{"guid": "ussr:fe7fd549-304d-45aa-bfe7-ea4aafce720b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.304.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 304/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 304/2017 z 3. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2017, sp. zn. III. ÚS 304/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.304.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-05-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-7.odsek-2", "nazov": "čl. 7 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-7", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fe7fd549-304d-45aa-bfe7-ea4aafce720b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.304.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.304.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.304.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 304/2017-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátkou JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, J. M. Geromettu 146/1, Žilina,\nktorou namieta porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21 Scud 53/2014 z 11. marca 2015\na rozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp.\n\nzn.\n\n10 Sžso\n\n29/2015\n\nz 25. mája 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta\n2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline\n(ďalej len „krajský súd“) 21 Scud 53/2014 z 11. marca 2015 a rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžso 29/2015 z 25. mája 2016\n(ďalej aj „napadnuté rozsudky“).\nZo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom\npostavení žalobkyne účastníčkou konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne, ústredie Bratislava (ďalej len „správny orgán druhého stupňa“ alebo „žalovaný“)\n\nsp. zn. 24711-2/2014-BA z 5. marca 2014, ktorým na základe odvolania sťažovateľky\npotvrdila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca (ďalej len „správny orgán\nprvého stupňa“) sp. zn. 46859-1/2013-CA zo 14. októbra 2013, ktorým určila,\nže sťažovateľke „nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie\na povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi\n\nod 01. marca\n\n2012 do 30. apríla 2013 podľa slovenskej legislatívy...“. Krajský súd žalobu sťažovateľky\nnapadnutým rozsudkom zamietol ako nedôvodnú podľa v tom čase platného a účinného\n§ 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „OSP“). Na základe odvolania sťažovateľky najvyšší súd napadnutým\nrozsudkom potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3\nv spojení s § 219 ods. 1 OSP.\nZ odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že kontrolný\nzamestnanci Sociálnej poisťovne pobočka Čadca vykonali kontrolu v sídle zamestnávateľa\nzameranú na overenie reálneho výkonu činností jeho zamestnancov. V čase vykonania\nkontroly 26. februára 2013 nezistili prítomnosť žiadneho zamestnanca, taktiež nebol\nprítomný žiaden z konateľov spoločnosti a nebola zaznamenaná ani prítomnosť vlastníkov\nspoločnosti. Podľa vyjadrenia svedka v mieste sídla zamestnávateľa 26. februára 2013\nsa v sídle spoločnosti nenachádzal žiaden zamestnanec a ani konateľ spoločnosti.\nNa základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že sťažovateľka reálne vykonáva\nčinnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže podliehať\nslovenským\n\nprávnym\n\npredpisom.\n\nSprávny\n\norgán\n\nz\n\ntoho\n\ndôvodu\n\nkonštatoval,\n\nže sťažovateľke nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie\na povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi\nV odvolaní proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľka namietala nesprávne použitie\nčl. 11 ods. 2 písm. a)\n\nnariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004\n\nz 29. apríla\n\nkoordinácii\n\n2004\n\no\n\nsystémov\n\nsociálneho\n\nzabezpečenia\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„základné nariadenie“) a spochybňovanie pracovnej zmluvy. Vykonané kontroly podľa\nnázoru sťažovateľky preukázali, že zamestnávateľ má všetky dokumenty týkajúce\n\n2\n\nsa pracovníkov a ich práce. Ďalej tiež namietala, že práca, ktorú vykonávala, nemá\nmarginálny charakter.