{"guid": "ussr:8275c84b-a542-41e9-a0da-a8a26118e024", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.119.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 119/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/2017 z 21. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. februára 2017, sp. zn. III. ÚS 119/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.119.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-02-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8275c84b-a542-41e9-a0da-a8a26118e024", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.119.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.119.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.119.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 119/2017-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a jeho\nprípisom č. 50260/2015-61/D/632 z 11. januára 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta\n\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára\n2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva spravodlivosti\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a jeho prípisom č. 50260/2015-61/D/632\nz 11. januára 2016.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol (spolu s ďalšími dvomi\nobžalovanými) Okresným súdom Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 T 160/2005 trestne stíhaný pre pokračovací trestný čin krádeže formou\nspolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 2 písm. a) a ods. 5 písm. c) zákona\nč. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),\npokračovací trestný čin poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva podľa § 9\nods. 2 k § 257 ods. 1 Trestného zákona, pokračovací trestný čin porušovania domovej\nslobody formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 238 ods. 1 a 3 Trestného zákona\na pokračovací trestný čin lúpeže formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c) k § 234 ods. 1\na 2 písm. b) Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť celkovo šestnástimi skutkami.\n3. Uznesením sp. zn. 1 T 160/2005 z 8. marca 2013 okresný súd podľa § 231 ods. 1\nzákona č. 141/1960 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) s použitím § 223 ods. 2 a § 172 ods. 2 písm. a)\nTrestného poriadku trestné stíhanie sťažovateľa (a ďalších dvoch obžalovaných) zastavil,\na to z dôvodu, že v danej trestnej veci boli splnené všetky zákonné podmienky\npre zastavenie trestného stíhania, keďže trest, ku ktorému mohlo trestné stíhanie viesť,\nbolo celkom bez významu popri treste, ktorý pre iný čin už bol právoplatne uložený\n(v prípade sťažovateľa vo výmere 20 rokov).\n4. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal okrem ďalšieho\nobžalovaného aj sťažovateľ sťažnosť, ktorú spojil so žiadosťou o navrátenie lehoty\nna podanie opravného prostriedku podľa § 61 ods. 1 Trestného poriadku s odôvodnením,\nže v uznesení o zastavení trestného konania nebol v súlade s ustanovením § 172\nods. 5 Trestného poriadku výslovne poučený o tom, že v takto zastavenom konaní sa\npokračuje, ak obvinený vyhlási do troch dní od oznámenia mu tohto rozhodnutia, že na\nprejednaní veci trvá.\n\n2\n\n5. O opravnom prostriedku sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Trenčíne (ďalej len\n„krajský súd“) uznesením č. k. 2 To 97/2014-2989 z 24. februára 2015 tak, že ho podľa\n§ 148 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zamietol ako podaný neoprávnenou osobou, keďže\nproti napadnutému uzneseniu o zastavení trestného stíhania môže podať podľa § 231 ods. 2\nTrestného poriadku sťažnosť iba prokurátor. Zároveň krajský súd v odôvodnení označeného\nrozhodnutia poznamenal, že o žiadosti o navrátenie lehoty nebol dôvod rozhodovať, keďže\nsťažovateľ nebol osobou oprávnenou na podanie sťažnosti proti napadnutému uzneseniu\nokresného súdu a z toho dôvodu nemohol ani zmeškať lehotu na jej podanie.\nDruhostupňový súd sťažovateľa taktiež inštruoval, že je zrejmé, že poučenie o možnosti\nurobiť vyhlásenie podľa § 172 ods. 5 Trestného poriadku sťažovateľovi nebolo dané, preto\nmôže podať okresnému súdu žiadosť o navrátenie lehoty na podanie vyhlásenia podľa tohto\nzákonného ustanovenia spojené so súčasne urobeným vyhlásením, že na prejednaní veci\ntrvá, a to s tým, že tak môže urobiť do troch dní, odkedy mu bude doručený rovnopis\naktuálneho uznesenia krajského súdu (č. k. 2 To 97/2014-2989 z 24. februára 2015).