{"guid": "ussr:372baf19-debe-4ee0-b663-df4310a42527", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.370.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 370/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 370/2017 z 30. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. mája 2017, sp. zn. III. ÚS 370/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.370.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "nazov": "čl. 6 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/372baf19-debe-4ee0-b663-df4310a42527", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.370.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.370.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.370.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 370/2017-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou\n\nRajtákovou, Štúrova 20, Košice, pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 46\nods. 1, čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. b)\na c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 82/2016 z 18. januára 2017 a rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 7 To 119/2015 z 11. februára 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie jeho\n\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2, a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Tdo 82/2016 z 18. januára 2017 a rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 To 119/2015 z 11. februára\n2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).\nZ obsahu sťažnosti aj jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo pred\nvšeobecnými súdmi vedené trestné konanie pre zločin lúpeže spáchaný v spolupáchateľstve\npodľa § 20 a § 188 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov.\nSťažovateľ bol najprv rozsudkom okresného súdu spod obžaloby oslobodený,\npretože mu podľa názoru okresného súdu nebolo preukázané spáchanie skutku. Krajský súd\nvšak rozsudok okresného súdu v konaní o odvolaní zrušil z dôvodu nesprávneho\nvyhodnotenia vykonaných dôkazov. Okresný súd následne sťažovateľa spod obžaloby\nopätovne oslobodil z rovnakého dôvodu. Krajský súd v konaní o odvolaní trval\nna preukázaní spáchania skutku vykonanými dôkazmi a rozsudok okresného súdu opätovne\nzrušil. Okresný súd následne vydal odsudzujúce rozhodnutie. Krajský súd v odvolacom\nkonaní napadnutým rozhodnutím krajského súdu spáchanie trestnej činnosti považoval\nza preukázané a odsudzujúce rozhodnutie modifikoval iba vo výroku o treste a spôsobe jeho\nvýkonu. Proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie.\nNajvyšší súd podané dovolanie napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu odmietol.\nNajvyšší súd sa stotožnil s názorom krajského súdu o preukázaní spáchania trestnej činnosti\na napadnuté rozhodnutie krajského súdu považoval za zákonné.\nSťažovateľ celému priebehu konania pred všeobecnými súdmi vytýka nezákonnosť\nodsudzujúceho rozhodnutia, ktorá má spočívať predovšetkým v tom, že závery o vine\nsťažovateľa sa opierajú o dôkazy vykonané nezákonným spôsobom, a to predovšetkým\no nezákonne vykonanú rekogníciu. Nezákonnosť vykonanej rekognície mala spočívať\nv tom, že vyšetrovateľ mal pred jej samotným vykonaním ukázať fotografie opoznávanej\nosoby poškodenému. Sťažovateľ priebehu rekognície ďalej vytýka, že vyšetrovateľ ho\nnevyzval k opisu opoznávanej osoby pred samotným pristúpením k opoznávaniu.\n\n2\n\nSťažovateľ takisto tvrdí, že závery týkajúce sa jeho viny sú v rozpore s vykonanými\ndôkazmi, nezodpovedajú obsahu spisu a najmä rozporom vo výpovediach svedkov\na odsudzujúce rozhodnutie je sčasti založené aj na neopodstatnenom predsudku krajského\nsúdu, ktorý vychádza z kriminálnej minulosti sťažovateľa. Ďalej tvrdí, že v čase priznania sa\nk spáchaniu skutku nebol plne spôsobilý rozpoznať a ovládať obsah svojho konania, pretože\nje závislým od požívania psychotropných látok a tie mu nebolo umožnené požiť. Navyše\ntvrdí, že za prítomnosti obhajcu (ktorého síce v čase prvého výsluchu ustanoveného ešte\nnemal, ale zároveň namieta, že pri výsluchu mal byť prítomný aspoň obhajca mladistvého\nspoluobvineného) by k priznaniu nemuselo dôjsť. Keďže tieto tvrdenia sťažovateľa neboli\nv konaní pred všeobecnými súdmi posúdené v jeho prospech, a to najmä v napadnutých\nrozhodnutiach krajského a najvyššieho súdu, podáva sťažovateľ túto sťažnosť.