{"guid": "ussr:ac36d668-692e-44e1-bb3f-e542663c9b5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.305.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 305/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/2017 z 3. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2017, sp. zn. III. ÚS 305/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.305.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-05-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ac36d668-692e-44e1-bb3f-e542663c9b5a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.305.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.305.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.305.2017.1/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 305/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, a\n\n,\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Františkom\n\nVavračom, Advokátska kancelária, Horná 51, Banská Bystrica, ktorou namietajú porušenie\nsvojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 Co 157/2016 z 27. októbra 2016,\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n9. februára 2017 doručená sťažnosť\n,\n\na\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú\n\nporušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 16 Co 157/2016 z 27. októbra 2016 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie krajského súdu“).\n\n2. Z predloženej sťažnosti vyplýva, že napadnutým uznesením krajského súdu bolo\nrozhodnuté v poradí druhým výrokom o potvrdení uznesenia okresného súdu, ktorým\nrozhodol o povinnosti žalobcov nahradiť trovy konania sťažovateľom. Sťažovatelia\nnamietajú, že krajský súd nereagoval primeraným spôsobom na ich odvolanie proti\nrozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania. V odvolaní totiž tvrdili,\nže „režijný paušál patrí ku každému samostatnému úkonu právnej služby a zároveň patrí\nkaždému spoločne zastupovanému účastníkovi jedným advokátom, teda prináleží toľko\nrežijných paušálov, koľko je zastupovaných osôb“. Zároveň v odvolaní namietali nesprávny\nvýklad § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“), ktorý bol aplikovaný v ich veci. Podľa názoru\nsťažovateľov, zo znenia označeného ustanovenia vyhlášky nemožno vyvodiť, že\n„pri zastupovaní dvoch účastníkov sa odmena kráti o 50% aj u prvého a aj u druhého\núčastníka“. Sťažovatelia v sťažnosti rozvíjajú svoju argumentáciu a dospievajú k názoru,\nže napadnutým uznesením krajského súdu došlo k neprípustnému zásahu do ich označených\npráv.\n3. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol\nnálezom, ktorým vysloví porušenie označených práv sťažovateľov napadnutým uznesením\nkrajského súdu, napadnuté uznesenie krajského súdu zruší, vec mu vráti na ďalšie konanie\na sťažovateľom prizná náhradu trov konania.\nII.\n4. Podľa § 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n2\n\n5. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\n6. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom...\n8. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97).\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\n10. Sťažovatelia v sťažnosti predovšetkým namietajú, že napadnutým uznesením\nkrajského súdu bolo porušené ich základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ide o uznesenie, ktorým všeobecný súd rozhodol o náhrade\ntrov konania.\n\n3\n\n11. V nadväznosti na obsah sťažnosti ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné\nzdôrazniť, že námietky sťažovateľov síce smerujú proti porušeniu princípov spravodlivého\nsúdneho konania, týkajú sa však len jeho časti, a to rozhodovania krajského súdu o trovách\nkonania, čo má v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci na sťažovateľov nepochybne\nnegatívne dôsledky, avšak tieto nemožno z hľadiska kritérií spravodlivého procesu\npodľa názoru ústavného súdu dávať na rovnakú úroveň a pripisovať im rovnakú relevanciu\nako námietkam proti procesnému postupu vedúcemu k rozhodnutiu vo veci samej,\nresp. samotnému rozhodnutiu vo veci samej (m. m. IV. ÚS 225/2012, IV. ÚS 311/2012).\n12. Ústavný súd nespochybňuje, že za určitých okolností možno k záveru o porušení\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dôjsť aj v súvislosti s námietkami sťažovateľov\nsmerujúcimi proti právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu o náhrade trov súdneho\nkonania. Vo všeobecnosti však platí, že rozhodnutie o náhrade trov konania nedosahuje\nspravidla samo osebe intenzitu predstavujúcu možnosť vyslovenia porušenia základných\npráv a slobôd bez ohľadu na to, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť.\nÚstavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania, t. j. problematiky vo vzťahu\nk predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickej, postupuje nanajvýš zdržanlivo\na k zrušeniu napadaného výroku o trovách konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď\nzistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym\nspôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné právo (m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04,\nIV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\n13. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n\n4\n\n14. Ústavný súd pripomína, že vo vzťahu ku všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol,\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Vo všeobecnosti úlohou súdnej\nochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana\npred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho\npráv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\nV súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha\npri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva\nna spravodlivé súdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere,\nči závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne\ns priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07, I. ÚS 272/09). Z takéhoto pohľadu pristúpil ústavný\nsúd aj k posúdeniu napadnutého uznesenia okresného súdu.\n15. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky\núčastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva\n\n5\n\npripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa\nzakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje,\naby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide\no argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na\ntento argument (Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nZ práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú\nvýznam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\n16. Vychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov sa ústavný súd oboznámil s tou časťou odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia krajského súdu, ktorá bola pre posúdenie dôvodnosti sťažnosti\npodstatná. Krajský súd v podstatnom na odôvodnenie svojho uznesenia uviedol:\n«Pokiaľ bol odvolaním namietaný postup súdu pri určení základnej sadzby tarifnej\nodmeny za zastupovanie dvoch alebo viacerých osôb, je nutné vychádzať z dikcie § 13 ods.\n2 Vyhlášky (do 31. 5. 2009 šlo o ods. 3 § 13 Vyhlášky), podľa ktorého základná sadzba\ntarifnej odmeny sa zníži o 50 % (resp. o 20 % pri úkonoch právnej služby uskutočnených\ndo 31. 5. 2010), ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.\nZo slovného, logického ani systematického výkladu znenia tohto ustanovenia nemožno\nvyvodiť záver, ktorého aplikácie sa odvolatelia domáhajú, t. j. výklad, ktorý by od súdu\nvyžadoval pri určovaní odmeny advokáta za zastupovanie viacerých osôb aplikovať § 10\nVyhlášky pri prvom zastúpenom a až následne pri ostatných zastúpených už postupovať\npodľa § 13 ods. 2 Vyhlášky. Naopak, je nutné zaujať názor, že ak boli v konaní vykonané\núkony, ktoré je možné vyhodnotiť ako spoločné (t. j. úkony, ktoré vykonal zástupca súčasne\nza viacerých zastúpených, napr. spísal žalobu pre niekoľko žalobcov, odpor proti\nplatobnému rozkazu pre viacerých žalovaných, na pojednávaní zastupoval viacero\nsubjektov, a pod.), základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky\nsa bez akejkoľvek výnimky pre akéhokoľvek zastúpeného zníži o 50 %, čo navyše zodpovedá\nustálenej súdnej praxi (k uvedenému pozri viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,\nnapr. sp. zn. 1 Sžo 105/2007, sp. zn. 3 M Cdo 1/2011, sp. zn. 7 Cdo 222/2012, sp. zn.\n3 Cdo 539/2014, sp. zn. 3 Cdo 311/2015, sp. zn. 1 Cdo 134/2014, sp. zn. 3 Cdo 1378/2015,\n\n6\n\nsp. zn. 3 Cdo 895/2015, sp. zn. 5 Sžo 205/2010, sp. zn. 4 Cdo 41/2014, sp. zn. 1 Sžr\n60/2014, sp. zn. 10 Sžr 38/2014, sp. zn. 6 Cdo 261/2013, sp. zn. 3 Sžp 28/2013 a pod.), od\nktorej nemá odvolací súd žiaden dôvod odchýliť sa, a to ani vo svetle komentára k Vyhláške,\nna ktorý žalovaní vo svojom odvolaní poukázali. Žalovaní i samotný komentár totiž\npri formovaní svojho záveru o potrebe aplikácie ust. ods. 2 § 13 Vyhlášky len na druhého\na každého ďalšieho zastúpeného vychádzajú len z jednej modelovej situácie, a to zo\nsituácie, ak právny zástupca vykonal spoločné úkony pre výlučne dvoch zastúpených a\nzároveň sa jednalo o úkony, ktoré boli uskutočnené po 31. 5. 2010. V takomto modelovom\nprípade potom aj podľa ustálenej judikatúry, jazykového a systematického výkladu platí, že\nvýška tarifnej odmeny za každý zo spoločných úkonov sa u každého zo zastúpených zníži o\n50 % a nakoľko sú zastúpenými dva subjekty, bude výška tejto tarifnej odmeny rovnaká, ako\nkeby bol zastúpeným len jeden subjekt (2 x 50 % = 100 %), čo sa odvolateľom zdá\nnespravodlivé s ohľadom na zvýšenú náročnosť zastúpenia viacerých osôb. K uvedenému\nvšak odvolací súd v prvom rade uvádza, že predmetná nespravodlivosť proklamovaná\nžalovanými 1/ a 2/ potenciálne vystupuje do popredia len za nastavenia modelovej situácie\ntak, ako ju žalovaní 1/ a 2/ prezentovali v podanom odvolaní a odvolací súd uviedol v\npredchádzajúcej vete, t. j. len za predpokladu, že totožný právny zástupca zastupuje výlučne\ndva subjekty (t. j. nie viac), jedná sa o úkony uskutočnené po 31. 