{"guid": "ussr:47eee08f-09bd-46dc-96d0-1225ff4d2bef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.138.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 138/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 138/2017 z 28. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. februára 2017, sp. zn. III. ÚS 138/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.138.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/47eee08f-09bd-46dc-96d0-1225ff4d2bef", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.138.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.138.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.138.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 138/2017-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Drahomírom Tomčom, Advokátska kancelária, Koceľova 9, Bratislava,\nvo veci namietaného porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva\nna vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 6 Co 353/2016-38 z 8. septembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného\n\nsúdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa\n\nčl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20\nods. 1 ústavy uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 6 Co 353/2016-38 z 8. septembra 2016, ktorou žiada vydať tento nález:\n„Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach vyslovuje, že uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave spisovej značky 6 Co 353/2016 zo dňa 8. 9. 2016, ktorým bolo uznesenie\nOkresného súdu Bratislava 3 spisovej značky 14 C 122/2016 zo dňa 18. 7. 2016 zmenené\ntak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, došlo k porušeniu\nústavného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, že\nkaždý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo vlastníkov má rovnaký zákonný obsah\na ochranu, článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, článku 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky, na základe ktorého článku všetci účastníci sú si v konaní\npodľa ods. 2 rovní, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne\na v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti\nakéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave spisovej značky 6 Co 353/2016 zo dňa\n8. 9. 2016 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.“\nSťažovateľka zároveň požiadala o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia\na odloženie vykonateľnosti právoplatného uznesenia krajského súdu č. k. 6 Co 353/2016-38\nz 8. septembra 2016.\n2. Ako vyplynulo zo sťažnosti, z jej doplnenia (doručeného ústavnému súdu\n25. januára 2017) a sťažovateľkou pripojených listín, sťažovateľka bola ako žalobkyňa\núčastníčkou konania pred Okresným súdom Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n14 C 122/2016, v ktorom sa proti\n\n,\n\nako žalovanej (ďalej len „žalovaná“) domáhala nariadenia neodkladného opatrenia. Návrh\nodôvodnila tým, že dosiaľ neprávoplatným rozsudkami okresného súdu sp. zn.\n\n2\n\n19 C 34/2012 zo 17. mája 2016 a sp. zn. 14 C 118/2001 zo 7. októbra 2014 získala žalovaná\npodvodmi a machináciami s verejnými listinami neoprávnený majetkový prospech\n(časť pozemku sťažovateľky parc. č.\n\na časť obytného domu č.\n\n). Žalovaná\n\npožiadala stavebný úrad o súhlas na búracie práce a stavebné povolenie na svoje stavebné\naktivity na mieste sťažovateľkinho obytného domu č.\nnehnuteľnosť ponúkla realitnej kancelárii\n\na pozemku a zároveň\n\nna predaj. Sťažovateľka preto žiadala\n\nvydať neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanej prikáže zdržať sa akýchkoľvek zásahov\ndo nehnuteľností, ktoré sú predmetom konaní okresného súdu vo veciach sp. zn.\n14 C 118/2001 a sp. zn. 19 C 34/2012, do ich právoplatného skončenia.\n3. Okresný súd uznesením č. k. 14 C 122/2016-21 z 18. júla 2016 návrhu\nsťažovateľky vyhovel a vydal neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej, ako aj\nprípadným novým vlastníkom, zdržať sa akýchkoľvek zásahov do nehnuteľnosti zapísanej\nna\n\npre k. ú.\n\nako parc. č.