{"guid": "ussr:49d78a34-88a0-4d12-9874-ccc2c11a8037", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.118.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 118/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 118/2017 z 21. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. februára 2017, sp. zn. III. ÚS 118/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.118.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-02-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-5", "nazov": "čl. 50 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-5", "nazov": "čl. 40 ods. 5 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4.odsek-2", "nazov": "čl. 4 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 5", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 2", "nazov": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-40", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-4", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/49d78a34-88a0-4d12-9874-ccc2c11a8037", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.118.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.118.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.118.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 118/2017-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených\nv čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 40 ods. 5 Listiny základných\npráv a slobôd a práva zaručeného v čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd prípisom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 47539/2015-61/D/533 z 30. novembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára\n2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných\npráv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústava“) a v čl. 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva\nzaručeného v čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „protokol č. 7 k dohovoru“) prípisom Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) č. 47539/2015-61/D/533\nz 30. novembra 2015.\n2. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj z ústavným súdom vyžiadaných\npríslušných písomných materiálov vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu\nNitra sp. zn. 2 T 16/2011 z 3. júla 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre\nsp. zn. 1 To 105/2013 z 5. februára 2014 právoplatne uznaný vinným zo spáchania\ndokonaného obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1 a 2\npísm. b) a ods. 3 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a v ods. 4 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu\npodľa § 14 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), d), f) a i) Trestného\nzákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov so zaradením na jeho\nvýkon do ústavu s najvyšším stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený ochranný dohľad\nv trvaní 3 rokov.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dovolanie podané\nsťažovateľom v tejto trestnej veci z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. b), c), g) a i)\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) odmietol uznesením sp. zn. 2 Tdo 36/2015 zo 14. júla 2015.\n4. Následne sa sťažovateľ podaním označeným ako „Podnet na podanie dovolania“\nadresovaným\n\nministerstvu\n\nspravodlivosti\n\ndomáhal\n\npodania\n\ndovolania\n\nministrom\n\nspravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) podľa § 371 ods. 3\nTrestného poriadku, ktorému ministerstvo spravodlivosti nevyhovelo a podnet prípisom\nč. 47539/2015-61/D/533 z 30. novembra 2015 odložilo.\n5. Sťažovateľ je presvedčený, že jeho podnet sa „u MS SR stretol s mimoriadnou\nnevôľou konať v... prospech“ sťažovateľa. „Príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím MS SR,\n\n2\n\nže nebude konať vo veci... podnetu a porušením označených práv“ sťažovateľ vidí v tom,\n„že MS SR sa rozhodol nekonať bez podrobného preskúmania príslušného spisu\n2 T 16/2011, nachádzajúceho sa na OS Nitra“.\n6. Ako sťažovateľ uvádza, «Spôsob, akým Minister vybavil... podnet... nie je možné\nakceptovať, nakoľko v dotknutom „oznámení“ nie je spomenutý ani jeden zákonný dôvod,\npre ktorý by... podnet mohol byť odložený.\nPokiaľ by pred rozhodnutím o... podnete bol preštudovaný príslušný Tr. spis, zistil\nby MS SR, že svoju možnosť dovolania som už vyčerpal, a teda neodporúčal by mi, aby som\nsám podal dovolanie z dôvodu podľa por. 371 ods. 1 písm. i TP, ktorý vyhodnotil podľa\nobsahu môjho podnetu.». Sťažovateľ odmietol názor, že „... MS SR nemôže podrobiť\nskúmaniu hodnotenie dôkazov...“. Podľa presvedčenia sťažovateľa „z ustanovenia par. 371\nods. 3 TP vyplýva, že Minister Spravodlivosti SR je subjekt, ktorý má právo v dovolaní\nnamietať právoplatné rozhodnutie vychádzajúce zo skutkového stavu, ktorý bol na základe\nvykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený.\nMS SR teda nesprávne interpretuje uvedené ustanovenie TP, v čom opäť tkvie\npríčinná súvislosť medzi rozhodnutím MS SR a porušením označených práv.“.\n7. Sťažovateľ dodáva, že „Ministerstvo vo svojom oznámení konštatovalo,\nže... podnet na základe uvedených skutočností posudzovalo z dôvodu podľa par. 371 ods. 1\npísm. i TP, čím“ podľa neho „potvrdilo, že sú dané dovolacie dôvody na podanie\ndovolania“.\n8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. ... minister spravodlivosti SR svojim rozhodnutím, že nebude konať vo veci\npodnetu na podanie dovolania v prospech sťažovateľa\n\n, čo oznámil v podaní\n\nč. 47539-2015-61/D/533 zo dňa 30. novembra 2015, porušil právo sťažovateľa\nna podávanie mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré je chránené v čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR, čl. 50 ods. 5 Ústavy SR, čl. 