5. 2010 a navyše vo vzťahu\nk obom zastúpeným uskutočňuje spoločné úkony. Ak by však právny zástupca zastupoval tri\na viac osôb, uvedená disproporcia odpadá, keď napr. pri zastupovaní troch osôb po 31. 5.\n2010 predstavuje tarifná odmena podľa § 13 ods. 2 vyhlášky 150 % základnej sadzby\ntarifnej odmeny (čo je o 50 % viac, ako keby boli zastupované len dve osoby alebo jedna\nosoba), ak by zastupoval 4 osoby bola by tarifná odmena 200 % (čo je o 50 % viac, ako\nkeby boli zastupované 3 osoby) a pod.. Ďalej ak právny zástupca uskutočnil spoločné úkony\npre dve osoby do 31. 5. 2010 (v prejednávanom prípade bolo takto uskutočnených 5\núkonov), opätovne by nedošlo k situácii, že by výška tarifnej odmeny za zastupovanie dvoch\nosôb bola totožná s tou, ako keby bola zastupovaná len osoba jedna. Podľa § 13 ods. 2\nVyhlášky v znení účinnom do 31. 5. 2010 sa totiž základná sadzba tarifnej odmeny znižovala\nlen o 20 %, a teda u každej zo zastúpených osôb predstavovala 80 % základnej sadzby\ntarifnej odmeny, čo pri zastúpení dvoch osôb predstavuje spolu 160 % základnej sadzby\ntarifnej odmeny. Napokon uvedená situácia dopadá prevažne na prípady, ak právny\n\n7\n\nzástupca zastupuje práve také dve osoby, ktoré sú v postavení nerozlučných spoločníkov. Ak\nvšak sú totožným správnym zástupcom zastúpené dve osoby v postavení samostatných\nspoločníkov (t. j. predmetom konania je minimálne toľko práv a povinností, koľko je\nspoločne zastúpených subjektov) a navyše skutkový základ týkajúci sa žalovaných práv nie\nje totožný, právnemu zástupcovi nič nebráni, aby napr. písomné podania vyhotovoval za\nkaždého zastúpeného samostatne a teda nevykonával spoločné úkony, na ktoré ust. § 13\nods. 2 Vyhlášky dopadá. Naopak potom zas platí, že ak právny zástupca zastupuje dve\nosoby, ktoré majú v konaní postavenie nerozlučných spoločníkov (ako v prejednávanom\nprípade, keď žalovanými sú dvaja podieloví spoluvlastníci toho istého pozemku, pričom ich\nspoluvlastnícke podiely sú rovnaké) vznikajú odôvodnené pochybnosti o tom, či samotná\nskutočnosť, že zastúpené sú dve osoby miesto jednej, nejakým podstatným spôsobom zvyšuje\nnáročnosť úkonov právnej služby. V takomto prípade totiž obaja zastúpení v prípade, že sú\nžalobcami, požadujú totožné právo, a ak sú žalovanými, je totožné právo voči ich osobám\nuplatnené. Záverom odvolací súd uvádza, že ak by pripustil správnosť názoru žalovaných 1/\na 2/ o tom, že ust. § 13 ods. 2 Vyhlášky sa vzťahuje len na toho zastúpeného, ktorý je druhý\n(a každý ďalší v poradí), uvedené by v praxi znamenalo, že ten účastník (subjekt), ktorého\nadvokát zastupuje ako prvého v rade, by mal nárok na náhradu trov zodpovedajúcim 100 %\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby a každý ďalší\nzastúpený, len v o výške 50 % zo základnej sadzby tarifnej odmeny. Čo by záležalo len\nna označení subjektov v žalobe (t. j. pravdepodobne len od náhody). Pri všeobecne\nzastávanom výklade však uvedená disproporcia odpadá, keď každý z viacerých zastúpených\n(bez ohľadu na ich označenie poradím a bez ohľadu na ich počet) má v prípade úspechu\nv konaní nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 50 % zo základnej sadzby\ntarifnej odmeny. Navyše pokiaľ odvolatelia na podporu svojej argumentácie predložili\nkomentár k Vyhláške, ktorý na str. 98 - 99 argumentáciu žalovaných 1/ a 2/ podporuje,\nz úplne opačného záveru predmetný komentár vychádza na str. 172, keď výslovne uvádza,\nže zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny o 50 % sa vzťahuje na každého zastúpeného.\n14. Pokiaľ sa jedná o priznanie náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné\nvýdavky a miestne prepravné (režijný paušál) podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky v prípade,\nak úkony právnej služby trvali dlhšie ako 2 hodiny, odvolací súd poukazuje predovšetkým\nna ideologický výklad citovaného ustanovenia. Účelom tzv. režijného paušálu je úhrada\n\n8\n\nnajmä cestovných a telekomunikačných výdavkov advokáta bez potreby ich konkrétneho\npreukazovania. Cestovné a ani telekomunikačné výdavky sa však advokátovi nijakým\nspôsobom nezvyšujú, ak trvá pojednávanie alebo ohliadka dlhšie ako 2 hodiny, a to\nosobitne s ohľadom na to, že pred začatím pojednávania alebo ohliadky nemá advokát o\ntom, aká bude dĺžka úkonu, vedomosť. Bez ohľadu na dĺžku trvania úkonu sa tak musí\nadvokát dostaviť na miesto, kde bude predmetný úkon vykonávaný a z tohto miesta odísť až\npo tom, keď je úkon ukončený. Dĺžka procesného úkonu navyše nemá vplyv ani na\nakékoľvek telekomunikačné výdavky advokáta, ktoré možno predpokladať pred začatím\núkonu, alebo po jeho skončení, nie však v jeho priebehu. Preto pokiaľ okresný súd dospel k\nzáveru, že bez ohľadu na to, či dĺžka procesného úkonu, na ktorom sa advokát zúčastnil\n(napr. dĺžka pojednávania a ohliadky, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade),\nprevyšuje (prípadne neprevyšuje) dve hodiny, patrí ku každému úkonu právnej služby len\njeden režijný paušál. Uvedené pritom rovnako platí aj v prípade, ak úkonom právnej služby\n(opätovne bez ohľadu na jeho dĺžku) je úkon, ktorý bol uskutočnený spoločne pre viacerých\nzastúpených. I v takomto prípade sa totiž jedná len o jeden úkon právnej služby (napr.