{"guid": "ussr:03a500b1-b53d-45b3-8a67-d95ab285df0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.227.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 227/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/2017 z 4. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. apríla 2017, sp. zn. III. ÚS 227/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.227.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-04-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/03a500b1-b53d-45b3-8a67-d95ab285df0a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.227.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.227.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.227.2017.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 227/2017-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, t. č. bytom\n\n, Švajčiarska konfederácia, zastúpeného advokátkou JUDr. Evou\nGeleneky Hencovskou, Bajzova 2, Košice, pre namietané porušenie jeho základného práva\nna ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa\nčl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rešpektovanie\nsúkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Banskej\n\nč. k. 15 CoP 56/2016-519 z 18. januára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nBystrici\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n16. marca 2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n, t. č. bytom\n\n, Švajčiarska konfederácia (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa\ndomáhal vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva\nna ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa\nčl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru\nuznesením\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Banskej\n\nBystrici\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nč. k. 15 CoP 56/2016-519 z 18. januára 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) a ktorým by\nnapadnuté rozhodnutie tohto súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom podaným\nOkresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) domáhal nariadenia návratu\nmaloletého dieťaťa\n\n(ďalej len „maloletý“) do miesta jeho obvyklého\n\npobytu na území Švajčiarskej konfederácie. Okresný súd uznesením č. k. 32 P 14/2016-384\nz 27. júna 2016 návrhu sťažovateľa (otca maloletého, pozn.) vyhovel a nariadil\n(ďalej len „matka“) návrat maloletého do miesta jeho obvyklého pobytu.\nZároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd\nna odvolanie matky rozhodnutie okresného súdu napadnutým uznesením zmenil tak, že\nnávrh sťažovateľa zamietol. Vo svojom rozhodnutí konštatoval, že maloletý sa narodil\nvo Švajčiarskej konfederácii v meste\n\n. Od 6. decembra 2012 žili\n\nrodičia maloletého oddelene. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 12 P 228/2012\nz 21. júna 2013 bolo ich manželstvo rozvedené a na čas po rozvode bola schválená\nrodičovská dohoda tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola\nuložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa a styk s maloletým bol upravený na každú\npárnu nedeľu od 13.00 h do 19.00 h a každú stredu od 18.00 h do 19.00 h. Tento rozsudok\nbol uznaný a vykonateľný aj na území Švajčiarska. Obaja rodičia i maloletý sú štátnymi\nobčanmi Slovenskej republiky, vo Švajčiarsku nemali vedený trvalý pobyt, ich pobyt bol\nviazaný vždy len na rozhodnutie príslušných úradov na základe časovo ohraničeného\n\n2\n\npovolenia na pobyt. K premiestneniu maloletého matkou na územie Slovenskej republiky\ndošlo v novembri 2015. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že\n„trvalé premiestnenie dieťaťa na územie Slovenska a jeho následné zadržiavanie matkou je\npotrebné považovať na neoprávnené“. Následne sa však zaoberal i tým, či je daný niektorý\nz dôvodov na nenariadenie návratu maloletého, a dospel k záveru, že návrat maloletého\ndo krajiny obvyklého pobytu by predstavoval pre dieťa nebezpečenstvo ujmy.\n3. Sťažovateľ považuje napadnuté uznesenie za arbitrárne, z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné. Uvádza, že „zo spisu nepochybne vyplýva, že miestom\nobvyklého pobytu maloletého dieťaťa bola Švajčiarska konfederácia, existovalo tiež\nopatrovnícke právo sťažovateľa ako rodiča a ten ho aj využíval, čo vyplynulo aj\nz vykonaného dokazovania. Matka nepreukázala, že by sa na danú vec vzťahovali výnimky\nuvedené v Dohovore. Za rozhodujúce kritérium je preto potrebné považovať obvyklý pobyt\ndieťaťa bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, čo v danom prípade je\nnepochybne Švajčiarska konfederácia. Napriek tomu, že odvolací súd vyslovil, že obvyklým\npobytom dieťaťa je Švajčiarska konfederácia, a zároveň neexistovali podmienky pre ktoré\nby súd nebol povinný nariadiť návrat maloletého, Krajský súd Banská Bystrica návrh\nsťažovateľa zamietol. Je preto zrejmé, že odôvodnenie rozhodnutia súdu nekorešponduje\nz jeho výrokovou časťou.