili tento\nznalecký posudok, tak nemá pochybnosti o správnosti určenia hodnoty predmetu sporu.“.\nV tejto súvislosti zdôrazňujú, že «hodnota sporu bola určená na začiatku sporu\na to na základe oznámenia žalobcov, ktorí určili na výzvu súdu hodnotu sporu vo výške\n15.000.-- Sk. Voči tomuto určeniu hodnoty sporu nemal námietky žiaden z účastníkov\nkonania /teda ani žalovaní/ a ani samotný súd. Súd nepožadoval k určeniu hodnoty sporu\nod žalobcov znalecký posudok, teda sa jednalo o skutočnosť, ktorá nebola v konaní\nsporná.“, a dodávajú, že „za tarifnú hodnotu na určenie sadzby tarifnej odmeny\nje rozhodujúca hodnota sporu /cena veci/ určená pri začatí poskytovania právnej služby.\nPodľa súdu právna služba začala byť poskytovaná v roku 2008. V roku 2008 však bola\nhodnota sporu stanovená výlučne na základe oznámenia žalobcov vo výške 15.000,- Sk.\nAž do 23.7.2014 táto hodnota sporu /hodnota veci/ nebola sporná a nebola žiadnym\ndôkazom spochybnená.».\nSťažovatelia v súvislosti s určením hodnoty sporu konštatujú, že „[n]akoľko súd\nnemal žiadny iný doklad /okrem oznámenia žalobcov/ preukazujúci hodnotu sporu /tarifnú\nhodnotu/ ku dňu začatia poskytovania právnej služby, mal vychádzať z hodnoty sporu\nurčenej na začiatku konania, určenej žalobcami, ktorá bola určená týmto spôsobom\naj v čase začatia poskytovania právnej služby /v roku 2008/, vo výške 15.000,- Sk“.\nNa základe týchto skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľov, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, Uznesením Okresného súdu Liptovský\nMikuláš zo dňa 5. 4. 2016, č. k. 11 C 116/2003-594 a Uznesením Krajského súdu v Žiline\nzo dňa 30. 6. 2016, č. k. 7 Co 195/2016-634 porušené bolo.\n2. Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 5. 4. 2016, č. k.\n11 C 116/2003-594 a Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 6. 2016, č. k.\n7 Co/95/2016-634 sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n5\n\n3. Okresný súd Liptovský Mikuláš a Krajský súd Žilina sú povinní spoločne\na nerozdielne uhradiť sťažovateľom trovy konania v sume 160,16 € (2 x úkon á 71,50 /50 %\nz 143,-- €/ € + 2 x 8,58 € paušál) x 6 klientov, celkom 960,96 €, na účet jeho právneho\nzástupcu − advokáta, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré\nnemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým\nzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania.\n\n6\n\nII.1 K namietanému porušeniu sťažovateľmi označených práv napadnutým\nuznesením okresného súdu\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,\nmusí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.\nIV. ÚS 115/07).\nSťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie svojich práv napadnutým uznesením\nokresného súdu; okresný súd svojím uznesením zaviazal sťažovateľov na úhradu trov\nprávneho zastúpenia v sume 13 039,51 €.\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovatelia využili svoje právo podať proti\nuzneseniu okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť\nkrajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľov v danom prípade\nvylučuje právomoc ústavného súdu.\nVzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej\nprávomoci.\n7\n\nII.2 K namietanému porušeniu sťažovateľmi označených práv napadnutým\nuznesením krajského súdu\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno\npovažovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať\npo jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03,\nIII. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07, III. ÚS 214/2010).\nSťažovatelia nesúhlasia s právnym názorom krajského súdu, že v konaní neboli\nzistené žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by všeobecné súdy nemali\nsťažovateľov zaviazať na náhradu trov právneho zastúpenia.\nSťažovatelia sa prostredníctvom svojich námietok snažia dosiahnuť iné právne\nposúdenie okolností hodných osobitného zreteľa (§ 150 OSP), ktoré podľa ich názoru\nspočívajú v nesprávnom procesnom postupe všeobecných súdov a s tým súvisiacim\ndlhotrvajúcim súdnym sporom, a tiež iné právne posúdenie spôsobu určenia tarifnej odmeny\nadvokáta.