\nspísanie jednej žaloby pre viacerých žalobcov, podanie jedného odporu proti platobnému\nrozkazu za viacero žalovaných, jedna účasť jedného právneho zástupcu na jednom\npojednávaní), ku ktorému úkonu prináleží následne jeden režijný paušál. V tejto súvislosti\nodvolací súd poukazuje napr. na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžo\n205/2010, ktorý uviedol, že „režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.\npatrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje,\nnakoľko pri zastupovaní viacerých osôb v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ide\no spoločné úkony, a preto náhrada režijného paušálu sa nenásobí počtom klientov\nani neznižuje o 20 %, resp. od 1. 6. 2010 o 50 %“, ako aj na ďalšie rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, kde bola výška režijného paušálu pri spoločných úkonoch pre viacerých zastúpených\nurčená rovnakým spôsobom (sp. zn. 4 Cdo 41/2014, sp. zn. 1 Sžr 60/2014, sp. zn.\n10 Sžr 38/2014, sp. zn. 6 Cdo 261/2013, sp. zn. 3 Sžp 28/2013 a pod.). Pokiaľ teda\nz ust. § 16 ods. 3 Vyhlášky vyplýva, že advokátovi patrí režijný paušál za každý úkon\nprávnej služby, pričom niet rozumnej pochybnosti o tom, že napríklad spísanie jednej\nžaloby pre dvoch zastúpených žalobcov, je stále len jedným (hoci spoločným) úkonom, a\nnavyše tretia časť Vyhlášky pojednávajúca o hotových výdavkoch advokáta (na rozdiel od\n\n9\n\njej druhej časti týkajúcej sa odmeny advokáta) výslovne nepojednáva o odlišnej úprave\nvýdavkov vzťahujúcich sa na spoločné úkony, rozhodol okresný súd správne, pokiaľ\nku každému z 12-tich spoločných úkonov právnej služby priznal len jeden režijný paušál.»\n17. Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu\ndostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad\na závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom krajského súdu\nnestotožňujú, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\naj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo\naj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n18. Ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je v tomto smere\ndostatočným až vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené, krajský súd presvedčivo,\nzrozumiteľne a logicky odôvodnil úvahy, ktoré zvolil pri rozhodovaní o námietkach\nsťažovateľov, pričom právne závery, na ktorých je rozhodnutie založené, nemožno hodnotiť\nako arbitrárne. Krajský súd podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľným\nspôsobom reagoval na ich námietku, že zo znenia predmetného ustanovenia vyhlášky\nnemožno vyvodiť, že pri znížení tarify pri spoločných úkonoch pri zastupovaní dvoch alebo\nviacerých osôb je potrebné postupovať tak, ako to navrhovali sťažovatelia. Krajský súd\nďalej na pomerne rozsiahlom priestore reagoval aj na ďalšiu námietku sťažovateľov,\nkeď odôvodnil, prečo tzv. režijný paušál patrí k úkonu právnej služby bez ohľadu na počet\nzastupovaných osôb. Uznesenie krajského súdu pri odôvodňovaní svojich právnych názorov\nvychádza zo znenia a účelu aplikovaných noriem, preto ho v žiadnom prípade nemožno\n\n10\n\npovažovať za svojvoľné či arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa\ntento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06). Takéto pochybenie\nv ústavnoprávnom zmysle však ústavný súd v napadnutom uznesení krajského súdu nezistil.\nNesúhlas sťažovateľov s obsahom uznesenia krajského súdu nie je dôkazom o jeho\nneústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nvšeobecného súdu svojím vlastným.\n19. Ústavný súd sa vzhľadom na uvedené nedomnieva, že by napadnuté uznesenie\nkrajského súdu bolo možné kvalifikovať ako nezlučiteľné s označeným článkom ústavy\na označeným článkom dohovoru, teda že by zo strany orgánov súdnej moci nebola\nsťažovateľom ústavne konformným spôsobom poskytnutá súdna ochrana podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, respektíve že by napadnutým uznesením krajského súdu bolo porušené ich právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to vo svojej sťažnosti namietali, preto sťažnosť\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n20. Vo vzťahu k námietke porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\nústavný súd konštatuje, že nezistil relevantnú súvislosť medzi namietaným základným\nprávom vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a napadnutým uznesením krajského\nsúdu. Podľa názoru ústavného súdu primeranou aplikáciou platných noriem upravujúcich\npravidlá pre náhradu trov konania v zásade nemôže dôjsť k porušeniu označeného\nzákladného práva vlastniť majetok. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru,\nže sťažnosť sťažovateľov je aj v tejto časti zjavne neopodstatnená, preto ju z tohto dôvodu\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v rámci predbežného prerokovania\nsťažnosti.\n21. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo\nbez právneho dôvodu zaoberať sa jej ďalšími návrhmi uvedenými v petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n11\n\nV Košiciach 3. mája 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "arbitrárnosť", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f"}, {"guid": "ussr:5cf708b5-80b8-426c-ba6b-8ceb0c631545", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 225/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 225/2012 z 3. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-03", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5cf708b5-80b8-426c-ba6b-8ceb0c631545"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 272/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "2fe34146-2701-4028-8482-0fa0c7636c59:f6bd50af-5f1e-4faf-9103-867ad6479b5d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1307214077.1", "spisova_znacka": "3Cdo/539/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/539/2014 z 4. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1307214077.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:539e83e5-771b-4b23-acee-c351ace78ad2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.345.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.345.2022.2"}, {"guid": "ussr:fd772e35-0dc8-4951-80de-d87a3d705040", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.67.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 67/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 67/2022 z 8. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.67.2022.1"}, {"guid": "ussr:084e1fcc-f8b2-4c9c-99aa-ced0c5ebc2e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.496.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 496/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 496/2020 z 28. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.496.2020.1"}, {"guid": "ussr:291ea6c6-6457-4681-94f9-2d39c09117c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.607.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 607/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 607/2020 z 26. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.607.2020.1"}, {"guid": "ussr:328f1ece-af6e-4a13-8f9b-4a212733dd9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.239.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 239/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 239/2020 z 10. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-10", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.239.2020.2"}, {"guid": "ussr:dfd0b2bc-5f57-4b9b-b0ec-1d05de2bd2d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.178.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 178/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 178/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.178.2020.2"}, {"guid": "ussr:1a5d68bb-c6aa-43c9-a062-0eaab843370a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.339.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 339/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 339/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.339.2019.1"}, {"guid": "ussr:1af9ad71-ea24-4189-b530-bc7914e12ffe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.137.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 137/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.137.2018.1"}, {"guid": "4bee1700-a2aa-4256-b10a-36564169d231:f2a9f182-ca5e-4fa6-838a-1246b35d4641", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1220205385.1", "spisova_znacka": "5CdoGp/1/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5CdoGp/1/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1220205385.1"}, {"guid": "fc124996-3264-4eb2-b4e6-385bc394675e:201c121c-3f26-4545-bd80-3848b26e27c4", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6126230542.1", "spisova_znacka": "61Ek/391/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/391/2026 z 16. 3. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6126230542.1"}, {"guid": "e5b28d42-a56d-4df5-9a24-5802fbbd8ee1:6b75b339-e101-4952-b705-7289d2a568ed", "ecli": "ECLI:SK:OSNZ:2025:4425200500.1", "spisova_znacka": "9C/7/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9C/7/2025 z 24. 11. 2025", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2025-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNZ:2025:4425200500.1"}]}