{"guid": "ussr:9cfa5b1b-a8ed-48dd-b7f7-b4eec50607c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.351.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 351/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/2017 z 30. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. mája 2017, sp. zn. III. ÚS 351/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.351.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9cfa5b1b-a8ed-48dd-b7f7-b4eec50607c2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.351.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.351.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.351.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 351/2017-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Bohumilom Novákom, Advokátska kancelária, Horná 27,\nBanská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf 22/2014, 6 Sžf 67-81/2014,\n6 Sžf 64/2014 z 26. augusta 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 6 Sžf 22/2014, 6 Sžf 67-81/2014, 6 Sžf 64/2014 z 26. augusta 2015 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok“).\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobami podanými na Krajskom súde\nv Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) domáhal preskúmania zákonnosti v žalobách\noznačených rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorými potvrdilo\nrozhodnutia správcu dane o vyrubení sťažovateľovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby\nza zdaňovacie obdobia marec 2009 až august 2010. Krajský súd konania o predmetných\nžalobách sťažovateľa spojil do konania, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 23 S 262/2013\na v označenom konaní rozhodol rozsudkom z 11. decembra 2013 tak, že žaloby sťažovateľa\nzamietol. Sťažovateľ proti prvostupňovému rozsudku krajského súdu podal odvolanie,\no ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom. V sťažnosti zopakoval svoju\nargumentáciu použitú pred všeobecnými súdmi a tvrdil, že napadnutým rozsudkom boli\nporušené jeho označené práva.\nSťažovateľ v sťažnosti atakuje právne závery, na ktorých stojí rozsudok súdu prvého\nstupňa, ako aj napadnutý rozsudok najvyššieho súdu, a tvrdí, že napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu porušuje jeho označené práva. Argumentuje tým, že krajský súd, ako aj\nnajvyšší súd nedal relevantné odpovede na jeho zásadné námietky, teda že napadnutý\nrozsudok je arbitrárny, porušujúci jeho označené práva. Sťažovateľ svoje výhrady zhrnul\ndo 4 okruhov, z ktorých mala vyplynúť nezákonnosť vydaných rozhodnutí správcu dane.\nPodľa jeho názoru daňová kontrola riadne nezačala, pretože nebol uvedený zákonný dôvod\nzačatia daňovej kontroly, predĺženie daňovej kontroly bolo nezákonné, z čoho vyplýva,\nže daňová kontrola nebola vykonaná v zákonnej lehote, sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť\nsa k dodatku protokolu a namietal aj nezákonnosť vykonaných dôkazov, nesprávnosť\nich hodnotenia a rozsah dokazovania. Vychádzajúc z tvrdenej nezákonnosti daňovej\nkontroly argumentačne dospieva k záveru o ústavnej neudržateľnosti napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu, ktorý neposkytol ochranu jeho označeným právam.\n\n2\n\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil\nporušenie jeho označených práv napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, napadnutý\nrozsudok zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov\nkonania.\nSťažovateľ zároveň navrhol odložiť „vykonateľnosť právoplatných napadnutých\nrozhodnutí finančného riaditeľstva SR“.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n3\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti\nnamietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie\nkonanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom\nzo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd\nskúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ vo vzťahu k napadnutému rozsudku najvyššieho súdu namietal porušenie\nsvojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podstata jeho argumentácie\nspočíva v námietke nedostatočného a arbitrárneho odôvodnenia napadnutého rozsudku,\nktorý nedal ústavne konformné odpovede na jeho zásadné námietky.