{"guid": "ussr:58926204-d5ec-4d3f-9d90-261f84a0767f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.314.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 314/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/2017 z 3. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2017, sp. zn. III. ÚS 314/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.314.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-05-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/58926204-d5ec-4d3f-9d90-261f84a0767f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.314.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.314.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.314.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 314/2017-48\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou\n\n,\n\n, pre namietané porušenie základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva\nna účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 16 C 136/2001-1688 z 5. marca\n2012, rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 9 Co 115/2012-1775 z 24. januára 2013\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 428/2015 z 25. januára\n2017, ako aj vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 428/2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n, odmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v elektronickej\npodobe 17. apríla 2017 a následne doplnenou 19. apríla 2017 sa obchodná spoločnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\ndomáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej v záhlaví\noznačených práv rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) č. k.\n16 C 136/2001-1688 z 5. marca 2012, rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 9 Co 115/2012-1775 z 24. januára 2013 a postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 Cdo 428/2015 a jeho uznesením z 25. januára 2017.\n2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že v konaní vedenom\nna okresnom súde pod sp. zn. 16 C 136/2001 sa pôvodná žalobkyňa – obchodná spoločnosť\n(namiesto ktorej v priebehu dovolacieho konania vstúpila\nsťažovateľka), domáhala proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom\nfinancií Slovenskej republiky, náhrady škody v celkovej výške 1 767 011,88 € s úrokom\nz omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 1. januára 2005 do zaplatenia. Tohto\nnároku sa žalobkyňa domáhala podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len\n„zákon o zodpovednosti za škodu“) dôvodiac, že nesprávnym postupom Colného úradu\nNitra a v nadväznosti na to i Colného riaditeľstva Bratislava jej bola spôsobená škoda.\n3. Okresný súd o návrhu žalobkyne rozhodol rozsudkom č. k. 16 C 136/2001-1688\nz 5. marca 2012, ktorým žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovanú na povinnosť zaplatiť\nžalobkyni sumu 106 698,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy\nod 1. januára 2005 do zaplatenia. Vo zvyšku okresný súd žalobu zamietol a rozhodnutie\no trovách konania si vymienil na dobu po právoplatnosti tohto rozsudku.\n\n2\n\n4. Žalobkyňa podala proti rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom krajský súd\nrozhodol rozsudkom č. k. 9 Co 115/2012-1775 z 24. januára 2013 tak, že napadnutý\nrozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu. Proti rozsudku krajského súdu podala\nžalobkyňa dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Cdo 428/2015 z 25. januára\n2017 odmietol. Týmto uznesením zároveň pripustil zmenu žalobkyne, namiesto ktorej\ndo konania vstúpila sťažovateľka.\n5. Sťažovateľka nasmerovala svoju ústavnú sťažnosť proti všetkým už uvedeným\nrozhodnutiam všeobecných súdov. Namieta, že hoci dospeli k záveru o dôvodnosti jej\nnároku na náhradu škody, pochybili v otázke jeho výšky. Podľa jej názoru rozhodli\nvšeobecné súdy „nezákonne, arbitrárne a v závažnom rozpore so zisteným skutkovým\nstavom a obsahom spisov...“, pretože „nijako nezdôvodnili, prečo ignorovali závery\nznaleckých posudkov“ a „riadne nevyhodnotili obsah výpovedí svedkov...“. Všeobecné súdy\ntak „nesprávne, svojvoľne a neodôvodnene nielen, že neakceptovali významné dôkazy\nsvedčiace v prospech sťažovateľa (právneho predchodcu) a jasne preukazujúce príčinnú\nsúvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami a postupom colných úradov a vzniknutou\nškodou. Vyššie namietané argumenty a dôkazy súdy ignorovali, nevysporiadali sa s nimi,\na dokonca vyslovili závery, ktoré sú s nimi v priamom rozpore, pričom tieto rozpory\nv skutkovom stave neodstránili.