{"guid": "ussr:fe108431-c83b-4728-9ced-4f1a7eb0c1d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.312.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 312/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 312/2017 z 3. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2017, sp. zn. III. ÚS 312/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.312.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-05-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fe108431-c83b-4728-9ced-4f1a7eb0c1d0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.312.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.312.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.312.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 312/2017-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, vo veci\n\nnamietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2 Tdo 91/2015 z 19. januára 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. apríla\n2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 47\nods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného\n\nv čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n2 Tdo 91/2015 z 19. januára 2016.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného\nsúdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 22 T 141/2013 z 19. decembra 2013 uznaný\nvinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný\nzákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), za čo mu bol uložený trest\nodňatia slobody v trvaní 4 mesiace s podmienečným odložením jeho výkonu a s určením\nskúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov.\n3. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn.\n2 To 19/2014 zo 6. marca 2014 podľa § 321 ods. 1 písm. e) a f), ods. 3 zákona č. 301/2005\nZ. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“)\nna základe odvolania sťažovateľa zrušil rozsudok okresného súdu z 19. decembra 2013\nvo výroku o treste a o náhrade škody a, postupujúc podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku,\nsám uložil sťažovateľovi peňažný trest v sume 500 €. Pre prípad úmyselného zmarenia\nvýkonu peňažného trestu uložil sťažovateľovi náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4\nmesiace.\n4. Zároveň bola sťažovateľovi uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu\nv sume 250 € a na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia 236 €. Vo zvyšku nároku\nna náhradu škody odkázal konajúci súd poškodeného na občianske súdne konanie.\n5. Proti rozhodnutiam súdov prvého a druhého stupňa podal sťažovateľ dovolanie\nz dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktoré však najvyšší súd\nv konečnom dôsledku uznesením sp. zn. 2 Tdo 91/2015 z 19. januára 2016 podľa § 382\npísm. c) Trestného poriadku odmietol.\n6. Podľa názoru sťažovateľa označeným rozhodnutím najvyššieho súdu došlo\nk zásahu do ním označených práv, a to z dôvodu, že dovolací súd sa podstate dovolania\n\n2\n\nnevenoval, konkrétne jeho tvrdeniu, že skutok, pre ktorý bol odsúdený, nie je trestným\nčinom.\n7. Sťažovateľ taktiež tvrdí, že vykonaním peňažného trestu sa na neho má hľadieť,\nakoby odsúdený nebol, avšak v odpise registra trestov bude stále uvedený údaj o jeho\nodsúdení, čo považuje za diskriminačné.\n8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1) Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Tdo 91/2015 zo dňa 19. 01. 2016 došlo\nk porušeniu základných ľudských práv a slobôd sťažovateľa vyplývajúcich z čl. 46 ods. 1,\nčl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských\npráv a slobôd čl. 6 ods. 1.\n2) Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Tdo 91/2015\na prikazuje tomuto súdu, aby vo veci znova rozhodol.“\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n11. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho\n\n3\n\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n13. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n14. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľa\nzaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6\nods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 91/2015 z 19. januára 2016, ku\nktorému malo dôjsť tým, že sa dovolací súd nezaoberal podstatou dovolania, ktorou bolo\ntvrdenie, že v prípade konania sťažovateľa nešlo o trestný čin, ako aj tým, že napriek\nvykonaniu peňažného trestu, čo má za následok zahladenie trestu, a teda na sťažovateľa sa\n\n4\n\nmá hľadieť, ako keby nebol odsúdený, údaj o jeho odsúdení naďalej bude uvedený v odpise\nregistra trestov.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru\n19. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov, a jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04). V súvislosti so svojím ústavným\npostavením ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre tiež zdôrazňuje, že vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou (podobne II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Vzhľadom na to ústavný súd nie je zásadne\n\n5\n\noprávnený ani povinný preskúmavať a posudzovať skutkové zistenia a právne názory\nvšeobecných súdov, ktoré pri výklade a uplatňovaní iných než ústavných zákonov vytvorili\nskutkový a právny základ ich rozhodnutí. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 20/03, IV. ÚS 252/04).\n20. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia sp. zn. 2 Tdo 91/2015\nz 19. januára 2016 v podstatnom uviedol:\n«Obvinený v dovolaní namietal, že nie je daný formálny znak skutkovej podstaty\ntrestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. v podobe spôsobenia malej škody, teda\nškody v zmysle § 125 Tr. zák., prevyšujúcej sumu 266 eur. Táto námietka obvineného nie je\nopodstatnená, pretože predmetom protiprávneho konania obvineného bolo prisvojenie si\na zmocnenie sa, nie jednej, ale dvoch\n\nvo vlastníctve poškodeného, ktorých\n\nsúhrnná hodnota (250 eur + 239,90 eur) spolu predstavuje 489,90 eur a teda formálny znak\nskutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. v podobe spôsobenia\nmalej škody (prevyšujúcej 266 eur), bol súdmi nižšieho stupňa správne právne posúdený\n(pozri aj R 22/1991).