{"guid": "ussr:4a6fe217-2e10-4bb0-a6ac-64a9977271fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.244.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 244/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 244/2017 z 11. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. apríla 2017, sp. zn. III. ÚS 244/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.244.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-04-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "nazov": "čl. 37 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47 ods. 2", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4a6fe217-2e10-4bb0-a6ac-64a9977271fb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.244.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.244.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.244.2017.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 244/2017-19\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. apríla 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátskou\n\nkanceláriou BUZINGER & PARTNERS, s. r. o., Námestie M. Benku 15, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Martin Buzinger, PhD., vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na rovnosť účastníkov\nv konaní zaručeného v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 37 ods. 3 Listiny\nzákladných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na spravodlivý proces\nzaručeného čl. 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 5 Tos 9/2017 z 21. februára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n24. marca 2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní zaručeného\nv čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 37 ods. 3 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej\núnie (ďalej len „charta“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 5 Tos 9/2017 z 21. februára 2017.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Zvolen (ďalej len\n„okresný súd“) uznesením č. k. 2 T 4/2013-260 z 30. novembra 2016 podľa § 50 ods. 4\nzákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nzákon“) rozhodol, že sťažovateľ sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil\na trest odňatia slobodu uložený mu trestným rozkazom okresného súdu č. k. 2 T 4/2013-226\nzo 6. marca 2013, právoplatným 29. marca 2013, v trvaní 20 mesiacov vykoná. Podľa § 48\nods. 2 písm. a) Trestného zákona okresný súd uvedených rozhodnutím zaradil sťažovateľa\nna výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú krajský súd\nnapadnutým uznesením sp. zn. 5 Tos 9/2017 z 21. februára 2017 podľa § 193 ods. 1 písm.\nc) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný poriadok“) zamietol.\n4. V opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu sťažovateľ namietal,\nže „výkon trestu odňatia slobody sa vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu\n\n2\n\na priestupkov na úseku cestnej premávky, osobu a pomery páchateľa objektívne javí ako\nneprimerane prísny a zjavne nespravodlivý, až drakonický... protiprávnym konaním nebola\nnikomu spôsobená žiadna majetková či nemajetková ujma, svoje konanie úprimne oľutoval\na uložené pokuty... riadne uhradil. Konanie... teda nemožno považovať za závažnú\nprotispoločenskú činnosť, ale skôr za mladícku nerozvážnosť. V danom prípade... nie sú\nnaplnené materiálne dôvody na... izoláciu od spoločnosti výkonom trestu odňatia slobody,\npričom účel daného trestu možno dosiahnuť oveľa miernejšími prostriedkami... tiež\nnamietal, že súd voči nemu aplikoval ustanovenie § 50 ods. 4 Trestného zákona mechanicky\na až príliš formalistický, čo odporuje princípom materiálneho právneho štátu, vrátane\nzákladného práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces.“.\n5. V sťažnosti proti rozhodnutiu okresného súdu z 30. novembra 2016 sťažovateľ\ntaktiež poukázal, že súd prvého stupňa „nebral do úvahy dostatočne, resp. vôbec jednotlivé\nokolnosti prípadu, ktoré v zmysle § 50 ods. 4 Trestného zákona umožňujú súdu ponechať\npodmienečné odsúdenie v platnosti, pričom tento svoj postup, v rozpore so zákonnými\na ústavnými kritériami na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nijakým spôsobom neodôvodnil.\nAk zákon umožňuje výnimku z určitého pravidla a súd túto výnimku neaplikuje, je\npovinnosťou súdu v odôvodnení rozhodnutia uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody, prečo\ntúto výnimku... neaplikoval... je... zrejmé, že súd, napriek tomu, že odsúdený pri výsluchu...