{"guid": "ussr:93c7024f-2913-4c9d-aa48-ce063f84fc29", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.208.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 208/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 208/2017 z 4. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. apríla 2017, sp. zn. III. ÚS 208/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.208.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-04-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/93c7024f-2913-4c9d-aa48-ce063f84fc29", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.208.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.208.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.208.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 208/2017-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2017\nprerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom,\n\nadvokátska kancelária, Teodora Tekela 23, Trnava, pre namietané porušenie jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na osobnú slobodu\npodľa čl. 8 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tdo 18/2015 z 20. mája 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2015\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie\n\nsvojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“), základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 8 ods. 2 listiny a práva\n\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Tdo 18/2015 z 20. mája 2015.\nSťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 2 T 34/2012 z 5. novembra 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 To 134/2012 zo 14. mája 2013 odsúdený pre zločin\nnedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. l písm. c) a d) zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).\nProti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie z dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. g) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný poriadok“), že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom\nvykonané zákonným spôsobom.\nNajvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Tdo 18/2015 z 20. mája 2015 dovolanie odmietol.\nSťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil tvrdením, že najvyšší súd sa nevysporiadal\ns dovolacími argumentmi sťažovateľa, pričom z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nnevyplýva „konkrétna vysvetľujúca argumentácia“.\nSťažovateľ v ďalšom odôvodnení svojej sťažnosti rekapituloval v zásade v celom\nsvoje dovolacie námietky smerované voči spôsobu, akým bol v trestnom konaní\nzabezpečený usvedčujúci dôkaz proti sťažovateľovi.\nPodľa názoru sťažovateľa krajský súd vo svojom uznesení uviedol dve verzie\nzabezpečenia dôkazu „tým, že osobná prehliadka podľa § 99 ods. 4 Tr. por. bola podľa jeho\nnázoru vykonaná v súlade so zákonom a v tom istom uznesení konštatuje, že dovolateľ\ndrogy vydal podľa § 89 ods. 1 Tr. por., pričom je jasné, že dôkaz - drogy, nemohol byť\n\n2\n\nzabezpečený oboma týmito spôsobmi, ide o rozdielne procesné inštitúty upravené\nv Trestnom poriadku.“\nV tejto súvislosti sťažovateľ ďalej uviedol: „Dokazovaním bolo pred prvostupňovým\nsúdom zo strany príslušníkov polície preukazované, že dôkaz zabezpečili vykonaním osobnej\nprehliadky po prevezení zadržaného sťažovateľa do budovy OR PZ v Piešťanoch,\nv kancelárii na 4. poschodí.\nSamotná táto skutočnosť výkonu osobnej prehliadky až v budove PZ a to,\nže prehliadku vykonávali aj osoby, ktoré pri zadržaní vôbec neboli, vylučuje aplikáciu\nustanovenia § 99 ods. 4 Tr. por., pretože z takéhoto postupu je jasné, že policajti nemali\npri zadržaní podozrenie, že má pri sebe sťažovateľ zbraň alebo inú vec, ktorou by mohol\nohroziť život alebo zdravie osoby a sledovali iba cieľ zabezpečiť dôkaz pre trestné konanie.\nV takomto prípade potom už mohlo ísť iba o osobnú prehliadku podľa § 99 ods. 3\nTr. por. vykonanú bez splnenia zákonných podmienok.\nFormálne predpoklady vyžadované § 105 ods. 2 Tr. por. v otázke účasti\nnezúčastnenej osoby pri osobnej prehliadke splnené neboli, podľa vykonaných výpovedí\nvykonali prehliadku príslušníci polície\n\n,\n\na\n\n,\n\nz ktorých ani jeden takúto podmienku nespĺňa.\nPodľa konštantnej súdnej praxe (napr. rozhodnutie NS SR 4 Tost 28/2012, obdobne\nrozhodnutie NS SR č.k. 1 TdoV 7/2011, strana 8, rozhodnutie NS SR č.k. 4 Tost 28/2012,\nstrana 5 a 6) i podľa procesnej teórie trestného práva musí ísť o osobu, ktorá nemá pomer\nk veci.\nZároveň neboli dodržané ani podmienky vyžadované ustanovením § 105 ods. 3,\nods. 4 a ods. 5 Tr. por. a § 104 ods. 1 Tr. por.\nO výkone osobnej prehliadky neexistuje zápisnica, preto vyššie uvedené formálne\npredpoklady zákonnosti osobnej prehliadky nemohli byť v žiadnom prípade dodržané.