“. Rozhodnutiu krajského súdu preto vyčíta, že „založilo stav,\nv ktorom sa jednostranné rozhodnutie matky, ktorá bez súhlasu otca premiestnila dieťa\ndo inej krajiny za účelom usporiadania si svojej rodinnej situácie, stalo legitímnym,\nignorujúc skutočnosť, že vysťahovanie maloletého do cudziny zákon o rodine považuje\nza podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, o ktorej sa majú\nrodičia dohodnúť. Napriek tomu, že matka porušila opatrovnícke právo sťažovateľa - otca\nmaloletého, ktoré spočíva v práve rozhodovať o premiestnení dieťaťa do inej krajiny, súd\nnenariadil návrat maloletého. Odvolací súd rozhodol bez toho, aby preskúmal výhrady\nustanovené v čl. 12 ods. 1 Dohovoru.“. Poukazuje na to, že faktické zdržiavanie sa\nmaloletého na území Slovenska nezakladá jeho obvyklý pobyt. Je toho názoru, že je ústavne\nneudržateľné, aby súd „vychádzal zo skutočnosti, že dieťa sa po šiestich mesiacoch pobytu\nna Slovensku adaptovalo a preto je dôvodné, aby zotrvalo v krajine, do ktorej bolo\nneoprávnene premiestnené a v ktorej bolo ďalej neoprávnene zadržiavané. Inak by\n\n3\n\nktorýkoľvek rodič, ktorý by svojvoľne uniesol alebo zadržiaval dieťa, mohol zabraňovať\nuskutočneniu návratu jeho odďaľovaním (rozhodnutie ESĽP z 27. 04. 2010 v prípade\nLevadna v. Ukrajina, sťažnosť č. 7354/2010). Sťažovateľ by v takom prípade nemal reálnu\nmožnosť dosiahnuť návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu včas. Dĺžka pobytu\nv inej krajine pri neoprávnenom premiestnení a zadržiavaní dieťaťa nemôže byť\nhodnotiacim kritériom na základe ktorého súd nenariadi návrat maloletého. Haagsky\ndohovor je pritom predpisom striktným, ktorý umožňuje jedinú výnimku, kedy súd nemusí\nnariadiť návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu, a to len za predpokladu, že návrat\nby dieťa vystavil fyzickej, alebo duševnej ujme, alebo by ho inak priviedol do neznesiteľnej\nsituácie... Okrem toho dieťa sa narodilo vo Švajčiarsku, tam žilo, vyrastalo v prostredí kde\nbolo prirodzené rozprávať po nemecky, navštevovalo akcie s rovesníkmi, kde deti tiež\nrozprávali cudzím jazykom, preto sa nemožno stotožniť s tvrdením, že dieťa nebolo zžité\ns prostredím. Sťažovateľ tiež odvolaciemu súdu predložil potvrdenie o tom, že maloletý\nmôže nastúpiť do predškolského zariadenia vo Švajčiarsku. Otec má tiež prispôsobené\npodmienky pre výchovu a starostlivosť o dieťaťa a môže sa mu plnohodnotne venovať, čo\ndeklaroval už v priebehu konania. Napriek tomu v bode 47 odvolací súd vyhodnotil, že otec\nneposkytol dostatočné záruky pre návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Poukázal\npritom opätovne na skutočnosť, že pobyt sťažovateľa je len dočasný. Ako však sťažovateľ\nvyššie uviedol, toho času môže žiadať o udelenie štátneho občianstva a toto automaticky\npo príchode získa aj maloletý.“.\n4. Na základe uvedeného je sťažovateľ toho názoru, že právne závery prijaté\nkrajským súdom sú so zreteľom na skutkový a právny stav zjavne neodôvodnené, arbitrárne\na majú za následok porušenie citovaných práv sťažovateľa. Sťažovateľ preto zároveň\npožaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €, pretože „stratil vieru\nv princípy súdnej moci, záväznosť judikatúry a spravodlivé súdne konanie“.\n5. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho\nsťažnosti vydal tento nález:\n„Základné právo\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6\n\n4\n\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd rozhodnutím Krajského súdu Banská\nBystrica, v konaní vedenom pod sp. zn. 15CoP 56/2016 porušené bolo.\nZákladné právo\n\nna ochranu pred neoprávneným zasahovaním\n\ndo súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručené v čl. 8 ods. I Dohovoru\no ochrane ľudských práv a slobôd rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica, v konaní\nvedenom pod sp. zn. 15CoP 56/2016 porušené bolo.\nUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15 CoP 56/2016 z 18. januára\n2017 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €, ktoré je\nKrajský súd Banská Bystrica povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\nKrajský súd Banská Bystrica je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania\nvo výške 147,33 Eur do 15 dni od právoplatnosti nálezu na účet jeho právnej zástupkyne.“\nII.\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu\n\n5\n\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie.\n9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n10. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n11. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n6\n\n14. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho\nsúkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nII. 1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu\n15. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých\nústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným právam\nv zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n16. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý\nsa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde, pričom jeho súčasťou je aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania\nposkytuje v odvolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom sa podaním riadneho opravného\nprostriedku domáha ochrany svojich práv pred odvolacím súdom z dôvodov, ktorých\nuplatnenie umožňuje procesné právo. Ak účastník konania splní predpoklady ustanovené\nzákonom na poskytnutie ochrany v odvolacom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí\nposkytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodov na poskytnutie súdnej\nochrany v takom konaní. Poskytnutie takejto právnej ochrany však, prirodzene, nemožno\npovažovať za právo na úspech v odvolacom konaní (m. m. II. ÚS 4/94), ak každé také\nrozhodnutie odvolacieho súdu odpovedá na obsah odvolania ústavne konformným\nspôsobom a v rozsahu upravenom zákonom (čl. 46 ods. 4 ústavy).\n17. Ústavný súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že nie je súdom\nvyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných\nsúdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\n\n7\n\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,\nIII. ÚS 268/05).\n18. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02) do obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie patrí\naj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy,\nktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka\nkonania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy\nzistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných\nprávnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú\nsvojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.\n19. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je taktiež právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\n\n8\n\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07,\nIV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n20. Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali\n\ndo\n\nvšetkých\n\ndetailov\n\nsporu\n\nuvádzaných\n\núčastníkmi\n\nkonania\n\n(m. m. I. ÚS 241/07). Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr.\nII. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej\naj „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody,\nna ktorých sa zakladajú. Článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje\npodrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania\nmôže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku\nz 21. 1. 1999).\n21. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní\nv napadnutej veci aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich\nskutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska\nakceptovateľná a udržateľná.\n22. Podľa § 123 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“)\nv konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní\npodľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika\nviazaná, súd rozhoduje, či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo neoprávnené a či\nje daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého.\n23. Právna úprava v Civilnom mimosporovom poriadku nadväzuje na konanie\no návrat\n\nmaloletého\n\ndieťaťa\n\npodľa\n\nDohovoru\n\no občianskoprávnych\n\naspektoch\n\nmedzinárodných únosov detí prijatého v Haagu 25. októbra 1980 a publikovaného ako\noznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z.\n\n9\n\n(ďalej len „Haagsky dohovor“) a nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. Novembra 2003\no súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach\nrodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len\n„nariadenie“).\n24. Podľa čl. 1 písm. a) Haagskeho dohovoru cieľom tohto dohovoru je zabezpečiť\nokamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu\nalebo sú v ňom zadržiavané.\n25. Podľa čl. 3 Haagskeho dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa\npovažuje za neoprávnené, ak\na) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná\nprávnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého\núzemí malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a\nb) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo\nbuď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo\nk premiestneniu či zadržaniu.\nOpatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo\nzo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe\ndohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.\n26. Podľa čl. 12 Haagskeho dohovoru ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo\nzadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom\nzmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného\npremiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat\ndieťaťa.\nJustičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po\nuplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa\npreukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím.\n\n10\n\nAk justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa\nbolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť\no návrat dieťaťa.\n27. Podľa čl. 13 Haagskeho dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho\nčlánku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak\nosoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že\na) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej\nstarostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne\nnevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním,\nalebo\nb) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej\nujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.\nJustičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak\nzistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je\nvhodné zohľadniť jeho názory.\nPri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú\ndo úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný\npríslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.\n28. Podľa čl. 20 Haagskeho dohovoru návrat dieťaťa podľa článku 12 možno\nodmietnuť, ak by to nepripúšťali základné princípy ochrany ľudských práv a základných\nslobôd dožiadaného štátu.\n29. Podľa čl. 11 ods. 2 a 4 nariadenia pri uplatňovaní čl. 12 a 13 Haagskeho\ndohovoru sa musí zabezpečiť, aby sa dieťaťu dala možnosť vyjadriť sa v konaní, ak sa to\ns ohľadom na jeho vek alebo stupeň vyspelosti nejaví nevhodné.\nSúd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru,\nak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po\njeho návrate.\n\n11\n\n30. Z obsahu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ od ústavného súdu očakáva\nprehodnotenie záveru, ku ktorému dospel krajský súd v otázke posúdenia podmienok pre\nnenariadenie návratu maloletého dieťaťa do miesta obvyklého pobytu podľa Haagskeho\ndohovoru\n\na nariadenia,\n\na v súvislosti\n\ns tým\n\nnamieta\n\ni nedostatočné\n\nodôvodnenie\n\nnapadnutého uznesenia, z čoho vyvodzuje porušenie svojich práv.\n31. Pre účely overenia opodstatnenosti námietok vznesených sťažovateľom sa\nústavný súd oboznámil s obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorý v rámci\nodôvodnenia uviedol:\n«Právny záver o neoprávnenom premiestnení dieťaťa vyžaduje splnenie troch\npredpokladov, a to: a) existenciu opatrovníckeho práva, b) výkon opatrovníckeho práva\nv čase premiestnenia, a to buď spoločne alebo samostatne a c) porušenie opatrovníckeho\npráva. Vychádzajúc z pojmu „obvyklý pobyt” dieťaťa bezprostredne pred jeho\npremiestnením na územie Slovenskej republiky sa odvolací súd stotožnil so záverom\nokresného súdu, že obvyklým pobytom maloletého dieťaťa bola Švajčiarska konfederácia...\nOtázkou však zostáva, či pri obvyklom pobyte môže mať dieťa len jeden obvyklý pobyt alebo\nsúčasne obvyklé pobyty, prípadne či môže dôjsť k zmene obvyklého pobytu.\nDňa 02. 04. 2009 bol vydaný rozsudok Súdneho dvora vo veci C-523/07 na základe\nnávrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 68 ES a 234 ES predloženého\nrozhodnutím Korkein hallinto - oikeus (Fínsko) z 19. 11. 2007 v ktorom Súdny dvor\nrozhodol, že v zmysle čl. 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. II. 2003 o súdnej\nprávomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach\nrodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 treba\nvykladať pojem „obvyklý pobyt“ ako „miesto ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia\ndieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä\ntrvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a\npresťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky\nškolskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava\nv danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na\npamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu“. Rovnaké\nokolnosti pre objasnenie obvyklého pobytu dieťaťa vymedzil aj rozsudok Súdneho dvora\n\n12\n\n(prvá komora) z 22. 12. 2010 vo veci - C 497/10 PPU, Barbara Mercredi proti Richard\nChaffe.