\nuviedol viacero skutočností, ktoré... možno považovať za okolnosti odôvodňujúce upustenie\nod výkonu trestu odňatia slobody, na tieto... vôbec neprihliadal, pričom dôvody, ktoré ho\nk takémuto postupu viedli, v odôvodnení rozhodnutia vôbec neuviedol. V tejto časti je preto\npredmetné rozhodnutie prvostupňového súdu nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov.“.\n6. Na námietky sťažovateľa krajský súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že\n„skúšobná doba skončila dňom 29. 03. 2016, teda v čase rozhodovania už uplynula\na nebola teda v platnosti a takúto skúšobnú dobu už predĺžiť nemožno“.\n7. Prístup krajského súdu podľa názoru sťažovateľa pri aplikácii § 50 ods. 4\nTrestného zákona vytvára dve kategórie odsúdených s nerovnakým procesným postavením.\n\n3\n\n„Prvú kategóriu tvoria tí odsúdení, ktorých osvedčenie súd posudzuje v priebehu\nplynutia skúšobnej doby a vzhľadom na okolnosti prípadu im môže ponechať podmienečné\nodsúdenie v platnosti, hoci sa počas skúšobnej doby neosvedčili.\nDruhú kategóriu predstavujú odsúdení, ktorých osvedčenie súd posudzuje až po\nuplynutí skúšobnej doby a napriek tomu, že okolnosti prípadu v jednotlivých prípadoch\nmôžu odôvodňovať upustenie od výkonu trestu odňatia slobody a ponechania\npodmienečného odsúdenia v platnosti súd, vzhľadom na uplynutie skúšobnej doby, túto už\nnemôže ponechať v platnosti a musí odsúdenému nariadiť nepodmienečný trest odňatia\nslobody. Táto druhá kategória odsúdených, do ktorej bol zaradený aj sťažovateľ, je zjavne\nznevýhodnená a diskriminovaná v porovnaní s prvou kategóriou odsúdených, pričom\nna takéto znevýhodnenie a nerovnaké postavenie účastníkov trestného konania neexistuje\nžiadny legitímny dôvod.“.\n8. Sťažovateľ dodáva, že „Aby mohol okresný súd v predmetnej veci postupovať\nústavne konformným spôsobom, mal (1) svoje rozhodnutie vydať ešte v čase plynutia\nskúšobnej doby, t. j. do 29. marca 2016 alebo (2) predmetné ustanovenie Trestného zákona\nvykladať a aplikovať tak, aby sťažovateľ nebol znevýhodnený v porovnaní s inými\nodsúdenými, o ktorých súd rozhoduje v čase skúšobnej doby.“.\n9. Postup okresného súdu a jeho uznesenie č. k. 2 T 4/2013-260 z 30. novembra 2016\na obdobne aj uznesenie krajského súdu sp. zn. 5 Tos 9/2017 z 21. februára 2017 podľa\nsťažovateľa nemožno považovať za ústavne konformné.\n10. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 5 Tos 9/2017 z 21. februára 2017\nporušil základné právo sťažovateľa na rovnosť v konaní garantovaným v článku 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky a článku 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd,\nzákladného práva na súdnu ochranu garantovaným v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právom na spravodlivý\n\n4\n\nsúdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a článku 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.\nUznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 Tos 9/2017 z 21. februára\n2017 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť JUDr. Martinovi Buzingerovi,\nPhD., advokátovi, trovy právneho zastúpenia na účet spoločnosti BUZINGER\n& PARTNERS s. r. o., so sídlom Námestie Martina Benku 15, 811 07 Bratislava... do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n11. Sťažovateľ zároveň navrhol, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona\no ústavnom súde rozhodol o dočasnom opatrení, ktorým ústavný súd odloží vykonateľnosť\nuznesenia krajského súdu sp. zn. 5 Tos 9/2017 z 21. februára 2017, keďže bol okresným\nsúdom vyzvaný, aby „najneskoršie v priebehu dňa 27. marca 2017 v čase do 14.00 hod.\nnastúpil na výkon trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a v ústave na výkon trestu\nodňatia slobody v Banskej Bystrici“, a teda „sú tu zákonné a naliehavé dôvody\nna nariadenie dočasného opatrenia“.\nII.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n\n5\n\n14. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n15. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n16. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n17. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva na rovnosť\núčastníkov v konaní zaručeného v čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 37 ods. 3 listiny, práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na spravodlivý\nproces zaručeného v čl. 47 ods. 2 charty uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tos 9/2017\nz 21. februára 2017, ku ktorému malo dôjsť v podstate nesprávnym výkladom a aplikáciou\n\n6\n\nustanovenia § 50 ods. 4 Trestného zákona konajúcimi všeobecnými súdmi na vec\nsťažovateľa, a s tým spojené nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí oboch súdov vo vzťahu\nk nimi uplatnenému použitiu tohto ustanovenia.