{"guid": "ussr:1942179f-3a08-41d1-804b-d1282da28c25", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.870.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 870/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 870/2016 z 18. 5. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. mája 2017, sp. zn. II. ÚS 870/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.870.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-05-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1942179f-3a08-41d1-804b-d1282da28c25", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.870.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.870.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.870.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 870/2016-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Fulecom, Advokátska kancelária,\nŽivnostenská\n\n2,\n\nBratislava,\n\nvo\n\nveci\n\nnamietaného\n\nporušenia\n\nzákladného\n\npráva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 C 930/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn. PK-24 C 7/04) a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\n\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 930/08 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom\n\ntritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 537,62 €\n\n(slovom päťstotridsaťsedem eur a šesťdesiatdva centov), ktorú j e Okresný súd Pezinok\np o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Milana Fuleca, Advokátska kancelária,\nŽivnostenská 2, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 870/2016-15 zo 16. novembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej aj\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 930/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn.\nPK-24 C 7/04).\n1.1 Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon\nSlovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch\nsúdov“), výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľa prešiel z odovzdávajúceho\nOkresného súdu Bratislava III na nadobúdajúci okresný súd.\n2. Zo sťažnosti vyplynulo, že:\n\n2\n\n«(...) Uznesením Okresného súdu Pezinok sp. zn. 8D 25/2003-55, Dnot 23/2003\nzo dňa 02.12.2003 súd prerušil konanie o dedičstve po poručiteľke\nzomrelej dňa 07.01.\n, rod.\n\n(ďalej len „\n\n,\n\n“ alebo „poručiteľka“) a uložil\n\na\n\n(žalobcom) v zmysle ust. § 175k ods. 2\n\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), aby do 1 mesiaca od právoplatnosti\ntohto uznesenia podali na príslušnom Okresnom súde žalobu proti závetnému dedičovi\n(sťažovateľovi) na určenie, že „závet zo dňa 11.05.1992, spísaný\nv notárskej zápisnici N 341/92, Nz 324/92 štátnou notárkou JUDr. Elenou Jankovou (ďalej\nlen „závet“), je neplatný“. Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že dedičia\na\n\nnamietajú absolútnu neplatnosť závetu a túto skutočnosť nie je súd\n\nv dedičskom konaní oprávnený riešiť, preto týchto dedičov odkázal na podanie žaloby\no neplatnosť závetu poručiteľky z dôvodu absolútnej neplatnosti.\nŽalobou zo dňa 09.01.2004, doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa 13.01.2004, sa\nžalobcovia domáhali voči žalovanému (sťažovateľovi)\nneplatnosti závetu poručiteľky\n\nurčenia relatívnej\n\n, spísaného dňa 11.05.1992.\n\nS účinnosťou zák. č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky\nku dňu 01.01.2005 došlo k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Pezinok na\nOkresný súd Bratislava III.»\n2.1 Sťažovateľ ďalej vo svojej sťažnosti uviedol chronológiu úkonov vykonaných\nokresným súdom a účastníkmi konania v napadnutom konaní až do podania tejto sťažnosti,\na k skutkovému stavu uviedol najmä, že:\n„(...) je zrejmé, že hoci žaloba bola podaná ešte v roku 2004, doposiaľ, teda po viac\nako 11 rokoch, nie je skončená ani na súde prvého stupňa, a to aj z dôvodu nečinnosti\nOkresného súdu Bratislava III, resp. Okresného súdu Pezinok v období od októbra 2012,\nnajneskôr však od januára 2013 (kedy prvostupňový súd predĺžil lehotu znalcovi na\npredloženie znaleckého posudku do 31.03.2013) do septembra roku 2015, kedy vo veci\nnevykonal žiadne úkony, teda bol absolútne nečinný takmer 3 roky a neexistovala žiadna\nzákonná prekážka, ktorá by prvostupňovému súdu bránila vo veci konať.\nOkrem nečinnosti súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní v rozsahu 11 rokov aj\nnesprávnou činnosťou súdu.\n\n3\n\nTáto nesprávna činnosť súdu spočíva v tom, že hoci súd v dedičskom konaní\nuznesením sp. zn. 8D 25/2003-55 zo dňa 02.12.2003 konanie prerušil a súčasne niektorých\ndedičov -žalobcov odkázal, aby v zmysle ust. § 175k ods. 2 OSP v lehote jedného mesiaca\nod právoplatnosti tohto uznesenia podali žalobu o neplatnosť závetu z dôvodu absolútnej\nneplatnosti a žalobcovia v súdom určenej lehote žalobu na neplatnosť závetu podali, avšak\nz dôvodu jeho relatívnej neplatnosti, teda podali inú žalobu, než na akú ich súd odkázal,\nnapriek tomu súd v konaní o tejto ich žalobe, podanú žalobu považoval za takú, na ktorú ich\nodkázal súd v konaní o dedičstve uznesením sp. zn. 8D 25/2003-55 zo dňa 02.12.2003, teda\nza žalobu v zmysle ust. § 175k ods. 2 OSP.