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno\nhovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok\n\nvzájomnej\n\npríčinnej\n\nsúvislosti\n\nmedzi\n\nnamietaným\n\nrozhodnutím\n\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(napr. II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 426/08).\n4\n\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti,\nktorá smeruje proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu, zaoberal bližšie otázkou,\nči sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného\nsúdu je aj doktrína možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných\nsúdov vo veciach patriacich do ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je\nnezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným\nsúdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou\n(m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný\nsúd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť\nprincípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom,\nže všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne\na zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už opakovane uviedol\n(napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou, prípadne dohovorom garantovaných\npráv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale\naj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným\nzákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1\nústavy).\nV súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha\npri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných práv\na slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\n5\n\nOdôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu, z čoho rezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho\nvýznamu z pohľadu\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n\nV odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka\nkonania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd pripomína,\nže všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva\n(ďalej aj ,,ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP\nteda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje\nsa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins\nc. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť\nsúdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán\ns výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993,\nII. ÚS 410/06).\nVychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov, ústavný súd sa oboznámil s tou časťou odôvodnenia\nnamietaného rozsudku najvyššieho súdu, ktorá bola pre posúdenie dôvodnosti sťažnosti\npodstatná. Najvyšší súd v podstatnom na odôvodnenie svojho rozsudku reagoval\nna relevantné námietky sťažovateľa, keď v súvislosti s námietkou o nevykonaní daňovej\nkontroly v zákonnej lehote uviedol:\n„Za nedôvodnú odvolací súd považoval tiež námietku žalobcu, že daňová kontrola\nnebola vykonaná v zákonom stanovenej lehote, a tým ako nezákonná nemohla byť\npodkladom pre vydanie protokolu z daňovej kontroly ako zákonného podkladu\npre rozhodnutie vo vyrubovacom konaní. Za stavu, že na žiadosť správcu dane bola lehota\nna vykonanie daňovej kontroly Daňovým riaditeľstvom SR predĺžená do 19.10.2011,\n6\n\nso skutočnosťou ktorou bol splnomocnený zástupca žalobcu riadne oboznámený listom,\nktorý mu bol doručený dňa 18.4.2011, sú námietky žalobcu spochybňujúce vykonanie\ndaňovej kontroly v zákonnej lehote, právne irelevantné. Lehota na vykonanie daňovej\nkontroly bola predĺžená do 19.10.2011 a v tejto lehote bola daňová kontrola ukončená\nprerokovaním protokolu.\nPokiaľ žalobca namietal nezákonnosť postupu z dôvodu nedodržania lehoty\npre vydanie dodatočného platobného výmeru, odvolací súd konštatuje, že správca dane\nvydal nové rozhodnutie v lehote stanovenej nadriadeným orgánom. Aj podľa jeho názoru\npo zrušení dodatočného platobného výmeru odvolacím orgánom, sa na vydanie nového\nrozhodnutia správcom dane nevzťahujú lehoty podľa § 44 ods. 6 písm. b/ zákona\nč. 511/1992 Zb., ale lehoty podľa § 30a citovaného zákona. Rozhodnutím Daňového\nriaditeľstva SR zo dňa 1.8.2012 bola predĺžená lehota vyrubovacieho konania na vyrubenie\ndane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2009 a dane z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie marec, apríl, jún, júl, august, september, október, november,\ndecember 2009 a za mesiace február, marec, apríl, máj, jún, júl, august 2010 o 180 dní.