\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obdobne čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n19. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a obdobne čl. 37 ods. 3 listiny všetci účastníci sú si\nv konaní podľa odseku 2 rovní.\n20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n21. Podľa čl. 47 ods. 2 charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa\nzastupovať.\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivý proces zaručeného\nv čl. 47 ods. 2 charty\n22. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných\nzásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich\ndo ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym\norgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je\nprieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými\n\n7\n\nsúdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09).\n23. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť\nprincípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že\nvšeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne\na zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace\n\ns\n\npredmetom\n\nsúdnej\n\nochrany.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nuž\n\nopakovane\n\nuviedol\n\n(napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou prípadne dohovorom garantovaných\npráv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj\nvšeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným\nzákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1\nústavy).\n24. V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha pri\nrozhodovaní o sťažnosti pre porušenie práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných\npredpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené,\nresp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv\n(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\n25. Vychádzajúc z možných mantinelov ústavnosúdnej korekcie rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov sa ústavný súd oboznámil s napadnutým uznesením krajského\nsúdu.\n\n8\n\n26.\n\nKrajský\n\nsúd\n\nv relevantnej\n\nčasti\n\nodôvodnenia\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nsp. zn. 5 Tos 9/2017 z 21. februára 2017 uviedol:\n„Z obsahu trestného spisu aj pre krajský súd vyplynulo, že\n\nbol trestným\n\nrozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2 T/4/2013 zo dňa 06. 03. 2013 odsúdený pre\ntrestný čin podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 20 mesiacov.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený\nna skúšobnú dobu 3 roky. Skúšobná doba po nadobudnutí právoplatnosti trestného rozkazu\nzačala plynúť dňom 29. 03. 2013 a mala skončiť 29. 03. 2016.\nOdsúdený však v skúšobnej dobe neplnil podmienky odkladu výkonu trestu, pretože\nza skutok zo dňa 20. 08. 2013 bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Levice\nsp. zn. 3 T/166/2013 zo dňa 25. 10. 2013 pre úmyselný prečin marenia výkonu úradného\nrozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. k nepodmienečnému trestu odňatia slobody\nna 2 mesiace so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym\nstupňom stráženia. Bol mu uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá\nakéhokoľvek druhu na dobu 30 mesiacov.\nPredtým sa odsúdený hneď po začatí plynutia skúšobnej doby dopustil závažného\npriestupku v doprave, keď prekročil rýchlosť povolenú na diaľnici o 65 km/h. Za to mu\nbolo rozhodnutím o priestupku OR PZ Okresného dopravného inšpektorátu Levice\nsp. zn. ORPZ- LV-ODI2-339/2013 zo dňa 02. 07. 2013 uložená pokuta 300,- Eur a sankcia\nzákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 6 mesiacov\nso započítaním doby od zadržania vodičského preukazu dňa 29. 03. 2013.\nDňa 20. 08. 2013 sa dopustil ďalšieho priestupku v doprave, za čo mu bola uložená\npokuta 150,- Eur a 18. 03. 2016 opäť spáchal priestupok v doprave, kde mu bola uložená\nbloková pokuta 40,- Eur.\nPodľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne\nvykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa\nosvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody. Výnimočne môže súd\nvzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci\nodsúdený konaním v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu a súčasne\nmôže ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, primerane predĺžiť skúšobnú dobu,\nustanoviť neuložené primerané povinnosti a obmedzenia.