\nPodľa § 142 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu\ntrov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý\nvo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Aj\nkeď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov\nkonania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia\nzáviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba\ntarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.\nPodľa § 150 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne\nnáhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,\nči účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri\n8\n\nprvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti\na dôkazy uplatniť. Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,\nmôže ich súd nepriznať alebo znížiť.\nKrajský súd v tejto súvislosti uvádza, že „[n]ásledne rozhodol okresný súd o trovách\nkonania v súlade s pokynmi odvolacieho súdu napadnutým uznesením tak, že pri určovaní\nnáhrady trov konania vychádzal z hodnoty nehnuteľností, ktoré boli ocenené podľa\nznaleckého posudku č. 44/2012 a nie podľa navrhovateľmi laicky oceneným (20 Sk za m2)\nodhadom nehnuteľností uvedenom pri podaní návrhu na začatie konania v roku 2003. Ďalej\npri rozhodovaní o výške trov postupoval podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., podľa ktorej je\npre stanovenie tarifnej odmeny za úkony právnej služby podľa § 10 ods. 2 tejto vyhlášky\npodstatnou cena veci určená pri začatí poskytovania právnej služby. Aj napriek tomu, že\nboli právne služby odporcom poskytované až od roku 2008, posúdil znalecký posudok\nč. 44/2012 z roku 2012 ako právne relevantný základ pre výpočet trov právneho zastúpenia.\nNavrhovatelia počas konania súdu nepredložili iný vhodný dôkaz na spochybnenie ceny\npredmetných nehnuteľností určenej podľa znaleckého posudku č. 44/2012, pričom súd ich\nna takúto možnosť vyzval.\nĎalej okresný súd v napadnutom uznesení riešil možnosť aplikácie § 150 ods. 1\nO. s. p., kedy by bolo možné trovy súdneho konania učiť na základe dôvodov hodných\nosobitného zreteľa. Preskúmaním súdneho spisu zistil, že na takýto postup nie sú splnené\nzákonné podmienky a následným dôsledným odôvodnením postup podľa § 150 ods. 1\nO. s. p. neaplikoval a o trovách konania rozhodoval podľa § 142 O. s. p...\nPodľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v predloženej právnej veci\nv dostatočnom rozsahu odôvodnil svoje rozhodnutie a predložil jasné a zrozumiteľné\nargumenty, na základe ktorých zvolil daný postup. V rámci dvojinštančného súdneho\nkonania, pokiaľ tvoria rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie jednotu, je nadbytočné,\naby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu\nprvej inštancie. Krajský súd sa v súvislosti s vyššie uvedeným v celom rozsahu stotožňuje\ns vecnou správnosťou záverov okresného súdu a v konkrétnostiach na ne odkazuje (§ 219\nods. 2 O. s. p.).\n\n9\n\nPre úplnosť k námietke, že mal byť aplikovaný § 150 ods. 1 O. s. p. poukazuje\nna dlhodobo kreovanú a pomerne jednotnú judikatúru týkajúcu sa používania okolností\nhodných osobitného zreteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 28. 05. 2012,\nsp. zn. 4 Cdo 101/2012, o použití § 150 ods. 1 O. s. p. uvádza, že musí ísť o celkom\nvýnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležité odôvodnený. Výnimočnosť môže\nspočívať lak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.\nPri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné,\nmajetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré\nviedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Úvaha súdu, že ide\no výnimočný prípad a sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z\nposúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 O. s. p. preto nemožno\nvykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade\ntrov konania z neho vychádzať; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v\nrozhodnutí aj náležíte odôvodnený. Z hľadiska aplikácie ustanovenia § 150 O. s. p. je preto\npotrebné posúdiť celý komplex okolností, relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov\nkonania podľa uvedeného zákonného ustanovenia.\nOdvolací súd sa plne stotožňuje s pomerne obšírne a dostačujúco odôvodneným\nnázorom okresného súdu, podľa ktorého sa v danej právnej veci nejednalo o konanie,\nktorého okolnosti by bolo potrebné a možné posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa.