{"guid": "ussr:e55b91f9-06e6-47cc-9f95-03eff27e68bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.204.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 204/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 204/2017 z 21. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. marca 2017, sp. zn. III. ÚS 204/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.204.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-03-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e55b91f9-06e6-47cc-9f95-03eff27e68bd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.204.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.204.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.204.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 204/2017-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. marca 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, štátneho občana\n\n, zastúpeného V4 Legal, s. r. o., Tvrdého 783/4,\n\nŽilina, v mene ktorej koná advokát Ing. Mgr. Miroslav Šperka, LL.M., vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove\nč. k. 3 S 30/2014-44 z 30. apríla 2015 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 10 Sžso 62/2015 z 28. septembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako podanú oneskorene.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára\n2017 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ), vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 S 30/2014-44 z 30. apríla 2015 a rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžso 62/2015\nz 28. septembra 2016, ktorou žiada vydať tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 66 odsek 1 Dohovoru rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn.. 10Sžso/62/2015 zo dňa 28. 09. 2016 a rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove, sp. zn.: 3S/30/2014 zo dňa 30. 04. 2015 porušené bolo.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.. 10Sžso/62/2015 zo dňa\n28. 09. 2016 a rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: 3S/30/2014 zo dňa 30. 04. 2015\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania\ndo 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu k rukám jeho právneho zástupcu.“\n2. Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a k nej pripojených listín,\nsťažovateľ sa ako žalobca (spolu s\n\na\n\nako žalobcami v 2. a 3. rade) domáhal v konaní pred krajským súdom sp. zn.\n3 S 30/2014\n\nproti\n\nSociálnej\n\npoisťovni\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„žalovaná“)\n\npreskúmania\n\nzákonnosti rozhodnutí ústredia žalovanej č. 17485-3/2014-BA zo 6. februára 2014\na č. 17626-2/2014-BA z 28. januára 2014 v spojení s rozhodnutiami pobočky žalovanej\nvo Svidníku č. 5920-9/2013-SK a č. 5920-32/2013-SK zo 4. novembra 2013. Žalovaná\ntýmito rozhodnutiami rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bodu 1 a § 210 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no sociálnom poistení“), že žalobcom v 2. a 3. rade ako zamestnancom sťažovateľa\npodnikajúceho pod obchodným menom\n\nso sídlom\n\n, zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy, a to žalobcovi\nv 2. rade 5. júna 2013 a žalobcovi v 3. rade 8. marca 2013. Vydaniu týchto rozhodnutí\npredchádzala kontrola žalovanej u sťažovateľa, ktorá bola vykonaná na podnet poľskej\ninštitúcie sociálneho zabezpečenia, podľa ktorej v posledných rokoch vznikli firmy,\n\n2\n\nktoré sprostredkúvajú pre poľských občanov zamestnanie v iných členských štátoch,\nktorých cieľom nie je skutočný výkon zamestnania, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov\nna sociálne zabezpečenie v\n\n. Kontrolou vykonanou 12. marca 2013\n\nna preverenie sídla zamestnávateľa a reálneho výkonu činnosti zamestnancov bolo zistené,\nže v mieste registrovaného sídla podľa živnostenského oprávnenia sa kancelária ani\nprevádzka sťažovateľa nenachádza, svoje činnosti riadi prevažne z miesta bydliska\nv\n\n. Podľa vyjadrenia sťažovateľom ako zamestnávateľom poverenej\n\nosoby, predmetom činnosti zamestnávateľa je doručovanie letákov a prieskum verejnej\nmienky, pričom fond pracovného času zamestnancov je 5 ‒ 10 dní za mesiac. Žalovaná\nz toho vyvodila, že sťažovateľ nespĺňa základné kritériá registrovaného sídla, ktoré je\nrozhodujúce pre príslušnosť k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia.\n3. Sťažovateľ svoju žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej\nodôvodnil nezákonnosťou kontroly, porušením procesných pravidiel a dvojinštančnosti\nkonania, ako aj tým, že rozhodnutia boli vydané po uplynutí zákonnej 60-dňovej lehoty\nurčenej pre rozhodnutie.