\nSprávny orgán druhého stupňa potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne\nsprávne argumentujúc tým, že v rámci kooperácie systémov sociálneho zabezpečenia bola\nSociálnej poisťovni doručená „informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS\nVaršava, že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľských\nsamostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých\nprípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc\nPoľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS\nz podnikateľskej\n\nčinnosti,\n\nktorú\n\nvykonávajú\n\nv Poľskej\n\nrepublike.“.\n\nVychádzajúc\n\nz uvedeného, sociálna poisťovňa ako príslušný orgán posudzovala vznik poistného vzťahu\na vykonala kontrolu reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej\nrepubliky, pričom v rámci opakovanej kontroly vykonanej 5. marca 2013 v sídle tvrdeného\nzamestnávateľa sa nachádzal konateľ spoločnosti, ako aj doklady zamestnávateľa. Pracovné\nzmluvy boli so zamestnancami uzatvorené do 28. júna 2012 na 4 hodiny mesačne, po tomto\ndátume na 10 hodín mesačne. Všetci zamestnanci dotknutej spoločnosti mali roznášať\nletáky na požiadanie poľských firiem po rôznych mestách na území Slovenskej republiky.\nZamestnávateľ im mal zadávať prácu telefonicky, e-mailom alebo prostredníctvom pošty.\nSprávny orgán ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že „na základe kontroly\nsa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území\nSlovenskej republiky, ani splnenie podmienok na určenie miesta podnikania. Zamestnávateľ\nsíce predložil formálne doklady, ako sú pracovná zmluva, mzdový list, výplatné pásky\na evidencia dochádzky, nepredložil však doklady preukazujúce reálny výkon práce\nzamestnanca na určenom mieste v určený deň, napr. vyúčtovanie cestovných nákladov\nalebo cestovné príkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že zamestnanec vykonával prácu na\nurčenom mieste. Firemné pečiatky slovenských podnikov, resp. Vizitky dokazujú existenciu\npodnikateľských subjektov v mieste, kde mal zamestnanec účastníka konania, podľa ním\npredložených Štvrťročných správ o vykonaní prác, vykonávať činnosť, avšak tieto doklady\nje možné na účely preverenia predmetu kontroly považovať za nedostatočné.“.\n\n3\n\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že „v posudzovanej veci\nžalobca vykonáva SZČO v Poľskej republike (čo v konaní nebolo sporné), z vykonaného\ndokazovania v správnom konaní nebolo preukázané, že by reálne, fakticky žalobca\nvykonával činnosť zamestnanca u zamestnávateľa\n\nktorého miesto\n\npodnikania resp. sídlo bolo na území SR...\n...podľa názoru krajského súdu, žalobca nepreukázal konkrétne vykonávanie prác\npodľa pracovnej zmluvy na základe ktorej mal vykonať práce promotéra služieb a\nproduktov poskytovaných zamestnávateľom alebo klientmi zamestnávateľa. Promotér (z\nanglického promotion - podpora, propagácia značiek, výrobkov, akcií a ďalších) je osoba,\nktorej úlohou je zviditeľniť určitý produkt, značku alebo službu a učiniť ich pre zákazníkov\natraktívnejšie a viditeľnejšie, často má podporiť ich predaj a v neposlednej rade zvýšiť\nprestíž a všeobecné povedomie o samotnej značke či už výrobku alebo služby. Práca\nzamestnanca bola definovaná v pracovnej zmluve ako kontakt s potencionálnymi klientami\nzamestnávateľa a jeho klientov, prezentácia a propagácia činnosti zamestnávateľa a jeho\nklientov, zabezpečenie písomných študijných podkladov, materiálov a technického\nvybavenia pre realizáciu a priebeh internetových školení .Úlohou promotéra nemôže byť len\nfyzické odovzdávanie vizitiek resp. letákov rôznych firiem, bez ďalšieho. Ani predložené\ndoklady v konaní pred súdom nepreukázali realizáciu pracovnej náplne obsiahnutej\nv pracovnej zmluve, ktorú mal žalobca vykonávať od 1.3.2012 na území SR.