\nČo sa týka námietky použitia znaleckého posudku č. 44/2012 z roku 2012 pre určenie\nhodnoty nehnuteľností, odvolací súd sa taktiež plne stotožňuje s rozhodnutím okresného\nsúdu a v konkrétnostiach naň odkazuje. Na porovnanie obdobného procesného rozhodnutia\no určení hodnoty nehnuteľností poukazuje odvolací súd na Uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo/268/2013 zo dňa 22. 10. 2014. V konaní\npredchádzajúcom dovolaniu na Najvyššom súde SR právna zástupkyňa žalovaného vyčíslila\ntrovy konania po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa tak že pri tarifnej odmene za\núkony právnej služby vychádzala z hodnoty nehnuteľností tvoriacich predmet žaloby, ktorú\npodložila znaleckým posudkom. Súdy konajúce vo veci vzali takto určenú hodnotu\nnehnuteľností ako základ pre výpočet tarifnej odmeny za úkony právnej služby.\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania sa stal uvedený znalecký posudok podstatným\ndôkazným prostriedkom, na ktorom konajúce súdy založili svoje rozhodnutia týkajúce sa\n10\n\nnáhrady trov konania. Procesné pochybenie v tomto prípade nastalo v tom, že konajúce\nsúdy žalobcov neoboznámili s predmetným znaleckým posudkom (nebol im doručený\nna vyjadrenie).\nOdvolací súd má zo spisového materiálu preukázané, že navrhovatelia boli\nso znaleckým posudkom 44/2012 oboznámený a bol im doručovaný spolu s výzvou\nna vyjadrenie sa k nemu. V situácii, kedy znalec pri vypracúvaní znaleckého posudku\npostupoval v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z. a po zistení, že navrhovatelia nijakým\nspôsobom nespochybnili hodnotu nehnuteľností určenej podľa tohto znaleckého posudku,\nodvolací súd nemá pochybnosti o správnom určení hodnoty nehnuteľností.\nLen na doplnenie odvolací súd uvádza, že navrhovatelia ani opakovane (prvý krát\nvo vyjadrení po výzve zo dňa 09. 02. 2016) v odvolaniach nepredložili nijaký relevantný\ndôkaz spochybňujúci znaleckým posudkom určenú hodnotu nehnuteľností, čím fakticky\nodvolania v potrebnom rozsahu nezdôvodnili.“.\nPri hodnotení uznesenia krajského súdu ústavný súd vychádzal z ustáleného\nprávneho názoru, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho\nsúdu nemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08,\nIV. ÚS 320/2012), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nrozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového aj odvolacieho), ktoré boli vydané\nv priebehu príslušného súdneho konania (m. m. IV. ÚS 350/09).\nVzhľadom na obsahovú spojitosť uznesenia krajského súdu s uznesením okresného\nsúdu a v nadväznosti na už citovanú judikatúru považoval ústavný súd za potrebné\nv ďalšom poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia uznesenia okresného súdu, v ktorej\nokresný súd uviedol:\n«Pre rozhodnutie o trovách (prvostupňového a odvolacieho) konania v tomto\nsporovom konaní, súd vychádzal z procesného úspechu a neúspechu navrhovateľov\nv 1. až 5. rade ku dňu rozhodovania o trovách konania.\nPorovnaním žalobného petitu, to je čoho sa navrhovatelia od odporcov domáhali,\na teda o čom mal súd konať a rozhodnúť, označeného v návrhu na začatie konania zo dňa\n11\n\n19. 8. 2003, v spojitosti s pripustením zmeny návrhu uznesením číslo konania\n11 C/116/2003-371 zo dňa 16. 11. 2011, právoplatným 6. 12. 2011, súdom priznaným\na nepriznaným nárokom, bolo zistené, že navrhovatelia neboli vo veci plne úspešní, nakoľko\nich návrh na začatie konania bol tunajším súdom v celom rozsahu zamietnutý. Tento ich\nneúspech v konaní predstavuje plný úspech na strane odporcov. Z tohto dôvodu odporcom\nv 1. až 7. rade podľa § 142 ods. 1 O. s. p. patrí plná náhrada účelne vynaložených trov\nkonania.\nOdporcovia v 1., 2., 4. až 7. rade si trovy prvostupňového a odvolacieho konania\nuplatnili v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu − advokáta\npísomným podaním zo dňa 23. 7. 2014, doručeným súdu dňa 25. 7. 2014\n(č. l. 472) ako trovy právneho zastúpenia vo výške 15.788,82 eur, ako aj písomným podaním\nzo dňa 11. 5. 2015, doručeným súdu dňa 12. 5. 