“. Na základe uvedeného vyjadruje sťažovateľka\npresvedčenie, že namietané rozhodnutia „nedávajú odpoveď na podstatné otázky pre\nzistenie riadneho, správneho a komplexného skutkového stavu, o ktorom nie sú dané\ndôvodné pochybnosti. Je tiež možné identifikovať viaceré prípady neprávneho právneho\nposúdenia. ... Namietané rozhodnutia sú z uvedeného hľadiska arbitrárne, nepreskúmateľné\na vykazujú aj znaky zvýhodňovania jedného účastníka konania (žalovaná SR - Ministerstvo\nfinancií SR), čím bola porušená aj zásada rovnosti účastníkov konania a jeho\nkontradiktórnosti. Namietané rozhodnutia ignorujú účel a zmysel zákona prijatého\nna ochranu práv subjektov, ktoré boli poškodené nezákonnými rozhodnutiami orgánov štátu\nalebo ich nesprávnym úradným postupom, a to s intenzitou zásahu do ústavou\ngarantovaných práv sťažovateľa, najmä práva vlastniť majetok a práva na spravodlivý\nproces, vrátane postupu súdov bez zbytočných prieťahov, práva účastníka konania vyjadriť\nsa ku všetkým dôkazom, povinnosti zistiť skutkový stav o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti\n\n3\n\na prípadné rozpory v zisteniach odstrániť, posudzovať zistený skutkový stav správne\nz právneho hľadiska a zároveň svoje rozhodnutia aj riadne presvedčivo a kvalitne\nodôvodniť.“.\n6. Postupu a rozhodnutiu najvyššieho súdu sťažovateľka osobitne vyčíta, že\n„po podanom návrhu na zmenu účastníka konania nepostupoval hospodárne a efektívne\na najmä o ňom nerozhodol bez zbytočných prieťahov, keďže o podanom návrhu na zmenu\núčastníka konania rozhodol až uznesením zo dňa 25.01.2017, ktorým tiež zároveň rozhodol\no merite veci (odmietnutím dovolania). ... Máme za to, že takmer 3-ročná doba\nrozhodovania o procesne pomerne jednoduchej otázke akou je zmena účastníka konania,\nnajmä v prípade ak boli predložené dôkazy o prevode práv, je z hľadiska práva\nna spravodlivý a bezprieťahový súdny proces neakceptovateľná. ... vytýkame NS SR aj\nskutočnosť, že nevyužil ani možnosť prerušenia konania, ktoré sťažovateľ z opatrnosti\nnavrhol podaním zo dňa 25.09.2014 - z dôvodu, že vznikol spor o personálnom obsadení\nštatutárneho orgánu postupcu (pôvodného žalobcu v konaní – t. j.\n\n)...\n\nO predmetnom procesnom návrhu - na prerušenie konania, NS SR vôbec nerozhodol, a až\nv meritórnom uznesení zo dňa 25.01.2017 skonštatoval, že to nebolo potrebné, nakoľko\nmedzičasom došlo k späťvzatiu tohto procesného návrhu – podotýkame, že sa tak stalo\npodaním zo dňa 29.11.2016, teda viac ako 2 roky po jeho podaní na NS SR. ...“.\nV nadväznosti na namietané prieťahy v konaní najvyššieho súdu sťažovateľka v súvislosti\ns porušením svojich práv uvádza, že „počas konania boli predkladané podania rôznych\nsubjektov, pričom súd sa nevysporiadal s prípustnosťou týchto podaní - či ide o podania\núčastníkov konania. ... NS SR sa ani v odôvodnení cit. uznesenia z 25.01.2017\nnevysporiadal so skutočnosťou, že tu jestvovali vzájomne si úplne odporujúce vyjadrenia\npredložené údajne v mene spoločnosti\n\njej právnym zástupcom, NS SR\n\nsa nevysporiadal s faktom, ktoré podania vzal ako relevantné (ako podania účastníka\nkonania), ktoré mal za irelevantné (ak vôbec) a z akého dôvodu. ... Za situácie, kedy sa súd\nnevysporiadal s faktom, ktoré konkrétne podania sú vykonané pôvodným žalobcom - súdom\nnevyriešená otázka o. i. odvolaného splnomocnenia na zastupovanie pôvodného žalobcu\na diametrálna odlišnosť podaní dvoch rôznych právnych zástupcov\npôvodného žalobcu, sa tak priamo týkala aj sťažovateľa, nakoľko v prípade pripustenia\n\n4\n\nvstupu do konania namiesto pôvodného žalobcu boli sťažovateľovi pripisované aj podania\npôvodného žalobcu (ktoré však konkrétne, ak boli nesúladné?!). Máme za to, že tento aspekt\nje nevyhnutné považovať za odňatie možnosti riadne konať, a to už vo vzťahu k pôvodnému\nžalobcovi\n\n, ktoré následky sa priamo a bezprostredne týkali aj\n\nsťažovateľa, nakoľko vstupoval do všetkých práv a povinnosti pôvodného žalobcu ako\núčastníka konania. ...“. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti sťažovateľka žiada\npriznať finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €, ktorého primeranosť zdôvodňuje\n„jednak s poukazom na hodnotu pôvodného konania, a najmä na to, že namietaným\npostupom súdov, vrátane nezákonne atrahovanej kompetencie Okresného súdu Nitra došlo\nk neúmernému predĺženiu konania, kedy bol sťažovateľ nútený brániť sa voči svojvôli súdov\na zároveň z dôvodu ich nečinnosti bol udržiavaný v stave právnej neistoty“.