{"guid": "ussr:943a84d7-a86a-4fe8-8887-cceadd95b053", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.852.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 852/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 852/2016 z 16. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. novembra 2016, sp. zn. II. ÚS 852/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.852.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-11-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13", "nazov": "čl. 13 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/943a84d7-a86a-4fe8-8887-cceadd95b053", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.852.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.852.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.852.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 852/2016-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. novembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Valériou\nBrečkovou, Daľkovská 470/14, Snina, vo veci namietaného porušenia jej základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenia čl. 13 Ústavy Slovenskej\nrepubliky uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1 K 31/2012 z 21. novembra 2014\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátkou JUDr. Valériou\nBrečkovou, Daľkovská 470/14, Snina, vo veci namietaného porušenia jej základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj porušenia čl. 13\n\nústavy uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 K 31/2012\nz 21. novembra 2014. Na základe predchádzajúcej výzvy ústavného súdu z 19. júla 2016\nsťažovateľka v podaní z 25. júla 2016 doplnila chýbajúcu náležitosť sťažnosti; predložila\nsplnomocnenie na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátkou\nJUDr. Valériou Brečkovou, Daľkovská 470/14, Snina.\nZo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn.\n1 K 31/2012 zo 7. apríla 2014 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka\n\n,\n\n(ďalej len „úpadca“), a sťažovateľku ustanovil za správkyňu.\nUvedené uznesenie okresného súdu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 72/2014\nzo 14. apríla 2014.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že „dňa 27. 06. 2014 v súlade s ust. § 32\nods. 2 ZoKR veriteľ\n\n... v lehote podľa § 32 ods. 3\n\npísm. a ZoKR poprel pohľadávky veriteľov a)\nc)\n\n.., d)\n., g)\n\n..., b)\n.., e)\n\n..,\n..., f)\n\n., h)\n\nSťažovateľ dňa 30. 06. 2014 vyhotovil zoznam pohľadávok úpadcu č. k. 1 K/31/2012\nvrátane evidenčnej pomôcky, v ktorom presne uviedol názov a číslo veriteľa, číslo\npohľadávky veriteľa s rozdelením prihlásenej pohľadávky na istinu, úroky, úroky\nz omeškania, náklady uplatnenia, celkovú sumu prihlásenej pohľadávky, popretie\npohľadávky s rozdelením na nezabezpečenú, zabezpečenú pohľadávku, podriadenú\npohľadávku a zistenú pohľadávku za veriteľa.\nSťažovateľ v zozname pohľadávok uviedol, v prípade popretia pohľadávky, deň\npopretia pohľadávky, výšku popretia pohľadávky, dôvod popretia a vyznačil popretie\nsťažovateľom alebo veriteľom.\nZoznam pohľadávok úpadcu v zmysle § 31 ods. 3 ZoKR predložil sťažovateľ\nporušovateľovi dňa 10. 07. 2014.“.\nSťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza, že „dňa 11. 07. 2014 bol do kancelárie\nsťažovateľa od veriteľa\n\n.., doručený doporučený list zo dňa 09. 07. 2014\n\n2\n\ns osvedčením notára, že listina doslovne súhlasí s predloženým originálom a táto listina je\nopatrená originálom pečiatky notára\n\n, Notársky úrad Košice, ktorým\n\nvyššie uvedený veriteľ udelil súhlas sťažovateľovi na uznanie ním popretých pohľadávok\na to: 1) Všeobecná úverová banka, a.s..., 2)\n4)\n\n.., 5)\n.., 8)\n\n..., 3)\n\n..., 6)\n\n..,\n.., 7)\n\n..\n\nSťažovateľ postupoval s odbornou starostlivosťou a po doručení súhlasu na uznanie\npopretých pohľadávok veriteľom\n\n.., v súlade s doručeným upraveným\n\nzoznamom záväzkov úpadcu zo dňa 15. 07. 2014, uznal pohľadávky popretých veriteľov\nvo výške, v akej boli evidované v tomto zozname záväzkov. Úpadca doručil sťažovateľovi\nso zoznamom záväzkov prípis, v ktorom uviedol, že úpadca u veriteľov 3. skupiny mal\nv účtovníctve záväzky upravené na hodnotu 12,7 % z ich pôvodne uznanej výšky do\nreštrukturalizácie.\nUznanie pohľadávok v súlade so zoznamom záväzkov úpadcu, doručeným dňa\n15. 07. 2014 bolo sťažovateľom upravené u všetkých veriteľov, aj u tých, ktorí neboli\npopretí veriteľom\n\n.\n\nSťažovateľ vyhotovil dňa 16. 07. 2014 aktualizovaný zoznam pohľadávok a tento\nbezodkladne predložil porušovateľovi s prípisom, že na 1. schôdzi konkurzných veriteľov\núpadcu dňa 18. 07. 2014 sa bude pri jednotlivých veriteľoch, ktorých poradové čísla boli\nv tomto prípise uvedené, vychádzať pri hlasovacích právach z upraveného aktualizovaného\nzoznamu pohľadávok...\nSťažovateľ podľa § 34 ods. 1 ZoKR oznamom uverejneným v Obchodnom vestníku\nSR č. 104/2014 zo dňa 03. 06. 2014 zvolal 1. schôdzu konkuzných veriteľov úpadcu na deň\n18. 07. 2014.\nDňa 18. 07. 2014 so začiatkom o 10.00 hod. sa konala 1. schôdza konkurzných\nveriteľov úpadcu, na ktorej sa veriteľ\n\n.. zúčastnil prostredníctvom svojho\n\nsplnomocneného právneho zástupcu\n\n, advokáta so sídlom\n\n, ktorý po poučení sťažovateľom podľa § 35 ods. 8 ZoKR\no možnosti uplatniť proti prijatým uzneseniam odôvodnené námietky rozporu prijatého\nuznesenia so zákonom uviedol, že nemá vedomosť o tom, aby OS v Prešove rozhodol\no priznaní hlasovacích práv veriteľom, ktorých spoločnosť\n\n3\n\n.. poprela\n\na taktiež, či spoločnosť\nspoločnosť\n\n.. udelila súhlas na uznanie pohľadávok. Preto\n.. považuje hlasovanie popretých veriteľov za protizákonné a preto\n\nnavrhuje neprihliadať na hlasovacie práva týchto veriteľov.\nVeriteľ Všeobecná úverová banka, a. s... uviedol, že podáva námietku proti priznaniu\nhlasovacích práv veriteľov\n...,\n\n..,\n\n..,\n\n.., z tých istých dôvodov, ako veriteľ\n\na zároveň žiadal, aby sa na hlasy týchto veriteľov neprihliadalo a podal námietku proti\npriznaniu hlasovacích práv veriteľov\n\n.. a\n\n... z dôvodu,\n\nže tieto hlasy sa mali riadiť ako podriadené na základe spriaznenosti s úpadcom, nepriamej\núčasti v spoločnosti úpadcu.