\n\n9\n\nOdsúdený v priebehu skúšobnej doby však nežil riadnym životom, keďže bol\nv skúšobnej dobe odsúdený za úmyselný trestný čin k nepodmienečnému trestu odňatia\nslobody a dopustil sa aj ďalších priestupkov. Nesplnil tým podmienky odkladu výkonu\ntrestu, správne preto rozhodol okresný súd, keď mu nariadil vykonať trest odňatia slobody\nv trvaní 20 mesiacov.\nČo sa týka námietky sťažovateľa, že súd mohol ponechať podmienečné odsúdenie\nv platnosti, tu je potrebné uviesť, že skúšobná doba skončila dňom 29. 03. 2016, teda v čase\nrozhodovania už uplynula a nebola teda v platnosti a takúto skúšobnú dobu už predĺžiť\nnemožno.\nNeobstojí tiež tvrdenie sťažovateľa, že trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe\nneúmyselne, lebo si myslel, že počas sankcie zákazu činnosti nemôže riadiť len osobné\nmotorové vozidlá a on riadil nákladné motorové vozidlo, pretože v rozhodnutí o priestupku\no uložení zákazu činnosti je totiž uvedený zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá\nakéhokoľvek druhu.\nČo sa týka záruky za nápravu odsúdeného pri rozhodovaní o neosvedčení sa\nv skúšobnej dobe, Trestný zákon s takouto zárukou neráta (§ 4, 5 Tr. por. resp. § 50\nTr. zák.).“\n27. Ako z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia sp. zn. 5 Tos 9/2017\nz 21. februára 2017 vyplýva, krajský súd záver o správnosti rozhodnutia okresného súdu\nsp. zn. 2 T 4/2013 z 30. novembra 2016 oprel o jednoznačné skutkové zistenia, a tomu\nzodpovedajúcu aplikáciu príslušných právnych noriem.\n28. Poukázal na zistené skutočnosti, ktoré zreteľne vykreslili správanie sťažovateľa\nv skúšobnej dobe, akých skutkov sa dopustil, ako boli tieto kvalifikované a ako bol za ne\npostihnutý. Z opísaných zistení považoval za preukázané, že sťažovateľ počas plynutia\nskúšobnej doby nesplnil podmienky pre vyslovenie jeho osvedčenia sa tak, ako to vyžaduje\n§ 50 ods. 4 prvá veta Trestného zákona, teda neviedol v skúšobnej dobe riadny život.\n\n10\n\n29. S prihliadnutím na tieto zistenia krajský súd potvrdil správnosť rozhodnutia\nokresného súdu, ktorým podľa § 50 ods. 4 prvej vety za bodkočiarkou rozhodol o potrebe\nnariadenia výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody sťažovateľom.\n30. Podľa názoru ústavného súdu takto koncipované uznesenie krajského súdu je\nurčité, zrozumiteľné, ústavne akceptovateľné, logické a bez vnútorných rozporov a zaujíma\nstanovisko k podstate dôvodov rozhodnutia o potrebe nariadenia výkonu trestu odňatia\nslobody sťažovateľa. Rozhodnutie druhostupňového súdu nie je neodôvodnené alebo\narbitrárne, a preto nie je z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, čo by\nmalo za následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne aj IV. ÚS 43/04)\nsťažovateľa. Výklad a aplikácia všeobecným súdom použitej právnej normy rozhodne\nnepopiera jej znenie, zmysel a ani účel. Krajský súd postupoval v súlade so svojou\nprávomocou za použitia relevantnej právnej normy. Je nepochybné, že tak, ako rozhodol,\nrozhodnúť mohol.\n31. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je\nnajčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany (napr. IV. ÚS 115/03). Okrem toho môže arbitrárnosť\nrozhodnutia všeobecného súdu vyplývať aj z ústavne nekonformného výkladu ustanovení\nprávnych predpisov aplikovaných na prerokúvaný skutkový prípad. Uvedené nedostatky\npritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá\nporušiť niektoré zo základných práv alebo slobôd. Právomoc ústavného súdu konštatovať\nporušenie základného práva účastníka konania pred všeobecným súdom na súdnu ochranu\nje založená v prípade, ak dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie všeobecného súdu je\nv rozpore s požiadavkou ústavne konformného výkladu právnych predpisov. V danej veci\nsťažovateľa však ústavný súd nedostatky tohto typu nezistil.\n\n11\n\n32. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že krajský súd nesprávne vyhodnotil neprípustnosť\naplikácie ustanovenia § 50 ods. 4 písm. b) Trestného zákona na jeho vec, ak teda\nkonštatoval nemožnosť predĺženia skúšobnej doby po jej uplynutí, k tomu ústavný súd\npoznamenáva, že uvedenú problematiku už riešilo na to zákonom ustanoveným postupom\n[§ 21 ods. 3 písm. b) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov] trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky prijatím stanoviska sp. zn. Tpj 43/2012 z 10. decembra 2012\nna zjednotenie výkladu zákona v otázke aplikácie ustanovenia § 50 ods. 4 druhej vety,\nz ktorého vyplýva: „Rozhodnutie podľa § 50 ods. 4 písm. b) Trestného zákona o ponechaní\npodmienečného odsúdenia v platnosti a súčasne o primeranom predĺžení skúšobnej doby\nmôže súd urobiť len v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o ktoré ide. Lehota\npredĺženej skúšobnej doby začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po uplynutí posledného dňa\nskúšobnej doby, ktorá sa predĺžila.“ Ak krajský súd rozhodol v súlade s uvedeným\nstanoviskom, postupoval v súlade so zjednotenou judikatúrou všeobecných súdov.\n33. Vzhľadom na existenciu aj iného právneho názoru na túto právnu úpravu (napr.\nstanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. Tpjn 300/2003 z 5. februára 2004 pri\nobdobnom znení právnej normy), považoval ústavný súd za potrebné pre úplnosť dodať, že\nzo samotnej formulácie a koncepcie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že\ntáto otázka nebola nosnou ani kľúčovou pre záverečný verdikt druhostupňového súdu, preto\npodrobnejšie zaoberanie sa touto námietkou sťažovateľa by bolo viac akademickou\nodpoveďou bez reálneho dopadu na rozhodnutie v tejto veci. Vzhľadom na uvedené ústavný\nsúd dospel k presvedčeniu, že použitým odôvodnením nemožnosti aplikácie ustanovenia\n§ 50 ods. 4 písm. b) Trestného zákona nedošlo ku kvalifikovanému zásahu do základných\npráv sťažovateľa z materiálneho hľadiska.\n34. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\n\n12\n\nK namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru\n35. Ústavný súd v súlade s konštantnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“) kvalifikoval sťažovateľovu námietku o porušení čl. 6 ods. 1\ndohovoru označeným uznesením krajského súdu ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom\nna neaplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na konanie o nariadenie výkonu podmienečne\nodloženého trestu odňatia slobody z dôvodu neosvedčenia sa sťažovateľa v skúšobnej dobe.\nToto konanie, podobne ako konanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia\nslobody (k tomu pozri napr. III. ÚS 548/2011, II. ÚS 441/2012) či konanie o zmene spôsobu\nvýkonu trestu, alebo konanie o milosť a pod., sa totiž netýka rozhodnutia o „trestnom\nobvinení“ ani rozhodnutia o „občianskych právach a záväzkoch“.\n36. Pokiaľ ide o výkon rozhodnutí v trestných veciach, je čl. 6 dohovoru „vo svojej\ntrestnej časti“ zásadne neaplikovateľný, pretože tu už nejde o rozhodovanie o „oprávnenosti\ntrestného obvinenia“. Rôzne konania týkajúce sa okolností výkonu uložených trestov\n(najmä trestu odňatia slobody) však môžu podliehať ochrane podľa čl. 6 dohovoru, avšak\nza predpokladu, že ide o rozhodovanie o „občianskych právach a záväzkoch“ (pozri napr.\nrozhodnutie vo veci Enea proti Taliansku, rozsudok zo 17. 9. 2009).\n37. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver o tom, že kritériom aplikovateľnosti\nčl. 6 ods. 1 dohovoru je materiálna povaha predmetu konania, ktorá v trestných veciach\nzásadne nepresahuje okamih právoplatného rozhodnutia o vine a treste.\n38. Keďže v konaní o nariadenie výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia\nslobody sa nerozhodovalo o trestnom obvinení sťažovateľa v zmysle ustanovenia čl. 6\nods. 1 dohovoru (teda o vine a treste) ani o jeho občianskych právach a záväzkoch, ale\nna základe zmeny pomerov došlo v súlade so zákonom k nariadeniu výkonu už uloženého\ntrestu, tento článok dohovoru nie je na dané konanie aplikovateľný. Sťažnosť sťažovateľa\nv tejto časti je teda nezlučiteľná ratione materiae s čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ju bolo\npotrebné podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\n\n13\n\nK namietanému porušeniu základného práva na rovnosť účastníkov konania\nzaručeného v čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 37 ods. 3 listiny\n39. Pokiaľ sťažovateľ vidí porušenie svojho základného práva na rovnosť účastníkov\nkonania v tom, že výkladom ustanovenia § 50 ods. 4 Trestného zákona použitým krajským\nsúdom v jeho vec vznikajú dve kategórie odsúdených podľa toho, kedy (v ktorom čase) sa\nrozhodlo o ich neosvedčení sa v skúšobnej dobe (či po uplynutí alebo pred uplynutím),\nústavný súd k tomu uvádza, že podstata základného práva na rovnosť účastníkov (stojacich\nproti sebe) v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 37 ods. 3 listiny spočíva v inom.