2015 (č. l. 560) ako trovy odvolacieho\nkonania − trovy právneho zastúpenia vo výške 588,50 eur. Odporkyňa v 3. rade si trovy\nkonania v zákonnom stanovenej lehote neuplatnila, preto súd pri ich priznaní vychádzal\nv zmysle § 151 ods. 2 O. s. p. z obsahu súdneho spisu, spisová značka 11 C/116/2003,\npričom bolo zistené, že tejto účastníčke žiadne trovy konania nevznikli, preto jej ani neboli\nvoči navrhovateľom priznané a o týchto bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu číslo\nkonania 11 C/116/2003-501 zo dňa 4. 9. 2014, v spojení s uznesením Krajského súdu\nv Žiline číslo konania 7 Co/263/2015-567 zo dňa 30. 10. 2015, právoplatným 23. 2. 2016...\nPri rozhodovaní o trovách konania sa tunajší súd zaoberal možnou otázkou\ndôvodnosti aplikácie zákonného ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p.\nZákladnými zákonnými podmienkami možnej aplikácie tohto zákonného ustanovenia\nsú: 1. existencia dôvodov osobitného zreteľa, 2. výnimočnosť priznania trov konania celkom\nalebo sčasti, 3. prihliadnutie najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada\ntrov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, okrem prípadu,\nak účastník nemohol skutočnosti a dôkazy uplatniť.\nPrvým z predpokladov tohto zákonného ustanovenia je, aby v prejednávanej veci\nexistovali dôvody osobitného zreteľa, ktoré môžu spočívať tak v rovine druhu súdneho\nkonania a v ňom napr. v povahe určitej procesnej situácie, ako aj v rovine postavenia\núčastníka konania, v jeho sociálnej situácie. Obidva dôvody je pritom potrebné posudzovať\n\n12\n\nvo vzťahu k okolnostiam, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť\naj na postoj účastníkov v konaní.\nDruhým predpokladom je výnimočnosť priznania trov konania v celku alebo sčasti\nčo znamená, že musí ísť o výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a aj zo zásady\nzodpovednosti za zavinenie a náhodu, pričom toto ustanovenie nemá slúžiť k zmierňovaniu\nmajetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej\nje nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo\nprávom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil.\nTretím predpokladom sú najmä okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada\ntrov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, okrem prípadu,\nak účastník nemohol skutočnosti a dôkazy uplatniť.\nAplikácia zákonného ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. teda prichádza v sporovom\nkonaní do úvahy len vo výnimočných prípadoch, kedy sú splnené všetky predpoklady\nna priznanie trov konania účastníkovi, avšak existujú tu osobitné okolnosti, ktorých\nvýnimočnosť musí vychádzať zo všetkých okolností daného prípadu. Uvedený záver\nje zhodný s konštatovaním Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení spisová značka\n5 Cdo 67/2010 zo dňa 9. 6. 2010. V tejto súvislosti je preto potrebné skúmať nielen osobné,\nmajetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, ale aj vziať do úvahy\nvšetky okolnosti týkajúce sa konania, t. j. predmet a povahu sporu, postoj účastníkov\nv konaní a pod. Majetkové, zárobkové, sociálne pomery súd jedným, nie však jediným\nurčujúcim faktorom predstavujúcich dôvody osobitného zreteľa pre rozhodnutie o trovách\nkonania podľa § 150 ods. 1 O. s. p. Dôvody osobitného zreteľa predstavuje aj povaha\na druh veci, ako aj postoj účastníkov v konaní.\nPredmetom tohto sporu bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorý\nnávrh na začatie konania tunajší súd v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreukázania\nnaliehavého právneho záujmu navrhovateľov k takémuto určeniu vlastníckeho práva.\nZ uvedeného zistenia vyplýva, že predmet sporu nepredstavuje taký druh sporového\nkonania, ktorý by ho robil zvláštnym (výnimočným) pre rozhodnutie o trovách konania\npodľa § 150 ods. 1 O. s. p. Taktiež aj samotný postoj odporcov v konaní bol taký, že počas\nkonania od prvého úkonu, ktorý im v konaní patril, uviedli všetky podstatné skutočnosti\na dôkazy, ktoré sa na vec vzťahovali, a ktorí svojím správaním v konaní nedali príčinu na\n13\n\nto, aby súd ich konanie mohol posúdiť pre aplikáciu zákonného ustanovenia § 150 ods. 1\nO. s. p. pre rozhodnutie o trovách konania. Za daných zistených okolností celej veci súd\nzastáva názor, že v