\n7. Na tomto základe sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím postupom v konaní 4 Cdo 428/2015\nporušil základné právo sťažovateľa podľa 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi sumu 10 000 - € ako primerané\nfinančné zadosťučinenie, a to do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4 Cdo 428/2015 zo dňa 25.01.2017, ako aj\nKrajský sud v Nitre rozsudkom sp. zn. 9 Co 115/2012 zo dňa 24.01.2013, ako aj Okresný\nsúd Nitra rozsudkom sp. zn. 16 C 136/2001 zo dňa 05.03.2012 porušili základné práva\nsťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; podľa 46 ods. 1, ods. 2 a ods.\n3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd. Uznesenie Najvyššieho sudu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 428/2015 zo dňa\n25.01.2017, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9 Co 115/2012 zo dňa 24.01.2013\na rozsudok Okresného sudu Nitra sp. zn. 16 C/136/2001 zo dňa 05.03.2012 sa zrušujú a vec\nsa vracia Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odporcovia v rade 1/ až\n3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia\n\n5\n\nv sume 153,68 € na účet jeho právnej zástupkyne (...) do 15 dní od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.“\nII.\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n11. Podľa § 20 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd\nje viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto\nzákone.\n12. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom\nprerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\n\n6\n\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa\nna také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n13. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n14. Po preskúmaní sťažnosti, ktorá pôsobí ako celok zmätočne a vytvára priestor pre\nmnohé dohady a dedukcie, možno uviesť, že sťažovateľka v nej namieta porušenie:\n- základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru,\nku ktorému malo dôjsť rozsudkom okresného súdu č. k. 16 C 136/2001-1688 z 5. marca\n2012, rozsudkom krajského súdu č. k. 9 Co 115/2012-1775 z 24. januára 2013 a uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 428/2015 z 25. januára 2017, a\n- základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 Cdo 428/2015.\n15. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu požíva. Dedenie sa zaručuje.\n\n7\n\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa odseku 2 citovaného článku kto\ntvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa\nobrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.\nZ právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa\nzákladných práv a slobôd. Podľa odseku 3 citovaného článku každý má právo na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej\nsprávy alebo nesprávnym úradným postupom.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n18. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už\njudikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n19. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj\nkeď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nII.1 K námietke o porušení základného práva sťažovateľky vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2\na 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva\nna účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť\nrozsudkom okresného súdu č. k. 16 C 136/2001-1688 z 5. marca 2012\n\n8\n\n20. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n21. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\nprávomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (pozri. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,\nmusí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie\n(I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).\n22. Napadnutým rozhodnutím je okrem iného i uznesenie okresného súdu č. k.\n16 C 136/2001-1688 z 5. marca 2012. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka využila svoje\nprávo podať proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, o ktorom bol oprávnený a aj\npovinný rozhodnúť krajský súd (v tomto prípade v konaní vedenom pod sp. zn.\n9 Co 115/2012), ktorý v prípade zistenia zásahu okresného súdu do základných práv alebo\nslobôd sťažovateľky (či už svojím rozhodnutím, alebo postupom) bol zároveň povinný\ntýmto právam alebo slobodám poskytnúť ochranu.\n23. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v danom prípade\nvylučuje právomoc ústavného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nII.2 K námietke o porušení základného práva sťažovateľky vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2\n\n9\n\na 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva\nna účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť\nrozsudkom krajského súdu č. k. 9 Co 115/2012-1775 z 24. januára 2013 a uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 428/2015 z 25. januára 2017\n24. Z obsahu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka od ústavného súdu\nočakáva prehodnotenie záveru, ku ktorému dospeli všeobecné súdy v otázke posúdenia jej\nnároku na náhradu škody, ktorý jej nebol priznaný v celosti, a v súvislosti s tým namieta i\nnedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí, z čoho vyvodzuje porušenie svojich\npráv.\n25. Ústavný súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že nie je súdom\nvyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných\nsúdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,\nIII. ÚS 268/05).\n26. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02) do obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie patrí aj\nprávo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá\n\n10\n\nmá základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka\nkonania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy\nzistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných\nprávnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú\nsvojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.\n27. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je taktiež právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07,\nIV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n28. Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali\n\ndo\n\nvšetkých\n\ndetailov\n\nsporu\n\nuvádzaných\n\núčastníkmi\n\nkonania\n\n(m. m. I. ÚS 241/07). Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr.\nII. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody,\nna ktorých sa zakladajú. Článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje\npodrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania\nmôže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku\nz 21. 1. 1999).\n\n11\n\n29. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý\nsa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde, pričom jeho súčasťou je aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania\nposkytuje v odvolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom sa podaním riadneho opravného\nprostriedku domáha ochrany svojich práv pred odvolacím súdom z dôvodov, ktorých\nuplatnenie umožňuje procesné právo. Ak účastník konania splní predpoklady ustanovené\nzákonom na poskytnutie ochrany v odvolacom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí\nposkytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodov na poskytnutie súdnej\nochrany v takom konaní. Poskytnutie takejto právnej ochrany však, prirodzene, nemožno\npovažovať za právo na úspech v odvolacom konaní (m. m. II. ÚS 4/94), ak každé také\nrozhodnutie odvolacieho súdu odpovedá na obsah odvolania ústavne konformným\nspôsobom a v rozsahu upravenom zákonom (čl. 46 ods. 4 ústavy).\n30. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní\nv napadnutej veci i krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich skutočne\nrešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná\na udržateľná. Pre tento účel sa ústavný súd oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu, ktorý v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na rozsiahlu\na podrobnú argumentáciu okresného súdu a na zdôraznenie jej správnosti doplnil:\n„Podľa odvolacieho súdu z postupu sledu jednotlivých skutkových okolností v danej\nveci bolo nesporné, že nezákonné rozhodnutia colných organov, ktorými nepriznali\nnavrhovateľovi preferenčné clo na dovezené víno z Rumunska, boli významným článkom\nreťazca príčin a následkov. Náprava (vrátenie neoprávnene vyrubeného cla) bola zjednaná\naž cez zákonné ust. § 233 a § 239 Colného zákona, kedy v konečnom dôsledku došlo\nk reparácii Jednotných colných deklarácii a k správnemu rozhodnutiu o výške\npreferenčného cla. Cez inštitút ustanovení § 233 a § 234 Colného zákona o vrátení cla sa\nv konečnom dôsledku dosiahla zmena pôvodných Jednotných colných deklarácii, ktoré\nnepriznali navrhovateľovi preferenčné clo. Napriek uvedenému na základe vykonaného\ndokazovania odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že zo sledu\nrelevantných príčin