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, čl. 4\nods. 2 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\n3\n\n2. Ústavný súd SR nariaďuje Ministrovi Spravodlivosti SR, aby konal vo veci podnetu\nsťažovateľa\n\na podal mimoriadne dovolanie v prospech sťažovateľa.\n\n3. Ústavný súd SR ukladá Ministerstvu Spravodlivosti SR, aby do dvoch mesiacov\nuhradilo sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 5 000,- eur, ktoré mu\n\npoukáže\n\nna účet v\n4. Minister Spravodlivosti SR uhradí všetky trovy právneho zastúpenia sťažovateľa.“\n9. Okrem uvedeného sťažovateľ vzniesol požiadavku ustanoviť mu právneho\nzástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodu jeho nemajetnosti a zlej finančnej\nsituácie, keďže sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n12. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n13. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n\n4\n\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n14. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n15. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa\nnamietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia\nalebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,\npretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). K iným dôvodom, ktoré môžu\nzakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny\nrozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti\nalebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte\ns konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\n16. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 5 ústavy, základného práva zaručeného v čl. 40 ods. 5 listiny a práva\nzaručeného v čl. 4 ods. 2 protokolu č. 7 k dohovoru prípisom ministerstva spravodlivosti\nč. 47539/2015-61/D/533 z 30. novembra 2015, ktorým bol odložený podnet sťažovateľa\nna podanie dovolania ministrom spravodlivosti.\n\n5\n\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n18. Podľa čl. 50 ods. 5 ústavy a rovnako podľa čl. 40 ods. 5 listiny nikoho nemožno\ntrestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby.\nTáto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade\nso zákonom.\n19. Podľa čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 k dohovoru nikoho nemožno stíhať alebo\npotrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin,\nza ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného\nporiadku tohto štátu.\n20. Podľa čl. 4 ods. 2 protokolu č. 7 k dohovoru ustanovenia predchádzajúceho\nodseku nie sú na prekážku obnove konania podľa zákona a trestného poriadku príslušného\nštátu, ak nové alebo novoodhalené skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom\nkonaní mohli ovplyvniť rozhodovanie vo veci.\n21. Sťažovateľ sa svojím podnetom domáhal podania dovolania ministrom\nspravodlivosti v zmysle ustanovenia § 371 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého\nminister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho\nzo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach\nnesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom\nporušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.\n22. Podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie z dôvodov uvedených v § 371\npodá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon\nnepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania\nuvedenú v § 372 ods. 1.\n\n6\n\n23. Ministerstvo spravodlivosti v sťažnosťou napadnutom prípise č. 47539/201561/D/533 z 30. novembra 2015 okrem iného uviedlo: „napriek tomu, že namietate dovolací\ndôvod podľa § 371 ods. 3 Tr. por., ktorý spočiatku vo svojom podnete odôvodňujete,\nz ďalšieho obsahu podnetu už zase vyplýva, že nepriamo uznávate, že ste sa skutku\ndopustili, avšak nesúhlasíte s právnou kvalifikáciou skutku.\nVzhľadom na uvedené preto ministerstvo Váš podnet posudzovalo z dôvodu podľa\n§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.\nZ dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. por. je však obvinený v prípade, že podal proti\nrozhodnutiu súdu prvého stupňa riadny opravný prostriedok, sám oprávnený na podanie\ndovolania na Najvyšší súd Slovenskej republiky cestou prvostupňového súdu.“\n24. S prihliadnutím na citovanú časť napadnutého prípisu ústavný súd vo vzťahu\nk podstatnej námietke sťažovateľa uvádza, že ministerstvo spravodlivosti týmto prípisom\nnekonštatovalo naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku, tak ako to tvrdí sťažovateľ, preto sa nemožno stotožniť ani s jeho argumentáciou,\nže ministerstvo spravodlivosti „potvrdilo, že sú dané dovolacie dôvody na podanie\ndovolania“. Žiaden takýto záver z napadnutého prípisu nemožno vyvodiť. Ministerstvo\nspravodlivosti podnet sťažovateľa z hľadiska tohto dovolacieho dôvodu iba posudzovalo,\na to na základe sťažovateľom uvedených skutočností, t. j. konštatovalo, že sťažovateľom\nprednesené námietky nespĺňajú kritériá pre postup podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku,\nale javia sa ako odôvodnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku s tým, že v takomto prípade zákon dáva samotnému sťažovateľovi možnosť podať\ndovolanie, a nie je opodstatnené (nepripúšťa to ustanovenie § 369 ods. 1 Trestného\nporiadku) domáhať sa iniciovania dovolacieho konania podaním podnetu adresovaného\nministrovi spravodlivosti.