{"guid": "ussr:e16c5a0b-7b71-44d0-a623-6cdff6a82bfb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.14.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 14/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 14/2017 z 10. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. januára 2017, sp. zn. III. ÚS 14/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.14.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-01-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e16c5a0b-7b71-44d0-a623-6cdff6a82bfb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.14.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.14.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.14.2017.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 14/2017-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpenej\n\nobchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Kašuba spol. s r. o., Horná 41, Banská\nBystrica, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Roman Kašuba, pre namietané\nporušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 Co 594/2015 z 29. júna 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola v elektronickej\npodobe 24. októbra 2016 doručená a v listinnej podobe 26. októbra 2016 dodatočne\ndoplnená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) pre namietané\n\nporušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 16 Co 594/2015 z 29. júna 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola pred Okresným súdom\nBrezno (ďalej len „okresný súd“) žalovanou vo veci určenia neplatnosti právneho úkonu.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 4 C 99/2005 z 9. novembra 2010 (ďalej len „meritórne\nrozhodnutie“) spor rozhodol tak, že žalobcovi vyhovel. Rozhodnutie o náhrade trov konania\nvšak vyhradil na samostatné rozhodnutie (po nadobudnutí právoplatnosti meritórneho\nrozhodnutia).\nSťažovateľka podala proti meritórnemu rozhodnutiu odvolanie.\nDo rozhodnutia krajského súdu o odvolaní však uzavrela zmluvu o postúpení\npohľadávok medzi ňou samou (na jednej strane) a obchodnou spoločnosťou\n(ďalej len „obchodná spoločnosť“), v ktorej bola ona sama jedinou\nspoločníčkou a konateľkou zároveň (na strane druhej). Na základe uvedeného navrhla súdu\nkonajúcemu o odvolaní zmenu v osobe žalovanej [pre hlbšie dokreslenie situácie pred\nkrajským súdom ústavný súd marginálne poznamenáva, že vyhlásenie rozhodnutia\nkrajského súdu o odvolaní bolo už riadne naplánované na 28. február 2012 o 8.45 h, právny\nzástupca sťažovateľky však zaslal krajskému súdu návrh na zmenu v osobe žalovanej\n27. februára 2012 (faxom) a tento návrh písomne doplnil 28. februára 2012 o 8.42 h, teda\n3 minúty pred pojednávaním, na ktorom malo dôjsť k vyhláseniu rozhodnutia o odvolaní,\npozn.]. Krajský súd navrhnutú zmenu uznesením sp. zn. 14 Co 129/2011 z 5. marca 2012\n(ďalej len „rozhodnutie o zmene žalovanej“) pripustil, čo vo výsledku znamenalo, že\nnamiesto sťažovateľky začala v spore od tohto momentu vystupovať v pozícii žalovanej\nobchodná spoločnosť.\nSťažovateľka aj obchodná spoločnosť mali pri už uvedenom postupe totožného\nprávneho zástupcu, a to toho, ktorý sťažovateľku zastupuje aj v konaní pred ústavným\nsúdom.\n\n2\n\nO podanom odvolaní nakoniec rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.\n14 Co 129/2011 z 15. mája 2012 (ďalej len „potvrdzujúce rozhodnutie“) tak, že meritórne\nrozhodnutie potvrdil.\nNa rad tak konečne prišla aj otázka rozhodovania o trovách konania.\nOkresný súd v uznesení sp. zn. 4 C 99/2005 zo 16. apríla 2015 (ďalej len\n„rozhodnutie o trovách konania“) zaviazal žalovanú v súlade s § 142 ods. 1 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v rozhodnom znení (ďalej len „OSP“) na náhradu\ntrov konania v sume 24 460,17 €. Žalovanou však v tomto momente už nebola pôvodne\nžalovaná sťažovateľka, ale na základe rozhodnutia o zmene žalovanej iba nemajetná\nobchodná spoločnosť.\nZ uvedeného dôvodu podal žalobca proti rozhodnutiu o trovách konania odvolanie,\nv ktorom namietal subjekt, ktorý bol zaviazaný na náhradu trov konania, a žiadal zaviazať\nna náhradu trov konania pôvodnú žalovanú – sťažovateľku.