\n40. Základné právo na rovnosť účastníkov v konaní, tak ako je zakotvené v čl. 47\nods. 3 ústavy (obdobne v čl. 37 ods. 3 listiny), je potrebné chápať v zmysle „rovnosti\nzbraní“ a „kontradiktórnosti“ konania, keď konajúci súd je povinný zaručiť rozumný stav\nrovnováhy, v ktorom protistrana môže reagovať na relevantné argumenty druhého\núčastníka, t. j. aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné\npráva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany, a to za rovnakých\npodmienok (obdobne pozri napr. III. ÚS 402/08, IV. ÚS 42/09, IV. ÚS 147/04).\n41. V aktuálnom prípade argumentácia sťažovateľa nie je subsumovateľná pod\nustanovenie čl. 47 ods. 3 ústavy alebo čl. 37 ods. 3 listiny, keďže v nej absentuje tvrdenie\no rozdielnom prístupe konajúceho súdu k inému účastníkovi toho istého konania, ktorého\núčastníkom (stranou trestného konania) bol sám sťažovateľ.\n42. Navyše, k akejsi „diskriminácii“ na základe sťažovateľom prezentovaných\nokolností (a tým aj porušeniu princípu právnej istoty) by dochádzalo iba v prípade, ak by\nvšeobecné súdy bez primeraných dôvodov (uvedených priamo v rozhodnutí) rozdielne\nrozhodovali v rovnakých veciach (za rovnakých skutkových okolností), t. j. ak by napr.\nv prípade, ako je sťažovateľov, súdy rozhodli tak, že by inému odsúdenému predĺžili\nskúšobnú dobu napriek tomu, že táto už pred samotným takýmto rozhodnutím uplynula.\nPodobné tvrdenie v sťažnosti sťažovateľa chýba.\n\n14\n\n43. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n44. Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite návrhu, rozhodovanie\no ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného vyslovenia porušenia\nzákladného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\n45. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej stratilo na význame\naj skúmanie opodstatnenosti vydania požadovaného dočasného opatrenia a rozhodovanie\no ňom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. apríla 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trest-nepodmienečný", "trest-podmienečný", "výklad (interpretácia)-právnej normy", "trestné konanie-rozhodnutie o treste"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a34cbd11-ca0e-47b3-8d66-409cf4623135", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 441/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 441/2012 z 18. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-18", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a34cbd11-ca0e-47b3-8d66-409cf4623135"}, {"guid": "ussr:f0f02cd4-bc20-46da-8ebe-281590e768db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 548/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 548/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0f02cd4-bc20-46da-8ebe-281590e768db"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17f9ab3c-3846-43f2-98ce-99ae814f0a7d"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2b8d044c-421c-441c-af8f-9c7830a79dac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.112.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/2022 z 1. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.112.2022.1"}, {"guid": "ussr:01fb7364-fb41-488c-a788-1223efd95260", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.338.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 338/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 338/2021 z 22. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.338.2021.1"}, {"guid": "ussr:2a34b2c8-233b-46bd-a8e5-071e8ef33439", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.543.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 543/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 543/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.543.2020.1"}, {"guid": "ussr:c934820e-b0ff-48e6-8b61-c7fd4c20de91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.599.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 599/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 599/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.599.2018.1"}, {"guid": "ussr:befe8cf7-2892-4391-b957-a963224328d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.558.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 558/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 558/2017 z 30. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.558.2017.1"}]}