\n.. uviedol, že sa pripája k námietke veriteľa\n\n..\n\n.. Praha... uviedol, že namieta priznanie hlasovacích\npráv\n\n..,\n\n,\n\n..., a\n\n.., pre rozpor s ust. § 32 ods. 18 ZoKR.\nVeriteľ\n\nuviedol, že vznáša námietky z tých\n\nistých dôvodov, ako veritelia\n\n.. a\n\n..\n\nNávrhom zo dňa 22. 07. 2014 sa veriteľ\n\n.., podľa § 35 ods. 8 ZoKR\n\ndomáhal u porušovateľa zrušenia uznesení č. 2 až č. 9 prijatých na 1. schôdzi konkurzných\nveriteľov úpadcu konanej na 18. 07. 2014.\nK návrhu pripojil čestné vyhlásenie zo dňa 22. 07. 2014, v ktorom vyhlásil, že\nako predseda predstavenstva a rovnako ako aj fyzická osoba predmetný\nsúhlas na uznanie popretých pohľadávok zo dňa 09. 07. 2014 nasledovných veriteľov:\na)\n\n..., b)\n.., e)\n\nh)\n\n.., c)\n..., f)\n\n.., d)\n.., g)\n\n..,\n\nnikdy nemal v úmysle vystaviť a podpísať a do\n\ndnešného dňa o existencii tejto listiny nemal žiadne vedomosti. Predmetný súhlas teda\nnijako nevyjadruje vôľu mojej osoby a rovnako ani vôľu spoločnosti\n\n..,\n\ns ktorou by právna úprava mala spájať právne následky spočívajúce v uznaní vyššie\noznačených veriteľov pod písm. a) až h). Práve naopak spoločnosť\nfyzická osoba trváme na popretí vyššie označených veriteľov pod písm. a) až h)...\n\n4\n\nako i ja\n\nPorušovateľ dňa 30. 07. 2014 v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok\núpadcu\n\nKošice..., o návrhoch veriteľov 1./\n.., 3./\n\n.., 4./\n\n2./\n\n.., o návrhoch na pozastavenie\n\núčinnosti a zrušenie uznesení prijatých na prvej schôdzi veriteľov úpadcu konanej dňa\n18. 07. 2014 rozhodol uznesením sp. zn. 1K/31/2012-1394 o pozastavení účinnosti uznesení\nschôdze veriteľov č. 1 až č. 9 úpadcu\n\n... konanej dňa 18. 07. 2014\n\na zrušil uznesenia schôdze veriteľov č. 1 až č. 9 úpadcu... konanej dňa 18. 07. 2014.“.\nNapokon sťažovateľka uvádza, že „porušovateľ uznesením sp. zn. 1 K/31/2012-2235\nzo dňa 21. 11. 2014 doručeným dňa 27. 11. 2014 v právnej veci vyhláseného konkurzu na\nmajetok úpadcu..., o odvolaní správcu z funkcie rozhodol tak, že odvolal\n... z funkcie správcu úpadcu a zvolal schôdzu veriteľov, ktorá sa konala dňa\n17. 12. 2014 o 13.00 hod. na Okresnom súde Prešov v miestnosti č. 18 s nasledujúcim\nprogramom: 1. Otvorenie 2. Hlasovanie o návrhoch na nového správcu 3. Záver.“.\nSťažovateľka v sťažnosti popisuje skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu\nnapadnutého uznesenia okresného súdu sp. zn. 1 K 31/2012 z 21. novembra 2014, pričom\nv tejto súvislosti uvádza:\n„Porušovateľ v odôvodnení uznesenia sp. zn. 1 K/31/2012-2235 zo dňa 21. 11. 2014\nuviedol, že z vlastnej rozhodovacej činnosti ako aj na základe podnetu zabezpečeného\nveriteľa zistil závažné porušenia povinností správcu vyplývajúce mu zo Zákona o konkurze\na reštrukturalizácii, Zákona o správcoch a vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z. z.\nHlavné pochybenie porušovateľ vidí v tom, že správca na schôdzi veriteľov\nkonanej dňa 18. 07. 2014 nepreveril skutočnosti svedčiace o pravosti listiny - Súhlasu\nveriteľa\n\nhoci priamo na schôdzi bol prítomný zástupca spoločnosti. Navyše\n\nzástupca spoločnosti sa dotazoval správcu z akého titulu sú priznané hlasovacie práva\npopretým veriteľom, avšak správca na jeho podnety nereagoval. Správca žiadnym úkonom\nneoveril pravosť tejto listiny, ktorá ako z nej vyplýva je len overenou kópiou originálu,\nktorá bola doručená prostredníctvom pošty, t. j. jedná sa o právny úkon, ktorý nie je možné\nosvedčiť čo do osoby, ktorá ho vykonala, resp. podala u správcu. Práve skutočnosť\nneoverenia právnej relevancie súhlasu na uznanie pohľadávok na strane správcu úpadcu\n\n5\n\nspôsobila predmetnú situáciu a nutnosť súdu rozhodovať v predmetnej veci... Konanie\nsprávcu úpadcu je vzhľadom na originálne čestné vyhlásenie veriteľa\na skutočnosť, že správca úpadcu konal výlučne na podklade fotokópie, v jednoznačnom\nrozpore s povinnosťou správcu konať s odbornou starostlivosťou a v konečnom dôsledku\nkonaním v rozpore so zákonom.\nZ čestného vyhlásenia veriteľa\n\nzo dňa 22. 07. 2014 vyplýva, že veriteľ\n\nnevyhotovil Súhlas na uznanie popretých pohľadávok zo dňa 09. 07. 2014, t. j. nikdy\nneprejavil svoju vôľu uznať ním popreté pohľadávky. Navyše na schôdzi veriteľov konanej\ndňa 18. 07. 2014 hlasovali nielen veritelia, ktorých pohľadávky boli popreté, ale hlasovali\nveritelia, ktorí sú osobami spriaznenými s úpadcom...\nĎalším pochybením správcu bolo neprimerané a bezdôvodné navýšenie súpisovej\nhodnoty nehnuteľností zaradených do oddelenej podstaty, keď pri stanovení hodnoty\nmajetku nevychádzal z účtovnej hodnoty tohto majetku a trhovej hodnoty tohto majetku.\nTýmto navýšením súpisovej hodnoty správca umožnil popretým veriteľom rozhodovať pri\nhlasovaní na schôdzi veriteľov.\nPorušovateľ vidí pochybenie správcu aj v tom, že v zmysle § 39 ods. 5 vyhlášky\nMS SR č. 665/2005 Z. z. nezverejnil súpis všeobecnej podstaty a oddelených podstát naraz\nbez zbytočného odkladu po tom, čo uplynula lehota na prihlasovanie pohľadávok.\nPorušením jeho povinností je aj skutočnosť, že neumožnil veriteľom nahliadnuť do\nsprávcovského spisu v bežných pracovných hodinách každý pracovný deň vo svojej\nkancelárii, čo je aj v priamom rozpore s ust. § 8 ods. 4 Zákona o správcoch.“\nPodľa názoru sťažovateľky napadnuté uznesenie okresného súdu závažným\nspôsobom zasahuje do jej ústavou garantovaných práv, a to z týchto dôvodov:\n„- porušovateľ neuviedol, na základe akého právneho predpisu notárom overená\nlistina (vidimácia) nemala byť správcom považovaná za originál, zvlášť v čase, keď ju nikto\nnespochybňoval t. j. do konca 1. schôdze konkurzných veriteľov dňa 18. 07. 2014. Prvý krát\nbola táto listina spochybnená až dňa 22. 07. 2014, kedy bolo vyhotovené čestné\nprehlásenie...\n- porušovateľ sankcionoval správcu z dôvodu, že správca neumožnil veriteľom\nnahliadnuť do správcovského spisu v bežných pracovných hodinách každý pracovný deň\n\n6\n\nvo svojej kancelárii, čo je podľa porušovateľa aj v priamom rozpore s ust. § 8 ods. 4\nZákona o správcoch...\n- porušovateľ v odôvodnení neuvádza u ktorých veriteľov ide o spriaznenosť\ns úpadcom...