\nNa základe uvedeného sťažovateľ v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 82/2016 z 18. januára 2017\na rozsudkom krajského súdu sp. zn. 7 To 119/2015 z 11. februára 2016 boli porušené jeho\nzákladné práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 2 a. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3\npísm. b) a c) dohovoru, aby krajskému súdu zakázal pokračovať v porušovaní namietaných\npráv sťažovateľa, aby napadnuté rozhodnutia zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie\nkonanie a aby sťažovateľovi priznal náhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označili sťažovatelia, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých namietali, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\npreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by\nmohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,\nIV. ÚS 221/05).\nPredmetom sťažnosti je námietka nesprávnosti vyhodnotenia vykonaných dôkazov,\nz čoho vyplýva neopodstatnené uznanie sťažovateľa vinným zo spáchania skutku, ktorý sa\nmu za vinu kládol. Táto námietka je odôvodnená viacerými tvrdeniami, a to tvrdením\no nezákonne vykonanej rekognícii, prihliadaní na nezákonné priznanie sa k spáchaniu\n\n4\n\nskutku, nevyhodnotení rozporov v svedeckých výpovediach v prospech sťažovateľa, ako\naj zohľadňovaní kriminálnej minulosti sťažovateľa v jeho neprospech.\nÚstavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, a ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na\nkontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak\nv konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\nteda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\nCharakteristickým rysom celej posudzovanej veci je názorový rozpor okresného\na krajského (odvolacieho) súdu, čo sa týka posúdenia viny sťažovateľa. Okresný súd v spore\nzastával názor, že priznanie sťažovateľa k spáchaniu skutku nebolo z dôvodu viacerých\nprocesných pochybení v konaní použiteľné, a navyše zo znaleckých posudkov malo\nvyplývať, že priznanie sa k spáchaniu skutku malo byť urobené v čase, keď sťažovateľ\nnebol spôsobilý rozpoznať a ovládať obsah svojho konania a svojej výpovede. Okresný súd\nďalej poukázal na to, že vykonanie rekognície bolo zo strany vyšetrovateľa zmarené\n(vyšetrovateľ mal ukázať poškodenému fotografie opoznávaných osôb ešte pred\nuskutočnením rekognície). Niektoré svedecké výpovede považoval okresný súd tiež\nza rozporuplné a z týchto dôvodov dospel k presvedčeniu o nepreukázaní spáchania skutku.\nTomuto názoru však odporoval postoj krajského súdu, ktorý napriek už uvedenému\nzastával názor, že preukázanie spáchania skutku vyplývalo z ostatných svedeckých\n\n5\n\nvýpovedí, zo znaleckého dokazovania (z odboru zdravotníctva), ako aj z preukázania\nprítomnosti obžalovaných na mieste spáchania skutku.\nTretím subjektom, ktorý bol vo veci zainteresovaným, bol najvyšší súd. Ten sa\nv konaní o dovolaní priklonil k názoru krajského súdu. Stotožnil sa s výhradou k spôsobu\nvykonania rekognície, avšak tvrdenie o nespôsobilosti sťažovateľa vypovedať (pri výsluchu,\npri ktorom sa k spáchaniu skutku priznal) považoval za tendenčné. Vzhľadom na existenciu\nostatných dôkazov (tu odkázal na rozhodnutia krajského súdu) sa priklonil k záveru\no správnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia najvyšší súd uviedol: „Zo spisu vyplýva, že\nuznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odbor\nkriminálnej polície, zo 14. januára 2012, ČVS: ORP-136/1-OVK-KE-2012 bolo začaté\ntrestné stíhanie pre zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 188 ods. 1\nTr. zák.\n\na ml.\n\nbolo vznesené obvinenie uznesením\n\nz 31. januára 2012. Uznesenie o vznesení obvinenia si obvinený\n14. februára 2012, t.j. v deň zadržania. Spoluobvinenému\n\nprevzal\nbolo\n\nuznesenie o vznesení obvinenia doručené 23. marca 2012 po úspešnom predvedení\npríslušníkmi Policajného zboru a zároveň mu bol z dôvodu povinnej obhajoby ustanovený\nobhajca\n\n. Výsluch obvineného\n\nsa dňa 15. februára 2012\n\nuskutočnil za prítomnosti vyšetrovateľa a ďalšej osoby prítomnej pri prečítaní a podpise\nzápisnice. Prítomnosť obhajcu obvineného nebola potrebná, nakoľko v čase výsluchu neboli\ndané dôvody povinnej obhajoby. Obvinený pritom výslovne uviedol, že si obhajcu nevolí\na bude sa obhajovať sám. Podmienky povinnej obhajoby sa naplnili až rozhodnutím o vzatí\nobvineného do väzby zo 17. februára 2012. Nakoľko si obvinený obhajcu nezvolil, v tento\nistý deň mu súd ustanovil za obhajkyňu JUDr. Ivetu Rajtákovú, ktorá sa následne\nzúčastňovala úkonov trestného konania, resp. jej advokátsky koncipient. Iná situácia bola\nu spoluobvineného ml.