súdenej veci neexistujú dôvody osobitného zreteľa, ktoré by boli\npredpokladom na celkové alebo čiastočné nepriznanie náhrady trov konania odporcom. Súd\nsúčasne pri skúmaní majetkových pomerov účastníkov konania, no najmä navrhovateľov\nnezistil, že by u týchto existovali objektívne dôvody odôvodňujúce prípadné priznanie\noslobodenie od súdnych poplatkov, či také majetkové postavenie, ktoré by boli dostatočným\ndôvodom neuloženia povinnosti zaplatiť trovy konania úspešnej protistrane konania. Súd\npo žiadnej stránke veci (majetkových pomerov, povahe súdeného sporu /prípadu/, postoja\núčastníkov v konaní) nezistil okolnosti, ktoré by objektívne umožňovali rozhodnúť o trovách\nkonania inak ako podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Výnimočnosť dôvodov nebola po preskúmaní\nveci tunajším súdom zistená, preto pre posúdenie rozhodovania o trovách konania je možné\nvychádzať jedine zo zásady úspechu toho ktorého účastníka v konaní. Na okraj veci súd\nuvádza, že ak by aj existovali u navrhovateľov dôvody oslobodenia od súdnych poplatkov\nv celom rozsahu, táto skutočnosť, že účastník je napríklad nesolventný, je bez majetku, ešte\nsama o sebe nemôže automaticky predstavovať „nárok“ rozhodnúť o trovách konania\npodľa § 150 ods. 1 O. s. p., keďže túto skutočnosť nie je možné posudzovať izolovane od\nostatných faktorov (povahe súdeného sporu /prípadu/, postoja účastníkov v konaní), ktoré\nmajú vplyv pre takéto rozhodovanie. Súd v tejto otázke už zaujal svoje stanovisko pri\nrozhodovaní o trovách štátu, keď zistil nasledovné skutočnosti:\nPosúdenie predpokladov na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov tak tunajší\nsúd skúmal od všetkých navrhovateľov na základe doručovaných úradných formulárov −\nTlačiva pre dokladovanie majetkových pomerov − fyzickej osoby, pričom týmto súd uložil,\naby v dostatočnej lehote (30 dní) tieto formuláre objektívne vyplnené odovzdali.\nNavrhovatelia v 2., 3a., 3b., 4., 5. tak neurobili vôbec s odôvodnením, že im to nedovoľuje\nvek a zdravotný stav, či v prípade navrhovateľky v 3b. rade jej nezastihnutosť,\nzaneprázdnenosť vykonávaním práve v zahraničí. V týchto všetkých prípadoch\nnavrhovateľov sú podľa názoru súdu ich uvádzané dôvody nepresvedčivé, a to vzhľadom na\nto, že konajú prostredníctvom osoby znalej práva, advokáta. Navyše práve bolo\npovinnosťou navrhovateľov tieto majetkové pomery nielen tvrdiť, ale aj preukázať, pričom\ntíto nedokázali súdu ich nijakým spôsobom preukázať. Z tohto dôvodu bolo len\n14\n\nna navrhovateľoch, aby preukázali svoje majetkové pomery, z ktorých by súd objektívne\nposúdil ich schopnosť podieľať sa na zaplatení trov konania (štátu). Keďže tak\nnavrhovatelia neurobili, súd mal za to, že nepreukázali a tým si nesplnili ich povinnosť\npreukázať opak pôvodné tvrdenia tunajšieho súdu, že u nich nie sú dané predpoklady\nkonania (štátu). Osobitne je potrebné poukázať aj na navrhovateľku v 3a. rade, ktorá\nv písomnom podaní zo dňa 21. 3. 2016 (č. l. 593) tvrdila, že vzhľadom na svoj vek nevie\ntlačivo vyplniť, ale pritom samotné vyjadrenie napísala na technickom zariadení (počítači),\nktoré následne len vlastnoručne podpísala. Preto, ak táto účastníčka tvrdí, že nevie tlačivo\nvyplniť, hoci jej bolo zasielané aj poučenie o jeho vyplnení, potom ak jej písomné podanie\nzo dňa 21. 3. 2016 písala tretia osoba, tak táto jej mohla pomôcť predmetné tlačivo\naj vyplniť. Pokiaľ ide navrhovateľku v 1. rade, ktorá Tlačivo pre dokladovanie majetkových\npomerov − fyzickej osoby súdu ako jediná z navrhovateľov súdu predložila, tak u tejto nie\nsú dané predpoklady na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a tým ani\nna neuloženie zaplatiť trovy konania (štátu) z dôvodu, že disponuje v bankách peňažnými\nprostriedkami v sumách, z ktorých by nebol problém zaplatiť čo i len jej pomernú časť z\ntrov konania (štátu). Okrem iného je potrebné dať do pozornosť, že všetci navrhovatelia\n(okrem navrhovateľky v 3a. rade) disponujú podľa údajov z katasterportálu viacerými\nnehnuteľnosťami, preto nemožno ich ani považovať za nemajetných v časti vlastníctva\nnehnuteľností.\nZ týchto dôvodov preto súd vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania\nz procesného úspechu a neúspechu navrhovateľov v prvostupňovom a odvolacom konaní.»