\nPokiaľ obvinený v dovolaní namietal, že si neprisvojil žiadnu vec poškodeného\nv úmysle s vecou nakladať s ňou ako s vlastnou a trvale ňou disponovať, „aj keď došlo\nprechodne k odňatiu veci z dispozície vlastníka“ tak súd dodáva nasledovné, trestný čin\nkrádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. je dokonaný zmocnením sa veci s úmyslom privlastniť si\nju. Páchateľ sa veci zmocní, ak si vytvorí možnosť voľne s ňou nakladať s vylúčením\nfaktickej moci osoby, ktorá nad ňou má moc a ktorej sa vec odníma (R 21/1972). Zo\nskutkových zistení súdov nižšieho stupňa vyplýva, že obvinený po predchádzajúcej roztržke\nodcudzil dve vŕtačky vo vlastníctve poškodeného, ktorých sa zmocnil a svojím útekom\nz miesta činu spolu s dvoma vŕtačkami, vylúčil vykonávanie faktickej moci nad odcudzenými\nvecami vlastníkom týchto vecí. Pokiaľ na svoju obhajobu uvádzal, že došlo len\n„prechodnému“ odňatiu veci z dispozície poškodeného, tak v neprospech tejto\nargumentácie vyznieva skutočnosť, že vlastníctvo poškodeného k jednej z odcudzených\n\n6\n\nvŕtačiek nebolo ani po „prechodnej“ dobe po jej odcudzení obnovené. Pre úplnosť už len\nsúd dodáva, že druhá z odcudzených vŕtačiek bola po jej odcudzení a ukrytí obvineným,\nnájdená zamestnancom poškodeného a vydaná poškodenému.»\n21. Ako z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, najvyšší súd\nsa pre rozhodnutie podstatnými skutkovými, ako aj právnymi otázkami zaoberal a dal na ne\npresvedčivé odpovede. Dovolací súd jasne a zreteľne uviedol, prečo bolo potrebné\ndovolanie sťažovateľa odmietnuť, a prečo nebolo možné uznať sťažovateľom uvádzaný\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\n22. Konajúci súd stručne, ale výstižne a presne reagoval na námietky, pre ktoré\nsťažovateľ spochybňoval naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu, pre\nktorý bol stíhaný a odsúdený. V tomto smere je potrebné považovať odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia za zrozumiteľné a bez akýchkoľvek vnútorných rozporov.\nNajvyšší súd ozrejmil, ako je potrebné nazerať na znaky skutkovej podstaty trestného činu\nkrádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, pritom ním prezentovaný výklad a následnú\naplikáciu tohto ustanovenia nie je možné považovať za také, ktoré by popierali jeho zmysel,\npodstatu a účel.\n23. Rozhodne nemožno uznesenie dovolacieho súdu považovať za arbitrárne alebo\nneodôvodnené. Za takýchto okolností stačí na obsah odôvodnenia tohto rozhodnutia ako\nústavne súladný výraz nezávislého súdneho rozhodovania odkázať a pripomenúť, že odlišný\nnázor sťažovateľa na hodnotenie posudzovanej trestnej veci nezakladá sám osebe\nopodstatnenosť ním predloženého tvrdenia o dôvodnosti ústavnoprávnej argumentácie\nupínajúcej sa na právo na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces vo všetkých jeho\naspektoch.\n24. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nsťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n\n7\n\n25. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa zásahu do jeho základných práv\ntým, že napriek zahladeniu jeho odsúdenia vykonaním peňažného trestu, keď sa má na neho\nhľadieť ako keby nebol odsúdený, a napriek tomu údaj o jeho odsúdení bude naďalej\nuvedený v odpise registra trestov, ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd svojím postupom\nani rozhodnutím túto skutočnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť nemohol. Ide o úpravu\npriamo zakotvenú v ustanovení § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri\ntrestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preto je\npotrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre\njej zjavnú neopodstatnenosť.\nK namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 47 ods. 3 a čl. 48\nods. 2 ústavy\n26. Sťažovateľ v petite sťažnosti síce navrhoval vysloviť porušenie základných práv\npodľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy, avšak v odôvodnení jeho sťažnosti chýba\nakékoľvek odôvodnenie zodpovedajúce tejto požiadavke. Sťažovateľ neuviedol žiaden, nie\nto ešte ústavne významný argument, ktorý by nasvedčoval zásahu do jeho základného práva\nna rovnosť účastníkov v konaní vedenom najvyšším súdom pod sp. zn. 2 Tdo 91/2015\n(čl. 47 ods. 3 ústavy). Rovnako absentuje tvrdenie o porušení práva sťažovateľa na verejné\nprerokovanie veci najvyšším súdom, resp. že nesprávne konal v jeho neprítomnosti,\nprípadne že by o jeho dovolaní dovolací súd nekonal bez zbytočných prieťahov alebo že by\nsa nemohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Nič z uvedeného sťažovateľ\nv sťažnosti podanej ústavnému súdu netvrdí a v takom prípade ústavný súd nemôže inak,\niba sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú (pre chýbajúcu príčinnú súvislosť medzi namietaným uznesením\nnajvyššieho súdu a označenými základnými právami) alebo z dôvodu nesplnenia zákonom\npredpísaných náležitostí, keďže riadne odôvodnenie sťažnosti je potrebné v zmysle\nustanovenia § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde považovať za jej zákonnom vyžadovanú\nnáležitosť.\n\n8\n\n27. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti,\nrozhodovanie o ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti vo vzťahu k návrhu na\nvyslovenie porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo\n(čl. 127 ods. 2 ústavy).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. mája 2017\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie", "trestný čin-skutková podstata", "dovolanie-dovolacie konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/03 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "18a3406e-6ad1-4cc9-b10f-4eaeeb4d533e:4c29fa58-f55f-4b0b-8099-a34ac9a9a12f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3813010353.1", "spisova_znacka": "2To/19/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/19/2014 z 9. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-04-09", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3813010353.1"}], "citovane_v": []}