\nOdvolací súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na to, že maloleté dieťa nemôže získať\nbydlisko, a teda ani obvyklý pobyt oddelene od tých, ktorí sa o neho starajú. Preto pri\nurčovaní obvyklého pobytu maloletého dieťaťa je určujúcim faktorom obvyklý pobyt jeho\nrodičov... Všeobecne síce platí, že obvyklý pobyt rodičov je rovnaký ako ich dieťaťa a\nžiadny z rodičov bez výslovného súhlasu druhého rodiča alebo rozhodnutia súdu by tento\npobyt nemal zmeniť, avšak pri určovaní kde má dieťa obvyklý pobyt, a či môže dôjsť k jeho\nzmene, je potrebné mať na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti prípadu.\nOdvolací súd musel vziať do úvahy a poukázať na konkrétne okolnosti prípadu, a to\nuž od samotného narodenia dieťaťa. Maloletý\nako manželské dieťa otca\n\na\n\nsa narodil\n, pričom zhruba už po\n\ntroch mesiacoch od narodenia dieťaťa otec dieťaťa dňa 28. 12. 2012 podal návrh na rozvod\nmanželstva s matkou dieťaťa a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu\nKošice I. pod sp. zn. 12P/228/2012 - 68 dňa 21. 06. 2013. Už v tomto rozsudku došlo\nk úprave práv a povinnosti rodičov maloletého dieťaťa s tým, že dieťa bolo zverené\ndo osobnej starostlivosti matky, a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu\ndieťaťa, ako i upravený styk otca s maloletým dieťaťom. Napriek tomu, že manželia bývali,\nresp. pracovali vo Švajčiarsku, vo Švajčiarsku sa im narodilo aj maloleté dieťa, o rozvod\nmanželstva otec dieťaťa požiadal na Slovensku, kde pred slovenským súdom rozvodové\nkonanie aj prebehlo. Obaja rodičia sú štátni občania Slovenskej republiky, rovnako ako\nmaloleté dieťa. Vo Švajčiarskej konfederácii nemali vedený trvalý pobyt, ich pobyt\nvo Švajčiarsku bol viazaný vždy len na rozhodnutie príslušných úradov, na základe časovo\nohraničeného povolenia na pobyt. Rovnako sa to týka maloletého dieťaťa. Nebolo\nspochybnené, že o maloleté dieťa sa osobne starala jeho matka, komunikácia s maloletým\ndieťaťom prebiehala výlučne v slovenskom jazyku, maloleté dieťa bolo viazané na matku,\nnenavštevovalo vo Švajčiarsku žiadne predškolské zariadenie, preto sociálne kontakty\ndieťaťa sú výslovne viazané len na rodičov, s výrazným podielom matky. Pri odchode matky\nso Švajčiarska aj s maloletým dieťaťom, a teda premiestnení maloletého dieťaťa na územie\nSlovenskej republiky, je preto potrebné prihliadnuť aj na samotné trvanie a dôvody pobytu\nmatky (spolu s dieťaťom na území Švajčiarskej konfederácie, ako členského štátu, keď tento\n\n13\n\npobyt nie je možné charakterizovať ako trvalý, pričom je potrebné prihliadnuť na štátu\npríslušnosť dieťaťa Slovenskej republiky) a jazykové znalosti dieťaťa (výlučne slovenský\njazyk). Maloleté dieťa v Slovenskej republike začalo navštevovať aj materskú školu, je\nnepochybné, že emocionálne je viazané na sociálne a rodinné prostredie v ktorom najbližšiu\nosobu na ktorú je naviazané je jeho matka. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že\nobvyklým pobytom maloletého v čase premiestnenia bola Švajčiarska konfederácia\n(vzhľadom na miesto narodenia dieťaťa, jeho pobyt a pobyt jeho rodičov na území\nŠvajčiarska do 3 rokov jeho veku). K trvalému premiestneniu dieťaťa na územie Slovenska\ndošlo bez preukázateľného súhlasu jeho otca (ktorý navyše hneď po premiestnení dieťaťa\npodal návrh na navrátenie dieťaťa), ktorému tiež patria opatrovnícke práva, preto trvalé\npremiestnenie dieťaťa na územie Slovenska a jeho následné zadržiavanie matkou je\npotrebné považovať za neoprávnené.»\n32. Uvedeným dal krajský súd okresnému súdu za pravdu v tom, že v čase\npremiestnenia maloletého bola jeho obvyklým pobytom Švajčiarska konfederácia,\nneprihliadol však podľa jeho názoru na osobitosti prípadu. Krajský súd ako súd odvolací sa\npreto zaoberal tým, či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého,\nrešpektujúc pritom právnu úpravu týkajúcu sa uvedenej problematiky:\n„... Treba však poukázať na to, že rodinné prostredie v prípade maloletého dieťaťa,\nktoré je zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, tvorí výchovné prostredie tohto\nrodiča. Pokiaľ maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, je nepochybné,\nže rodinným prostredím, v ktorom je dieťa vychovávané, ktoré v tomto prostredí vyrastá, je\nrodinné prostredie matky. Pokiaľ dôjde k zmene rodinného prostredia, zmenou miesta\nobvyklého pobytu matky, resp. pobytu ako takého, neznamená to, že by sa tým narušil\nprincíp rodinného prostredia dieťaťa. Dieťa sa vždy cíti najlepšie a najbezpečnejšie v tom\nprostredí, v ktorom sa nachádza jemu najbližšia osoba. Pokiaľ touto osobou je matka,\nnajbližšie rodinné prostredie dieťaťa je rodinné prostredie, v ktorom žije matka. Vzhľadom\nna nízky vek maloletého dieťaťa je možné nepochybne predpokladať, že návratom dieťaťa\ndo Švajčiarskej konfederácie by bolo dieťa vystavené duševnej ujme alebo inak privedené\ndo neznesiteľnej situácie, nakoľko by došlo k vytrhnutiu z rodinného prostredia, v ktorom sa\ncíti bezpečne a ktoré považuje za svoj prirodzený domov. Odvolací súd poukazuje na to, že\n\n14\n\nnávratom maloletého dieťaťa do Švajčiarskej konfederácie by nedošlo k navráteniu dieťaťa\ndo miesta jeho obvyklého pobytu, pred premiestnením, ktoré by bolo zároveň jeho rodinným\nprostredím.