\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\n15\n\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nÚlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či uznesením krajského súdu, ktorým potvrdil\nuznesenie okresného súdu o trovách konania, boli porušené označené práva sťažovateľov.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy osvojil\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nO zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla\nvtedy, ak ústavný súd zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá\nzásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je\nzaložené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá\nformálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom\nrozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n\n16\n\nZ pohľadu ústavného súdu treba považovať za rozhodujúce, že krajský súd svoj\nprávny názor primerane odôvodnil, nepostupoval arbitrárne, rešpektoval zmysel a účel\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ktorý bol platný a účinný v čase rozhodovania\nvšeobecných súdov) a jeho argumentácia nie je vnútorne rozporná.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\nÚstavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu\nv spojení s uznesením okresného súdu, pričom nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá\nby signalizovala jeho svojvoľný postup nemajúci oporu v zákone.\nÚstavný súd považoval za relevantné, že jediným predmetom uznesenia krajského\nsúdu bola výlučne otázka trov konania, t. j. išlo o otázku akcesorickú, ktorá priamo\nnesúvisela s konaním vo veci samej.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru týkajúcu sa rozhodnutí\nvšeobecných súdov o trovách konania, podľa ktorej vo všeobecnosti platí, že pochybenia pri\n17\n\nrozhodovaní o trovách konania spravidla nedosahujú samy osebe takú intenzitu, na základe\nktorej možno vysloviť porušenie základných práv a slobôd, akokoľvek sa môže účastníka\nkonania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania, t. j.\nproblematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi vedľajšej, postupuje\nnanajvýš zdržanlivo, a k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania sa uchýli iba\nvýnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym\nspôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné právo (II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04,\nIV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 311/2012, IV. ÚS 210/2013, IV. ÚS 192/2014).\nPre intervenciu ústavného súdu je takto v takýchto prípadoch nevyhnutná zvýšená intenzita\nnamietaného porušenia označených práv.\nOpodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza\ndo úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre postupy\nzisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne posúdenie esenciálne. V danom\nprípade o takúto situáciu nejde. Ústavný súd vyhodnotil výklad a aplikáciu relevantnej\nprávnej úpravy všeobecnými súdmi na vec sťažovateľov ako jeden z možných prístupov,\nktorý je ústavne udržateľný.\nS prihliadnutím na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom\núčastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02,\nIII. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2016\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "trovy konania", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea"}, {"guid": "ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/2013 z 4. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-04", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a"}, {"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f"}, {"guid": "ussr:bf7b07ac-6c82-497c-90ca-692cc77b9275", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2010 z 25. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-25", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf7b07ac-6c82-497c-90ca-692cc77b9275"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 218/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 218/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 249, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}], "citovane_v": []}