\nPostup súdu, ktorý žalobu, ktorá nie je žalobou v zmysle ust. § 175k ods. 2 OSP,\nza takúto považuje z dôvodu jeho nesprávneho výkladu ust. § 175k ods. 2 OSP, napriek\ntomu o nej koná 11 rokov, nemožno v žiadnom prípade považovať za taký, ktorý plynule\nsmeruje jednak k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania a tiež ani k prejednaniu\nich záležitosti v primeranej lehote. (...)\nKonajúci súd o žalobe, ktorú žalobcovia nepodali tak, ako ich na jej podanie odkázal\nsúd v konaní o dedičstve, teda nejde o žalobu v zmysle ust. § 175k ods. 2 OSP, napriek tomu\no nej koná, ako keby o takúto žalobu v zmysle ust. § 175k ods. 2 OSP išlo, touto svojou\nnesprávnou činnosťou od podania žaloby až doposiaľ, spolu s nečinnosťou, najmä v období\nod roku 2012 do roku 2015 zapríčinil zbytočné prieťahy vo veci v trvaní celkom 11 rokov,\nčím hrubo porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa článku 6 Dohovoru.\nRýchlosť a účinnosť každého konania je objektívne podmienená charakterom\nprejednávanej veci. Predmetom žaloby je určenie neplatnosti právneho úkonu - neplatnosti\nzávetu, pričom tento druh konaní tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy súdov\nprvého stupňa, v rámci ktorej existuje stabilizovaná judikatúra všeobecných súdov, a preto\nnemožno namietané konanie považovať za právne zložité.\nPokiaľ ide o správanie sa účastníka konania, t.j. sťažovateľa, jeho správanie\nv priebehu konania bolo aktívne, dostavoval sa na pojednávania, pričom sťažovateľ od\npodania návrhu opakovane poukazuje na skutočnosť, že súd koná o žalobe na určenie podľa\nust. § 80 písm. c) OSP a nie o žalobe podľa ust. § 175k ods. 2 OSP a žalobcovia doposiaľ\n\n4\n\nnepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, čo je základným\npredpokladom konania o určovacej žalobe podľa ust. § 80 písm. c) OSP.\nSťažovateľ žiada v zmysle článku 127 ods. 3 Ústavy SR aj priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia, pretože zbytočné prieťahy zo strany Okresného súdu Pezinok,\nktoré trvajú od roku 2004 sa ani konštatovaním ústavného súdu o porušení základného\npráva ani jeho príkazom, aby súdy konali bez zbytočných prieťahov nedajú ani napraviť,\nani odstrániť. Sťažovateľ po dobu viac ako jedenástich rokov, počas ktorých trvá konanie,\npričom takáto dĺžka konania sa nedá ničím ospravedlniť, má preto dôvodný pocit krivdy,\nnespravodlivosti, márnosti ako sprievodných znakov porušenia základného práva, teda\nutrpel nemajetkovú ujmu, ktorá naďalej trvá a rovnako počas viac ako jedenástich rokov aj\nnaďalej trvá sťažovateľov pocit právnej neistoty, keďže vec nie je doposiaľ právoplatne\nrozhodnutá. Z týchto dôvodov preto sťažovateľ žiada finančné zadosťučinenie vo výške\n5 500,- € od Okresného súdu Pezinok, ktoré považuje za spravodlivé, najmä vzhľadom\nk dĺžke trvania ujmy, ktorú utrpel v dôsledku porušenia jeho základného práva a vzhľadom\nna intenzitu, akou na neho táto nečinnosť Okresného súdu Pezinok a jeho neefektívny\npostup doliehal. V prípade, že ústavný súd sťažnosti vyhovie, žiadame tiež náhradu trov\nkonania spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia. (...)“\n2.2 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľ domáha toho, aby\nústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\nupravené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej\nlehote upravené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Bratislava III vedeného pod sp. zn. 4C 930/2008 bolo porušené.\n2.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5 500,- € (slovom\n\npäťtisícpäťsto eur), ktoré mu je Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť do 2 mesiacov od\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3.\n\npriznáva náhradu trov konania vo výške 355,73 €, ktoré je\n\nOkresný súd Pezinok povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Milana Fulca so sídlom\nŽivnostenská 2, 811 06 Bratislava, a to do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.“\n\n5\n\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nokresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3200/2016 z 8. decembra\n2016 (ku ktorému bola pripojená aj chronológia úkonov vykonaných v napadnutom konaní)\na právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 13. januára\n2017.\n3.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné\nskutočnosti:\n„(...) Žaloba bola doručená Okresnému súdu Bratislava III, dňa 13.01.2004. Vec\nbola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Ingrid Daxner (predtým\nNováková). Vo veci bolo rozsudkom rozhodnuté dňa 18.09.2007 tak, že súd žalobe vyhovel.\nProti rozsudku bolo podané odvolanie a spis sa v období od 06/2008 do 02/2010 nachádzal\nna Krajskom súde v Bratislave. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil a vrátil\nmu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia, odvolací súd uložil súdu prvej\ninštancie doplniť dokazovanie vykonaním započítania darov tak, že k čistej hodnote\ndedičstva je potrebné pripočítať všetky zápočty a tento súčet sa vezme ako základ pre\nvyčíslenie dedičských podielov a z jednotlivých podielov sa odpočítajú jednotlivé zápočty.\nUložil súdu doplniť dokazovanie v tomto smere a zvážiť, či neopomenuteľní dedičia obdržali\ntoľko, čo predstavuje polovica ich zákonných dedičských podielov a až po takomto zistení\nrozhodnúť, či závet poručiteľky je, alebo nie je relatívne neplatným v časti\nneopomenuteľných dedičov. Sudkyňa vykonala vo veci rozsiahle dokazovanie zisťovaním\nmajetku poručiteľky a jeho hodnoty. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie\nuznesením zo dňa 15.03.2011, na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Znalecký\nposudok bol súdu doručený dňa 18.04.2011. Spis bol následne postúpený Krajskému súdu\nv Bratislave, na rozhodnutie o odvolaní proti preddavku na trovy znalca. Spis sa vrátil\ntunajšiemu súdu dňa 09.01.2012. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 28.06.2012 bolo\nodročené na neurčito z dôvodu potreby ďalšieho znaleckého dokazovania na ocenenie\nďalšieho zisteného majetku poručiteľky a to vyhotovením dvoch znaleckých posudkov.\nUznesenie o ustanovení znalca bolo vydané dňa 11.10.2012. Znalec v stanovenej lehote\nznalecký posudok nevyhotovil a sudkyňa mu uložila poriadkovú pokutu, následne\nopakovane vyzvala znalca na predloženie súdneho spisu. Dňa 12.08.2015 znalec oznámil,\n6\n\nže bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Súd ustanovil znalcov nových a to uznesením zo dňa\n09.09.2015. Znalec\n\nodmietol vykonanie znaleckej úlohy a preto súd\n\nopäť uznesením zo dňa 19.10.2015 zmenil osobu znalca. Avšak ani ustanovená znalkyňa\nznalecký posudok nevyhotovila a súd uznesením zo dňa 25.01.2016 opäť menil osobu\nznalca. Prvý znalecký posudok č. 19/2015 bol súdu doručený súdu dňa 07.12.2015. Druhý\nznalecký posudok č. 67/2016 bol súdu doručený dňa 29.04.2016. Sudkyňa termín\npojednávania určila na deň 28.06.2016. Zo strany právneho zástupcu žalovaného bola\npodaná námietka zaujatosti voči konajúcej sudkyni a spis bol predložený na Krajský súd\nv Bratislave, ktorý uznesením zo dňa 08.07.2016 určil, že sudkyňa JUDr. Ingrid Daxner nie\nje vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci. Spis sa vrátil z odvolacieho súdu dňa\n18.07.2016, sudkyňa termín pojednávania určila na deň 22.09.2016. Na tomto pojednávaní\nsudkyňa vo veci rozhodla rozsudkom. Rozsudok bol vyhotovený a expedovaný procesným\nstranám.\n1/ k skutkovej a právnej zložitosti sporu:\nVec je podľa môjho názoru skutkovo zložitá. Predmetom konania je určenie\nneplatnosti závetu, v časti neopomenuteľných dedičov poručiteľky. Súd z dôvodu viazanosti\nprávnym názorom odvolacieho súdu, musel vykonať rozsiahle dokazovanie, ktorým zisťoval\nmajetok poručiteľky, jeho hodnotu, k nemu započítať dary a tak zistiť celkovú hodnotu\ndedičstva a vypočítať jednotlivé dedičské podiely. Ich porovnaním zistiť, či je závet neplatný\nv časti neopomenuteľných dedičov. Uvedené dokazovanie obnášalo vyžiadanie si\nkatastrálnych spisov na zistenie nehnuteľného majetku poručiteľky a niekoľko znaleckých\nposudkov.\n2/ k jednotlivým úkonom:\nChronologický prehľad všetkých úkonov je v prílohe pripojený.\n3/ prekážky podľa § 63 ods. 1, 2 CSP:\nPočas konania zomrel žalobca v 2. rade. Súd pokračoval s jeho dedičmi, konanie\nprerušené nebolo.\n4/ prieťahy spôsobené sťažovateľom:\nSťažovateľ podal proti zákonnej sudkyni námietku zaujatosti z dôvodov, ktoré už boli\nviackrát judikované, ako neopodstatnené.\n5/ prieťahy spôsobené súdom:\n\n7\n\nSúd vo veci konal. K predĺženiu konania došlo z viacerých dôvodov. Opakovane\nvo veci zlyhal súdny znalec, kedy jeden súdny znalec zadržiaval spis 2 roky, druhý znalec\nodmietol vykonanie znaleckého dokazovania a tretia znalkyňa požiadala o výmenu znalca\nz dôvodov rodinných. Spis bol trikrát na odvolacom súde, raz z dôvodu námietky zaujatosti\nvznesenej sťažovateľom. Napokon, konajúca sudkyňa bola opakovane práceneschopná po\ndobu dlhšiu ako 6 týždňov, v dôsledku čoho, bol spis prerozdelený inému sudcovi.\n6/ Záver:\nSúd vo veci dvakrát meritórne rozhodol. Dňa 22.09.2016 bol vyhlásený v poradí\ndruhý rozsudok. Je objektívnou skutočnosťou, že konanie trvá od 13.01.2004, avšak z môjho\npohľadu sudkyňa vo veci konala. K prieťahom v konaní došlo v súvislosti s vykonávaním\nznaleckého dokazovania. Či v danom prípade išlo o zbytočné prieťahy v konaní, ponechám\nna úvahu Ústavného súdu Slovenskej republiky.\n7/ Iné skutočnosti:\nNemám viac, čo uviesť.\nSúhlasíme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania.“\n3.3 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie podpredsedníčky\nokresného súdu zaujal toto stanovisko:\n«V označenej veci ako právny zástupca sťažovateľa\n\nk vyjadreniu\n\nOkresného súdu Pezinok zo dňa 8.12.2016 k ústavnej sťažnosti môjho klienta uvádzam, že\nz jeho obsahu je zrejmá snaha okresného súdu zbaviť sa ústavnej zodpovednosti za prieťahy\nv konaní poukazovaním na to, že neprimeraná dĺžka konania (12 rokov) nebola spôsobená\nzbytočnými prieťahmi zo strany súdu, ale že konanie trvá dlho z dôvodu zložitosti veci, s čím\nvšak nemožno v žiadnom prípade súhlasiť.\nHneď v bode 1 vyjadrenia Okresného súdu Pezinok sa uvádza, že vec je skutkovo\nzložitá z dôvodu, že okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu musel vo veci\nvykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré si vyžiadalo zabezpečenie katastrálnych spisov na\nzistenie nehnuteľného majetku poručiteľky a niekoľko znaleckých posudkov.\nSme toho názoru, že vyžiadanie si katastrálnych spisov a pribratie znalcov z troch\nodborov, za účelom zistenia hodnoty poľnohospodárskych, lesných pozemkov ako aj\n\n8\n\nďalšieho nehnuteľného majetku poručiteľky, v žiadnom prípade nezakladá takú skutkovú\nzložitosť veci, aby v dôsledku nej konanie trvalo takú neprimerane dlhú dobu.\nNaviac, z prehľadu jednotlivých úkonov za celé obdobie trvania konania, ktoré\npredstavuje 12 rokov vyplýva, že okresný súd vo veci pojednával celkom šesť krát, čo\npredstavuje jedno pojednávanie za obdobie dvoch rokov.\nZ uvedeného je zrejmé, že konanie trvá neprimerane dlho, nie z dôvodu skutkovej\nzložitosti veci, ako tvrdí Okresný súd v Pezinku vo svojom vyjadrení, ale v dôsledku\nnedostatočnej znalosti podstaty samotnej prejednávanej veci konajúcim sudcom, tak ako to\npodrobne uvádzame v ústavnej sťažnosti, a najmä nevyužitím všetkých procesných\nprostriedkov a zákonných opatrení na zabezpečenie včasného vykonania dôkazov\npotrebných pre rozhodnutie vo veci, a to znaleckých posudkov.\nV ďalšej časti vyjadrenia Okresného súdu v Pezinku pod bodom 4 s označením:\n„prieťahy spôsobené sťažovateľom“ sa uvádza, že „sťažovateľ podal proti zákonnej sudkyni\nnámietku zaujatosti z dôvodov, ktoré už boli viackrát judikované ako neopodstatnené“.\nZ uvedeného vyplýva, že okresný súd sa domnieva, že prieťahy v konaní spôsobil aj\nsamotný sťažovateľ tým, že podal bezdôvodnú námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni.\nPravdepodobne uniklo pozornosti Okresného súdu v Pezinku, že využitie možnosti\ndaných účastníkovi konania procesnými predpismi (občianskym súdnym poriadkom), ktoré\nslúžia na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv občianskom súdnom konaní, a námietka\nzaujatosti takouto možnosťou nepochybne je, môže síce viesť k predĺženiu priebehu konania,\nale za žiadnych okolností ju nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú\nzbytočné prieťahy (viď Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/2001).\nTiež treba uviesť, že v dôsledku podanej námietky zaujatosti právnym zástupcom\nodporcu sa priebeh konania spomalil o jeden mesiac, čo je v porovnaní s celkovou dĺžkou\nkonania 12 rokov predstavuje úplne zanedbateľné časové obdobie.\nV ďalšej časti vyjadrenia okresného súdu pod bodom 5 s označením „prieťahy\nspôsobené súdom“ sa uvádza, „že súd vo veci konal. Opakovane vo veci zlyhal súdny\nznalec keď jeden súdny znalec zadržiaval spis 2 roky, druhý znalec odmietol vykonať\nznalecké dokazovanie a tretia znalkyňa požiadala o výmenu znalca z dôvodu rodinných.“\n\n9\n\nZ uvedeného vyplýva, že okresný súd je toho názoru, že k prieťahom v konaní došlo\nv súvislosti s vykonávaním znaleckého dokazovania, a preto tieto nemožno hodnotiť ako\nzbytočné prieťahy.\nTento záver okresného súdu svedčí o neznalosti judikatúry Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, lebo podľa jeho nálezu sp. zn. II. ÚS 68/01 z 29.5.2002 „obdobie\nnečinnosti súdu z dôvodu nevypracúvania znaleckého posudku a nevrátenia spisu znalcom\nje potrebné hodnotiť ako prekážku na strane súdu. Ak konajúci súd nevyužije príslušné\nzákonné opatrenia na vykonanie týchto úkonov a nezabezpečil včas všetky dôkazy potrebné\nna rozhodnutie vo veci samej spôsobil tým zbytočné prieťahy v súdnom konaní.“\nZ prehľadu úkonov súdu vyplýva, že súd na pojednávaní dňa 28.6.2012 konanie\nodročil na neurčito, za účelom vykonania znaleckého dokazovania. Následne, ďalšie\npojednávanie v tejto veci sa konalo až dňa 22.9.2016, teda po štyroch rokoch, kedy súd\nzároveň vydal meritórne rozhodnutie vo veci.\nZ uvedeného je zrejmé, že konajúcemu súdu trvalo štyri roky, aby si zabezpečil všetky\ndôkazy potrebné na rozhodnutie vo veci. V žiadnom prípade toto obdobie nemožno\npovažovať za „včasné“ zabezpečenie potrebných dôkazov, lebo súd nevyužil príslušné\nzákonné opatrenia za účelom zabezpečenia vykonania týchto dôkazov.\nPreto je potrebné obdobie, počas ktorého súd vykonával znalecké dokazovanie\npovažovať za prekážku na strane súdu, v dôsledku ktorej spôsobil zbytočné prieťahy\nv súdnom konaní, čo vyplýva aj zo spomínaného Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.