“\n33. V nadväznosti na uvedené krajský súd následne posúdil návrh sťažovateľa aj\nv kontexte čl. 11 bodu 4 nariadenia, podľa ktorého súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa\npodľa čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané\nopatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate:\n„Primerané opatrenia zo strany otca na zabezpečenie ochrany dieťaťa po návrate\ndo Švajčiarskej konfederácie neboli produkované. Otec maloletého dieťaťa sa nemôže\nspoliehať na to, že s maloletým dieťaťom sa do Švajčiarskej konfederácie vráti aj matka\nmaloletého dieťaťa, ktorá nemá vo Švajčiarskej konfederácii povolenie na pobyt. Otec\nmaloletého dieťaťa žiadnym spôsobom nepreukázal, že v prípade navrátenia maloletého\ndieťaťa do Švajčiarskej konfederácie, akým spôsobom mieni zabezpečovať starostlivosť\no dieťa, jeho výchovu, výživu, zaradenie do sociálneho prostredia, predškolského systému,\njeho integráciu a adaptovanie sa výlučne do rodinného prostredia otca. Je potrebné\nzdôrazniť, že ani otec maloletého dieťaťa nie je občanom Švajčiarskej konfederácie, jeho\npovolenie na pobyt má vždy len dočasný, časovo obmedzený charakter. Pokiaľ matka\nmaloletého dieťaťa sa s dieťaťom zdržuje na území Slovenskej republiky, kde je dieťa\nzaradené do sociálneho a rodinného prostredia, komunikuje materinským jazykom, má pri\nsebe osobu, ktorá mu je citovo najbližšia, a ktorá mu v súčasnosti poskytuje určité stabilné\nzázemie, nemožno logicky a rozumne predpokladať, že jeho navrátením do Švajčiarskej\nkonfederácie by nenastala u dieťaťa duševná ujma, resp. by inak nebolo privedené\ndo neznesiteľnej situácie. Len tá skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa má vzhľadom\nna vzdialenosť sťaženú možnosť styku s dieťaťom, nemôže viesť k porušovaniu práv dieťaťa\nz dôvodu uprednostnenia práv rodiča. Aj samotný kolízny opatrovník maloletého dieťaťa\nÚrad práce, sociálnych veci a rodiny Námestovo trval na tom, aby boli v maximálnej miere\nchránené práva a oprávnený záujem maloletého dieťaťa, napriek právam rodičov.\nAj kolíznemu opatrovníkovi sa javilo, že by maloletý návratom stratil blízku osobu, ktorá je\npre dieťa oporou a istotou. Zdôraznil, že od troch mesiacov veku dieťaťa, starostlivosť\no maloletého zabezpečovala matka, nakoľko rodičia žili oddelene. Otec dieťaťa nenamietal\n\n15\n\ndohodu, ktorá bola schválená nariadením Okresného súdu Bülach zo dňa 11. 11. 2015,\nktorou bol zmenený rozsah jeho styku s maloletým z 2x týždenne len na niekoľkokrát\ndo roka... a v nadväznosti na to, nariadenia Okresného súdu Bülach č. j. FP 1500025-C/Z4\nzo dňa 08. 12. 2015 ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, podľa ktorého otec\nmá právo aby „dieťa počas jeho 22 prázdninových dní ako aj na Veľkú noc a Turíce\na v nepárnych rokoch na Vianoce na vlastné náklady zobral so sebou alebo k sebe\nna návštevu“ ako aj na dohodu, že „obžalovaná strana sa zaväzuje, že žalujúcej strane\noznámi adresu svojho bydliska na Slovensku len čo ňou disponuje“ navodzuje predpoklad,\nže otec maloletého dieťaťa musel byť minimálne uzrozumený s tým, že matka maloletého\ndieťaťa s maloletým dieťaťom mieni vycestovať na Slovensko, aj keď priamo súhlas otca\ndieťaťa so zmenou miesta pobytu syna jednoznačne a bez pochybnosti nebol preukázaný.\n... Pokiaľ otec dieťaťa poukazoval na možnosť zabezpečenia starostlivosti\no maloletého aj prostredníctvom svojej matky, ktorú maloletý pozná, táto okolnosť okrem\ntvrdenia otca nebola nijako preukázaná. Rovnako pred súdom pnej inštancie otec dieťaťa\npoukazoval na konanie, ktoré malo prebiehať vo Švajčiarskej konfederácii a v rámci\nktorého sa mala posudzovať otázka vhodnosti toho ktorého rodiča zabezpečovať výchovu\na starostlivosť o dieťa s posúdením vzájomných citových väzieb a vytvorených podmienok,\navšak do rozhodnutia odvolacieho súdu v tomto smere zo strany otca nebol predložený\nžiadny výsledok.“\n34. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia uznesenia krajského súdu dospel\nk záveru, že napadnuté uznesenie ústavne akceptovateľným spôsobom reaguje na všetky\nrelevantné odvolacie námietky sťažovateľa, jasne, zrozumiteľne a v súlade s judikatúrou\nv obdobných veciach vrátane judikatúry medzinárodných orgánov ochrany práva,\npredovšetkým Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), objasňuje postup\naplikácie kritérií na rozhodnutie o nenariadení návratu maloletého v súlade s dôrazom\nna zásadu najlepšieho záujmu maloletého.\n35. Ústavný súd sa v ostatnom čase vyjadril k aplikácii týchto kritérií napr. v náleze\nsp. zn. IV. ÚS 100/2014 z 23. mája 2014, v ktorom uviedol – s odkazom na rozsudok ESĽP\nč. 27853/09 z 26. 11. 2013 vo veci X v. Lotyšsko a v ňom citovanú ďalšiu judikatúru,\n\n16\n\nže dohovor a Haagsky dohovor musia byť interpretované v súlade a bez vzájomného\nkonfliktu, pričom rozhodujúci je najlepší záujem dieťaťa, a zdôraznil, že vnútroštátne súdy\nsú povinné náležite preskúmať celú rodinnú situáciu vrátane tvrdení o „vážnej ujme“, ktorá\nby dieťaťu v prípade návratu mala hroziť, a toto preskúmanie musia vnútroštátne súdy aj\nnáležite odôvodniť vo svojich rozhodnutiach.\n36. V súvislosti s cieľom a účelom Haagskeho dohovoru je tiež relevantná judikatúra,\npodľa ktorej „návrat dieťaťa nemá byť v prípadoch, keď je Haagsky dohovor aplikovateľný,\nnariadený automaticky alebo mechanicky a najlepší záujem dieťaťa musí byť posudzovaný\nv každom jednotlivom prípade a závisí od škály individuálnych okolností, konkrétne\nod veku a stupňa vyspelosti, prítomnosti alebo absencie rodičov, okolia a skúseností.\nZ procesného hľadiska má národný orgán konať na základe úplného preskúmania celkovej\nrodinnej situácie a faktorov materiálnej, emocionálnej, zdravotnej, psychologickej a pod.\npovahy“ (rozsudok ESĽP č. 41615/07, Neulinger a Shuruk v. Švajčiarsko zo 6. 7. 2010).\n37. Uvedené naznačuje, že ESĽP vyžaduje preskúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa\nv širšom kontexte ako len vo vzťahu k posúdeniu, či nie sú dané okolnosti podľa čl. 13,\nresp. čl. 20 Haagskeho dohovoru, teda výnimky z povinnosti nariadiť návrat. Tiež v zmysle\nplatnej judikatúry ESĽP je nutné vziať do úvahy najlepší záujem maloletého v súčasnej\ndobe (t. j. v čase rozhodovania súdu) skôr, než v čase únosu alebo doby považovaného\nnávratu, ako na to poukazuje sťažovateľ. Rozsah posudzovania najlepšieho záujmu dieťaťa\na rozsah dokazovania, ktoré sú vyvoditeľné z aktuálnej judikatúry ESĽP, bol v konaní\na rozhodovaní krajského súdu podľa názoru ústavného súdu zohľadnený. Napadnuté\nuznesenie krajského súdu sa primeraným spôsobom zaoberá odôvodnením hrozby ujmy\nv prípade návratu maloletého, ktorej existenciu vyhodnotil z konkrétnych okolností nízkeho\nveku maloletého, jeho prirodzenej naviazanosti na matku a prostredníctvom nej\nna prostredie, v ktorom matka žije, ktoré je aktuálne v Slovenskej republike, kde má\nmomentálne vytvorené najlepšie podmienky na starostlivosť o maloletého. Podľa názoru\nústavného súdu tak krajský súd vzal do úvahy najlepší záujem maloletého dieťaťa v čase\nrozhodovania o návrhu sťažovateľa. Pri rozhodovaní vychádzal nielen zo skutočnosti, že\nv dôsledku plynutia času sa maloletý zžil s prostredím, v ktorom žije, ale tiež z ďalších\n\n17\n\nskutočností, a to predovšetkým z toho, že starostlivosť o maloletého bola od narodenia\nv rukách jeho matky, komunikácia s maloletým prebiehala výlučne v slovenskom jazyku\n(vo Švajčiarsku maloletý nenavštevoval žiadne predškolské zariadenie, pozn.), prihliadol\nna dĺžku času stráveného na Slovensku, na jeho adaptáciu, ako i na to, že na Slovensku už\nzačal chodiť do materskej školy a je tak zaradený do sociálneho a rodinného prostredia.\nKrajský súd svoj záver odôvodnil aj nedostatočnými zárukami sťažovateľa, pričom pre\nposúdenie vhodnosti návratu maloletého z hľadiska citového a duševného rozvoja bola\nkľúčová otázka, či existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil duševnej\nujme, respektíve priviedol ho do neznesiteľnej situácie. Záver krajského súdu o tom, že\nnaviazanosť maloletého na osobu matky v takom nízkom veku predstavuje vážnu hrozbu, že\nnávrat maloletého dieťaťa bez matky by vážne ohrozil jeho duševný vývoj, je podľa názoru\nústavného súdu akceptovateľný. K takému záveru napokon dospel i kolízny opatrovník,\npodľa ktorého by maloletý návratom stratil blízku osobu, ktorá je pre dieťa oporou a istotou.\nZ uvedeného ústavnému súdu vyplýva, že krajský súd dostatočne vyhodnotil konkrétne\nokolnosti posudzovaného prípadu, a ani námietky sťažovateľa neuviedli tieto okolnosti\ndo iného svetla.