\n\nvo výmere 17 m2, do stavby súp. č.\n\npostavenej na parc. č\n\ngaráž a do domu postaveného na parc. č.\nobytný dom s orientačným č.\n\nzastavané plochy a nádvoria\nsamostatne stojaca\nna ktorom je postavený\n\n, ktorý je skolaudovaný v právnom stave\n\npodľa pôvodného geometrického plánu\n\nz roku 1996 overeného pre právne\n\núkony, ktorý t. č. nie je zapísaný na LV č.\n\nani v katastrálnej mape z dôvodu zmeny\n\npolohového určenia hranice pozemku zo strany katastrálneho úradu v priebehu\nprebiehajúcich súdnych sporov, a to až do právoplatného skončenia konaní vedených\nna okresnom súde pod sp. zn. 14 C 118/2001 a sp. zn. 19 C 34/2012.\n4. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľka predložením\nlistinných dokladov dostatočne osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.\nKonštatoval, že nie je namieste, aby ktorákoľvek zo strán prebiehajúcich sporov vedených\nna okresnom súde pod sp. zn. 14 C 118/2001 a sp. zn. 19 C 34/2012 akýmkoľvek spôsobom\nzasahovala do predmetných nehnuteľností, tieto scudzovala, prípadne odstraňovala, robila\nna nich akékoľvek úpravy. Okresný súd poukázal na princíp nedotknuteľnosti vlastníctva,\nako aj na to, že ak je vlastníctvo sporné, má sa dočasne zabrániť nakladaniu s vecami tak,\naby v prípade právoplatného rozhodnutia o určení vlastníctva nedošlo ku škodám\n\n3\n\nna majetku a právach iných. Do právoplatného skončenia prebiehajúcich sporov nie je\nnamieste nakladať s nehnuteľnosťami, pretože v prípade rozhodnutia okresného súdu\no určení vlastníctva sťažovateľky, ak by medzitým došlo či už k zbúraniu, predaju alebo\ninému scudzeniu predmetných nehnuteľností, takého určenie by vyvolalo len ďalšie spory\no náhradu škody, prípade by sa stalo nevykonateľným.\n5. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací\nsúd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia\nzamietne. Ak by sa okresný súd oboznámil s rozhodnutiami vo veciach sp. zn.\n14 C 118/2001 a sp. zn. 19 C 34/2012, nenariadil by predmetné predbežné opatrenie.\nVo veci sp. zn. 19 C 34/2012 sa sťažovateľka domáha určenia, že žalovaná platne\nnenadobudla vlastnícke právo ku garáži postavenej na parcele č.\n\n, ako aj náhrady\n\nškody, avšak okresný súd návrh sťažovateľky zamietol. Vo veci sp. zn. 14 C 118/2001\nokresný súd vyhovel žalovanej a sťažovateľke nariadil odstrániť stavbu oplotenia čiastočne\npostaveného na pozemku žalovanej. Súčasne okresný súd zamietol vzájomný návrh\nsťažovateľky na určenie, že hranica medzi pozemkami sťažovateľky parc. č.\na parc. č.\n\na pozemkom žalovanej č.\n\nprebieha v zmysle vytyčovacieho náčrtu\n\nz 27. októbra 1996 a geometrického plánu č.\nz 12. novembra 1996, a zamietol aj ďalší jej návrh na uloženie povinnosti žalovanej\numožniť rekonštrukciu oporného múru z jej pozemku. Ako vyplýva z tohto rozsudku, nie\nžalovaná zasahuje do pozemku žalobkyne, ale práve naopak, je to sťažovateľka, ktorá\npostavila plot tak, že ten zasahuje do pozemku žalovanej a aj garáž stojí v celosti\nna pozemku žalovanej. Rovnako stavebný úrad povolil žalovanej odstránenie stavby vrátane\ngaráže po zistení, že stavby sú v jej vlastníctve, sú postavené na jej pozemku a nezasahujú\ndo vlastníctva sťažovateľky. Správnosť zápisu garáže na liste vlastníctve potvrdil i Okresný\núrad Bratislava ‒ katastrálny odbor rozhodnutím č.\n\nz 18. júna 2010.\n\n6. Krajský súd uznesením č. k. 6 Co 353/2016-38 z 8. septembra 2016 rozhodnutie\nokresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol\na žalovanej priznal náhradu trov.\n\n4\n\n7. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutie okresného súdu nie\nje vecne správne a je zmätočné, pretože okresný súd napadnutým uznesením vyhovel\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby vysvetlil, na akom základe\ndospel k záveru, že tu existuje potreba neodkladne upraviť pomery účastníkov,\na v odôvodnení svojho rozhodnutia iba opísal návrh sťažovateľky a stotožnil sa s ním.\nKrajský súd poukázal na rozsudky okresného súdu vo veciach sp. zn. 19 C 34/2012 a sp. zn.