\n- porušovateľ sankcionoval správcu z dôvodu neprimeraného a bezdôvodného\nnavýšenia súpisovej hodnoty nehnuteľností zaradených do oddelenej podstaty...\n- porušovateľ odo dňa 11. 11. 2014 mal doručený podnet zabezpečeného veriteľa\na\n\nna odvolanie správcu\n\nz dôvodu, že správca opakovane a závažne porušuje svoje povinnosti ustanovené Zákonom\no konkurze a reštrukturalizácii tieto podnety nedoručil správcovi na vyjadrenie, aj keď\nsprávca sa vždy ku každej písomnosti doručenej porušovateľom v určenej lehote vyjadril\n- postupom porušovateľa bolo správcovi ako účastníkovi konania o ktorého právach\na povinnostiach v tomto štádiu konkurzného konania sa rozhoduje, odňaté právo vyjadriť sa\nk obsahu podnetu(ov) na odvolanie správcu, ktorý porušovateľ vykonal.“\nVo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 13 ústavy v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy\nsťažovateľka uvádza, že „porušovateľ sankcionoval sťažovateľa tam, kde nebola uložená\npovinnosť, v dôsledku čoho sťažovateľ nemá pri výkone svojej funkcie určité záruky\nzotrvania v tejto funkcii“.\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„1. právo sťažovateľa podľa článku 13 Ústavy SR konaním porušovateľa porušené\nbolo.\n2. právo sťažovateľa podľa článku 46 Ústavy SR konaním porušovateľa porušené\nbolo.\n3. Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie porušovateľa zo dňa 21. 11. 2014, sp. zn.\n1 K/31/2012-2235 a vec vracia porušovateľovi na ďalšie konanie.“\n\n7\n\nII.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno\npovažovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci (v danej veci\nvšeobecného súdu) alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom\n\n8\n\nprerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva\nalebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\n(napr. rozhodnutia I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 198/07, IV. ÚS 27/2010).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci\nsústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť\nskutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne\nnapr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010).\nDo právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy však patrí kontrola\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07).\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nuznesením okresného súdu sp. zn. 1 K 31/2012 z 21. novembra 2014\nSťažovateľka v sťažnosti podľa čl. 127 ústavy namieta porušenie svojho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresného súdu sp. zn.\n1 K 31/2012 z 21. novembra 2014, ktorým bola odvolaná z funkcie správcu v konkurznom\nkonaní vedenom na majetok úpadcu. Podstata jej námietok spočíva v tom, že všeobecný súd\n(okresný súd) „nedostatočne zistil skutkový stav, neprihliadal na vyjadrenie správcu\na listinné dôkazy nachádzajúce sa v konkurznom spise porušovateľa sp. zn. 1 K/31/2012\n\n9\n\na k tvrdeniam uvádzaným v podnete(och) na odvolanie správcu z funkcie si nevyžiadal od\nsprávcu zo správcovského spisu č. k. 1 K/31/2012S1308 listinné dôkazy, ktoré sa\nnachádzajú len v správcovskom spise napr. úradné záznamy o nahliadaní do spisu, znalecký\nposudok k hodnote nehnuteľností zapísaných do súpisu oddelenej podstaty“.\nÚstavný súd pripomína, že výklad ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) patrí v zásade do výlučnej právomoci\nvšeobecného súdu. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa\nvzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu.\nAplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť\nspôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri\nvýklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri\nposkytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania\n(obdobne pozri III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka\nmateriálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej\nochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.\nOkresný súd v napadnutom uznesení sp. zn. 1 K 31/2012 z 21. novembra 2014\nv podstatnom argumentuje takto:\n«Okresný súd Prešov uznesením č. k. 1 K/31/2012-380 zo dňa 07. 04. 2014\nzverejneným v Obchodnom vestníku dňa 14. 04. 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 4 CoKR/4/2014-463 zo dňa 17. 06. 2014 vyhlásil konkurz na majetok\ndlžníka a do funkcie správcu ustanovil\n\n, so sídlom kancelárie\n\n.\nUznesením č. k. 1 K/31/2012-1394 zo dňa 30. 07. 2014 zverejneným v Obchodnom\nvestníku dňa 06. 08. 2014 súd zrušil uznesenia schôdze veriteľov prijatých na schôdzi\nveriteľov dňa 18. 07. 2014 z dôvodu porušenia povinností správcu konať s odbornou\nstarostlivosťou.\n\n10\n\nDňa 11. 11. 2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh zabezpečeného veriteľa\nna odvolanie správkyne, z dôvodu, že správkyňa opakovane a závažne porušuje\nsvoje povinností ustanovené Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.\nVeriteľ vo svojom podaní uviedol, že správkyňa svojvoľným konaním prehodnotila\nsúpisovú hodnotu nehnuteľností zaradených do oddelenej podstaty. Z oznámení\nuverejnených v OV č. 109/2014, 111/2014, 114/2014 vyplýva, že súčet súpisovej hodnoty\nmajetku zaradeného do oddelenej podstaty predstavoval sumu vo výške 1 008 442,77 eura.\nSúpisovú hodnotu nehnuteľností správkyňa následne navýšila o sumu 2 622 741,02 eura,\na to oznamom uverejneným v OV č. 137/2014 zo dňa 18. 07. 2014 na hodnotu, ktorá v súčte\npredstavuje sumu vo výške 3 892 258,02 eura. Správkyňa tak navýšila súpisovú hodnotu\noddelenej podstaty o 285,97 %, a to bez akéhokoľvek vysvetlenia a opory v zákone, pričom\no tejto skutočnosti zabezpečeného veriteľa neinformovala, čo je v rozpore s ust. § 77 ods. 6\nZKR. Túto informáciu mu poskytla až v deň uverejnenia jej úpravy súpisových hodnôt\nv Obchodnom vestníku, t. j. v čase, keď sa táto informácia stala už všeobecne verejnou.\nZo súvah zostavených samotným úpadcom, ktoré sú voľne dostupné v Registri účtovných\nzávierok, vyplýva, že nehnuteľnosti úpadcu zapísané na\n\nnikdy počas obdobia\n\nrokov 2011, 2012, 2013 a 2014 neprevýšili účtovnú hodnotu vo výške 1 382 687 eur.