\nII. ÚS 68/01 z 29.5.2002.\nMáme teda za to, že trvanie sporu v dĺžke 12 rokov nebolo zapríčinené zložitosťou\nveci, ani správaním sa účastníkov konania, ale je výsledkom zbytočných prieťahov\nzapríčinených Okresným súdom Pezinok, ako to podrobne uvádzame v ústavnej sťažnosti.\nSúčasne Vám oznamujem, že sťažovateľ netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie.»\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na\n\n10\n\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\nZ obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav\nkonania vedeného na Okresnom súde Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 930/08\n(pôvodne vedenom pod sp. zn. PK-24 C 7/04):\nDňa 13. januára 2004 podali\n\n, rod.\n\n,a\n\n(ďalej\n\nlen „navrhovateľ“, spolu len „navrhovatelia“) na Okresnom súde Pezinok proti\nsťažovateľovi žalobný návrh „na určenie neplatnosti testamentu“. Vec bola zaevidovaná\npod sp. zn. 24 C 7/04.\nDňa 18. februára 2004 okresný súd vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho\npoplatku. Navrhovatelia tejto výzve vyhoveli 16. apríla 2004.\nDňa 10. mája 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k veci.\nDňa 23. júla 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa.\nDňa 17. januára 2005 Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd“) nariadil vo veci\npojednávanie na 15. február 2005.\nDňa 15. februára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. apríl\n2005 na účely písomného spresnenia petitu navrhovateľmi.\nDňa 21. februára 2005 bolo pojednávanie preročené na 28. apríl 2005 kvôli školeniu\nsudkyne.\nDňa 24. februára 2005 bol súdu doručený spresnený petit zo strany navrhovateľov,\nuvedené podanie bolo zaslané sťažovateľovi na vyjadrenie.\nDňa 25. apríla 2005 sa sťažovateľ písomne vyjadril k spresnenému petitu návrhu.\nDňa 28. apríla 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 2. jún 2005,\nna účely vykonania dokazovania, najmä aby účastníci konania v lehote 30 dní doložili\nprávne tituly nadobudnutia všetkých nehnuteľností za života poručiteľky.\nDňa 20. mája 2005 bolo pojednávanie nariadené na 2. jún 2005 zrušené pre\npráceneschopnosť sudkyne.\n\n11\n\nDňa 27. mája 2005 navrhovatelia doručili súdu právne tituly nadobudnutia\nnehnuteľností za života poručiteľky.\nDňa 15. júna 2005 boli súdu sťažovateľom doručené „písomnosti potvrdzujúce\nprávne tituly nadobudnutia všetkých nehnuteľností za života poručiteľky“.\nDňa 11. januára 2006 súd požiadal Notársku komoru Slovenskej republiky (ďalej len\n„notárska\n\nkomora“)\n\no zapožičanie\n\nspisov\n\nbývalého\n\nštátneho\n\nnotárstva,\n\nvyzval\n\nnavrhovateľov na dodanie znaleckých posudkov osvedčujúcich hodnotu scudzovaných\nnehnuteľností a vyzval sťažovateľa na doručenie dôkazov osvedčujúcich hodnotu\nnadobudnutého majetku.\nDňa 19. januára 2006 notárska komora reagovala, 26. januára 2006 reagoval\nsťažovateľ a 1. februára 2006 reagovali navrhovatelia na uvedenú výzvu súdu.\nDňa 3. júla 2006 súd vyzval Štátny archív v Modre (ďalej len „štátny archív“) na\nzapožičanie spisov.\nDňa 6. septembra 2006 bola súdu doručená odpoveď štátneho archívu.\nDňa 6. marca 2007 súd vyzval Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na\nzapožičanie spisov.\nDňa 22. júna 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. september 2007.\nDňa 11. septembra 2007 bolo súdu doručené spresnenie petitu zo strany\nnavrhovateľov.\nDňa 18. septembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd rozsudkom č. k.\nPK-24 C 7/2004-97 návrhu na určenie neplatnosti závetu vyhovel.\nDňa 12. októbra 2007 podpredseda súdu predĺžil lehotu na písomné vyhotovenie\nrozsudku do 2. decembra 2007.\nDňa 8. januára 2008 bol uvedený rozsudok písomne vyhotovený a následne bol\ndoručený účastníkom konania. Vec bola medzičasom na Okresnom súde Pezinok\nzaevidovaná pod sp. zn. 4 C 930/08.\nDňa 8. februára 2008 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.\nDňa 18. februára 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku\nza podané odvolanie.\nDňa 2. apríla 2008 sťažovateľ uhradil uvedené súdne poplatky.\nDňa 15. apríla 2008 sa navrhovatelia písomne vyjadrili k odvolaniu.\n\n12\n\nDňa 5. júna 2008 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o podanom\nodvolaní.\nDňa 27. januára 2010 krajský súd uznesením č. k. 15 Co 321/2008-123 zrušil\nnapadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd\nnesúhlasil s právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého sa neopomenuteľní dedičia\nmali podieľať na dedení nehnuteľností uvedených v závete. Podľa krajského súdu\nzapočítanie treba vykonať tak, že sa k čistej hodnote dedičstva pripočítajú všetky zápočty,\ntento súčet sa vezme ako základ pre výpočet dedičských podielov a z jednotlivých podielov\nsa odpočítajú jednotlivé zápočty, pričom sa vychádza zo všeobecnej ceny toho, čo bolo\nplnené v čase uskutočnenia plnenia.