{"guid": "ussr:0c61fc2d-1941-4388-ac77-c121f460f671", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.333.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 333/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 333/2017 z 16. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. mája 2017, sp. zn. III. ÚS 333/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.333.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-05-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0c61fc2d-1941-4388-ac77-c121f460f671", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.333.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.333.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.333.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 333/2017-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SONMAZI INVEST LIMITED,\nDiagorou 4, Kermia Building, Office 601, Nicosia, Cyprus, zastúpenej advokátom\nJUDr. Dušanom Repákom, Krížna 47, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 10 Cb 1/2011 zo 16. júla 2015 a rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 36/2015 zo 14. decembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti SONMAZI INVEST LIMITED o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\nelektronickou formou 3. apríla 2017 doručená sťažnosť SONMAZI INVEST LIMITED,\nDiagorou 4, Kermia Building, Office 601, Nicosia, Cyprus (ďalej len „sťažovateľka“),\ndoplnená písomným podaním doručeným 6. apríla 2017, ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 10 Cb 1/2011 zo 16. júla 2015 (ďalej len „rozsudok súdu prvého stupňa“)\na rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 2 Obo 36/2015 zo 14. decembra 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n\n2. Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že právny predchodca sťažovateľky\nbol v procesnom postavení žalobcu účastníkom konania o náhradu škody v sume\n18 016 825,24 € s príslušenstvom, kde žalovaným bol Fond Národného majetku Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „FNM“). Krajský súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom sp. zn.\n36 Cb 61/2002 z 9. januára 2006, ktorým žalobu zamietol. Právny predchodca sťažovateľky\npodal proti uvedenému rozsudku krajského súdu odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd\nrozsudkom sp. zn. 2 Obo 175/2007 zo 6. februára 2008 tak, že rozsudok potvrdil ako vecne\nsprávny. Na podnet právneho predchodcu sťažovateľky podal generálny prokurátor\nSlovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podľa § 243e ods. 1 v spojení\ns § 243f ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „OSP“) mimoriadne dovolanie, o ktorom rozhodol\nnajvyšší súd uznesením sp. zn. 1 M ObdV 5/2009 z 31. marca 2011 tak, že uvedené\nrozsudky krajského súdu a najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie. Krajský súd v konaní vedenom už pod sp. zn. 10 Cb 1/2011 rozhodol opätovne\nrozsudkom zo 25. septembra 2014 tak, že odporcu zaviazal zaplatiť sťažovateľke sumu\n17 684 886,38 € s príslušenstvom. V odvolacom konaní rozhodol najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 2 Obo 54/2014 z 9. apríla 2015 tak, že odvolaním napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd po vrátení veci odvolacím súdom\nrozhodol rozsudkom zo 16. júla 2015, ktorým žalobu sťažovateľky zamietol. O odvolaní\nproti rozsudku prvého stupňa rozhodoval opätovne najvyšší súd ako súd odvolací, ktorý\nnapadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti vyjadruje svoju nespokojnosť s rozsudkom súdu prvého\nstupňa a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, ktoré považuje za arbitrárne porušujúce\njej označené práva. Argumentuje tým, že krajský súd nerešpektoval rozhodnutie najvyššieho\nsúdu o mimoriadnom dovolaní, ktorý podľa názoru sťažovateľky konštatoval a ustálil\nporušenie povinnosti FNM ako predpoklad pre uplatnenie nároku na náhradu škody.\nĎalej argumentuje a polemizuje s právnymi názormi a závermi vo veci konajúcich súdov\na tvrdí, že v okolnostiach posudzovanej veci boli splnené všetky predpoklady na priznanie\nnároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť tým, že FNM neoprávnene vylúčil právneho\npredchodcu sťažovateľky z verejnej obchodnej súťaže.