\nPredmetným konaním, t. j. neodôvodneným a nepodloženým navýšením súpisovej hodnoty\noddelenej podstaty (Nehnuteľnosti) konala správkyňa v priamom rozpore s ust. § 77 ods. 3\nZKR, ktoré vyslovene uvádza, že pri stanovení hodnoty majetku mala správkyňa vychádzať\nz účtovnej hodnoty tohto majetku a trhovej hodnoty tohto majetku. Navýšenie súpisovej\nhodnoty Nehnuteľnosti tak umožnilo popretým veriteľom ovládnuť veriteľský výbor úpadcu,\nnakoľko v zmysle ust. § 35 ods. 3 ZKR nedisponujú zabezpečení veritelia ako\na\n\nhlasovacími právami na účely voľby členov veriteľského výboru.\nĎalším porušením povinnosti správkyne mala byť skutočnosť, že správkyňa na\n\nschôdzi veriteľov konanej dňa 18. 07. 2014 protizákonne priznala hlasovacie práva\npopretým veriteľom úpadcu a to: a)\n.., d)\nSpoločnosť\n\n.., b)\n\n.., c)\n\n...\nako popierajúci veriteľ v zmysle ust. § 32 ods. 18 ZKR\n\nneudelil Správkyni súhlas na uznanie popretých pohľadávok Popretých veriteľov (Súhlas)\na Správkyňa počas celého priebehu schôdze neinformovala o existencii Súhlasu, ktorý mal\n\n11\n\nvyhotoviť, hoci právny zástupca veriteľa\n\nsa Správkyne viackrát spýtal na\n\nzáklade akého titulu boli uvedeným Popretým veriteľom priznané hlasovacie práva.\nO existencii Súhlasu Správkyňa neinformovala ani po vznesení námietok voči uzneseniam\nSchôdze, pričom Správkyňa musela už v okamžiku namietania mať podozrenie o pravosti\ntejto listiny - Súhlasu. Existenciu Súhlasu teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti pred\nako popierajúcim veriteľom Správkyňa evidentne tajila. Súhlas je listinou,\nktorá je overenou fotokópiou, t. j. ide o listinu, pri ktorej nie je absolútne možné preskúmať\npravosť podpisu na nej uvedenom a teda nie je možné preskúmať relevanciu jej obsahu.\nNakoľko správkyňa neučinila ani jeden úkon s cieľom overiť si pravosť Súhlasu, závažne\nporušila svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 3 ods. 2 ZoS.\nNásledkom porušenia jej povinnosti konať s odbornou starostlivosťou umožnila na\npodklade neoverenej listiny ovládnuť celé konkurzné konanie Popretým veriteľom bez toho,\naby títo disponovali legálnym titulom v zmysle ZKR.\nZároveň veritelia\n.. a\n\n..,\n\n..,\n\n..., sú v zmysle § 9 ods. l písm. b), e) ZKR osobami\n\nspriaznenými s úpadcom a nemali disponovať hlasovacími právami na schôdzi.\nĎalším porušením povinnosti správkyne mala byť skutočnosť, že uverejnenie súpisu\noddelenej podstaty trvalo správkyni celkovo 8 dní napriek faktu, že celý predmet zálohu (t. j.\nvšetky nehnuteľností) je uvedený na jednom liste vlastníctva (\n\n). Uvedené konanie\n\nnemožno považovať za zverejnenie vykonané „naraz a bez zbytočného odkladu“ ako to\nprikazuje ust. § 39 ods. 5 Vyhlášky a zároveň ust. § 3 ods. 3 ZoS.\nĎalej správkyňa mala porušiť svoje povinností vo vzťahu k nahliadaniu do\nsprávcovského spisu, keď konala v rozpore s ust. § 85 ods. 2 ZKR. Zo Zápisnice zo Schôdze\nveriteľov konanej dňa 18. 07. 2014 vyplýva, že právny zástupca\nzástupcovia zabezpečených veriteľov\n\na\n\n, ako aj\nžiadali priamo na\n\nschôdzi veriteľov konanej dňa 18. 07.2014 o nahliadnutie do správcovského spisu, pričom\nsprávkyňa umožnila nahliadnuť do Správcovského spisu až nasledujúci týždeň. Správkyňa\nteda v rozpore so svojou povinnosťou nezabezpečila veriteľom možnosť nahliadnuť do\nsprávcovského spisu v bežných pracovných hodinách každý pracovný deň vo svojej\nkancelárii, čo je aj v priamom rozpore s ust. § 8 ods. 4 Zákona o správcoch.»\n\n12\n\nV ďalšej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd poukazuje na\npriebeh výsluchu veriteľov úpadcu z 20. novembra 2014 k dôvodom na odvolanie správcu:\n„Súd v zmysle § 42 ods. 1 ZKR predvolal na deň 20. 11. 2014 zabezpečených\nveriteľov úpadcu za účelom ich vypočutia. Zároveň umožnil správkyni\nvyjadriť sa k namietaným skutočnostiam.\nZástupca zabezpečeného veriteľa\n\na\n\nuviedol, že trvá na\n\nsvojom podnete zo dňa 07. 11. 2014 o odvolaní správkyne z dôvodu závažných porušovaní\njej povinností, najmä z dôvodu, že správkyňa konkurznej podstaty na schôdzi veriteľov dňa\n18. 07. 2014 priznala hlasovacie práva popretým a spriazneným osobám, ako aj z dôvodu,\nže došlo k zmene súpisovej hodnoty. Ďalej uviedol, že čo sa týka súhlasu popierajúceho\nveriteľa\n\n, v spise je založené čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu tejto\n\nspoločnosti, kde sa uvádza, že listinu nikdy nevyhotovil, listinu nikdy nepodpísal a listinu\nnikdy neodoslal do správcovského súdneho spisu. O listine do nahliadnutia nevedel a listina\nje vyhotovená neznámou osobou. Toto čestné vyhlásenie je súčasťou spisu.\nPrávny zástupca zabezpečeného veriteľa\n\nuviedol, že sa\n\npridržiava svojho podnetu na odvolanie správkyne z dôvodu porušenia jej povinností konať\ns odbornou starostlivosťou, keď priznala hlasovacie práva popretým veriteľom. Ďalším\nporušením jej povinnosti je to, že porušila svoju povinnosť predložiť zoznam pohľadávok\nv lehote najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov, z ktorého zoznamu sa malo\nvychádzať na schôdzi veriteľov.\nPrávny zástupca zabezpečeného veriteľa\n\nuviedol, že\n\nzo strany správkyne konkurznej podstaty boli splnené všetky zákonom stanovené povinností\na správkyňa koná s náležitou odbornou starostlivosťou.\nSprávkyňa konkurznej podstaty\n\nk podaniam zabezpečených\n\nveriteľov a prednesom uviedla, že návrhy na jej odvolanie sú účelové a nezákonné. Tvrdenie\nzástupcu\n\na\n\n, že im neoznámila navýšenie súpisovej hodnoty\n\nmajetku sa nezakladá na pravde, pretože správca neoznamuje zmeny súpisovej hodnoty\nmajetku doporučenými listami alebo akoukoľvek písomnosťou zabezpečenému veriteľovi,\nale stačí, ak to dá na zverejnenie do Obchodného vestníka. K doručenému súhlasu veriteľa\nuviedla, že je to listina, ktorá je s originálnou pečiatkou pána\ns originálnym podpisom.“\n\n13\n\nV záverečnej časti napadnutého uznesenia okresný súd formuluje svoje vlastné\nprávne závery k závažnému porušeniu povinností sťažovateľky (správcu) vyplývajúcich jej\nzo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no správcoch“)\n\na\n\nvyhlášky\n\nMinisterstva\n\nspravodlivosti\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nč. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z.