\nLehota bola predĺžená podľa § 30a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.\nNález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 24/2010-57 zo dňa 27.06.2010 sa týka vplyvu dĺžky\ndaňovej kontroly na zákonnosť protokolu, ako dôkazného prostriedku v daňovom konaní.\nV prípade, ak dĺžka daňovej kontroly, napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt\nneodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročila zákonom ustanovenú\nmaximálnu dobu trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný\nprostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý. Tento právny názor nemá priamu\nsúvislosť s námietkou žalobcu a nie je pre daný prípad použiteľný.“\nNajvyšší súd v citovanej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavne konformne\na zrozumiteľným spôsobom reagoval na námietku sťažovateľa o údajnom nezákonnom\npredĺžení daňovej kontroly, keď uviedol, že lehota na vykonanie daňovej kontroly bola\nDaňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky predĺžená na žiadosť správcu dane, pričom\nsplnomocnený zástupca žalobcu bol o tom riadne oboznámený listom, ktorý mu bol\ndoručený dňa 18. apríla 2011. Sťažovateľ namietal, že nešlo o zákonný dôvod na predĺženie\ndaňovej kontroly, pretože ním môže byť v zmysle §15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.\n7\n\no správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992“) len zložitosť prípadu. Z odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku vyplýva, že žiadosť správcu dane bola odôvodnená tým, že je\npotrebné vykonať dôkaz znalcom z odboru písmoznalectva, teda bežné dokazovanie.\nÚstavný súd konštatuje, že z kontextu prípadu a rozhodujúcich skutočností vyplýva, že išlo\no daňovú kontrolu, v rámci ktorej správca dane vykonal kontrolu sťažovateľa a vyrubil mu\nsedemnástimi rozhodnutiami rozdiel z dane príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie\nza roky 2009 a 2010, ktoré sťažovateľ svojimi správnymi žalobami napádal. Uvedené\nskutočnosti postačujú pre záver, že v okolnostiach prípadu išlo o zložitý prípad. Skutočnosť,\nže správca dane za daných okolností nepoužil vo svojej žiadosti zákonný výraz zložitosť\nprípadu, ešte nepostačuje pre záver, že nešlo o zložitý prípad a tým aj nezákonné predlženie\ndaňovej\n\nkontroly.\n\nÚstavný\n\nsúd preto\n\ntúto námietku\n\nsťažovateľa\n\nhodnotí\n\nako\n\nneopodstatnenú.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k dodatku\nk protokolu, najvyšší súd k tomu uviedol nasledujúce:\n„V zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 15 ods. 10 uvedeného zákona zákonodarca\npredpokladá, že daňový subjekt je oprávnený sa vyjadrovať len k protokolu a nie k jeho\ndodatku. Skutočnosť, že k dodatku protokolu sa nemôžu vzťahovať procesné úkony podľa\n§ 15 ods. 10 potvrdzuje aj právna úprava ustanovená v § 15 ods. 5 písm. c/ a ods. 6 písm. e/\ntohto zákona, v zmysle ktorých je zákonná lehota na predloženie vyjadrenia k protokolu\nz daňovej kontroly poslednou lehotou, kedy daňový subjekt má právo a súčasne i povinnosť\npredkladať správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v rámci kontroly a túto\nlehotu nemožno ani predĺžiť a ani odpustiť jej zmeškanie. Zo skutkových zistení\nvyplývajúcich z administratívneho spisu je nesporné, že správca dane doručil žalobcovi ako\ndaňovému subjektu, resp. jeho splnomocnenému zástupcovi po ukončení daňovej kontroly\nprotokol o daňovej kontrole, daňový subjekt - žalobca v zákonnej lehote správcovi dane\npredložil vyjadrenie k protokolu. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď\nvyjadrenie daňového subjektu k protokolu vyhodnotil a zaznamenal v dodatku k protokolu,\nktorý sa stal súčasťou prerokovaného a doručeného protokolu. Tvrdenie žalobcu, že nemal\nmožnosť sa vyjadriť k protokolu a jeho dodatku, je v rozpore so skutkovým zistením\n8\n\nvyplývajúcim zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo 19. 10. 2011. Vychádzajúc z obsahu\ndodatku k protokolu, ako aj zo znenia právnej úpravy zákona o správe daní vzťahujúcej sa\nk protokolu, nemožno považovať dodatok k protokolu za dôkaz, keďže z jeho obsahu\njednoznačne vyplýva, že správca dane v dodatku k protokolu vyhodnocuje len skutočnosti\ntvrdené žalobcom v jeho vyjadrení k protokolu a uvádza svoju úvahu, ktorou tieto\nskutočnosti žalobcom tvrdené v jeho vyjadrení k protokolu zhodnotil. Vzhľadom\nk uvedenému 1 keď dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, protokol v skutkových\nzisteniach a v ich hodnotení nenahrádza ani nedoplňuje.