\n38. Vychádzajúc z uvedeného nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať\nnapadnuté uznesenie za neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené\nna právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v právnej norme, resp. popierajú jej podstatu,\nzmysel a účel, preto sa ústavný súd s námietkami sťažovateľa nestotožnil a sťažnosť v tejto\nčasti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n39. V súvislosti s namietaným porušením hmotných práv sťažovateľa (čl. 19 ods. 2\nústavy a čl. 8 dohovoru) ústavný súd konštatuje, že krajský súd, rešpektujúc\nústavnoprocesné princípy garantujúce základné práva účastníkov konania na súdnu ochranu\na práva na spravodlivé súdne konanie, podľa názoru ústavného súdu v konaní o ochranu\ntýchto práv a v spojení s nimi posúdil aj namietané porušenie už uvedených hmotných práv\nsťažovateľa, keď v rámci tohto konania rešpektoval existujúcu právnu úpravu, ktorú\nprimeraným spôsobom interpretoval a aplikoval, komplexne posúdil skutkové okolnosti\nprípadu a rozhodujúce skutočnosti pre legitímnosť zásahu do týchto hmotných práv\n\n18\n\nsťažovateľa, a na tomto základe rozhodol o návrhu sťažovateľa s poukazom na najlepší\nzáujem maloletého. Ústavný súd dospel k záveru, že aj z hľadiska posúdenia týchto práv\nnebol postup krajského súdu ani svojvoľný a ani arbitrárny a jeho rozhodnutie je aj\nz pohľadu poskytnutej ochrany týchto práv ústavne udržateľné.\n40. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nezistil dôvod na prijatie sťažnosti ani v tejto\njej časti, a preto ju odmietol už pri predbežnom prerokovaní rovnako z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n41. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. apríla 2017\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-nesporové", "rozhodnutie-odôvodnenie", "maloletý-obvyklý pobyt"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/2014 z 23. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-23", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "7c250089-5566-4cc4-bc6b-69ddac1827c3:e7845762-add9-48b4-82dc-c4c46bcaa41f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:7115232303.2", "spisova_znacka": "15CoP/56/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoP/56/2016 z 17. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-01-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:7115232303.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:dffdaddb-c47a-4d8d-b060-d3c508c0861f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.341.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 341/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 341/2022 z 9. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.341.2022.1"}, {"guid": "ussr:8f128b47-e519-40f8-8ed7-c50f43dac2e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.441.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 441/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 441/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.441.2019.1"}, {"guid": "ussr:98f950dc-aad1-45e2-9534-c2962bf6aa9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.58.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 58/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 58/2019 z 22. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.58.2019.1"}, {"guid": "ussr:deff64f1-acee-4066-811a-e08640242a56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.298.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 298/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 298/2018 z 2. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-02", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.298.2018.2"}, {"guid": "ussr:30831fd0-10d4-4f50-9f28-cb9da2a62e3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.139.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 139/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/2019 z 10. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.139.2019.1"}, {"guid": "ussr:c9622e95-55e8-421e-991f-eec5618a62c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.99.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 99/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 99/2019 z 27. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.99.2019.1"}, {"guid": "ussr:008e6650-daa5-46f5-9757-e9eec4a22b54", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.570.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 570/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 570/2017 z 9. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-09", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.570.2017.1"}, {"guid": "dcd0a925-635d-428f-928d-c803fe49203e:36702330-1409-4fa3-bf74-be5d5e377a49", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1117222708.2", "spisova_znacka": "11CoP/56/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/56/2018 z 12. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-12", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1117222708.2"}]}