\nO uvedenej veci rozhodol krajský súd napadnutým rozhodnutím tak, že konanie\nsťažovateľky vyhodnotil ako abusus iuris (konanie právo zneužívajúce), právoplatné\nrozhodnutie o zmene žalovanej ani doslovný výklad § 142 ods. 1 OSP z tohto titulu\nnerešpektoval a rozhodnutie o trovách konania zmenil tak, že na náhradu trov zaviazal\nsťažovateľku (namiesto obchodnej spoločnosti), aj keď sťažovateľka už preukázateľne\núčastníčkou konania de iure nebola.\nSťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že napadnutým rozhodnutím krajský\nsúd postupoval v príkrom rozpore so zákonom (pretože nerešpektoval rozhodné znenie\n§ 142 ods. 1 OSP, ktoré umožňovalo zaviazať na náhradu trov iba účastníka konania,\nnavyše tak urobil v odvolacom konaní), v konaní sa neriadil ani len základnými zásadami,\nna ktorých je občiansky súdny proces založený (§ 1 až § 3 OSP) a svojvoľne nerešpektoval\ndôsledok právoplatného rozhodnutia o zmene žalovanej (na základe ktorého sa sťažovateľke\npodarilo „vyšmyknúť“ z postavenia účastníka konania).\n\n3\n\nZ týchto dôvodov sťažovateľka tvrdí, že krajský súd s ňou konal ako s účastníčkou\nkonania (aj keď ňou už nebola), navyše bez toho, aby jej umožnil vyjadriť sa k predmetu\nkonania, a preto jej odňal základné právo na súdnu ochranu.\nNa základe uvedeného sťažovateľka v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd\nnálezom vyslovil, že napadnutým rozhodnutím krajského súdu bolo porušené jej základné\nprávo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu sp. zn. 16 Co 594/2015 z 29. júna 2016 zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n\n4\n\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy,\nak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(napr. I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n\n5\n\nPredmetom sťažnosti je tvrdenie, že krajský súd pri preskúmaní odvolania proti\nrozhodnutiu o trovách konania nerešpektoval platné právo (doslovný výklad ustanovenia\n§ 142 ods. 1 OSP), a tvrdenie, že nerešpektoval ani záväzné účinky právoplatného\nrozhodnutia o zmene žalovanej v spore a k náhrade trov konania zaviazal subjekt, ktorý\nv čase rozhodovania o trovách nebol účastníkom konania.\nPredmetom sťažnosti nie je rozporovanie vyhodnotenia skutkového stavu ani\nprávneho záveru, ktorým bolo konanie sťažovateľky vyhodnotené za abusus iuris. Napriek\ntomu iba z dôvodu logického úvodu do tohto rozhodnutia sa ústavný súd na tomto mieste\npristavil aj pri spomenutej otázke. Urobil tak preto, že v ďalšej časti tohto rozhodnutia\nje pertraktovaná jedna z najzákladnejších otázok hodnotovej orientácie systému práva\nako takého.\nÚstavný súd, zohľadňujúc svoju doterajšiu judikatúru, uvádza, že nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu\n\nzlučiteľnosti\n\núčinkov\n\ntakéhoto\n\nvýkladu\n\na\n\nuplatňovania\n\ns\n\nústavou,\n\nresp. s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov\nlen v prípade, ak v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného\nsúdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo svojvoľné, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 82/04).\nV posudzovanom prípade sa krajský súd podrobne zaoberal správaním sťažovateľky\na vyhodnotil ho ako právo zneužívajúce. V tomto kontexte v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia okrem iného uviedol, že „Odvolací súd po oboznámení sa z obsahom\n\n6\n\nodvolania a kompletného spisového materiálu v prvom rade konštatuje, že sa stotožňuje s\nnázorom odvolateľa o špekulatívnosti prevodu pohľadávky z pôvodnej odporkyne na\nodporcu, ktorý prevod bol predpokladom neskoršej zmeny účastníkov konania na strane\nodporkyne v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd úvodom poukazuje na obsah\nzmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17. 2. 