\n4. Krajský súd rozsudkom č. k. 3 S 30/2014-44 z 30. apríla 2015 žalobu sťažovateľa\nzamietol, konanie o žalobe žalobcov v 2. a 3. rade zastavil pre oneskorenosť a náhradu trov\nkonania účastníkom nepriznal. Zamietnutie sťažovateľovej žaloby odôvodnil tým, že\nsťažovateľ žalobou namietal iné porušenie než porušenie svojich subjektívnych práv, a to\nporušenie práv zamestnancov – žalovaných v 2. a 3. rade. Sťažovateľom tvrdené\nprocesné pochybenia krajský súd nezistil. Hoci rozhodnutia skutočne neboli žalovanou\nvydané v 60-dňovej lehote, táto okolnosť nemá vplyv na ich zákonnosť, pretože subjektívne\npráva sťažovateľa rozhodnutiami žalovanej porušené neboli (v sťažovateľovej žalobe bolo\nnamietané iba porušenie subjektívnych práv žalobcov v 2. a 3. rade) a postup žalovanej bol\nzákonný, krajský súd žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie sťažovateľ\ni žalobcovia v 2. a 3. rade.\n5. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 10 Sžso 62/2015 z 28. septembra 2016 zmenil\nrozsudok krajského súdu tak, že žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania\n\n3\n\nnepriznal. Na základe výsledkov kontroly dospel k názoru, že sídlo sťažovateľa uvedené\nvo výpise zo živnostenského registra nespĺňa základné kritériá sídla spoločnosti. Hoci\nsťažovateľ predložil formálne doklady (pracovnú zmluvu, mzdový list, výplatné pásky\na evidenciu dochádzky), nepredložil doklady preukazujúce reálny výkon práce žalobcov\nv 2. a 3. rade, z ktorých by bolo zrejmé, že vykonávali prácu na určenom mieste. Najvyšší\nsúd konštatoval, že jednou z rozhodujúcich skutočností na určenie miesta výkonu činnosti,\na teda i na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia\nje určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania, pretože iba ak osoba pracujúca\nvo viacerých členských štátoch nevykonáva podstatnú časť činnosti v členskom štáte\nbydliska, uplatňujú sa právne predpisy členského štátu, v ktorom má zamestnávateľ\nregistrované sídlo alebo miesto podnikania. Aj podľa názoru Súdneho dvora Európskej únie\n(Planzer Luxembourg Sarl C-73/06) určenie miesta sídla hospodárskej činnosti predpokladá\nzohľadnenie súhrnu faktorov, medzi ktorými sa v prvom rade nachádza sídlo, miesto\nústredia, miesto stretnutia riadiacich osôb spoločnosti a miesto, obvykle totožné, v ktorom\nsa rozhoduje o všeobecnej podnikovej politike. V prípade, že zamestnávateľ nespĺňa\npodmienky registrácie sídla alebo miesta podnikania, nemôže sa na zamestnancov\nuplatňovať legislatíva štátu, v ktorom má zamestnávateľ registrované sídlo alebo miesto\npodnikania, čo je vzhľadom sa výsledky kontroly aj tento prípad. Vzhľadom na výsledky\nkontroly preverenia reálneho výkonu činnosti zamestnancov vykonanej u sťažovateľa\nnebolo preukázané, že žalobcovia v 2. a 3. rade vykonávali činnosť ako zamestnanci\nna území Slovenskej republiky, a preto nemôžu podliehať slovenským právnym predpisom.\n6. Rozsudok krajského súdu č. k. 3 S 30/2014-44 z 30. apríla 2015 v spojení\ns rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžso 62/2015 z 28. septembra 2016 nadobudol\nprávoplatnosť 23. novembra 2016.\n7. Sťažovateľ sťažnosť na porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 3 S 30/2014-44 z 30. apríla 2015 a rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 10 Sžso 62/2015 z 28. septembra 2016 odôvodnil tým, že obe rozhodnutia sú\nsvojvoľné, sú založené na nedostatočne zistenom a nesprávne vyhodnotenom skutkovom\n\n4\n\nstave v otázke sídla sťažovateľa a reálneho výkonu práce žalobcov v 2. a 3. rade na území\nSlovenskej republiky. Navyše, rozhodnutia sú nedostatočne odôvodnené, najmä pokiaľ ide\no individuálne okolnosti zamestnávania žalobcov v 2. a 3. rade. Súdy sa nevysporiadali\nprimerane s argumentáciou sťažovateľa, ktorá má pre vec podstatný význam. Sťažovateľ\npoukázal i na súdnu prax najvyššieho súdu, ktorý v inej veci považoval obdobné\nrozhodnutie správneho orgánu za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, čo viedlo\nk jeho zrušeniu (sp. zn. 10 Sžso 24/2015 z 27. apríla 2016).\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n10. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n5\n\n11. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n12. Podľa § 53 ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať\nv lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo\nupovedomenia o inom zásahu.\n13. Ako už bolo uvedené, rozsudok krajského súdu č. k. 3 S 30/2014-44 z 30. apríla\n2015 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžso 62/2015 z 28. septembra 2016\nnadobudol právoplatnosť 23. novembra 2016. Sťažovateľ svoju sťažnosť datovanú\n19. januára 2017 doručil ústavnému súdu 31. januára 2017 a na poštovú prepravu ju\nodovzdal 30. januára 2017.\n14. Dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľovi\nuplynula 23. januára 2017, teda prv než sťažovateľ podal ústavnému súdu svoju sťažnosť.\nZ tohto dôvodu musel ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako oneskorenú.\n15. Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. marca 2017\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obchádzanie zákona", "konanie pred ústavným súdom-lehota na podanie", "sociálna poisťovňa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}