\n\n2\n\n4. Na základe uvedeného sťažovateľka v závere svojej sťažnosti navrhuje, aby\nústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie vyslovil nálezom porušenie jej\noznačených základných práv napadnutými rozsudkami krajského súdu a najvyššieho súdu,\nnapadnuté rozsudky zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie krajskému súdu. Sťažovateľka sa\ntaktiež domáha priznania náhrady trov právneho zastúpenia.\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\n3\n\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n9. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvého stupňa, ústavný súd poukazuje na princíp\nsubsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je\ndaná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd\npreto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať označený napadnutý rozsudok krajského\nsúdu, keďže ho už meritórne preskúmal na základe odvolania najvyšší súd, ktorý bol\noprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľke ochranu jej právam.\n10. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti rozsudku\nsúdu prvého stupňa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, IV. ÚS 155/2010,\nIII. ÚS 311/2014).\n11. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok najvyššieho súdu, ústavný súd považuje ešte\npred rámcovým preskúmaním námietok sťažovateľky za žiaduce poukázať na skutočnosť,\nže vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\n4\n\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n12. Vychádzajúc z okolností posudzovaného prípadu považuje ústavný súd\nza vhodné pripomenúť, že v danej veci už bola nastolená právna istota právoplatným\nrozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 175/2007 zo 6. februára 2008, ktorá bola\nprelomená na základe mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom,\npričom mimoriadne dovolanie bolo podané výlučne z dôvodu, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci.\n13. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že aj z početnej judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) možno vyvodiť kritický postoj ESĽP\nk mimoriadnym opravným prostriedkom, ktoré závisia od úvahy príslušného orgánu\nverejnej moci, či dôjde k podaniu takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku, alebo nie\na následne k vyneseniu rozhodnutia, ktorým sa zruší právoplatné konečné rozhodnutie.\nV zmysle judikatúry ESĽP je však prípustné zasiahnuť do nastolenej právnej istoty\nprávoplatným rozhodnutím vnútroštátneho súdu vtedy, ak v konaní došlo k zásadnej vade\nalebo závažnému excesu, ktorý je potrebné napraviť, ak sú tu mimoriadne okolnosti\nprípadu, pričom však podľa judikatúry ESĽP za takúto vadu (exces) však nemožno\npovažovať skutočnosť, že na predmet konania existujú dva rozličné názory, pretože právna\nistota v sebe zahŕňa požiadavku rešpektovania princípu res iudicata, ktorej prejavom je\nnezmeniteľnosť rozhodnutia. Uplatňovanie tohto princípu je zdôraznený zásadou, že žiadna\nzo strán nie je oprávnená žiadať o preskúmanie konečného a záväzného rozhodnutia len\nz toho dôvodu, aby dosiahla znovuotvorenie prípadu a jeho nové skúmanie, pretože takýto\nmimoriadny opravný prostriedok by de facto mal charakter odvolania. Zrušené môžu byť\niba na účely nápravy fundamentálnych chýb (pozri Ryabykh proti Rusku z 3. 12. 2003,\nsťažnosť č. 52854/99, bod 52). V tejto súvislosti tiež ESĽP už judikoval, že nesúhlas\ns právnym posúdením prípadu odvolacím súdom nie je sám osebe mimoriadnou okolnosťou\nodôvodňujúcou zrušenie právoplatného rozhodnutia (pozri Kot proti Rusku z 18. 1. 2007,\nsťažnosť č. 20887/03, bod 29).\n\n5\n\n14. Vychádzajúc z uvedeného a skutočnosti, že vo veci konajúce súdy dospeli\nk rovnakému výsledku ako v konaní, ktorého predchádzalo mimoriadnemu dovolaniu\npodaného výlučne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, je dostačujúcim\npre záver, že bola rešpektovaná právna istota, ktorá bola nastolená skorším právoplatným\nrozsudkom najvyššieho súdu, pretože v danej veci neexistovali mimoriadne okolnosti, ktoré\nby odôvodňovali prelomenie tohto konečného a záväzného rozhodnutia. Skôr naopak,\nvýsledok, ku ktorému dospel najvyšší súd vo svojom napadnutom rozsudku, svedčí o tom,\nže v okolnostiach posudzovanej veci nedošlo k porušeniu označených práv sťažovateľky,\nktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľka domáha touto sťažnosťou.