\nDňa 1. marca 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 2. marca 2010 okresný súd vyzval Správu katastra Pezinok (ďalej len\n„katastrálny úrad“) na zapožičanie súvisiacich dokumentov a vyzval účastníkov konania,\naby podali svoje návrhy na doplnenie dokazovania.\nDňa 25. mája 2010 správa katastra reagovala na uvedenú výzvu súdu a dňa 28. mája\n2010 sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že navrhuje ďalej postupovať v intenciách\nzrušovacieho uznesenia krajského súdu.\nDňa 23. júla 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 19. október 2010, ktoré\nvšak bolo odročené na neurčito „z dôvodu PN zákonnej sudkyne“.\nDňa 18. novembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 1. február 2011.\nDňa 1. februára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito\nna účely špecifikácie petitu, ďalšieho dokazovania; najmä zváženia nariadenia znaleckého\ndokazovania.\nDňa 24. februára 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 10. máj 2011.\nDňa 15. marca 2011 okresný súd uznesením č. k. 4 C 930/08-182 nariadil znalecké\ndokazovanie znalcom\n\n, na odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy,\n\npričom znalec mal vyhotoviť znalecký posudok do 30 dní od právoplatnosti tohto\nuznesenia.\nDňa 8. apríla 2011 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti\nuzneseniu, ktorým okresný súd uložil účastníkom konania zložiť preddavok na trovy\nznaleckého dokazovania; odvolanie zaslala sudkyňa na vyjadrenie navrhovateľom.\n\n13\n\nDňa 14. apríla 2011 bolo pojednávanie pôvodne nariadené na 10. máj 2011 zrušené,\npretože spis musí byť zaslaný na krajský súd.\nDňa 18. apríla 2011 znalec doručil okresnému súdu vyhotovený znalecký posudok.\nDňa 5. mája 2011 navrhovatelia vo svojom vyjadrení nesúhlasili so sťažovateľom,\naby len navrhovatelia hradili preddavok na znalecké dokazovanie.\nDňa 26. mája 2011 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní\nsťažovateľa.\nDňa 19. decembra 2011 krajský súd zrušil uznesenie o preddavku s tým, že ho\nsťažovateľ nemá znášať.\nDňa 9. januára 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 7. mája 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 28. jún 2012.\nDňa 9. mája 2012 bolo vydané uznesenie o priznaní odmeny znalcovi.\nDňa 15. mája 2012 bolo okresnému súdu oznámené, že 15. mája 2011 zomrel\nnavrhovateľ, zároveň bolo oznámené, že jeho dedičmi sú\na\n\n.\nDňa 28. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie už za prítomnosti dedičov\n\nnavrhovateľa, ktoré bolo odročené na neurčito, pretože bolo potrebné ešte dožiadať kataster\na znalcom určiť hodnotu časti lesa.\nDňa 3. júla 2012 okresný súd vyzval kataster nehnuteľností na zaslanie súvisiacich\ndokumentov.\nDňa 2. augusta 2012 kataster nehnuteľností reagoval na výzvu okresného súdu.\nDňa 11. októbra 2012 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom\n(ďalej len „znalec“) na odhad hodnoty lesnej pôdy, pričom\nlehotu na vykonanie znaleckého posudku určil 30 dní od doručenia tohto uznesenia.\nDňa 29. novembra 2012 zákonná sudkyňa urgovala znalca na vyhotovenie\nznaleckého posudku.\nDňa 14. decembra 2012 znalec požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na\nvypracovanie znaleckého posudku vzhľadom na jeho „zložitosť“.\nDňa 10. januára 2013 okresný súd predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého\nposudku do 31. marca 2013.\n\n14\n\nDňa 13. mája 2013 zákonná sudkyňa urgovala znalca na vyhotovenie znaleckého\nposudku.\nDňa 16. septembra 2014 zákonná sudkyňa opakovane urgovala znalca na\nvyhotovenie znaleckého posudku.\nDňa 9. októbra 2014 okresný súd uznesením č. k. 4 C 930/08-268 uložil znalcovi\nporiadkovú pokutu v sume 200 €.\nDňa 13. októbra 2014 zákonná sudkyňa urgovala znalca na vyhotovenie znaleckého\nposudku.\nDňa 10. júla 2015 zákonná sudkyňa znovu urgovala znalca na vyhotovenie\nznaleckého posudku.\nDňa 16. júla 2015 okresný súd uznesením č. k. 4 C 930/08-288 uložil znalcovi\nporiadkovú pokutu v sume 1 640 €.\nDňa 12. augusta 2015 znalec oznámil okresnému súdu, že už nie je v zozname\nznalcov, a vrátil dokumentáciu k veci.\nDňa 9. septembra 2015 okresný súd uznesením č. k. 4 C 930/08-295 nariadil\nznalecké dokazovanie znalcom\n\nna odhad hodnoty lesnej pôdy\n\na uznesením č. k. 4 C 930/08-296 nariadil znalecké dokazovanie znalcom\nna odhad ďalších nehnuteľností z majetku poručiteľky.\nDňa 21. septembra 2015 znalec\n\nodmietol vykonať znalecký\n\núkon vzhľadom na pracovnú vyťaženosť.\nDňa 19. októbra 2015 okresný súd uznesením č. k. 4 C 930/08-303 zmenil svoje\nuznesenie č. k. 4 C 930/08-296 a za znalkyňu ustanovil\n\nna odhad\n\nďalších nehnuteľností z majetku poručiteľky.\nDňa 7. decembra 2015 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok\n.\nDňa 25. januára 2016 znalkyňa\n\nodmietla vykonať znalecký\n\núkon vzhľadom na závažné zdravotné problémy v jej rodine. V rovnaký deň okresný súd\nuznesením sp. zn. 4 C 930/08 zmenil svoje uznesenie č. k. 4 C 930/08-296 a za znalkyňu\nustanovil\n\nna odhad ďalších nehnuteľností z majetku poručiteľky.