\n25. Námietka, že ministerstvo nezohľadnilo vyčerpanie dovolania samotným\nsťažovateľom, a to ešte pred jeho obrátením sa s podnetom na ministra spravodlivosti, je\nirelevantná. Ak by aj ministerstvo zisťovalo a zistilo túto skutočnosť, konečný záver prijatý\nvo vzťahu k podanému podnetu by to nemohlo zvrátiť, keďže išlo o posúdenie\na vyhodnotenie obsahu podnetu. Navyše, podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal\n\n7\n\ndovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. b), c), g) a i) Trestného poriadku, ktoré bolo\nnajvyšším súdom odmietnuté. Vzhľadom na túto situáciu je prinajmenšom otázny účinok\nsťažovateľom sa domáhajúcej ochrany prostredníctvom podnetu na podanie dovolania\nministrom spravodlivosti.\n26. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ďalšiu okolnosť týkajúcu sa tejto\nveci sťažovateľa, a to že hoci podal sťažnosť ústavnému súdu proti prípisu ministerstva\nspravodlivosti, napriek tomu sa opätovne obrátil na najvyšší súd so svojím ďalším\ndovolaním podaným z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. b), c), g) a i) Trestného\nporiadku (podanie z 5. februára 2016), o ktorom je aktuálne najvyšším súdom vedené\nkonanie pod sp. zn. 3 Tdo 35/2016. Dôvody, pre ktoré tak sťažovateľ znova urobil, sa\nprekrývajú s jeho námietkami prednesenými ministerstvu spravodlivosti v podnete\nna podanie dovolania, ale aj s námietkami v už skôr podanom dovolaní. Postup sťažovateľa\nteda nasvedčuje akceptácii záverov prijatých v napadnutom prípise ministerstva\nspravodlivosti.\n27. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky,\nktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky\nnápravy, ktoré sú mu priamo dostupné (napr. II. ÚS 357/06, IV. ÚS 323/07). Podnet\nna podanie dovolania podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku nie je opravným prostriedkom\na z hľadiska trestného práva procesného ho možno považovať iba za informáciu ministrovi\nspravodlivosti ako oprávnenému na jeho podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom\nustanovené právne dôsledky. Ustanovenie § 369 ods. 1 Trestného poriadku neukladá\npovinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na úvahe ministra\nspravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či na základe podnetu strany v konaní alebo na základe\niného podnetu podá alebo nepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí,\nže zákonné podmienky na podanie dovolania sú splnené). Podanie podnetu na podanie\ndovolania nemôže mať preto charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna\nochrana (m. m. II. ÚS 42/01, I. ÚS 67/02, III. ÚS 11/04).\n\n8\n\n28. Z uvedených dôvodov ministerstvo spravodlivosti nemohlo odložením podania,\nt. j. jeho neakceptovaním, spôsobiť namietané porušenie označených základných práv\nsťažovateľa. Sťažovateľ (v danej veci ako podnecovateľ) mal právo len na to, aby sa\nminister spravodlivosti jeho podnetom zaoberal, náležite sa s ním vysporiadal a o spôsobe\njeho vybavenia ho vyrozumel, k čomu v tejto veci došlo spôsobom, ktorý nemožno označiť\nza arbitrárny alebo ústavne neakceptovateľný (napr. III. ÚS 214/2010).\n29. V dôsledku uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n30. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy\nzaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami, rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením\nporušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo (pozri čl. 127\nods. 2 ústavy).\n31. Rovnako z dôvodu odmietnutia sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť bolo\nbez právneho významu skúmať splnenie podmienok a rozhodovať o žiadosti sťažovateľa\no ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, keďže je zrejmé,\nže ani právne zastúpenie sťažovateľa by v danej veci nemohlo prispieť k inému výsledku\ntohto konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. februára 2017\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "dovolanie-nepodanie", "trestné konanie", "minister, ministerstvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bf7b07ac-6c82-497c-90ca-692cc77b9275", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2010 z 25. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-25", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf7b07ac-6c82-497c-90ca-692cc77b9275"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:18b7442f-0c19-4e50-8be8-846ba7b64543", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 323/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 323/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18b7442f-0c19-4e50-8be8-846ba7b64543"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:d294c45e-dd52-4999-81c1-3957c2ce0932", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d294c45e-dd52-4999-81c1-3957c2ce0932"}, {"guid": "ussr:99a228e2-d764-4d06-bdf0-88dc092ad4b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 67/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/02 z 27. 6. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-06-27", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99a228e2-d764-4d06-bdf0-88dc092ad4b6"}, {"guid": "ussr:fd483bec-4211-43ba-9ee7-964cfeb46596", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 42/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 42/01 z 21. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-21", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd483bec-4211-43ba-9ee7-964cfeb46596"}, {"guid": "c92c6514-a606-4cff-8f4f-cebb7d7900f9:02546ece-32a3-461e-af48-e4833d002db8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5411010167.1", "spisova_znacka": "1To/105/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/105/2013 z 9. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-09", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5411010167.1"}], "citovane_v": []}