\nZa takýchto okolností predsa nemôže ísť o osobnú prehliadku vykonanú v súlade\nso zákonom.\nAj ak by dovolateľ teoreticky pripustil, že v jeho veci bol zabezpečený dôkaz podľa\n§ 89 ods. 1 Tr. por., čo je vykonaným dokazovaním celkom jednoznačne vylúčené, aj tak by\nišlo o zabezpečenie dôkazu nezákonným spôsobom.\n\n3\n\nDovolateľ by bol v takom prípade nezákonným spôsobom, hrozbou uloženia\nporiadkovej pokuty, donútený predložiť proti sebe dôkaz, na základe ktorého došlo následne\nk jeho obvineniu a vykonávaniu vyšetrovacích úkonov, čo vyplýva zo zápisnice o vydaní veci\nzo dňa 27.4.2011, kde je hrozba poriadkovej pokuty ak vec nevydá uvedená jasne.\nZabezpečenie dôkazu proti obžalovanému naznačeným spôsobom by bolo v rozpore\ns ústavným právom nebyť donucovaný k sebaobviňovaniu.“\nKeďže najvyšší súd sa s touto dovolacou argumentáciou náležite nevysporiadal,\nnavrhol sťažovateľ vo veci rozhodnúť týmto nálezom:\n„Konaním Najvyššieho súdu SR v trestnej veci sťažovateľa vedenej na Najvyššom\nsúde SR pod č.k. 3 Tdo 18/2015 zo dňa 20.5.2015 v súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho\nsúdu SR č.k. 3 Tdo 18/2015 zo dňa 20.5.2015, došlo k porušeniu ústavného práva\nsťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a k porušeniu jeho ústavného práva na spravodlivé súdne konanie (aj porušenie\nčlánku Čl. 8 ods. 2 a 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a najmä článku 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhlásený pod č. 209/1992 Zb.)\nUznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 3 Tdo 18/2015 zo dňa 20.5.2015 sa zrušuje.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\n\n4\n\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých\nnemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodstatná časť argumentácie sťažovateľa sa týka tvrdenia o nezákonnosti spôsobu\nzabezpečenia dôkazu, na základe ktorého bol uznaný vinným. Nápravu v tomto smere\nnevykonal ani odvolací ani dovolací súd. Vychádzajúc z petitu sťažnosti, ktorým je ústavný\nsúd viazaný, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svojou sťažnosťou napáda výlučne\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tdo 40/2014 z 29. apríla 2015, ktorým najvyšší súd\nodmietol jeho dovolanie proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 3 To 81/2013 z 21. januára\n2014.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že dovolacia argumentácia\nsťažovateľa bola totožná s citovanou argumentáciou uvedenou v sťažnosti podanej\nústavnému súdu. To je zrejmé aj z toho, že aj v sťažnosti doručenej ústavnému súdu je\nsťažovateľ opakovane označený ako „dovolateľ“.\n\n5\n\nNajvyšší súd podľa názoru sťažovateľa porušil jeho označené základné práva a práva\ntým, že sa dôsledne nevysporiadal s dovolacou argumentáciou sťažovateľa.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 8 ods. 2 listiny nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak než\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nZ obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu namietaného uznesenia najvyššieho súdu\nje možné ustáliť, že sťažovateľ podal dovolanie z dôvodu, že rozhodnutie je založené\nna dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom [dovolací dôvod podľa\n§ 371 ods. 1 písm. g)] Trestného poriadku].\nNajvyšší súd k dovolacím námietkam sťažovateľa v odôvodnení svojho rozhodnutia\nuviedol:\n«Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku)\nna základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného\nporiadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku),\nza splnenia podmienok uvedených v § 373 Trestného poriadku, v zákonnej lehote a mieste,\nkde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného\n\n6\n\nporiadku). Dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1\npísm. g/ Trestného poriadku.\nExistenciu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku\nobvinený videl v tom, že rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom\nvykonané zákonným spôsobom.\nUvedený dovolací dôvod možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď rozhodnutie\nsúdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané, resp. neboli\nvykonané zákonným spôsobom, prípadne na dôkazoch, ktoré neboli získané zákonným\nspôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne, musí\nbyť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho, že by\nsa mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy.\nDokazovaním v trestnom konaní sa rozumie zákonom upravený postup orgánov\nčinných v trestnom konaní a súdu, ktorého úlohou je poznanie všetkých podstatných\nskutočností dôležitých pre ďalší postup konania a v konečnej fáze aj pre rozhodnutie.