“\nPodľa názoru ústavného súdu sťažovateľ dostal od najvyššieho súdu aj na túto\nnámietku primeranú odpoveď v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď konštatoval,\nže v okolnostiach prípadu dodatok k protokolu neobsahoval žiadne nové skutočnosti ani\ndôkazy a ani ho nedopĺňal v skutkových zisteniach a v ich hodnotení, ku ktorým by sa\nsťažovateľ mohol vyjadrovať, naopak obsahoval len vyhodnotenie skutočností tvrdených\nžalobcom v jeho vyjadrení k protokolu. Ani podľa názoru ústavného súdu samotná\nskutočnosť, že išlo o dodatok k protokolu, vychádzajúc z jeho obsahu, nemohla\nbez ďalšieho založiť právo sťažovateľa na odpoveď, ktorého porušenia sa sťažovateľ\nv konaní pred všeobecnými súdmi domáhal a tvrdil, že zakladá nezákonnosť postupu\nsprávcu dane pri vydávaní jeho napadnutých rozhodnutí. V tejto súvislosti ústavný súd ďalej\nkonštatuje, že vychádzajúc z odôvodnenia sťažnosti sťažovateľ v uvedenom videl porušenie\nsvojho základného práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\npričom v petite svojej sťažnosti sťažovateľ nenavrhol vysloviť porušenie tohto označeného\nzákladného práva napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu. Na základe uvedeného ústavný\nsúd viazaný petitom sťažnosti túto námietku sťažovateľa hodnotí ako nespôsobilú vyvolať\nvyslovenie porušenia čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.\nNajvyšší súd v odôvodnení svojho napadnutého rozsudku v súvislosti s ďalšou\nnámietkou sťažovateľa uviedol:\n„Čo sa týka námietky žalobcu, že daňová kontrola sa riadne nezačala, pretože nebol\nuvedený zákonný dôvod začatia daňovej kontroly, odvolací súd sa v plnom rozsahu\nstotožňuje s argumentáciou prvostupňového súdu. Za stavu, že osobitný predpis (zákon\n9\n\nč. 171/1993 Z.z.) vyžadoval mlčanlivosť v súvislosti s podnetom, resp. so žiadosťou\no vykonanie daňovej kontroly, správny orgán nepochybil, keď dôvod daňovej kontroly\nv zápisnici o začatí kontroly zo dňa 19.10.2010 neuviedol.“\nÚstavný súd konštatuje, že tento záver najvyššieho súdu je minimálne sporný,\nneobstojí z hľadiska prísneho formalizmu, pretože je v rozpore s jednoznačným znením\nustanovenia § 15 ods. 3 zákona č. 511/1992, avšak v kontexte prípadu najmä jeho\nskutkových okolností, vychádzajúc zo sledovaného účelu daňovej kontroly, ktorá\npreukázane nebola vykonávaná svojvoľne, ale na základe žiadosti Prezídia Policajného\nzboru Slovenskej republiky, konštatuje, že materiálne existoval zákonný a legitímny dôvod\nna vykonanie daňovej kontroly u sťažovateľa. Formálne pochybenie správcu dane,\nspočívajúce v tom, že v zápisnici neuviedol dôvod vykonania daňovej kontroly, pričom\ndôvod kontroly materiálne nespochybniteľne existoval, je spôsobilé naplniť kritérium\nnezákonnosti. V okolnostiach posudzovanej veci však táto nezákonnosť sama osebe\nbez reálneho dopadu na hmotné práva sťažovateľa, sťažovateľ ani len netvrdil,\nže v dôsledku tejto nezákonnosti boli porušené jeho hmotné práva, nemôže podľa názoru\nústavného súdu dosahovať intenzitu potrebnú na vyslovenie porušenia označených práv\nsťažovateľa. Aj túto námietku sťažovateľa je preto potrebné hodnotiť z ústavného hľadiska\nako neopodstatnenú.\nSťažovateľ v neposlednom rade namietal aj všeobecne arbitrárnosť napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu, keď tvrdil, že konkrétne vykonané dôkazy boli nezákonné,\nďalej namietal aj ich hodnotenie a nedostatočne zistený skutkový stav. Ústavný súd\npo oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\n(nadväzujúceho na právny názor krajského súdu a vo veci konajúcich správnych orgánov)\nkonštatuje, že obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych\nzáverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo\nzjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje sama\n\n10\n\nosebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne\ntie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06).\nÚstavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že najvyšší súd sa\nnámietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ\nv tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti\nuž ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05,\nI. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa\nspochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú\noporu vo vykonanom dokazovaní.\nÚstavný súd preto konštatuje, že dôvody napadnutého rozsudku najvyššieho súdu sú\nzrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu\na relevantných právnych noriem.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že niet relevantnej spojitosti\nmedzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a namietaným porušením základného\npráva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy. S prihliadnutím na odôvodnenosť\n11\n\nnapadnutého rozsudku, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu\nochranu nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho\nkonania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07,\nII. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nPokiaľ sťažovateľ namietal aj porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, ústavný súd\nkonštatuje, že právna vec sťažovateľa sa týka rozhodovania správnych orgánov v daňovom\nkonaní. V tomto smere je potrebné odkázať na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva s ohľadom na aplikáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý vylučuje jeho aplikáciu na veci\ndaňové z dôvodu, že tvoria súčasť jadra výsad verejnej moci (hard core of public-authority\nprerogatives) (porov. Jussila v. Fínsko, č. 73053/01, rozsudok Veľkej komory ESĽP\nz 23. 11. 2006, bod 45; Ferrazzini v. Taliansko, č. 44759/98, rozsudok Veľkej komory\nESĽP z 12. 7. 2001, body 24-31). Výnimku ESĽP nachádza v daňových prípadoch tam, kde\ndaňové konanie považuje za konanie trestné.\nNasledovaním uvedenej judikatúry ESĽP a rozhodnutím nevykladať čl. 6 ods. 1\ndohovoru autonómne (príp. extenzívnejšie), prihliadajúc pritom na skutočnosť, že správnym\norgánom nedošlo k uloženiu sankcie za porušenie právnej (zákonnej) povinnosti, ale išlo\no vyrubenie dane, ktorú bol sťažovateľ povinný platiť na základe daňových právnych\npredpisov v spojení s jeho podnikateľskou činnosťou a hospodárskym výsledkom (teda\nnedošlo k uloženiu sankcie, ktorá by bola preventívno-represívneho charakteru, t. j. nie je\nnaplnená požiadavka druhého kritéria z troch v zmysle tzv. Engelovských kritérií, ktorých\nnaplnenie umožňuje charakterizovať vnútroštátne konanie ako konanie trestného charakteru\na konštatovať aplikáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru v danom prípade; k tomu porov. Engel and\nOthers v. Holandsko, č. 5100/71, 5101/71, 5102/71, 5354/72, 5370/72, rozsudok pléna\nESĽP z 8. 6. 1976, bod 82), bolo potrebné sťažnosti sťažovateľa aj v tejto jej časti\nodmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti\n(m. m. II. ÚS 478/2015, II. ÚS 437/2016).\n12\n\nKeďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi\nsťažovateľa (návrh na zrušenie napadnutého rozsudku najvyššieho\n\nsúdu, vrátenie veci\n\nna ďalšie konanie, náhrada trov konania, ako aj návrh na odklad vykonateľnosti\n„právoplatných napadnutých rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR“), pretože tieto sú\nviazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. mája 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zákonnosť", "daň-daňová kontrola", "arbitrárnosť", "daň-rozhodnutie v daňovom konaní", "daň-dokazovanie v daňovom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d6f8efb1-2efb-46c6-aba4-ebd3c2b901a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.437.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 437/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 437/2016 z 19. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-19", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.437.2016.1"}, {"guid": "ussr:d4cf7e9c-cd67-4780-8e2d-3083f44299b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.478.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 478/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 478/2015 z 12. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.478.2015.1"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 426/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 426/08 z 10. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-10", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}