\nKrajský súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu\nzákladného nariadenia - čl. 13 (3), nakoľko nebol preukázaný reálny súbeh činností žalobcu\nako SZČO na území Poľskej republiky a zamestnanca na území SR, keď nebolo preukázané,\nže žalobca vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo\nčinná osoba v odlišných členských štátoch tak, ako predpokladá čl. 13 (3) základného\nnariadenia. Uvedené ustanovenia základného nariadenia predpokladajú skutočný,\nexistujúci súbeh dvoch činností (zamestnanie a SZČO vykonávané v odlišných členských\nštátoch), len táto skutočnosť môže zakladať postup podľa základného nariadenia (čl. 13 (3))\na aplikáciu uplatniteľných právnych predpisov príslušného členského štátu (hlava II čl. 16\nvykonávacieho nariadenia).\nTak žalobca ako aj jeho zamestnávateľ, ktorí boli účastníkmi správneho konania,\nktorým sa doručovali napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho\n\n4\n\norgánu, v konaní neuniesli dôkazné bremeno a neprodukovali dôkazy, ktoré by spochybnili\nzávery žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, závery správy o kontrole, ktorá\nbola jedným z podkladov pre rozhodnutie žalovaného. Dôkazy, ktoré žalobca produkoval\nv žalobe a aj v správnom konaní nepreukazujú skutočnosť, že by reálne, v súlade\ns dohodnutými pracovnými podmienkami, pre označeného zamestnávateľa od 1.3.2012\nžalobca prácu reálne vykonával.\nPotom záver prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, že žalobcovi nevzniklo\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie\nv nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy, je súladný so zákonom, nakoľko § 20\nzákona č. 461/2003 Z.z. ako zákonnú podmienku vzniku povinného poistenia predpokladá\nexistenciu statusu žalobkyne ako zamestnanca v pracovnom pomere. Takýto záver nie je v\nrozpore so skutočnosťou, že žalobkyni bol vydaný registračný list - prihláška FO do\nSociálnej poisťovne, v ktorej bola označená identifikačnými údajmi a bol označený aj jej\nzamestnávateľ\n\nPodanie a registrácia prihlášky však nie je\n\ndôkazom o skutočnom (reálnom) vzniku pracovného pomeru žalobkyne u zamestnávateľa.\nTento záver vyplýva aj z ustanovení § 15 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1, § 14 ods. 1\npísm. a) zákona č 461/2003 Z.z., ktoré upravujú podmienky dôchodkového poistenia,\npoistenia v nezamestnanosti a povinného nemocenského poistenia, ktorých zákonným\npredpokladom pre priznanie je existencia statusu zamestnanca, ktorý žalobkyňa v konaní\nnepreukázala.\nŽalobca v správnom konaní, ani dôkazmi, ktoré pripojil k podanej žalobe\nnepreukázal, že od uzavretia pracovnej zmluvy dna 01.03.2012 vykonával u označeného\nzamestnávateľa konkrétny dojednaný druh práce - promotéra služieb a produktov\nposkytovaných zamestnávateľom alebo klientmi zamestnávateľa. Neuviedol skutkové\ntvrdenia a relevantné dôkazy, ktorými by skutočný rozsah konkrétnych prác za konkrétne\nobdobie od 01.03.2012, preukázal. Preto krajský súd konštatuje, že žalobca v konaní bol\npovinný uniesť bremeno tvrdení a dôkazné bremeno a bol spôsobilý vymedzením skutkových\ntvrdení a dôkazmi preukázať, aký konkrétny rozsah prác od 01.03.2012 pre zamestnávateľa\nv súlade s dohodnutým druhom práce podľa pracovnej zmluvy vykonával. Preto neobstojí\ntvrdenie žalobcu v podanej žalobe, že je poškodený na svojich právach. Žalobca mohol\nskutkovým vymedzením uviesť, ktoré konkrétne práce od uzavretia pracovnej zmluvy pre\n\n5\n\nzamestnávateľa vykonával, v ktorých firmách, aké konkrétne produkty, služby prezentoval,\npropagoval, s ktorými osobami jednal a pod., ktoré by rozsah ním vykonaných prác\npre zamestnávateľa, potvrdili.\nKeďže bolo preukázané,. že žalobca vykonáva samostatne zárobkovú činnosť\nv členskom štáte - v Poľskej republike a nevykonáva činnosť zamestnanca u zamestnávateľa\ns miestom podnikania na území SR, podlieha výlučne právnym predpisom členského štátu,\nv ktorom vykonáva samostatne zárobkovú činnosť (čl. 11 (3) základného nariadenia).