\nDokazovanie prebieha v štyroch etapách - vyhľadávanie dôkazov, vykonávanie dôkazov,\nprevierka dôkazov a hodnotenie dôkazov. Prvé dve etapy predstavujú činnosť upravenú\nprocesnými predpismi a metodickými a taktickými požiadavkami kriminalistiky. Ďalšie\ndve etapy sú založené na myšlienkovej a logickej činnosti orgánov činných v trestnom\nkonaní alebo súdu.\nZa zákonný spôsob získania dôkazu treba považovať jednak splnenie formálnych,\nt.j. procesných podmienok vyžadovaných Trestným poriadkom na vykonanie konkrétneho\ndôkazu a jednak splnenie obsahových (materiálnych) podmienok, t.j. aby úkon - použitý\ndôkazný prostriedok na vykonanie dôkazu - bol zameraný na zistenie tých skutočností,\nna ktoré zameraný a použitý môže byť (R 38/2003).\nZ predloženého spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil,\nže obvinený\n\nbol príslušníkmi polície zadržaný (§ 85 ods. 1 Trestného\n\nporiadku) na základe informácie z operatívno pátracej činnosti, ktorá bola podkladom na\nvykonanie služobného zákroku (výpovede svedkov, príslušníkov Policajného zboru ,\n\n,\n\n).\n\n7\n\nO tomto neodkladnom a neopakovateľnom úkone bola vyhotovená zápisnica\nz 27. apríla 2011, z ktorej vyplýva, že obvinený bol zadržaný v ten istý deň o 14.15 hod.\nv meste\n\nbezprostredne po spáchaní trestného činu (č. l. 13).\n\nPodľa § 9 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o PZ“) policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona\nvykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, alebo je dôvodné\npodozrenie z ich páchania.\nPodľa § 9 ods. 3 zákona o PZ služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho\nmedziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje\ndo základných práv a slobôd osoby.\nCitované oprávnenie je v praxi označované ako oprávnenie policajta na vykonanie\ntzv. bezpečnostnej prehliadky (§ 99 ods. 4 Trestného poriadku).\nV súvislosti s námietkou obvineného, že osobná prehliadka podľa citovaného\nustanovenia nebola vykonaná zákonným spôsobom, dovolací súd upozorňuje, že je potrebné\nprísne odlišovať medzi vykonaním osobnej prehliadky podľa § 99 ods. 4 Trestného poriadku\na vykonaním osobnej prehliadky v zmysle ustanovenia § 99 ods. 3 Trestného poriadku. Účel\nvykonania osobnej prehliadky v zmysle ustanovenia § 99 ods. 3 Trestného poriadku\nje procesný, zatiaľ čo účel vykonania tzv. bezpečnostnej prehliadky je čisto bezpečnostný,\nnakoľko jej účelom nie je zaobstarať dôkaz pre trestné konanie, ale len odvrátiť\nnebezpečenstvo, ktoré neznesie odklad. Tzv. bezpečnostnú prehliadku nemusí vzhľadom\nna jej bezprostrednú povahu vykonávať osoba rovnakého pohlavia.\nAk pri vykonávaní služobného zákroku (a následnej bezpečnostnej prehliadky)\nvznikne dôvodné podozrenie, že táto osoba sa dopustila trestného činu a má pri sebe vec\ndôležitú pre trestné konanie, je potrebné postupovať v zmysle ustanovení Trestného\nporiadku (vydanie veci § 89 Trestného poriadku, odňatie veci § 91 Trestného poriadku,\nosobná prehliadka § 102 Trestného poriadku). Naproti tomu vykonanie osobnej prehliadky\nv zmysle ustanovenia § 99 ods. 3 Trestného poriadku je trestnoprocesným inštitútom.\nOsobná prehliadka je typickým zaisťovacím úkonom, ktorým sa zaisťuje vec dôležitá\npre trestné konanie.\nOsobnú prehliadku v trestnom konaní možno vykonať s cieľom\n1/ zaistiť vec dôležitú pre trestné konanie(§ 99 ods. 3 Trestného poriadku), alebo\n\n8\n\n2/ chrániť život, resp. zdravie v súvislosti s obmedzením osobnej slobody určitej\nosoby (§ 99 ods. 4 Trestného poriadku).\nUstanovenie § 99 ods. 3 Trestného poriadku upravuje spôsob ako riadne a zákonne\nzaistiť vec potrebnú pre trestné konanie.\nUstanovenie § 99 ods. 4 Trestného poriadku legalizuje zásahy orgánov činných\nv trestnom konaní do ústavou zaručeného práva na nedotknuteľnosť osoby. V tomto prípade\nje možné osobnú prehliadku vykonať len vtedy, ak existuje dôvodné podozrenie, že má\npri sebe zbraň, alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie osoby. Toto\nustanovenie poskytuje ochranu orgánu činného v trestnom konaní, prípadne bližšie\nnešpecifikovaných osôb pred hrozbou, ktorá môže vzniknúť pri vykonaní úkonu zadržania.\nProstredníctvom tohto ustanovenia nie je možné u zadržanej osoby zaistiť dôkaz, ktorý môže\nbyť použitý v jej neprospech.\nZ uvedeného možno vyvodiť opodstatnenosť vykonania spomínaného služobného\nzákroku, a teda postup policajtov pri vykonaní prehliadky v zmysle ustanovenia § 99 ods. 4\nTrestného poriadku možno považovať za zákonný.\nNajvyšší súd sa nestotožnil ani s obhajobou obvineného spočívajúcou v odkaze\nna judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s vydaním veci a hrozbe\nuloženia poriadkovej pokuty (zabezpečenie dôkazu proti obvinenému naznačeným\nspôsobom by bolo v rozpore s ústavným právom nebyť donucovaný k sebaobviňovaniu).