\n15. Pokiaľ však ide o argumentáciu sťažovateľky týkajúcu sa nerešpektovania\nzáväzného názoru vysloveného najvyšším súdom, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka\nnesprávne interpretuje závery dovolacieho súdu, pretože najvyšší súd síce podrobil kritike\nobakonajúce súdy v otázke posúdenia, či FNM porušil právnu povinnosť zaradiť právneho\npredchodcu sťažovateľky do súťaže, avšak ostatné predpoklady zodpovednosti FNM\nza škodu, teda vznik škody a otázku kauzálneho nexu ponechal otvorenú s tým, že ju bude\npotrebné skutkovo a právne vyhodnotiť. Preto argumentácia sťažovateľky, že z právneho\nnázoru vysloveného dovolacím súdom „nepochybne vyplýva, že základ uplatneného nároku\nje daný“, je mylná a nezakladá sa na pravde.\n16. Navyše, z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa a následne napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd sa zaoberal všetkými relevantnými\nnámietkami sťažovateľky, keď poukazoval na nedostatky ponuky ‒ návrhu právneho\npredchodcu sťažovateľky, ktoré odôvodňovali postup FNM, keďže účasť v obchodnej\nverejnej súťaži bola podmienená splnením viacerých formálnych a obsahových podmienok.\nVo veci konajúce súdy na základe vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že „zo strany\nžalovaného nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu nezaradením ponuky žalobcu\ndo OVS, pričom ak by k zaradeniu ponuky žalobcu do obchodnej verejnej súťaže aj došlo,\nneznamenalo by to, že by akcie spoločnosti SPaP, a.s. žalobca naozaj nadobudol\na následne, že by ako budúci akcionár dosahoval budúci zisk“. Najvyšší súd v súvislosti\ns týmto záverom poukazoval na to, že aj keby bol právny predchodca sťažovateľky\ndo súťaže zaradený, jeho ponuka nemusela byť vyhodnotená ako víťazná už len z toho\n6\n\ndôvodu, že FNM mohol využiť ním vyhradené právo v súťažných podmienkach odmietnuť\nvšetky ponuky v zmysle § 287 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení\nneskorších predpisov. Najvyšší súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia upozornil aj\nna skutočnosť, že „podmienky obchodnej verejnej súťaže neboli ďalej splnené ani tým, že\nZmluva o splátkovom úvere č. 670/2002 (v texte aj ako úverová zmluva), nebola\nvymáhateľná a nepodmienená z dôvodu, že podľa čl. 1 bod 3, písm. d/ tejto zmluvy, veriteľ\n(banka) nie je povinný poskytnúť úver v prípade, ak dlžník nesplní alebo poruší ktorúkoľvek\npodmienku alebo povinnosť uvedenú v úverovej zmluve. Podľa bodu 5.2.2 predmetnej\núverovej zmluvy predloženej žalobcom (spoločnosťou\n\n) bol tento dlžník\n\nnajneskôr v prvý pracovný deň predchádzajúci pracovnému dňu, v ktorom dôjde k prvému\nčerpaniu úveru, vložiť na účet označený veriteľom (bankou) peňažné prostriedky vo výške\n30 % kúpnej ceny (4 062 935.67 eur. resp. 122 400 000.- Sk). Bez posudzovania ďalších\npodmienok obsiahnutých v predmetnej úverovej zmluve je preto zrejmé, že táto úverová\nzmluva nebola v žiadnom prípade nepodmienenou v zmysle podmienok obchodnej verejnej\nsúťaže. Záväznosť a vymáhateľnosť takejto zábezpeky nemožno preukazovať iba Čestným\nvyhlásením o preukazovaní legálneho pôvodu finančných prostriedkov, spoločnosti\n, ktoré predkladal žalobca.“.\n17. Pokiaľ ide o údajnú škodu, ktorú v rámci konania sťažovateľka uplatňovala,\nnajvyšší súd v napadnutom rozsudku uviedol, že „napriek tejto skutočnosti, odvolací\nsúd k uplatnenej škode žalobcu pozostávajúcej zo skutočnej škody a ušlého zisku uvádza,\nže ani jedna z uvedených škôd nevznikla. Skutočnú škodu žalobca uplatňuje spolu v sume\n3 585 000.- Sk, ktorá pozostáva z registračného poplatku 125 000,- Sk, spracovateľského\npoplatku za vystavenie úverovej zmluvy 1 020 000,- Sk, vypracovanie due diligence\n1 590 000,- Sk, odmeny finančného poradcu 650 000,- Sk a hodnoty mediálnej kampane\n200 000,- Sk. Podľa žalobcu sa nejedná o náhradu nákladov spojených s účasťou v súťaži,\nale náhrady toho, čo by bolo vynaložené ako investícia za účelom dosiahnutia zisku.\nS takýmto argumentom žalobcu nemožno súhlasiť, keďže ide o sumu odvodenú\n\njeho\n\núčasťou v obchodnej verejnej súťaži. Tieto výdavky žalobcovi vznikli v súvislosti so\nsplnením podmienok Plánu predaja, bez ohľadu na to. či by v obchodnej verejnej súťaži bol\nuspel alebo nie. Odvolací súd pre zdôraznenie uvádza, že žiaden z účastníkov obchodnej\n\n7\n\nverejnej súťaže, v zmysle podmienok tejto súťaže, nemal nárok na náhradu ním\nvynaložených nákladov, nakoľko podľa Plánu predaja na str. 5. všetky náklady v súvislosti s\núčasťou v súťaži znáša záujemca. Náklady záujemcov vynaložené v súvislosti s ich účasťou\nv obchodnej verejnej súťaži nepredstavujú v danom prípade žiadnu škodu. Zvyšnú výšku\nškody si žalobca uplatnil titulom ušlého zisku. K určeniu výšky ušlého zisku sa vyjadrila\nznalecká organizácia v znaleckom posudku na základe uznesenia Krajského súdu\nv Bratislave zo dňa 06. 