\n14 C 118/2001, ktoré sú v neprospech sťažovateľky. Okresný súd preto pochybil, keď\no návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol bez toho, aby sa s obsahom týchto\nspisov oboznámil. Krajský súd navyše považoval výrok jeho rozhodnutia za nevykonateľný\ns poukazom (aj) na prípis Okresného úradu Bratislava ‒ katastrálneho odboru č. P-2009/16\nz 2. augusta 2016 adresovaný okresnému súdu, v ktorom katastrálny úrad uvádza, že údaje\no nehnuteľnostiach uvedené vo výroku uznesenia okresného súdu nevychádzajú z platných\núdajov katastra nehnuteľností.\n8. Sťažovateľka sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základných práv\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1\nústavy uznesením krajského súdu č. k. 6 Co 353/2016-38 z 8. septembra 2016 odôvodnila\ntým, že toto rozhodnutie je arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Podľa názoru\nsťažovateľky boli aplikované ustanovenia upravujúce neodkladné opatrenie krajským\nsúdom v rozpore so svojím zmyslom. Navyše, rozhodnutie krajského súdu je vnútorne\nnekonzistentné a okrem iného je založené aj na nesprávnom zistení o tom, že konania pred\nokresným súdom vo veciach sp. zn. 19 C 34/2012 a sp. zn. 14 C 118/2001 boli už\nprávoplatne skončené, čo nezodpovedá skutočnosti. Pokiaľ krajský súd v odôvodnení\nuznesenia č. k. 6 Co 353/2016-38 z 8. septembra 2016 uviedol, že „veci sp. zn.\n19C/34/2012 a 14C/118/2001 vedené na súde prvej inštancie sú skončené a žalobkyňa v\nnich nebola úspešná“ a „nie je preto zrejmé, z akých dôvodov súd prvej inštancie zaujal\nstanovisko, že tu existuje neodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov práve v\nsúvislosti s vyššie uvedenými vecami vedenými na súde prvej inštancie, keď tieto veci sú\nskončené a boli rozhodnuté v neprospech žalobkyne“, sťažovateľka zdôraznila, že v týchto\nveciach síce boli okresným súdom vydané rozsudky, a to rozsudok č. k. 14 C 118/2001-\n\n5\n\n1270 zo 7. októbra 2014 a rozsudok č. k. 19 C 34/2012-328 zo 17. mája 2016, podľa\nktorých skutočne nebola úspešná, avšak proti obom rozsudkom podala odvolanie, o ktorom\ndosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté (vo veci sp. zn. 19 C 34/2012 spis ešte nebol\npredložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní a vo veci sp. zn. 14 C\n118/2001 odvolací súd rozhodol 4. januára 2017, avšak rozhodnutie sťažovateľke doručené\nnebolo).\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n11. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n6\n\n13. Sťažovateľka namieta porušenie týchto svojich práv:\nPodľa čl. 46 ods.1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi, inými štátnymi\norgánmi alebo orgánmi verejnej správy rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n14. Ako vyplýva zo sťažnosti sťažovateľky, k porušeniu týchto práv malo dôjsť\nuznesením krajského súdu č. k. 6 Co 353/2016-38 z 8. septembra 2016, ktorým bolo\nzmenené uznesenie okresného súdu č. k. 14 C 122/2016-21 z 18. júla 2016 tak, že návrh\nsťažovateľky na vydanie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. Porušenie týchto práv\nsťažovateľky malo spočívať v tom, že uznesenie krajského súdu č. k. 6 Co 353/2016-38\nz 8. septembra 2016 je arbitrárne, nedostatočne odôvodnené, založené na takej aplikácii\nustanovení upravujúcich neodkladné opatrenie krajským súdom, ktoré sú v rozpore s ich\nzmyslom, a navyše vychádza i z nesprávneho skutkového zistenia o tom, že konania pred\nokresným súdom vo veciach sp. zn. 19 C 34/2012 a sp. zn. 14 C 118/2001 boli už\nprávoplatne skončené, čo nezodpovedá skutočnosti.\n15. Inštitút neodkladného opatrenia je upravený v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok (ďalej aj „CSP“):\nPodľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd\nmôže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n\n7\n\nPodľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné\nbezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\nPodľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri\nnáležitostiach žaloby(...) uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich\npotrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie\nskutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má\nposkytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ\ndomáha.