\nKrajský súd konštatuje, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu čl. 13 (3) vo väzbe na\nčl. 11 (1) prvá veta základného nariadenia, nakoľko nebol preukázaný reálny súbeh\nvykonávania činnosti žalobcu ako zamestnanca a SZČO v dvoch členských štátoch.“.\nV odvolaní proti rozsudku krajského súdu (vychádzajúc z obsahu rozsudku\nnajvyššieho súdu, pozn.) sťažovateľka zopakovala svoje výhrady proti postupu a záverom\nsprávnych orgánov, ako aj krajského súdu. Najvyšší súd preskúmal odvolaním napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolacie námietky\nsťažovateľky nie sú dôvodné a, súc viazaný rozsahom žalobných námietok, stotožnil\nsa so skutkovými zisteniami a právnymi závermi krajského súdu.\nSťažovateľka v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta predovšetkým\nvo všeobecnosti arbitrárnosť a nedostatok odôvodnenia napadnutých rozsudkov krajského\nsúdu a najvyššieho súdu. V tejto súvislosti uvádza, že vo veci konajúce súdy sa\nnevysporiadali so záznamom «č. 34103-2/2013-CA zo dňa 07.03.2013 o vykonaní\nzameranej na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej\nrepubliky, ktorého súčasťou ako príloha je „Správa o kontrole“ (ďalej len „Záznam“)»,\nktorý má v nadväznosti na znenie § 245 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov platnom v rozhodnom čase podľa názoru\nsťažovateľky preukazovať skutočnosť, že sa nezistilo porušenie všeobecne záväzných\nprávnych predpisov alebo interných predpisov, lebo iba v tom prípade sa vypracúva záznam\no kontrole, ktorého súčasťou bola aj správa o kontrole. Sťažovateľka namieta nezákonnosť\ndôkazu, ktorý nemohol slúžiť ako základ rozhodnutia správnych orgánov, keďže\npreukazoval opak a to, že k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov nedošlo.\n\n6\n\nĎalšou jej námietkou je, že záver vo veci konajúcich správnych orgánov a následne\naj všeobecných súdov, že nebol preukázaný reálny výkon práce sťažovateľky ako\nzamestnanca na území Slovenskej republiky je arbitrárny, pretože neexistuje dôkaz\n„preukazujúci, resp. vyvracajúci reálny výkon činnosti sťažovateľky“.\nNa základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný\nsúd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie vyslovil nálezom porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 7\nods. 2 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy napadnutými rozsudkami krajského súdu a najvyššieho\nsúdu, napadnuté rozsudky zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie krajskému súdu.\nSťažovateľka sa taktiež domáha priznania náhrady trov právneho zastúpenia.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n7\n\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nPokiaľ ide o napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd poukazuje na princíp\nsubsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je\ndaná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd\npreto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať označený napadnutý rozsudok krajského\nsúdu, keďže ho už meritórne preskúmal na základe odvolania najvyšší súd, ktorý bol\noprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľke ochranu jej práv.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\npre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05,\nIV. ÚS 155/2010, III. ÚS 311/2014).\nPokiaľ ide o napadnutý rozsudok najvyššieho súdu, ústavný súd považuje ešte\npred rámcovým preskúmaním námietok sťažovateľky za žiaduce poukázať na skutočnosť,\nže vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré\n\n8\n\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nZároveň ústavný súd pripomína, že správne súdnictvo je vo všeobecnosti\nšpecifickým druhom súdneho konania, ktoré je ovládané koncentračnou zásadou. Podstata\nkoncentračnej zásady spočíva v tom, že vecné námietky, ktoré neboli uplatnené\nv odvolacom konaní pred príslušným správnym orgánom druhého stupňa, nemožno úspešne\nuplatňovať po prvýkrát v konaní o žalobe proti právoplatnému rozhodnutiu správneho\norgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, keďže v opačnom\nprípade by došlo k nežiaducemu zasahovaniu súdnej moci do kompetencií moci výkonnej,\nresp. k nahrádzaniu činnosti správnych orgánov. Zároveň je koncentračná zásada obsiahnutá\naj v § 250h ods. 1 OSP, podľa ktorého nemožno rozširovať okruh žalobných námietok\npo uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej na podanie žaloby.