05. 2005, č. k. 36Cb/61/02-216, ktorá dospela k záveru, že údaje\npoužité na jeho výpočet, resp. určenie tohto ušlého zisku nie sú vierohodné a na ich základe\nsa nedá presne určiť predpokladaný zisk. Navyše, žalobcom nárokovaná výška škody\nvo forme ušlého zisku je nejasná, neurčitá a najmä nepreukázaná, tak ako na to poukázal aj\nsúd prvej inštancie.“.\n18. Uvedené závery najvyššieho súdu, že neboli splnené predpoklady na priznanie\nnároku na náhradu škody, sú odôvodnené logicky, vychádzajú z vykonaného dokazovania\na sú presvedčivé. Podľa názoru ústavného súdu ich rozhodne nemožno považovať\nza arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené.\n19. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne\nkonanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).\n20. Predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu\ndostatok skutkových a právnych záverov a ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery\nboli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n8\n\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\naj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj\nextrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n21. Vzhľadom na uvedené úvahy argumentácia najvyššieho súdu (ani krajského\nsúdu) nevykazuje znaky procesného excesu, ktorý by bol z ústavného hľadiska\nneakceptovateľný. Ústavný súd preto nemá dôvod do napadnutého rozsudku najvyššieho\nsúdu svojím rozhodnutím zasahovať, pretože podľa jeho názoru medzi jeho obsahom\na obsahom základného práva garantovaných čl. 46 ods. 1 ústavy neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne\nmohol dospieť k záveru o ich porušení.\n22. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1\nústavy, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na vyčerpávajúce a presvedčivé odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku nezistil žiadnu relevantnú súvislosť medzi namietaným porušením\noznačeného základného práva a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu. Ústavný súd\nv tejto súvislosti ďalej dodáva, že najvyšší súd sa riadne zaoberal námietkami sťažovateľky\na ústavne konformným spôsobom vysvetlil, prečo v jej veci bol uplatnený nárok nedôvodný\nvzhľadom na nepreukázanie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, preto\ninterpretácia a aplikácia na vec vzťahujúcich sa noriem sledovala ich zmysel a účel.\n23. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť, ktorou\nsťažovateľka namietala porušenie svojich označených práv napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n24. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ostatnými v nej uplatnenými návrhmi sťažovateľky.\n\n9\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. mája 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť", "verejná súťaž"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2ac5e863-ed54-4c7e-a55e-d54a4939d395", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 311/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ac5e863-ed54-4c7e-a55e-d54a4939d395"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:07269280-1c0b-4f8b-b79b-c6d77c9c9131", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2010 z 1. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-01", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07269280-1c0b-4f8b-b79b-c6d77c9c9131"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "c332b595-0cd9-4488-924c-d6f6d02e2520:f4e4ac61-12ac-4c64-8385-aefc9efd2e8d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1011899914.5", "spisova_znacka": "2Obo/36/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/36/2015 z 13. 12. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1011899914.5"}, {"guid": "29d4c687-f3db-429a-a7ce-9009065dfa9f:a1bafbe5-3191-4474-9da4-6dc3e74323c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1011899914.20", "spisova_znacka": "10Cb/1/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Cb/1/2011 z 15. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-07-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1011899914.20"}], "citovane_v": []}