\nPodľa § 328 ods. 1 CSP súd(...) nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené\npodmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.\nPodľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných\npre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.\n16. Neodkladné opatrenie podľa Civilného sporového poriadku je jedným\nzo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má\nza cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v jeho priebehu\nnastať. Dočasnosť tohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú\na definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi. Nariadením nezískava jeden z účastníkov\npráva, o ktorých sa má rozhodovať v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý\nokruh vzťahov. Navyše, Civilný sporový poriadok umožňuje v prípade zmeny pomerov\njednak zrušiť z tohto dôvodu už nariadené neodkladné opatrenie alebo naopak, napriek\nskoršiemu zamietnutiu návrhu na jeho vydanie dovoľuje ho v prípade zmeny skutkových\nokolností významných pre rozhodnutie vydať, pretože takéto skoršie právoplatné\nrozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci (§ 329 ods. 3 CSP). Nie je teda vylúčené,\naby v prípade zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie sťažovateľka\nznova o vydanie neodkladného opatrenia požiadala.\n17. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nposkytnúť ochranu základným právam a slobodám sa uplatňuje na princípe subsidiarity,\n\n8\n\npodľa ktorého ústavný súd poskytuje uvedenú ochranu iba vtedy, ak ju neposkytujú\nvšeobecné súdy.\n18. Ústavný súd už vo viacerých svojich doterajších rozhodnutiach v podobných\nsúvislostiach vo vzťahu k predbežnému opatreniu vyslovil názor, že rozhodnutím\no nariadení predbežného opatrenia, prípadne rozhodnutím o zrušení nariadeného\npredbežného opatrenia vydaným v rámci občianskoprávneho konania môže súd porušiť\nzákladné právo alebo slobodu účastníka súdneho konania, avšak takéto porušenie by sa\nmohlo stať predmetom konania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy len vtedy, ak by mu nebolo\nmožné poskytnúť ochranu prostredníctvom účinného právneho prostriedku nápravy\ndostupného účastníkovi\n\nkonania pred\n\nvšeobecnými súdmi (princíp\n\nsubsidiarity)\n\n(III. ÚS 281/07).\n19. Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal určením\nmiesta a postavenia neodkladného opatrenia, ako aj existenciou účinných právnych\nprostriedkov nápravy v prípade, ak sa ten, koho sa rozhodnutie o neodkladnom predbežnom\nopatrení dotýka, domnieva (tvrdí), že došlo k porušeniu niektorého z jeho základných práv\nalebo slobôd.\n20. Podľa právneho názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na predbežné\n(neodkladné) opatrenie možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Predpokladom pre záver o porušení\nzákladných práv a slobôd je však také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo\nodstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci\nsamej (obdobne I. ÚS 46/00).\n21. Aj v prípade vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je\ngarantované právo dotknutého účastníka konania na konečnú, definitívnu ochranu\nposkytovanú súdom rozhodnutím vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia\nv žiadnom prípade nevylučuje, aby všeobecný súd poskytol v konečnom dôsledku ochranu\nprávam, porušenie ktorých sťažovateľka namieta.\n\n9\n\n22. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, táto vylučuje\naplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke neodkladných\n(predbežných) opatrení, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo\nzáväzkoch (pozri rozhodnutie Apis versus Slovenská republika č. 39754/98 z 10. 1. 2000,\nv ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 dohovoru ratione materiae v konaní\no zrušení predbežného opatrenia).