\nNa základe uvedeného ústavný súd zastáva názor, že rozsah prieskumu správnych\nsúdov bol jednoznačne ustanovený rozsahom tých žalobných námietok, ktoré sťažovateľka\nuž predtým uplatnila v konaní pred správnymi orgánmi. Ústavný súd v tejto súvislosti\nkonštatuje,\n\nže\n\nz\n\nodôvodnenia\n\ndruhostupňového\n\nsprávneho\n\norgánu\n\nnevyplýva,\n\nže sťažovateľka v konaní pred druhostupňovým správnym orgánom uplatnila námietku\ntýkajúcu sa záznamu ako dôkazu o tom, že nedošlo k porušeniu všeobecných právnych\npredpisov, respektíve, že by poukazovala na nezákonnosť tohto dôkazu, z ktorého správny\norgán vychádzal. Takisto to nevyplýva ani z odôvodnení napadnutých rozsudkov, že by\nsťažovateľka takúto námietku uplatnila v napadnutých konaniach pred všeobecným súdmi.\nSťažovateľka ani v konaní pred ústavným súdom nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by\n\n9\n\npreukazoval opak, preto ústavný súd konštatuje, že táto námietka sťažovateľky\nje neprípustná, pretože prvýkrát bola uplatnená až v konaní pred ústavným súdom.\nZároveň ústavný súd považuje za vhodné pripomenúť, že predmetom súdneho\nprieskumu v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku sú individuálne správne akty vydané správnymi orgánmi, ktorými sa zakladajú,\nmenia alebo rušia subjektívne práva fyzických alebo právnických osôb. V posudzovanej\nveci sťažovateľky správne orgány rozhodli o tom, že sťažovateľke nevzniklo povinné\nverejnoprávne poistenie v Slovenskej republike, vzniklo jej však v Poľskej republike.\nZ tohto dôvodu je sporné, či vôbec došlo k ukráteniu subjektívnych práv sťažovateľky,\nktoré je nevyhnutným materiálnym predpokladom úspechu v konaní o správnej žalobe,\nkeďže jej boli zachované v zásade všetky jej práva v rámci sociálneho zabezpečenia, ktoré\npožíva v Poľskej republike, a to aj v rozsahu, ktorý pokrýva pracovné činnosti vykonávané\nna území Slovenskej republiky (pozri čl. 13 ods. 5 základného nariadenia) (m. m.\nII. ÚS 889/2016).\nK námietke arbitrárnosti odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu v súvislosti\ns postupom pri určení právnych predpisov, ktoré sa na vec sťažovateľky mali uplatniť,\nústavný súd akcentuje, že už z odôvodnenia rozsudku krajského súdu (ktoré je potrebné\nvnímať spolu s rozhodnutím najvyššieho súdu ako jeden ucelený náhľad na právnu vec\nsťažovateľky, pozn.) zrozumiteľne vyplýva, že základným predpokladom aplikácie\nsťažovateľkou navrhovaných ustanovení predpisov Európskej únie bolo v prvom rade\npreukázať, že sťažovateľka reálne vykonávala činnosť zamestnanca na území Slovenskej\nrepubliky. Ako to zo zistení správnych orgánov a dôkazov produkovaných v konaní\nvyplynulo, zamestnávateľ sťažovateľky a ani samotná sťažovateľka nepredložili žiaden\nrelevantný dôkaz, ktorý by preukazoval sťažovateľkou tvrdený reálny výkon práce na území\nSlovenskej republiky. Vychádzajúc z uvedeného a skutočností preukázaných v správnom\nkonaní počas realizovaných kontrol a ostatných podkladov, je záver najvyššieho súdu o tom,\nže z dôvodu nepreukázania reálneho výkonu činnosti zamestnanca na území Slovenskej\nrepubliky jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie\n\n10\n\na povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi\n\n, podľa\n\nslovenskej legislatívy logický a ústavne akceptovateľný.\nV tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne\nkonanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).