\nObvinený poukazoval aj na stanovisko Ústavného súdu Českej republiky, č. k. PL-st\n30/2010, z 30.novembra 2010, ktoré je zhrnutím judikatúry Ústavného súdu Českej\nrepubliky k otázke zákazu donucovania k sebaobviňovaniu.\nTieto rozhodnutia nie je možné aplikovať na uvedený prípad, nakoľko v tomto\nprípade policajt nenútil obvineného na vydanie veci, ale ho vyzval na dobrovoľné vydanie\nveci (§ 89 ods. 1 Trestného poriadku).\nPodľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné\nkonanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ak ju\ntreba na účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať.\nPri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá ako aj\nna iné následky nevyhovenia.\n\n9\n\nVýzva na vydanie veci nie je rozhodnutím, a preto sa nerobí uznesením. Ide o ústne\nopatrenie.\nZo zápisnice o vydaní veci z 27. apríla 2011 (č. 1. 96) vyplýva, že obvinený\nna výzvu policajta dobrovoľne vydal sušinu rastlinného pôvodu a alobal s obsahom bieleho\nprášku, ktorý bol vložený v krabičke cigariet (metamfetamín). Tento úkon bol ukončený\nv ten istý deň o 14.50 hod.»\nNajvyšší súd v citovanej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia zaujal stanovisko\nk zásadnej dovolacej námietke a vychádzajúc z čiastkových záverov skonštatoval\nnedostatok sťažovateľom formulovaných dovolacích dôvodov a dovolanie odmietol.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže\nsama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru\na nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím\nvlastným (m. m. II. ÚS 134/09). Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov\nvšeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol\nnahradiť napadnutý právny názor najvyššieho súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný,\nzjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa\ntento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad najvyšším súdom takéto\nnedostatky nevykazuje, a preto bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa názoru ústavného súdu v namietanom uznesení najvyšší súd podrobne\ninterpretoval dotknutú právnu úpravu týkajúcu sa mimoriadneho opravného prostriedku –\ndovolania [§ 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku] a vo vzťahu k nej posúdil relevantnosť\nargumentačných námietok sťažovateľa týkajúcich sa procesných úkonov, ktorých\nzákonnosť sťažovateľ v dovolaní namietal. Najvyšší súd dostatočne odpovedal na ťažiskové\ndovolacie argumenty sťažovateľa týkajúce sa jeho tvrdení o nezákonnosti vykonaných\ndôkazov. Na základe náležitého odôvodnenia vylúčil najvyšší súd danosť dovolacích\ndôvodov podľa citovaných ustanovení Trestného poriadku a rozhodol o odmietnutí\n\n10\n\ndovolania. Závery najvyššieho súdu boli založené na racionálnom a ústavne konformnom\nvýklade relevantnej právnej úpravy, ktorý nepopiera jej účel a podstatu a na základe ktorého\nbol ustálený dôvod na odmietnutie dovolania.\nOdôvodnenie namietaného uznesenia najvyššieho súdu predstavuje dostatočný\nzáklad pre jeho výrok, pretože sa opiera o náležité vysvetlenie právnej úvahy a zároveň\npostačujúcu odpoveď poskytnutú sťažovateľovi zo strany najvyššieho súdu, na ktorej tento\npostavil svoje rozhodnutie. Ústavný súd tak považuje odôvodnenie jeho rozhodnutia\nza dostatočné, nevybočujúce z limitov čl. 46 ods. 1, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd v zmysle § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol, tak ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia.\nNad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bolo možné odmietnuť\naj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným\nprávnym zástupcom z radov advokátov, je v sťažnosti označený menom, priezviskom\na dátumom narodenia. V sťažnosti ani v plnej moci udelenej advokátovi nie je uvedená\nžiadna adresa sťažovateľa, ktorá patrí medzi povinné identifikačné údaje. Ústavný súd\nkonštatuje, že označenie sťažovateľa bez tohto údaja nespĺňa zákonné kritériá, ktoré pre\noznačenie subjektu sťažovateľa vyžaduje § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení\ns primeraným použitím § 127 ods. 1 a § 133 ods. 1 Civilného sporového poriadku (obdobne\nI. ÚS 343/2015).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. apríla 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní", "trestné konanie-vec dôležitá pre trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5dbd594e-66b0-4287-931a-bde7ac1bf764", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.343.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 343/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 343/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.343.2015.1"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}