\n23. Reflektujúc na uvedené východiská, ústavný súd konštatuje, že realizácia\ninštitútu neodkladného opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku v civilnom procese\nnemôže sama osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby vyplývajúceho z ústavy alebo dohovoru, pretože zákon poskytuje účastníkovi, proti\nktorému smeruje výrok rozhodnutia o neodkladnom opatrení, primeranú a efektívnu\nochranu pred prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto rozhodnutia aj\npočas konania vo veci samej. Keďže teda túto ochranu považuje ústavný súd jednak\nza účinnú a jednak za dostupnú, účastník súdneho konania sa jej preto nemôže súčasne\ndovolávať aj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom (mutatis mutandis\nII. ÚS 37/00, I. ÚS 46/00, I. ÚS 148/03, I. ÚS 49/ 07, III. ÚS 281/07, III. ÚS 95/2016).\n24. Na druhej strane však treba pripustiť, že ústavný súd už v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí o predbežných\nopatreniach, zásadne však išlo o ojedinelé prípady charakterizované výnimočnými\nokolnosťami veci. V tejto súvislosti ústavný súd judikoval, že zasiahnuť do rozhodnutí\nvšeobecných súdov o predbežných opatreniach môže iba za predpokladu, že by takýmto\nrozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný\nrozpor s princípmi spravodlivého procesu majúci charakter svojvôle (obdobne\nIII. ÚS 169/2010, III. ÚS 281/07).\n25. Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľkou napadnuté uznesenie krajského\nsúdu takéto známky zjavnej svojvôle nenesie.\n26. Nad rámec uvedeného ústavný súd zastáva názor, že krajským súdom prijaté\nzávery vo veci samej vychádzajú z logickej úvahy opierajúcej sa o primerané odôvodnenie.\n\n10\n\nÚstavný súd preto konštatuje, že úvahy uvedené v odôvodnení uznesenia krajského súdu\nnemožno považovať ani za svojvoľné a ani také, ktoré by boli v rozpore so zmyslom\na účelom neodkladného opatrenia.\n27. V danom prípade teda ústavný súd na základe uvedených zistení konštatuje,\nže nie je daná jeho právomoc na prerokovanie veci sťažovateľky, pretože ochranu jej\noznačeným právam ako účastníkovi konania (strane sporu) poskytuje Civilný sporový\nporiadok a občianskoprávny (všeobecný) súd v dotknutom konaní vo veci samej, a to\nprostredníctvom účinného a dostupného právneho prostriedku nápravy.\n28. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky na porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1\nústavy uznesením krajského súdu č. k. 6 Co 353/2016-38 z 8. septembra 2016 odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.\n29. V situácii, keď bola sťažnosť ako celok z týchto dôvodov odmietnutá, nebolo už\npotrebné osobitne zaoberať sa návrhom sťažovateľky na odklad vykonateľnosti uznesenia\nkrajského súdu č. k. 6 Co 353/2016-38 z 8. septembra 2016, ktorý ostatne nebol podporený\nani žiadnymi relevantnými konkrétnymi dôvodmi.\n30. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. februára 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "nehnuteľnosť", "predbežné opatrenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:56f6de97-1db3-42f0-a7d8-b70d5c532160", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.95.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 95/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/2016 z 10. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.95.2016.1"}, {"guid": "ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383"}, {"guid": "ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "ussr:3ed80290-08a9-4b1e-8abe-6f8932248d24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/00 z 7. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-07", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1"}, {"guid": "d098eef9-5924-4944-91e0-c93e9a38a2de:79d45fd1-8233-4ce2-8947-1af1ded68939", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1316208869.1", "spisova_znacka": "6Co/353/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/353/2016 z 7. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-09-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1316208869.1"}], "citovane_v": []}