\no konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, ako dôvodu na jej odvolanie z funkcie správcu, pričom predovšetkým uvádza:\n„Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov..., súd aj bez návrhu odvolá\nsprávcu, ak opakovane alebo závažné porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo\nosobitným predpisom alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka; zákonnou\nprekážkou sa rozumie aj vylúčenie správcu podľa osobitného predpisu. Pred odvolaním\nsprávcu počas konkurzu súd vypočuje členov veriteľského výboru a aspoň troch\nzabezpečených veriteľov s najvyšším počtom hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich\nzistených zabezpečených pohľadávok.\nPodľa § 42 ods. 2 ZKR, návrh na odvolanie správcu môže podať veriteľský výbor\nalebo zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky. Z dôvodov ustanovených\nosobitným predpisom môže podať návrh na svoje odvolanie aj správca; ak súd dôvody\nsprávcu uzná, bezodkladne správcu z funkcie odvolá.\nPodľa § 42 ods. 5 ZKR, ak súd odvolá správcu počas konkurzu mimo schôdze\nveriteľov, bezodkladne zvolá schôdzu veriteľov na účely schválenia návrhu na nového\nsprávcu; ustanovenia § 36 ods. 2 a 3 sa použijú primerane. Ak schôdza veriteľov návrh na\nnového správcu neschváli, súd ustanoví správcu bez návrhu schôdze veriteľov...\nPodľa § 39 ods. 5 vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré\nustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, súpis všeobecnej podstaty a oddelených podstát podľa odseku 1 a 2 sa\nzverejňuje naraz bez zbytočného odkladu po tom, čo uplynula lehota na prihlasovanie\npohľadávok, prípadne bez zbytočného odkladu po tom, čo uplynula predĺžená lehota určená\nsúdom na vyhotovenie súpisu (§ 76 ods. 2 druhá veta zákona).\n\n14\n\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z o správcoch a zmene a doplnení niektorých\nzákonov, správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne\na svedomito...\nPodľa § 3 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z... správca je povinný vykonávať správcovskú\nčinnosť s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných\nvedomostí. Ak správca nemá potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti na riadne\nvykonanie niektorého úkonu správcovskej činnosti, je povinný požiadať o pomoc odborníka;\nak vzhľadom na obtiažnosť prípadu by pomoc odborníka nebola účelná alebo hospodárna,\nje povinný odmietnuť výkon správcovskej činnosti alebo požiadať súd o odvolanie z funkcie\nv príslušnom konaní podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 3 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z. z..., správca je povinný vykonávať správcovskú\nčinnosť bez zbytočných prieťahov.\nPodľa § 8 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z..., právo nahliadať do spisu majú osoby\nvykonávajúce dohľad podľa tohto zákona, súd, účastníci konania, ich zástupcovia, orgány\nčinné v trestnom konaní a iné subjekty, ak to ustanovuje osobitný predpis. Nahliadanie do\nspisu je správca povinný zabezpečiť v bežných pracovných hodinách každý pracovný deň;\no tom správca bezodkladne po ustanovení do funkcie v príslušnom konaní podľa osobitného\npredpisu zverejní oznam v Obchodnom vestníku.\nV prípade porušenia povinností správcu má súd povinnosť, teda nielen možnosť,\nodvolať správcu, pričom na odvolanie správcu nie je potrebný návrh zo strany veriteľského\nvýboru alebo zabezpečených veriteľov a súd tak rozhodne z úradnej povinnosti (ex offo).\nSúd z vlastnej rozhodovacej činnosti ako aj na základe podnetu zabezpečeného\nveriteľa zistil závažné porušenia povinností správkyne vyplývajúce jej zo Zákona o konkurze\na reštrukturalizácii, Zákona o správcoch a vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z. z.\nHlavné pochybenie súd vidí v tom, že správkyňa na schôdzi veriteľov konanej dňa\n18. 07. 2014 nepreverila skutočností svedčiace o pravosti listiny - Súhlasu veriteľa\nhoci priamo na schôdzi bol prítomný zástupca spoločnosti. Navyše zástupca\nspoločnosti sa dotazoval správkyni z akého titulu sú priznané hlasovacie práva popretým\nveriteľom, avšak správkyňa na jeho podnety nereagovala. Správkyňa žiadnym úkonom\nneoverila pravosť tejto listiny, ktorá ako z nej vyplýva je len overenou kópiou originálu,\nktorá bola doručená prostredníctvom pošty, t. j. jedná sa o právny úkon, ktorý nie je možne\n\n15\n\nosvedčiť čo do osoby, ktorá ho vykonala, resp. podala u správkyne. Práve skutočnosť\nneoverenia právnej relevancie súhlasu na uznanie pohľadávok na strane správcu úpadcu\nspôsobila predmetnú situáciu a nutnosť súdu rozhodovať v predmetnej veci. Argument\nsprávkyne, že nie je daná povinnosť overovať si pravosť listín, ktoré jej boli doručené\nneobstojí, nakoľko je neprípustné, aby samotné podania, s ktorými sú spojené právne\nnásledky boli robené formou kópií, či už notárom overených alebo neoverených. Akékoľvek\niné podanie, ktorými veritelia uplatňujú svoje práva musí byť jednoznačne v súlade\ns príslušnými ustanoveniami právnej úpravy právneho poriadku SR vyhotovené v originále\na výlučne podklady a prílohy týchto podaní osvedčujúce tvrdenia v nich obsiahnuté je\nmožné predkladať formou fotokópií, pričom aj vo vzťahu k nim musí existovať možnosť\nvyžiadať si ich originály a až následne na ich podklade realizovať rozhodnutia, či úkony,\ns ktorými právny poriadok spája v zásade právne následky. Konanie správcu úpadcu je\nvzhľadom na originálne čestné vyhlásenie veriteľa\n\na skutočnosť, že správca\n\núpadcu konal výlučne na podklade fotokópie, v jednoznačnom rozpore s povinnosťou\nsprávcu konať s odbornou starostlivosťou a v konečnom dôsledku konaním v rozpore\nso zákonom. Z čestného vyhlásenia veriteľa\nveriteľ\n\nzo dňa 22. 07. 2014 vyplýva, že\n\nnevyhotovil Súhlas na uznanie popretých pohľadávok zo dňa 09. 07. 2014,\n\nt. j. nikdy neprejavil svoju vôľu uznať ním popreté pohľadávky.\nNavyše na schôdzi veriteľov konanej dňa 18. 07. 2014 hlasovali nielen veritelia,\nktorých pohľadávky boli popreté, ale hlasovali veritelia, ktorí sú osobami spriaznenými\ns úpadcom.\nO porušení týchto povinností správkyne rozhodol súd už v uznesení č. k. 1\nK/31/2012-1394 zo dňa 30. 07. 