a následkov vyplynulo, že zmenšenie majetku navrhovateľa nebolo\nspôsobené priamo nezákonným rozhodnutím. Vzhľadom na toto nie priame, ale\n\n12\n\nsprostredkované pôsobenie nezákonného rozhodnutia, dospel odvolací sud k zhodnému\nnázoru, že v danom prípade nebola daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím\na náhrady škody, ktorej sa navrhovateľ (okrem priznanej) domáha. Z vykonaného\ndokazovania vyplynulo, že navrhovateľ úspech svojho podnikateľského zámeru odvodzoval\nod zmluvy o konzorciu zo dňa 10.03.1997 (č. l. 236), ktorá mala byť uzatvorená medzi\nspoločnosťami\n\n, spoločnosťou\n(navrhovateľom) a\n\nza spoločnosť\n\n. Uvedená zmluva bola\n\na\n\npodpísaná dňa 10.03. a 12.03.1997.\n\nZmluva o konzorciu za spoločnosť\n\nnebola podpísaná. ... Nezákonné\n\nrozhodnutia colných orgánov preto nemohli byť v príčinnej súvislosti s neuzavretím platnej\nzmluvy o konzorciu zo strany\n\nzo dňa 10.03.1997, pričom svedok\n\nuviedol, že dátum na zmluve bol uvedený ako aktuálny. Víno bolo\ndovezené až dňa 30.04.1997 a 23.05.1997, kedy sa na základe JCD dozvedel navrhovateľ\no tom, že mu je vyrubené clo z dovezeného vína v nesprávnej výške. Dôvodom nepodpísania\nzmluvy o konzorciu so zmluvnou stranou\n\npreto nemohli byť nezákonné\n\nrozhodnutia štátu, a preto tu chýba príčinná súvislosť medzi nesprávne vyrubeným clom\na tým, že zmluva o konzorciu zo strany\n\nnebola podpísaná. ... Vychádzajúc\n\nz predloženej zmluvy o konzorciu, z výpovede svedka\n\n, ako aj ďalších\n\nsvedkov vypočutých v konaní, vyjadrení navrhovateľa a z ďalšieho množstva listinných\ndôkazov bolo v konaní nesporne preukázané, že úspech podnikateľského zámeru\nnavrhovateľa súvisel od zdarnej spolupráce s viacerými podnikateľskými subjektmi, čo\nnapokon vyplýva i zo samotného znenia zmluvy o konzorciu. Všetky tri strany uvedenej\ndohody sa mali svojim spôsobom, a to presne stanovenou činnosťou v dohode, pričiniť\no dosiahnutie stanoveného cieľa a plánovaného úspechu. Je nesporné, tak ako uzavrel súd\nprvého stupňa, že zamýšľaný podnikateľsky zámer sa mohol dosiahnuť len sprostredkovane,\npričinením sa viacerých podnikateľských subjektov, od ktorých závisel úspech výsledku. Ani\npredložené zmluvy o obchodnom zastúpení uzavreté v období jún až október 1997 a\nkomisionárske zmluvy uzavreté v období jún až december 1997 (ktoré navrhovateľ predložil\npo zrušení veci odvolacím súdom) nepreukazujú, že navrhovateľ mal nimi zabezpečený\nodbyt vína a vzhľadom aj na dátumy ich uzavretia nemohli byť v príčinnej súvislosti medzi\nnezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Podľa názoru odvolacieho súdu z dôvodov\n\n13\n\npodrobne uvedených v rozhodnutí súdu prvého stupňa, na ktoré odvolací sud poukazuje ako\nna svoje vlastné, bolo nesporne preukázané nie priame, ale sprostredkované pôsobenie\nnezákonného rozhodnutia orgánu štátu na vzniknutú škodu navrhovateľa, pričom\nnepostačuje iba pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu navrhovateľa v budúcnosti,\nale jeho reálna podoba musí byť v konaní naisto preukázaná. Ušlý zisk nie je možné\nodvodzovať len zo zmareného zamýšľaného podnikateľského zámeru. Samotné znalecké\ndokazovanie zamerané na vyčíslenie priamej škody a ušlého zisku nemôžu nahrádzať\nčinnosť súdu pri skúmaní existencie troch kumulatívnych podmienok pre náhradu škody\nvoči štátu. Keďže otázka existencie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím\na vzniknutou škodou je otázkou skutkovou, mohol otázku zodpovednosti štátu za škodu riešiť\niba súd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, pretože z hľadiska príčinnej súvislosti\nbola právne významná tá skutočnosť, že nezákonné rozhodnutia colných orgánov neboli\npodstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody navrhovateľa. Súd prvého stupňa správne\nprihliadol aj na vznesenú námietku premlčania odporcom voči rozširujúcemu návrhu\nnavrhovateľa. ... Za správne považuje odvolací súd i závery súdu prvého stupňa\nv zamietajúcej časti, tykajúcej sa náhrady škody vo výške 11.908,65 eura, ako uplatnené\nnáklady na právne zastupovanie pred Najvyšším súdom SR. Navrhovateľ si uvedené trovy\nkonania mal možnosť uplatniť v konaní pred Najvyšším súdom SR voči Colnému\nriaditeľstvu SR. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. Sž 157/98 vyplynulo, že\ntrovy konania navrhovateľovi boli zo strany navrhovateľa uplatnené, avšak mu neboli\npriznané súdom z dôvodu, že navrhovateľ dostatočne kvalifikovane nevyšpecifikoval právne\ndôvody, v ktorých videl nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd, rovnako ako\nsúd prvého stupňa, nevidel príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným\nrozhodnutím, keď nepriznanie nákladov na trovy právneho zastúpenia pred Najvyšším\nsúdom SR záviseli od vyšpecifikovania právnych dôvodov navrhovateľom. Súd prvého\nstupňa preto správne uzavrel, že priznanie týchto nákladov závisel od samotného\nnavrhovateľa.“\n31. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd konal\nv medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia na vec vzťahujúcich sa právnych\npredpisov [zákona o zodpovednosti za škodu, Občianskeho zákonníka a v tom čase\n\n14\n\núčinného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“)] interpretoval a aplikoval\nústavne súladným spôsobom, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické,\nlegitímne a právne akceptovateľné. Okrem toho sa krajský súd zaoberal i námietkami\nsťažovateľky (v podstate obsahovo zhodnými s tými, ktorými odôvodňuje i ústavnú\nsťažnosť), a to v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľka v tomto konaní\n(v spojení s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu) dostala odpoveď na všetky\npodstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia.\n32. Podstata argumentácie sťažovateľky vo vzťahu k ďalšiemu napadnutému\nrozhodnutiu, a to uzneseniu najvyššieho súdu, spočíva vo všeobecnej námietke jeho\nnedostatočného a arbitrárneho odôvodnenia. V tejto súvislosti poukazuje najmä na to,\nže najvyšší súd sa nevysporiadal s podaniami „rôznych subjektov“ v dovolacom konaní\nv štádiu pred rozhodnutím o pripustení zmeny strany sporu.\n33. Na tomto mieste je potrebné v prvom rade uviesť, že do obsahu práva na súdnu\nochranu nepochybne patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania poskytuje v dovolacom\nkonaní, t. j. v konaní, v ktorom sa na základe mimoriadneho opravného prostriedku domáha\nochrany pred dovolacím súdom z dôvodov, ktoré výslovne upravuje procesné právo. Ak\núčastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom na poskytnutie ochrany\nv mimoriadnom opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť\nv rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodu na poskytnutie súdnej ochrany v takom\nkonaní (II. ÚS 249/05, III. ÚS 171/06 III. ÚS 307/07, III. ÚS 240/09).\n34. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú\nsplnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu.\nÚlohou ústavného súdu je ochrana ústavnosti, a nie ochrana zákonnosti, čo je prejavom\ndoktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“). Je v právomoci všeobecných\n\n15\n\nsúdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite\nzdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod doň zasahovať.\n35. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu konštatuje, že právne závery, na ktorých je rozhodnutie založené, nemožno hodnotiť\nako arbitrárne. Najvyšší súd podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľným\nspôsobom zdôvodnil, prečo v danom prípade nie je založený sťažovateľkou tvrdený dôvod\nprípustnosti jej dovolania podľa § 237 písm. f) OSP. Keďže prípustnosť dovolania nebolo\nmožné založiť ani na sťažovateľkou namietaných dôvodoch podľa § 241 ods. 2 písm. b) a c)\nOSP (ktorými sa dovolací súd nemohol zaoberať, pretože ich možno uplatniť iba v prípade,\nak je dovolanie procesne prípustné), následne sformuloval svoj právny záver o odmietnutí\ndovolania. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu preto nemožno považovať za svojvoľné\nalebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na spravodlivý\nsúdny proces. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd v napadnutom uznesení\nzrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil právne závery, ku ktorým dospel, a tie sú\nz ústavnoprávneho hľadiska udržateľné.\n36. Vzhľadom na to, že v priebehu dovolacieho konania došlo k zmene na strane\nžalobkyne, ktorú najvyšší súd v súlade s § 438 ods. 1 a 2 § 80 Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“) mohol pripustiť, pretože ustanovenie § 80 CSP, ktoré sa týka\nzmeny subjektov, nie je v § 438 ods. 2 CSP uvedené medzi ustanoveniami, ktoré\nv dovolacom konaní nemožno „primerane“ použiť. Zmena účastníka konania z dôvodu\nsingulárnej sukcesie bola v dovolacom konaní možná aj za účinnosti Občianskeho súdneho\nporiadku, a to podľa § 243c v spojení s § 92 ods. 2 a 3 OSP. Ústavný súd na dôvažok\nuvádza, že pri zmene strán sporu zostávajú všetky účinky spojené s podaním žaloby\nzachované; procesný nástupca musí v zmysle § 80 ods. 3 CSP prijať stav konania taký, aký\nje, teda i s procesnými úkonmi, ktoré dovtedy v konaní urobil jeho právny predchodca [to\nisté platilo aj za účinnosti OSP (§ 92 ods. 2 a 3)]. Z uvedeného dôvodu neobstojí ani\nnámietka sťažovateľky, že najvyšší súd sa nevysporiadal s údajne diametrálne odlišnými\npodaniami dvoch rôznych právnych zástupcov pôvodnej žalobkyne, keďže (ako sama\n\n16\n\nsťažovateľka v odôvodnení sťažnosti viackrát uviedla, pozn.) vstupovala do „všetkých práv\na povinností pôvodného žalobcu ako účastníka konania“.