2012, z ktorej možno zistiť, že predmetná\nzmluva bola uzavretá medzi\n\n(teraz\n\nspoločnosťou\n\n) a obchodnou\n\n(odporcom), s tým, že za odporcu pri jej\n\nuzatváraní konala\n\n, ktorá je nie len jedinou konateľkou, ale aj\n\njedinou spoločníčkou odporcu. Predmetom postúpenia podľa tejto zmluvy sú pohľadávky\nzabezpečené záložnými zmluvami, ktorých platnosť je predmetom tohto konania, stým, že\ncelková suma zabezpečovaných pohľadávok má predstavovať sumu 428.533,49 EUR\n(12.910.000 SKK). Pokiaľ sa jedná o odplatu za postúpenie predmetných pohľadávok, táto\nje v čl. II predmetnej zmluvy formulovaná tak, že postupník sa zaväzuje zaplatiť postupcovi\nodplatu vo výške vymoženej istiny postúpených pohľadávok, a to do 14 dní od jej\nvymoženia. Z vyššie uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu možné konštatovať zjavnú\nneexistenciu komerčného motívu postúpenia pohľadávok, ktoré mali byť zabezpečené\nzáložným právom, keď postupník nadobudol pohľadávky od postupcu, ktorý je jeho\novládajúcou osobou (navyše so 100 % účasťou), predmetom postúpenia sú pohľadávky\nv sume 428.533,49 EUR (12.910.000 SKK), pričom postupca za postúpenie pohľadávok\nv takejto výške získa odplatu len v prípade, že postupník z predmetných pohľadávok dokáže\nvymôcť aspoň nejakú časť istiny (t. j. môže sa celkom reálne stať, že žiadna odplata v súlade\nso zmluvou o postúpení pohľadávok nebude postupom poukázaná) a navyše predmetné\npostúpenie pohľadávok neprináša postupníkovi (a to ani len potenciálne) žiadny\nekonomický prospech, keď akúkoľvek časť postúpených pohľadávok vymôže, je povinný túto\nvymoženú časť poukázať postupcovi vo forme odplaty za postúpenie pohľadávok.\nĎalej z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odporca je obchodnou spoločnosťou, ktorá\nv roku 2011 vykázala výsledok hospodárenia v sume mínus 348 EUR, v roku 2012 (kedy\nboli pohľadávky na odporcu postupované) v sume mínus 935 EUR a v roku 2013 v sume\nmínus 858 EUR. Osobitne je tiež potrebné zopakovať, že tak pôvodná odporkyňa, ako ani\nodporca nedokázali v priebehu celého konania preukázať existenciu zabezpečovaných a\nnásledne na odporcu postúpených pohľadávok a za zmienku stoja aj časové okolnosti\n\n7\n\nsúvisiace s tým, kedy k postúpeniu pohľadávok došlo a kedy bol podaný návrh na zmenu\núčastníka na strane odporkyne odvolaciemu súdu. Z obsahu súdneho spisu totiž nevyplýva\nlen skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávok došlo až v odvolacom konaní, ale aj skutočnosť,\nže právny zástupca pôvodnej odporkyne (a neskôr i odporcu) zaslal odvolaciemu súdu\nnávrh na zmenu účastníkov konania faxom dňa 27. 2. 2012 a toto podanie písomne doplnil\ndňa 28. 2. 2012 o 8.42 hod, zatiaľ čo verejné vyhlásenie rozhodnutia odvolacieho súdu vo\nveci samej (o ktorom mal uvedený právny zástupca vedomosť) sa malo uskutočniť len o 3\nminúty na to (dňa 28. 2. 2012 o 8.45 hod.).\nVšetky vyššie uvedené skutočnosti, spolu aj s ďalšími okolnosťami, o ktorých\nodvolací súd dosiaľ nepojednával a z ktorých je zrejmý záujem na strane odporcu o\nmaximalizáciu dĺžky prebiehajúceho konania (späťvzatie návrhu na začatie konania na to\nneoprávnenou osobu; blanketové odvolania s následným doplnením dôvodov po výzve súdu,\nnavyše podávané zásadne v posledný deň lehoty faxom vo večerných alebo v neskorých\nnočných hodinách; opakované žiadosti o predĺženie sudcovských lehôt; dopĺňanie dôvodov\nodvolania po uplynutí odvolacej lehoty; blanketové dovolanie; uhrádzanie súdnych\npoplatkov až po neprávoplatnom zastavení konania a pod.) potom odôvodňujú záver,\nže pôvodná odporkyňa postúpením (nepreukázaných) pohľadávok na vlastnú obchodnú\nspoločnosť so zápornými výsledkami hospodárenia, navyše až v odvolacom konaní,\nsledovala nevymožiteľnosť budúcej pohľadávky navrhovateľa z titulu náhrady trov\nkonania.“.\nK dôvodom pre posúdenie uvedeného konania ako konania zneužívajúceho právo\nniet čo dodať. Možno iba skonštatovať na prvý pohľad zrejmú logiku a racionalitu\nzhodnotenia skutkového stavu a právneho posúdenia veci.\nV ďalšom prejde ústavný súd priamo k predmetu sťažnosti.\nSťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že krajský súd porušil platné právo (§ 142 ods. 1\nOSP), keď ju ako fyzickú osobu, ktorá nebola účastníkom konania, zaviazal na náhradu trov\nkonania a nerešpektoval právoplatné rozhodnutie o zmene žalovanej (zo sťažovateľky\nna obchodnú spoločnosť). Tým mal konať aj v rozpore s § 1 až § 3 OSP. Týmto konaním sa\n\n8\n\nmal dopustiť nesprávneho procesného postupu vo veci, čím mal sťažovateľke znemožniť\nvýkon podľa jej názoru jej patriacich procesných práv, a tým mal zároveň zasiahnuť\ndo práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 1 OSP Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov\nv občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv\na oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné\nplnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.