2014 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 06. 08. 2014,\nktoré potvrdil aj Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 4 CoKR/10/2014-1811 zo dňa\n30. 09. 2014, keď odmietol odvolanie správkyne.\nĎalším jej pochybením bolo neprimerané a bezdôvodné navýšenie súpisovej hodnoty\nnehnuteľností zaradených do oddelenej podstaty, keď pri stanovení hodnoty majetku\nnevychádzala z účtovnej hodnoty tohto majetku a trhovej hodnoty tohto majetku. Týmto\nnavýšením súpisovej hodnoty správkyňa umožnila popretým veriteľom rozhodovať pri\nhlasovaní na schôdzi veriteľov.\n\n16\n\nSúd vidí pochybenie správkyne aj v tom, že v zmysle § 39 ods. 5 vyhlášky MS SR\nč. 665/2005 Z. z. nezverejnila súpis všeobecnej podstaty a oddelených podstát naraz bez\nzbytočného odkladu po tom, čo uplynula lehota na prihlasovanie pohľadávok.\nPorušením jej povinností je aj skutočnosť, že neumožnila veriteľom nahliadnuť do\nSprávcovského spisu v bežných pracovných hodinách každý pracovný deň vo svojej\nkancelárii, čo je aj v priamom rozpore s ust. § 8 ods. 4 Zákona o správcoch.\nK osobe správkyne treba uviesť, že správkyňa je aj advokátkou a teda osobou znala\npráva, no napriek tomu podala odvolanie, ktoré v zmysle zákona o konkurze\na reštrukturalizácii nie je prípustné. Správkyňa tak svojím prístupom vytvára obštrukcie,\nnekoná s odbornou starostlivosťou, zodpovedne a svedomito, nekoná bez zbytočných\nprieťahov, efektívne a hospodárne a v záujme všetkých veriteľov úpadcu, čo je v rozpore\ns ust. § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a zákona o konkurze\na reštrukturalizácii. Námietky, ktoré správkyňa vzniesla vo svojej výpovedi súd pokladá za\núčelové v snahe vyhnúť sa pochybeniu, ktorého sa dopustila na schôdzi veriteľov dňa\n18. 07. 2014.\nPreto súd na základe vyššie uvedených skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia a odvolal správcu z funkcie mimo schôdze veriteľov\na zároveň zvolal v zmysle ust. § 34 ods. 4 ZKR na súd schôdzu veriteľov za účelom\nrozhodovania o návrhoch na nového správcu.“\nÚstavný súd v medziach svojej právomoci preskúmal napadnuté uznesenie okresného\nsúdu z hľadísk, ktoré pripúšťa ústavný prieskum súdnych rozhodnutí na základe sťažnosti\npodľa čl. 127 ústavy, a dospel k záveru, že uznesenie sp. zn. 1 K 31/2012 z 21. novembra\n2014 je z ústavného hľadiska udržateľné, keďže sťažovateľkou formulované námietky\nnemajú takú relevanciu, aby ústavný súd svojím zásahom vstúpil do výsledkov napadnutého\nkonania.\nKonkurzné konanie je súdnym konaním, v ktorom je súd povinný vykonávať dohľad\nnad činnosťou správcu (§ 42 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), a preto musí\nv rámci tohto dohľadu bezvýhradne trvať na dodržiavaní príslušných právnych noriem.\nTento dohľad musí byť permanentný v záujme zabezpečenia plynulého priebehu\n\n17\n\nkonkurzného konania a efektívny z hľadiska jeho výsledku v záujme zabezpečenia čím\nnajvyššieho uspokojenia pohľadávok veriteľov (§ 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).\nÚstavný súd vo vzťahu k sťažnostnej argumentácii sťažovateľky v prvom rade\nkonštatuje, že o odvolaní správcu a ustanovení nového správcu v konkurznom konaní môže\nrozhodnúť len konkurzný súd, a to uznesením, ktorým odvolá pôvodného správcu\na ustanoví nového správcu. Pôvodného správcu môže odvolať súd na návrh alebo aj bez\nnávrhu. Súd je oprávnený odvolať pôvodného správcu bez návrhu za podmienok\nustanovených v § 42 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V prípade, že súd\nsprávcu odvolá, je povinný bezodkladne zvolať schôdzu veriteľov na účely schválenia\nnávrhu na nového správcu. Súd potom ustanoví rozhodnutím toho správcu, na ktorom sa\nuznesie schôdza veriteľov. Pokiaľ by sa schôdza veriteľov neuzniesla na novom správcovi,\nsúd je oprávnený ustanoviť nového správcu aj bez rozhodnutia schôdze náhodným výberom\n(§ 42 ods. 5 veta in fine zákona o konkurze a reštrukturalizácii).\nSúd rozhoduje o odvolaní správcu aj na návrh, pričom aktívnu legitimáciu na podanie\ntakého návrhu má veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ. Pokiaľ sú splnené\npodmienky na odvolanie správcu ustanovené v § 42 ods. 1 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii alebo v zákone o správcoch, konkurzný súd je povinný bezodkladne\nsprávcu z funkcie odvolať. Nového správcu ustanoví konkurzný súd na základe rozhodnutia\nschôdze veriteľov, ktorú je povinný za tým účelom bezodkladne zvolať, alebo aj bez tohto\nnávrhu, ak schôdza konkurzných veriteľov sa neuznesie na novom správcovi (§ 42 ods. 5\nveta in fine zákona o konkurze a reštrukturalizácii).\nZabezpečený veriteľ je osobou, ktorá má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie\nnávrhu na odvolanie správcu z jeho funkcie a súd je povinný o tomto návrhu rozhodnúť.\nPokiaľ by takýto návrh podala neoprávnená osoba, teda taká, ktorej zákon nepriznáva\naktívnu vecnú legitimáciu, je tento návrh pre súd podnetom, aby rozhodol o odvolaní\nsprávcu bez návrhu, ak sú dané zákonné dôvody na jeho odvolanie. Zabezpečený veriteľ ale\nnie je oprávnený navrhnúť a ani ustanoviť nového správcu.\n\n18\n\nV okolnostiach posudzovanej veci okresný súd dospel k záveru, že sú dané dôvody\npre zbavenie správcu jeho funkcie. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že konajúci súd\nsa pri rozhodovaní o odvolaní sťažovateľky z funkcie správcu okrem zistení vyplývajúcich\nz vlastnej dohliadacej a rozhodovacej činnosti v danej veci sústredil v podstatnej miere aj na\npodnety vznesené zabezpečenými veriteľmi (\n\n,\n\n,a\n\n) na odvolanie sťažovateľky z funkcie správcu z dôvodu, že „správkyňa\nopakovane a závažne porušuje svoje povinnosti ustanovené ZKR“, doručené okresnému\nsúdu (11. novembra 2014), ako aj prednesené v rámci výsluchu veriteľov, ktorý bol\nokresným súdom vykonaný 20. novembra 2014.\nZo zápisnice o priebehu výsluchu zabezpečených veriteľov z 20. novembra 2014\nv zmysle § 42 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že na ňom bola\nprítomná aj sťažovateľka, ktorá sa k prednesom na výsluchu prítomných veriteľov vyjadrila\n„priamo do diktafónu“ (k predloženiu konečného zoznamu pohľadávok na súd, k navýšeniu\nsúpisovej hodnoty majetku oddelenej podstaty, k uznaniu popretých pohľadávok veriteľov).