\n37. Nesúhlas sťažovateľky s obsahom napadnutého uznesenia najvyššieho súdu nie je\ndôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny\nnázor všeobecného súdu svojím vlastným. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva,\nže obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne\nkonanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka\nkonania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov\na námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania\nimplikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah\nopravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na tieto\nprocesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom\nreagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného\nprocesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich\nuplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07,\nIII. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).\n38. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím krajského súdu\na najvyššieho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46\nods. 1, 2 a 3 ústavy a ani jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak v danom prípade\nnemožno uvažovať ani o porušení jej základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\nO prípadnom porušení tohto práva by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by\nzo strany všeobecných súdov primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv,\nresp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48 ústavy a tiež v čl. 6 ods. 1\ndohovoru, resp. v spojení s ich porušením (IV. ÚS 326/07, IV. ÚS 278/2010). Na základe\nuvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časť sťažnosti podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n\n17\n\n39. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala, že napadnutými rozhodnutiami\nkrajského súdu a najvyššieho súdu došlo i k porušeniu jej práva na účinný opravný\nprostriedok podľa čl. 13 dohovoru. Rovnako ako v prípade namietaného porušenia\nuž označených práv podľa ústavy a dohovoru ústavný súd konštatuje, že nezistil ani\nporušenie práva na účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru.\n40. Uplatňovanie práva na účinný prostriedok nápravy vyplývajúceho z čl. 13\ndohovoru musí totiž nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim) o porušení\niného práva chráneného dohovorom (napr. rozhodnutie vo veci Silver a ostatní proti\nSpojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa tak vzťahuje iba na prípady,\nv ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou\nporušenia práv garantovaných dohovorom (Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu,\nrozsudok\n\nz 27. 4. 1988,\n\nséria\n\nA,\n\nč.\n\n131,\n\nrovnako\n\nnálezy\n\nústavného\n\nsúdu\n\nIII. ÚS 24/2010, IV. ÚS 325/2011 a I. ÚS 538/2013).\n41. Citovaná judikatúra ESĽP potvrdzuje zrejmú súvislosť práva zaručeného čl. 13\ndohovoru s ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje, a keďže ústavný súd zistil,\nže k porušeniu práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru nedošlo, nemohol dospieť ani\nk záveru, že by najvyšší súd porušil sťažovateľkino právo zaručené čl. 13 dohovoru, keďže\nsťažovateľka, resp. jej právna predchodkyňa, všetky opravné prostriedky, ktoré mala podľa\nprocesných predpisov k dispozícii, využila. Ústavný súd preto aj v tejto časti jej sťažnosť\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.3 K námietke o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 428/2015\n42. Sťažovateľka napokon v petite svojej sťažnosti namieta, že v konaní vedenom\nnajvyšším súdom pod sp. zn. 4 Cdo 428/2015 došlo k porušeniu jej základného práva\n\n18\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n43. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov. V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom.\n44. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1\ndohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n45. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že podstatou, účelom a cieľom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,\nak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte\nmohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti\nústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,\nústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takejto\nsťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd\nposkytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03 a rozhodnutím aj ESĽP vo veci Miroslav\nMazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).\n46. V okolnostiach posudzovanej veci je potrebné mať na zreteli, že sťažnosť\nsťažovateľky bola ústavnému súdu doručená zjavne v čase, keď k prieťahom zo strany\nnajvyššieho súdu už nemohlo dochádzať, keďže sťažovateľka disponovala napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu, ktoré jej bolo doručené 17. februára 2017 (sťažnosť bola\nústavnému súdu doručená 17. apríla 2017, pozn.), z čoho možno vyvodiť, že došlo\nk odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa mala podľa svojho presvedčenia nachádzať.\n\n19\n\n47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vychádzajúc z podstaty a účelu základného\npráva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd\nsťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju\nv zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol (obdobne napr. II. ÚS 24/06,\nIV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08).\n48. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľky nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené\nvyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu však v tomto prípade\nnedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. mája 2017\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "ujma, náhrada škody-majetková ujma", "nesprávny úradný postup", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367"}, {"guid": "ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4"}, {"guid": "ussr:67c7f237-e240-44b1-afb9-de0fd4c5ce87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 278/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 278/2010 z 30. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-30", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:67c7f237-e240-44b1-afb9-de0fd4c5ce87"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03"}, {"guid": "ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 302/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 302/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a"}, {"guid": "ussr:1e255092-fb92-4481-94be-58eeb07d3dce", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 240/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 240/09 z 2. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-02", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e255092-fb92-4481-94be-58eeb07d3dce"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:d8c220bd-9499-4252-bf62-4d2c3134d8fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d8c220bd-9499-4252-bf62-4d2c3134d8fa"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0"}, {"guid": "ussr:4d4c5783-445a-44b8-883f-424f0308766d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 307/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 307/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d4c5783-445a-44b8-883f-424f0308766d"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:c3b6ed84-6077-4e0d-b3c0-788821a16354", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 171/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 171/06 z 5. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-05", "citacie_n": 656, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b6ed84-6077-4e0d-b3c0-788821a16354"}, {"guid": "ussr:04f27d7e-a0fa-4757-9c43-b64990c59fb1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f27d7e-a0fa-4757-9c43-b64990c59fb1"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:16183d7d-4d66-4823-8eda-eba8893f04ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 24/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 24/06 z 15. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-15", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:16183d7d-4d66-4823-8eda-eba8893f04ae"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 106/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}], "citovane_v": []}