\nPredmetné rozhodnutie najvyššieho súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu\ndostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad\na závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\naj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo\naj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nVzhľadom na uvedené úvahy argumentácia najvyššieho súdu (ani krajského súdu)\nnevykazuje znaky procesného excesu, ktorý by bol z ústavného hľadiska neakceptovateľný.\nÚstavný súd preto nemá dôvod do napadnutého rozsudku najvyššieho súdu svojím\nrozhodnutím zasahovať, pretože podľa jeho názoru medzi jeho obsahom a obsahom\nzákladných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy neexistuje taká príčinná súvislosť,\n\n11\n\nna základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť\nk záveru o ich porušení.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 2 ods. 2 ústavy ústavný súd zdôrazňuje,\nže ide o ustanovenie ústavy, ktoré neobsahuje konkrétnu garanciu základného práva alebo\nslobody, ale vyjadruje všeobecný ústavný princíp vzťahujúci sa na konanie orgánov verejnej\nmoci. Jeho aplikácia je v konaní o sťažnosti viazaná na vyslovenie porušenia individuálne\nurčeného základného práva alebo slobody sťažovateľky, t. j. ústavný súd by mohol prípadne\nvysloviť jeho porušenie len v spojení s porušením niektorého základného práva alebo\nslobody\n\ngarantovaného\n\nústavou,\n\npríp.\n\nkvalifikovanou\n\nmedzinárodnou\n\nzmluvou.\n\nKeďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľkou označených základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, nemohlo napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu dôjsť ani\nk porušeniu čl. 2 ods. 2 ústavy.\nObdobne čl. 7 ods. 2 ústavy ustanovuje princíp prednosti práva Európskej únie\npred vnútroštátnym právnym systémom. Vyslovenie porušenia čl. 7 ods. 2 ústavy prichádza\ndo úvahy len v spojitosti s vyslovením porušenia subjektívneho základného práva\nsťažovateľky, teda v okolnostiach posudzovanej veci základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na 2 ústavy. Možnosť porušenia týchto základných práv však ústavným súdom nebola\nzistená, preto je potrebné vyhodnotiť aj tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta\nporušenie čl. 7 ods. 2 ústavy ako zjavne neopodstatnenú.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v časti,\nktorou sťažovateľka namietala porušenie svojich označených práv, napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nVzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ostatnými v nej uplatnenými návrhmi sťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n12\n\nV Košiciach 3. mája 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poistenie, poistné", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "sociálna poisťovňa", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:95ffa08f-a567-46d3-af85-2c7cbb43a927", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.889.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 889/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 889/2016 z 14. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.889.2016.1"}, {"guid": "ussr:2ac5e863-ed54-4c7e-a55e-d54a4939d395", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 311/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ac5e863-ed54-4c7e-a55e-d54a4939d395"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:07269280-1c0b-4f8b-b79b-c6d77c9c9131", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2010 z 1. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-01", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07269280-1c0b-4f8b-b79b-c6d77c9c9131"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "f9be4ecd-5230-4ea6-b176-5f4c27608d35:b35544da-2725-4241-aa73-3b66b14032da", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5014200442.2", "spisova_znacka": "21Scud/53/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21Scud/53/2014 z 10. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-03-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014200442.2"}], "citovane_v": []}