\nV záverečnej časti predmetnej zápisnice sa uvádza, že „... pripomienky k priebehu výsluchu\nneboli“.\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že z dôvodu správcom\nnezákonne priznaných hlasovacích práv popretým veriteľom na prvej schôdzi veriteľov\nkonanej 18. júla 2014 už okresný súd na návrh veriteľov\n,\n\n,a\n\n,\n\n, uznesením sp. zn. 1 K 31/2012 z 30. júla\n\n2014 pozastavil účinnosť uznesení schôdze veriteľov č. 1 až 9 a súčasne ich zrušil.\nO odvolaní sťažovateľky Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) ako odvolací\nsúd uznesením sp. zn. 4 CoKR 10/2014 z 30. septembra 2014 rozhodol tak, že ho odmietol,\npretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (napriek tomu\nodvolací súd, zaoberajúc sa právnou možnosťou odvolania tak, ako to naznačuje uznesenie\nústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 243/2012 z 10. mája 2012, po preskúmaní listinných\nmateriálov v konkurznom spise týkajúcich sa najmä postupu správcu pred prvou schôdzou\nveriteľov a samotného priebehu schôdze dospel k záveru, že neboli porušené základné práva\nsprávcu v tomto štádiu konkurzného konania, pozn.). Ústavný súd však ústavnú\n\n19\n\nakceptovateľnosť záverov krajského súdu nepreskúmaval, keďže sťažovateľka nenamietala\nporušenie svojich práv aj označeným rozhodnutím odvolacieho súdu (pozri petit sťažnosti,\npozn.).\nSťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že aj proti napadnutému uzneseniu okresného súdu\nz 21. novembra 2014 podala odvolanie, v ktorom argumentovala rovnakými skutočnosťami,\naké uviedla aj v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu. Podľa zistenia ústavného súdu aj\ntoto odvolanie sťažovateľky odvolací krajský súd uznesením sp. zn. 4 CoKR 3/2015\nz 13. februára 2015 odmietol ako procesne neprípustné, pričom navyše v závere\nodôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že „na základe dôvodov odvolania správkyne sa\nodvolací súd zaoberal aj možnosťou pripustenia odvolania v zmysle nálezov Ústavného\nsúdu SR a dospel k záveru, že zo samotného priebehu konkurzu aj výkonu funkcie správkyne\nneboli dané také právne okolnosti, ktoré by mali vplyv na pripustenie podania opravného\nprostriedku“.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd neaplikoval\n§ 42 zákona o konkurze a reštrukturalizácii arbitrárne. Okresný súd v danej veci pri svojom\nrozhodovaní posúdil všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa splnenia podmienok na\nodvolanie a výmenu správcu v priebehu konkurzného konania vedeného pod sp. zn.\n1 K 31/2012 (zohľadňujúc pritom podnety príslušných zabezpečených veriteľov, ale aj\nvyjadrenie sťažovateľky k dôvodom na jej odvolanie z funkcie správcu, ktoré jej okresný\nsúd umožnil). Postup okresného súdu v napadnutom konaní, ktorým súbežne zvolal schôdzu\nveriteľov na účely hlasovania o návrhoch na nového správcu, bol len logickým dôsledkom\nposkytnutia ochrany základných práv účastníkov predmetného konkurzného konania\n(veriteľov oprávnených hlasovať na schôdzi veriteľov, pozn.), a preto ho ústavný súd\nz ústavného hľadiska považuje za akceptovateľný.\nVo vzťahu k sťažovateľkou tvrdenému záujmu na stabilite správcu ústavný súd\nuvádza, že tento záujem vyjadrený aj v dôvodovej správe k zákonu o konkurze\na reštrukturalizácii je zvýraznený taxatívne vypočítanými dôvodmi na odvolanie správcu\nobsiahnutými v § 42 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, resp. pre jeho výmenu podľa\n\n20\n\n§ 36 ods. 1 tohto zákona. Z takto vymedzeného záujmu na stabilite pôsobenia správcu ale\nnemožno odvodiť jeho oprávnenie rozhodovať podľa vlastného uváženia (pri priznaní\nhlasovacích práv popretým veriteľom na schôdzi veriteľov, vyhotovení a predkladaní\nzoznamu pohľadávok súdu, vyhotovovaní súpisu podstát, nahliadaní do konkurzného spisu\noprávnenými subjektmi), ak sú tieto povinnosti ustanovené zákonom, resp. v rámci jeho\nsplnomocnenia vykonávacími vyhláškami.\nIngerencia ústavného súdu do výkonu právomoci všeobecného súdu je opodstatnená\nlen v prípade jej nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou.\nAj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi, v zmysle\nsvojej ustálenej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor okresného súdu ako\nkonkurzného súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp.\nústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným\nsúdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného\nsúdu právny výklad okresného súdu uplatnený v napadnutom uznesení takéto nedostatky\nnevykazuje.\nÚstavný súd na rozdiel od sťažovateľky považuje odôvodnenie napadnutého\nuznesenia okresného súdu za zodpovedajúce ústavnoprávnej požiadavke na také\nodôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nOkresný súd v napadnutom uznesení (pokiaľ ide o výrok o odvolaní správcu)\nuviedol, čo považoval za povinnosť sťažovateľky ako správcu, akým spôsobom ju\nsťažovateľka porušila, a vyvodil z toho záver predpokladaný právnou úpravou, pričom tak\nurobil v súlade so znením a účelom právneho predpisu.\nÚstavný súd teda nezistil existenciu skutočností svedčiacich o tom, že by napadnuté\nuznesenie okresného súdu bolo možné považovať za popierajúce zmysel práva na súdnu\nochranu, pretože okresný súd právne závery, ku ktorým dospel, zrozumiteľne vysvetlil.\n\n21\n\nOkresný súd rozhodol spôsobom, s ktorým sťažovateľka nesúhlasí, ale rozhodnutie\ndostatočne odôvodnil na základe vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré\nústavný súd nie je oprávnený a ani povinný nahrádzať. K tomu ústavný súd obdobne\npoznamenáva, že ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa želania účastníka\nkonania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom pre namietanie porušenia\nzákladného práva (napr. II. ÚS 54/02).\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým\nuznesením okresného súdu a obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\noznačeného sťažovateľkou neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by reálne signalizovala\nmožnosť vysloviť jeho porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný\nsúd preto pri predbežnom prerokovaní rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\no odmietnutí tejto časti sťažnosti sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenej.\nII.2 K namietanému porušeniu čl. 13 ústavy uznesením okresného súdu sp. zn.\n1 K 31/2012 z 21. novembra 2014\nPodľa čl. 13 ods. 1 ústavy povinnosti možno ukladať\na) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných\npráv a slobôd,\nb) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva\na povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo\nc) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.\nPodľa čl. 13 ods. 2 ústavy medze základných práv a slobôd možno upraviť za\npodmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.\nPodľa čl. 13 ods. 3 ústavy zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia\nplatiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.\n\n22\n\nPodľa čl. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať\nna ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ\nUstanovenia čl. 13 ústavy predstavujú jedno z východísk do ústavnej úpravy\nzákladných práv a slobôd ústavy a majú charakter ústavného princípu, ktorý sú povinné\nrešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní ústavy. Tieto\nustanovenia ústavy sú vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho\nrozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd garantovaných ústavou podľa čl. 127\nústavy (m. m. porovnaj napr. I. ÚS 26/2010, I. ÚS 686/2013, II. ÚS 550/2013,\nIV. ÚS 214/2011).\nUstanovenia čl. 13 ústavy však nemajú charakter základného práva a slobody,\nktorých ochrany sa možno v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy domáhať samostatne. Ich\naplikácia sa v konaní o individuálnych sťažnostiach viaže na porušenie individuálne\nurčeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, a preto požiadavka na vyslovenie\nporušenia čl. 13 ústavy bez vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode\nsťažovateľky je zjavne neopodstatnená (porovnaj I. ÚS 34/96, II. ÚS 85/01, II. ÚS 167/04,\nz novšej judikatúry I. ÚS 509/2012, III. ÚS 87/2011, IV. ÚS 281/2012).\nPretože ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľkou označené základné právo\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy nemohlo byť napadnutým uznesením okresného súdu porušené,\nneprichádza do úvahy ani vyslovenie porušenia čl. 13 ústavy.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť aj\nv tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľky stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. novembra 2016\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-správca konkurznej podstaty", "odvolanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:398ae571-aa1b-4a63-b28c-5b2ed96800d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 686/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 686/2013 z 20. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:398ae571-aa1b-4a63-b28c-5b2ed96800d0"}, {"guid": "ussr:5b121461-a42d-4f51-9294-27eb63639f8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 550/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 550/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5b121461-a42d-4f51-9294-27eb63639f8e"}, {"guid": "ussr:f82d6da8-bc92-434f-b47d-00e48ff93032", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 509/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 509/2012 z 17. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-17", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f82d6da8-bc92-434f-b47d-00e48ff93032"}, {"guid": "ussr:fd03025a-1dfb-4a61-8cf7-1699d25ab73e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 281/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 281/2012 z 31. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-31", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd03025a-1dfb-4a61-8cf7-1699d25ab73e"}, {"guid": "ussr:d151a5cf-1ec9-4b44-8d45-fdfd9bd2d40c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d151a5cf-1ec9-4b44-8d45-fdfd9bd2d40c"}, {"guid": "ussr:c1cc2a79-4fde-45e9-8d8a-27f7abc1131a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/2011 z 25. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-25", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1cc2a79-4fde-45e9-8d8a-27f7abc1131a"}, {"guid": "ussr:bf420ef4-2b0e-4f1b-86e7-0c7a2db408f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 87/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 87/2011 z 2. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-02", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf420ef4-2b0e-4f1b-86e7-0c7a2db408f8"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 167/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 167/04 z 7. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-07", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:dffbff36-c5e0-4961-9065-66068231ba7e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 54/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 54/02 z 17. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-17", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dffbff36-c5e0-4961-9065-66068231ba7e"}, {"guid": "ussr:08aa8776-e9a0-4cb2-91f5-b4dc67406629", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 85/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08aa8776-e9a0-4cb2-91f5-b4dc67406629"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e72e134c-4274-4898-af5c-b083d2f1815e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 34/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/96 z 31. 10. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-10-31", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1996.1"}, {"guid": "a6680cc4-b055-4a9a-bec5-f35288d98e8f:5af2c35a-3af4-4fa4-be7e-fa811208e7a5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113224254.1", "spisova_znacka": "4CoKR/4/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoKR/4/2014 z 15. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-06-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113224254.1"}], "citovane_v": []}