\nPodľa § 2 OSP v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory\na iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú\npri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov\nfyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.\nPodľa § 3 OSP občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej\nupevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo\nohrozené alebo porušené.\nPodľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná\nnáhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,\nktorý vo veci úspech nemal.\nZ citovaných základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že\nobčianske súdne konanie slúži okrem iného aj na výchovu k zachovávaniu zákonov,\nčestnému plneniu povinností a úcte k právam iných osôb. V občianskom súdnom konaní\nsúdy dbajú na to, aby nedochádzalo k zneužívaniu práv. Tým sa občianske konanie stáva\nzárukou zákonnosti.\n\n9\n\nÚlohou súdov v civilnom procese je tak poskytnúť právnu ochranu správaniu\nčestnému. Tento základný pilier civilného procesu je nakoniec zdôraznený aj materiálnou\npožiadavkou § 2 OSP na zabezpečenie takého stavu v spoločnosti, pri ktorom nebude\ndochádzať k zneužívaniu práv.\nPri zneužití práva ide zväčša o správanie (konanie/opomenutie), ktoré sa izolovane\njaví byť dovoleným (právny poriadok takému správaniu nebráni). Komplexne sa však\ntakýmto správaním pri zohľadnení jeho vzťahu k inému správaniu alebo jeho vzťahu aj len\nk samotným okolnostiam prípadu dosahuje výsledku nedovoleného alebo odôvodňujúceho\nnespravodlivosť s rozmanitými dôsledkami (napríklad v podobe spôsobenia ujmy inému,\nzískania prospechu pre seba alebo iného atď.). Rozhodujúcim je vyhodnotenie vnútorného\npsychického postoja (vzťahu) osoby zneužívajúcej právo k jej vlastnému správaniu a k jeho\nvýsledku pre posúdenie otázky právnych následkov za ono správanie (právnej\nzodpovednosti). V dôsledku uvedeného ak zneužitie práva nebolo zavinené, v netrestnej\nrovine nebude konaniu zneužívajúcemu právo môcť byť poskytnutá tá právna ochrana,\nktorá je bežne právnym poriadkom zaručená správaniu čestnému (v prerokúvanom prípade\nprávo nezneužívajúcemu). Ak však zneužitie práva bolo zavinené a zároveň napĺňajúce aj\nostatné znaky skutkovej podstaty deliktu trestného charakteru, v rovine trestnej už bude\nmusieť mať toto konanie za následok postih trestného charakteru.\nKrajský súd v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil správanie sťažovateľky za abusus\niuris. Sťažovateľka tento právny záver odignorovala a pred ústavným súdom sa domáha\naplikácie doslovného výkladu § 142 ods. 1 OSP na svoju vec a rešpektovania právoplatného\nrozhodnutia o zmene žalovanej, inak tvrdí príkry rozpor konania krajského súdu s právnou\núpravou. Zjednodušene povedané, sťažovateľka sa za situácie, že sama zneužíva právo,\ndovoláva poskytnutia právnej ochrany tomuto konaniu.\nV zmysle uvedeného je logika rozhodnutia ústavného súdu jasná. Právo (právny\nsystém) zneužitiu práva, a to okrem iného aj v zmysle základných zásad občianskeho\nprocesu (§ 1 až § 3 OSP), právnu ochranu neposkytuje. Tú poskytuje správaniu čestnému.\nV posudzovanom prípade sa sťažovateľka preto nemôže dovolávať právnej ochrany\n\n10\n\ngarantovanej ustanovením § 142 ods. 1 OSP a ani rešpektovania právoplatného rozhodnutia\no zmene žalovanej smerujúcich v okolnostiach prípadu vo výsledku k zneužitiu práva.\nČo sa týka otázky nesprávneho procesného postupu krajského súdu vo veci, tá je\notázkou vedľajšou k hmotnoprávnemu vyriešeniu otázky, či sa sťažovateľka dopustila\nzneužitia práva. Je to tak z dôvodu, že výsledok riešenia hmotnoprávnej otázky zneužitia\npráva určoval ďalší procesný postup krajského súdu v konaní. Sťažovateľka však\nargumentačne vytvára dojem, že v jej veci bolo rozhodnuté rýdzo procesne nespravodlivo,\na to vyústilo do porušenia práva na spravodlivý proces. Inak povedané, sťažovateľka bude\nnesprávny procesný postup v konaní (a na tomto základe porušenie práva na spravodlivý\nproces) tvrdiť každým procesným postupom krajského súdu, ktorý jej nebude vyhovovať.\nNačrtnutý problém však nie je procesný v zmysle zásadného pochybenia v procese.