\n\nDňa 29. apríla 2016 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok\n.\n\n15\n\nDňa 2. mája 2016 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 28. jún 2016.\nDňa 10. júna 2016 sťažovateľ podal proti zákonnej sudkyni JUDr. Ingrid Daxner\nnámietku zaujatosti, pretože v inom konaní (4 C 967/2008) podal proti nej sťažnosť\na ústavný súd vyhovel jeho ústavnej sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní.\nDňa 21. júna 2016 okresný súd oznámil účastníkom konania, že pojednávanie\nnariadené na 28. jún 2016 odročuje na neurčito.\nDňa 28. júna 2016 sa zákonná sudkyňa vyjadrila k námietke zaujatosti.\nDňa 6. júla 2016 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o uvedenej\nnámietke zaujatosti.\nDňa 8. júla 2016 krajský súd uznesením č. k. 4 NcC 48/2016-408 rozhodol, že\nsudkyňa JUDr. Ingrid Daxner nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania predmetnej\nveci.\nDňa 18. júla 2016 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 3. augusta 2016 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 22. september 2016.\nDňa 22. septembra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd\nvyhlásil rozsudok č. k. 4 C 930/08-447.\nDňa 19. októbra 2016 zákonná sudkyňa požiadala predsedu okresného súdu\no predĺženie lehoty na vyhotovenie a odoslanie uvedeného rozhodnutia. Jej žiadosti bolo\nvyhovené do 22. decembra 2016.\nDňa 5. a 6. decembra 2016 bol uvedený rozsudok doručený účastníkom konania.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\n\n16\n\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného\nsúdu Pezinok v konaní „na určenie neplatnosti testamentu“ vedenom pôvodne pod sp. zn.\nPK-24 C 7/04, od 1. januára 2005 postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní\nvedenom rovnako pod sp. zn. PK-24 C 7/04 a napokon od 1. januára 2008 opäť postupom\nOkresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 930/08 dochádzalo\nk porušovaniu základného práva sťažovateľa (ako odporcu) na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov(...)\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\nÚstavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\n17\n\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.\n1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému\nkonaniu uvádza, že vzhľadom na to, že v danej veci bolo nutné zrekonštruovať dary\nporučiteľky za života a zistiť ich hodnotu znaleckým dokazovaním z troch odborov,\nposudzovanú záležitosť možno považovať po vecnej stránke za zložitejšiu. Po právnej\nstránke však danú vec možno považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov.\n2.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľa\n\nv preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala\nbyť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov\ndošlo v predmetných konaniach k zbytočným prieťahom. Pokiaľ sťažovateľ vo veci podal\nodvolanie a námietky predpojatosti, ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa\nktorej využitie možností daných účastníkom konania procesnými predpismi (napr.\nv aktuálnom čase podľa Občianskeho súdneho poriadku) na uplatňovanie a presadzovanie\nich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania,\nnemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr.\nI. ÚS 31/01). Zbytočné prieťahy v napadnutom konaní teda neboli vyvolané správaním\nsťažovateľa.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci\na predovšetkým konštatuje, že takmer trinásťročné trvanie napadnutého konania na\nokresnom súde je už samo osebe neprimerané, pričom predmetný spis sa cca osem mesiacov\nnachádzal aj na krajskom súde. Toto obdobie nemožno pričítať na vrub okresnému súdu.\nOkresný súd však bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných\ndôvodov opakovane nečinný od 23. júla 2004 do 17. januára 2005 (šesť mesiacov), od\n15. júna 2005 do 11. januára 2006 (šesť mesiacov), od 1. februára 2006 do 3. júla 2006 (päť\n\n18\n\nmesiacov), od 6. septembra 2006 do 6. marca 2007 (šesť mesiacov) a od 9. januára 2012 do\n7. mája 2012 (štyri mesiace).\nÚstavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09). Okresný súd síce využil aj prostriedky\nnápravy (poriadkové pokuty) za obštrukčné postupy znalca\n\n, avšak\n\nnebol celkom dôsledný pri nečinnosti a nekorektnom postupe tohto znalca, pretože prvú\nporiadkovú pokutu (9. októbra 2014) uložil až po uplynutí takmer siedmich mesiacov od\npredĺženia lehoty na vypracovanie znaleckého posudku (31. marca 2013) a druhú\nporiadkovú pokutu uložil až deväť mesiacov po prvej neúčinnej pokute (16. júla 2015),\npričom všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom\nkonaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba\nobrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných\nprostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle\n§ 