\n6. Sťažovateľ uplatnil postup špecifikovaný krajským súdom a podľa § 172 ods. 5\nTrestného poriadku urobil pred okresným súdom vyhlásenie, že na prejednaní veci vedenej\npod sp. zn. 1 T 160/2005 trvá, na základe čoho bolo v trestnom stíhaní pokračované\na vo veci rozhodnuté rozsudkom č. k. 1 T 160/2005-3015 z 5. augusta 2015, ktorým okresný\nsúd uznal sťažovateľa (a ďalších dvoch obžalovaných) vinnými zo spáchania stíhaných\nskutkov. Tresty im však vzhľadom na znenie ustanovenia § 227 Trestného poriadku uložené\nneboli.\n7. Proti rozsudku okresného súdu z 5. augusta 2015 sťažovateľ podal odvolanie,\no ktorom do podania sťažnosti ústavnému súdu rozhodnuté nebolo.\n8. Zo sťažnosti podanej ústavnému súdu ďalej vyplýva, že 11. decembra 2015\nsťažovateľ podal ministerstvu podnet na podanie dovolania ministrom spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) proti uzneseniu okresného súdu\nč. k. 1 T 160/2005-2753 z 8. marca 2013, ktorým bolo konanie zastavené. Podnet odôvodnil\nsvojím presvedčením, že došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i)\n\n3\n\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „nový\nTrestný poriadok“), ktorý mal byť daný tým, že „pokiaľ okresný súd rozhodol uznesením...\no zastavení trestného stíhania pre jeho neúčelnosť, možno uznesenie považovať\nza nezákonné z dôvodu porušenia zákona v neprospech sťažovateľa tým, že súd nepoužil\nust. § 35 ods. 3, resp. § 37 Tr. zák.... ktoré je kogentné“. Ministerstvo prípisom\nč. 50260/2015-61/D/632 z 11. januára 2016 podnet sťažovateľa odložilo s odôvodnením,\nže „konanie nie je... doposiaľ právoplatne ukončené“ a „Ministerstvo spravodlivosti...\nzo zákona nie je oprávnené zasahovať do konania a rozhodovania súdov v neskončených\nveciach“.\n9. Sťažovateľ je presvedčený, že ministerstvo svojím postupom a označeným\nprípisom porušilo jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu a právo\nna spravodlivé súdne konanie, keďže je toho názoru, že ,,... právny názor ministerstva...\nje absolútne nesprávny pri správnom použití ustanovenia § 368 ods. 1 a 2 Tr. por. (zák. č.\n301/2005 Z. z.). Ustanovenie § 368 ods. 2 písm. c) Tr. por. pripúšťa dovolanie vždy proti\nprávoplatnému uzneseniu o zastavení trestného stíhania. Pokiaľ teda ministerstvo odložilo\npodnet... na podanie dovolania z dôvodu, že vo veci samej bude ešte rozhodovať o odvolaní\nproti rozsudku prvostupňového súdu Krajský súd Trenčín, tak ide celkom zjavne o svojvoľné\nrozhodnutie ministerstva.“.\n10. Podľa názoru sťažovateľa v jeho „prípade po tom, ako súd zastavil trestné\nstíhanie... podľa § 231 ods. 1 s poukazom na § 223 ods. 2 a § 172 ods. 2 písm. a) Tr. por...,\nuž zákon neumožňoval urobiť vyhlásenie podľa § 172 ods. 5 Tr. por... Ak teda súd na základe\ntakéhoto vyhlásenia vykonal hlavné pojednávanie a vo veci meritórne rozhodol rozsudkom...\nišlo o zmätočné konanie.“. Sťažovateľ tvrdí, že „Pokiaľ ust. § 223 ods. 2 Tr. por.... používa\nv normatívnom texte odkaz na ust. § 172 ods. 2 alebo ods. 3 Tr. por., ide iba a len o odkaz\nna dôvody, pre ktoré možno zastaviť trestné stíhanie vo fáze súdneho konania. Rozhodne\nvšak nemožno z dikcie ust § 223 ods. 2 Tr. por. vyvodiť oprávnenie obžalovaného urobiť\nvyhlásenie podľa § 172 ods. 5 Tr. por. o tom, že obžalovaný trvá na prejednaní veci.“.\n\n4\n\n11. Sťažovateľ uvádza, že „Pokiaľ súd rozhodne vo fáze hlavného pojednávania,\nresp. mimo hlavného pojednávania o zastavení trestného stíhania pre neúčelnosť, súd\nvyužívajúc svoju diskrečnú právomoc rozhodol vo veci samej meritórnym rozhodnutím\na toto nemožno napadnúť ani sťažnosťou obžalovaného a už vôbec tu nemožno urobiť\nvyhlásenie podľa § 172 ods. 5 Tr. por... Preto meritórne rozhodnutie súdu o zastavení\ntrestného stíhania možno napadnúť len prostredníctvom mimoriadneho opravného\nprostriedku a nemožno ho zmeniť v rámci prebiehajúceho odvolacieho konania.“.\n12. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna súdnu a inú právnu ochranu zaručené čl. 46\n\nods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n50260/2015-61/D/632 týkajúcom sa vybavenia jeho podnetu k podaniu dovolania\nupovedomením z 11. januára 2015 porušené bolo.\n2. Upovedomenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vybavení\npodnetu\nsa zrušuje a vec\n\nk podaniu dovolania sp. zn. 50260/2015-61/D/632 z 11. januára 2015\nmu vracia na nové konanie.“\n\n13. Sťažovateľ v sťažnosti požiadal aj o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní\npred ústavným súdom a túto žiadosť odôvodnil nemajetnosťou a zlou finančnou situáciou,\nkeďže sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.\nII.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\n15. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n16. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n17. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n18. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého\nsa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná\nsituácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné\nprávo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). K iným dôvodom, ktoré môžu\nzakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny\nrozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti\n\n6\n\nalebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte\ns konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\n19. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom ministerstva a jeho prípisom č. 50260/201561/D/632 z 11. januára 2016, ktorým bol odložený podnet sťažovateľa na podanie dovolania\nministrom spravodlivosti.\n20. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n22. Sťažovateľ sa svojím podnetom domáhal podania dovolania ministrom\nspravodlivosti, a to z dôvodov, v ktorých videl naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného\nv § 371 ods. 1 písm. i) nového Trestného poriadku.\n23. Ministerstvo podnet sťažovateľa napadnutým prípisom č. 50260/2015-61/D/632\nz 11. januára 2016 odložilo s odôvodnením, že trestné konanie nebolo dovtedy skončené\na v takýchto prípadoch nie je oprávnené zasahovať do konania a rozhodovania všeobecných\nsúdov.\n24. Sťažovateľ je presvedčený, že právny názor ministerstva je absolútne nesprávny,\nkeďže ustanovenie § 368 ods. 2 písm. c) nového Trestného poriadku pripúšťa dovolanie\nvždy proti právoplatnému uzneseniu o zastavení trestného stíhania. Odloženie podnetu\nministerstvom sťažovateľ považuje za „svojvoľné rozhodnutie ministerstva“.\n\n7\n\n25. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky,\nktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky\nnápravy, ktoré sú mu priamo dostupné (napr. II. ÚS 357/06, IV. ÚS 323/07). Podnet\nna podanie dovolania podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku nie je opravným prostriedkom\na z hľadiska trestného práva procesného ho možno považovať iba za informáciu ministrovi\nspravodlivosti ako oprávnenému na jeho podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom\nustanovené právne dôsledky. Ustanovenie § 369 ods. 1 Trestného poriadku neukladá\npovinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na úvahe ministra\nspravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či na základe podnetu strany v konaní alebo na základe\niného podnetu podá alebo nepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí,\nže zákonné podmienky na podanie dovolania sú splnené). Podanie podnetu na podanie\ndovolania nemôže mať preto charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna\nochrana (m. m. II. ÚS 42/01, I. ÚS 67/02, III. ÚS 11/04).\n26. Sťažovateľ v danej veci ako podnecovateľ mal právo len na to, aby sa\nministerstvo jeho podnetom zaoberalo, náležite sa s ním vysporiadalo a o spôsobe jeho\nvybavenia ho vyrozumelo.\n27. Z napadnutého prípisu č. 50260/2015-61/D/632 z 11. januára 2016 jasne\na zreteľne vyplýva, že ministerstvo nenadobudlo presvedčenie o splnení podmienok na\npodanie dovolania ministrom spravodlivosti v prípade sťažovateľa a jednoznačne\ndeklarovalo dôvod tohto svojho presvedčenia, ktorým bolo dovtedy neskončené dotknuté\ntrestné konanie. Logicky vyznieva konštatovanie ministerstva o nemožnosti jeho\nzasahovania do konania a rozhodovania všeobecných súdov v neskončených veciach, keďže\nstále pretrváva existencia reálnej, sťažovateľovi priamo dostupnej možnosti v rámci\nprebiehajúceho konania na druhom stupni domáhať sa odstránenia ním namietaných\nskutočností priamo konajúcim všeobecným súdom.