\nV prerokúvanom prípade ide iba o následnú aplikáciu procesných ustanovení na problém\nvyriešený hmotnoprávne. Ústavný súd preto opakovane zdôrazňuje, že rozuzlenie problému\ntkvelo v hmotnoprávnom zodpovedaní otázky, či konanie sťažovateľky bolo možné\npovažovať za konanie zneužívajúce právo. Táto otázka bola vyhodnotená pozitívne, krajský\nsúd nemal dôvod na odlišný procesný postup vo veci ako na ten, ktorý zvolil. Preto nemal\ndôvod konať tak, ako to od neho požaduje sťažovateľka. Z uvedeného dôvodu sa\nprocesného pochybenia vo veci dopustiť nemohol, a teda nemohol zasiahnuť ani do práva\nna spravodlivý proces.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd nenašiel príčinnú súvislosť medzi namietaným\npostupom krajského súdu a tvrdeným porušením označených práv a sťažnosť odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšou požiadavkou sťažovateľky nastolenou v sťažnosti na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie.\nZáverom môže ústavný súd vyjadriť iba poľutovanie nad konaním sťažovateľky a jej\nprávneho zástupcu, keďže obaja sú právnického vzdelania a týmto konaním vytvárajú obraz\n\n11\n\no stave právnickej obce u širokej verejnosti, a oceniť vhodný, aj keď vzhľadom na okolnosti\nprípadu ešte stále mimoriadne zdržanlivý prístup krajského súdu k prerokúvanej veci.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. januára 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právny úkon-neplatnosť relatívna", "občianske súdne konanie-Občiansky súdny poriadok", "dobré mravy (boni mores)", "obchádzanie zákona", "konanie-procesný postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:54a93297-7ea1-4f8c-9ea2-e761c9702199", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/04 z 29. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-29", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:54a93297-7ea1-4f8c-9ea2-e761c9702199"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "2fdbbd1b-2058-47c0-8c09-3d6f10ac4fd1:f0173dc4-811b-43d8-b5b8-adeec7de2d17", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6305203654.2", "spisova_znacka": "14Co/129/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/129/2011 z 14. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-05-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6305203654.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9d2f7506-d74a-40f9-8574-47f1ef770b1a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.651.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 651/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 651/2022 z 13. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-13", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.651.2022.1"}, {"guid": "ussr:612943f9-0ca7-48ac-9324-beb4006b4d55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.54.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 54/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 54/2020 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.54.2020.1"}, {"guid": "ussr:8c660148-dca3-4221-b7cb-d311e33c5f5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.67.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 67/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/2017 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.67.2017.1"}, {"guid": "9953b77e-dd05-45ac-9de3-0f2146601850:4640ccfa-c2bb-4111-98a5-4755f6013b41", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200196.3", "spisova_znacka": "BA-2S/27/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/27/2021 z 22. 10. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1021200196.3"}, {"guid": "18e3b4e9-75d1-4f71-8430-78c58ba274fc:2ba2d17c-b81b-4dbb-a8eb-7efdc443b0f4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1013895294.10", "spisova_znacka": "4Cb/3/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cb/3/2014 z 29. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1013895294.10"}, {"guid": "18e3b4e9-75d1-4f71-8430-78c58ba274fc:41da6431-1a5b-48be-9c22-61a480230467", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1013895294.10", "spisova_znacka": "4Cb/3/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cb/3/2014 z 29. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1013895294.10"}]}