53 Občianskeho súdneho poriadku ‒ v tom čase účinného, pozn.), aj vo vzťahu\nk súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za\nzabezpečenie efektívneho postupu znalca (III. ÚS 111/01, IV. ÚS 101/03). Okresný súd\nv danom prípade nevyužil efektívne prostriedky nápravy, ktoré k dispozícii mal podľa\naktuálnych procesných predpisov, a preto prispel k tomu, že dĺžku napadnutého konania už\nz pohľadu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nebolo možné tolerovať. Uvedená\nnečinnosť a neefektívna činnosť okresného súdu v kontexte takmer trinásťročného trvania\nveci na okresnom súde nie je z ústavnoprávneho pohľadu ospravedlniteľná, pretože sa tiež\nminimálne 3 roky nevykonávali vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej\nneistoty, v ktorej sa účastníci konania, a teda aj sťažovateľ v predmetnej veci nachádzal, čo\nje základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr.\nI. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti a neefektívnej činnosti, a teda k zbytočným prieťahom\npritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a v dôsledku správania účastníkov konania, ale\nvýlučne v dôsledku postupu súdu, napriek tomu, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje\npredovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n\n19\n\nOkrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že vzhľadom na ustanovenie § 18b\nods. 1 zákona o sídlach a obvodoch súdov otázku toho, či bolo porušené základné právo\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v okolnostiach danej veci,\nposudzoval postup odovzdávajúceho Okresného súdu Bratislava III a nadobúdajúceho\nOkresného súdu Pezinok ako celok so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami pre Okresný\nsúd Pezinok vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní.\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia v bode 1.\n4. Pretože 22. septembra 2016 bol vo veci vyhlásený rozsudok č. k. 4 C 930/08-447,\nústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľa podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.\n5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie vo výške 5 500 €, „ktoré\npovažuje za spravodlivé, najmä vzhľadom k dĺžke trvania ujmy, ktorú utrpel v dôsledku\nporušenia jeho základného práva“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru nie\nje dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené\npriznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom\nsúde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného\nporušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 3 000 €. Ústavný súd pritom\nprihliadol na neobvykle dlhé trvanie napadnutého konania, ale aj na to, že cieľom\nprimeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná\nnáhrada škody (napr. II. ÚS 67/03), ako aj na určitú skutkovú zložitosť veci a napokon aj\nna to, že okresný súd v posudzovanom konaní 22. septembra 2016 vo veci meritórne\nrozhodol.\n20\n\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 2.\n6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 2. novembra\n2015 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 13. januára 2017). Za dva úkony\nvykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po 139,83 € a režijný paušál dvakrát po\n8,39 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2016 patrí odmena v sume 143 € a režijný paušál\n8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa\npredstavujú sumu 448,02 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 89,60 €,\nt. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 537,62 €.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. mája 2017\n\n21", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie", "prieťahy v konaní-právna a faktická zložitosť veci", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie", "prieťahy v konaní-právna a faktická zložitosť veci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78"}, {"guid": "ussr:59ca18f8-de99-43c7-944b-388946910606", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 101/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 101/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59ca18f8-de99-43c7-944b-388946910606"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:07f7dbd5-1a03-4d67-b06f-e18969e4ebce", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 68/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 68/01 z 29. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-29", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07f7dbd5-1a03-4d67-b06f-e18969e4ebce"}, {"guid": "ussr:7106990b-a5f9-4333-b1b8-c9d84f2c0143", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/01 z 28. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-28", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7106990b-a5f9-4333-b1b8-c9d84f2c0143"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}], "citovane_v": []}