\n28. Ústavný súd v postupe a právnom názore ministerstva v súvislosti\ns posudzovaním podnetu sťažovateľa na podanie dovolania nenachádza svojvôľu a ani\nústavne nekonformný výklad alebo aplikáciu ustanovení § 368 ods. 1 a 2 nového Trestného\n\n8\n\nporiadku tak, ako to tvrdí sťažovateľ. Závery prijaté ministerstvom neodporujú zneniu,\nzmyslu ani účelu označených ustanovení procesnoprávneho predpisu. V napadnutom prípise\nministerstvo netvrdí, že by proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania nebolo možné\npodať dovolanie, iba sťažovateľovi oznámilo, že v jeho veci tak neurobí, a čo je podstatné,\nsvoj verdikt dostatočne presvedčivo odôvodnilo.\n29. Z uvedených dôvodov ministerstvo nemohlo odložením podania, t. j. jeho\nneakceptovaním, spôsobiť namietané porušenie označených práv sťažovateľa. Sťažovateľ,\nako už bolo uvedené, mal právo len na to, aby sa ministerstvo jeho podnetom zaoberalo,\nnáležite sa s ním vysporiadalo a o spôsobe jeho vybavenia ho vyrozumelo, k čomu v tejto\nveci došlo spôsobom, ktorý nemožno označiť za arbitrárny alebo ústavne neakceptovateľný\n(napr. III. ÚS 214/2010).\n30. V dôsledku uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n31. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy\nzaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami, rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením\nporušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo (pozri čl. 127\nods. 2 ústavy).\n32. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd\nuvádza, že takejto žiadosti vyhovie, ak to odôvodňujú osobné, majetkové a zárobkové\npomery žiadateľa a ak nejde o zrejmé bezúspešné uplatňovanie nárokov na ochranu\nústavnosti. Ústavný súd v tomto prípade upustil od rozhodovania o tejto žiadosti z dôvodov\nprocesnej ekonómie, pretože ani prípadné odstránenie uvedeného nedostatku by podľa\nnázoru ústavného súdu už nemohlo viesť k inému rozhodnutiu o tejto sťažnosti, než je\nuvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. februára 2017\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "dovolanie-nepodanie", "trestné konanie", "minister, ministerstvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bf7b07ac-6c82-497c-90ca-692cc77b9275", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2010 z 25. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-25", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf7b07ac-6c82-497c-90ca-692cc77b9275"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:18b7442f-0c19-4e50-8be8-846ba7b64543", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 323/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 323/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18b7442f-0c19-4e50-8be8-846ba7b64543"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:d294c45e-dd52-4999-81c1-3957c2ce0932", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d294c45e-dd52-4999-81c1-3957c2ce0932"}, {"guid": "ussr:99a228e2-d764-4d06-bdf0-88dc092ad4b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 67/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/02 z 27. 6. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-06-27", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99a228e2-d764-4d06-bdf0-88dc092ad4b6"}, {"guid": "ussr:fd483bec-4211-43ba-9ee7-964cfeb46596", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 42/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 42/01 z 21. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-21", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd483bec-4211-43ba-9ee7-964cfeb46596"}, {"guid": "20eac1a7-dda9-424c-ad26-b633c7dc974e:e56d44d8-0acc-4ce2-9688-cd02846b11bf", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4613010068.1", "spisova_znacka": "2To/97/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 2To/97/2014 z 10. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-03-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4613010068.1"}], "citovane_v": []}