\n\n, u ktorého z dôvodu veku vznikla povinná obhajoba\n\npodľa § 37 ods. 1 písm. d/ Tr. por. vznesením obvinenia a ktorému mal byť ustanovený\nobhajca ihneď po vznesení obvinenia, nie až po doručení uznesenia o vznesení obvinenia.\nV tejto súvislosti preto možno prisvedčiť námietke obvineného, že na úkon mal byť prizvaný\n\n6\n\naspoň obhajca spoluobvineného ml.\n\n. Porušenie práva spoluobvineného\n\nvšak automaticky nezakladá nepoužiteľnosť dôkazu vo vzťahu k obvinenému, ktorého práva\ndotknuté neboli. Odlišný výklad by znamenal, že akýkoľvek dôkaz vykonaný napr.\nv prospech jedného obvineného by bol pre absenciu spoluobvineného nepoužiteľný.\nDovolací súd taktiež považoval za tendenčnú námietku obvineného o pochybnostiach\nspôsobilo vypovedať pri výsluchu konanom 15. februára 2012 pre abstinenčné príznaky.\nV rozpore s tvrdeniami obvineného zo znaleckého posudku\na\n\nvyplýva, že obvinený je síce závislý od psychotropných látok,\n\nale v čase vyšetrenia bol bez príznakov abstinenčného syndrómu. V čase spáchania\ntrestného činu bol schopný rozpoznať protiprávnosť konania a svoje konanie ovládať.\nK zmenšeniu rozpoznávacích schopností by mohlo dôjsť v prípade preukázania spáchania\ntrestného činu pod vplyvom psychotropnej látky. Prípadné abstinenčné príznaky, ktoré\nv konaní preukázané neboli, na spôsobilosť obvineného rozpoznať a ovládať svoje konanie\nvplyv teda nemali mať.\nDovolací súd sa naopak stotožnil s výhradou obvineného k nezákonne vykonanej\nrekognícii. Postup vyšetrovateľa, ktorý poškodenému z vlastnej iniciatívy prinesie ukázať\nfotografie obvinených pred realizáciou rekognície, je nielen v rozpore s Trestným\nporiadkom, ale aj popiera účel rekognície, ktorým je opoznanie objektu stotožnenia\nna základe vlastných poznatkov opoznávajúcej osoby. Vzhľadom na to, že poškodený pri\nuskutočnení rekognície vedel, ako obvinení vyzerajú, bola rekognícia ako neopakovateľný\nprocesný úkon zmarená a v dôsledku toho získaný dôkaz nepoužiteľný.\nNapriek nesprávnemu postupu pri vykonávaní rekognície, dovolací súd nevzhliadol\ndôvod na zrušenie rozsudku krajského súdu. Opoznanie obvinených zo strany poškodeného\nnebolo jediným dôkazom proti obvinenému. V trestnej veci boli produkované ďalšie dôkazy\ntak, ako to konštatoval odvolací súd vo svojich rozhodnutiach.“\nÚstavný súd nevyhodnotil argumentáciu sťažovateľa ako spôsobilú spochybniť\nústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu a rovnako nezistil, že by posudzované\nrozhodnutie najvyššieho súdu bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či\nurobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne\nodôvodnené.\n\n7\n\nÚstavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí podrobne\na precízne vyhodnotil všetky námietky sťažovateľa obsiahnuté aj v ústavnej sťažnosti,\na preto je podľa názoru ústavného súdu napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu\nz ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné. Na základe uvedených skutočností\nústavný súd nezistil medzi napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu takú príčinnú\nsúvislosť s namietaným porušením označených základných práv sťažovateľa, ktorá by\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie umožnila vysloviť ich porušenie.\nVzhľadom na podrobné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu,\nv ktorom bola daná primeraná odpoveď na všetky v spore rozhodujúce otázky, nebolo\nnutné, aby sa ústavný súd podrobnejšie zaoberal napadnutým rozhodnutím krajského súdu,\npretože námietky sťažovateľa sú aj proti tomuto rozhodnutiu totožné.\nNa tomto mieste je však vhodné poukázať na to, že krajský súd sa s námietkami\nsťažovateľa situácii primeraným spôsobom vysporiadaval (vec bola toho času predmetom\nposúdenia pred krajským súdom už po tretíkrát, pozn.). V odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia krajský súd okrem iného uviedol: „... Tieto dôkazy krajský súd v súhrne\nvyhodnotil ako svedčiace v neprospech obžalovaných s tým, že potvrdzujú ich vinu zo\nstíhaného trestného činu. Právny názor týkajúci sa viny obidvoch obžalovaných krajský súd\nuž vyjadril vo svojich citovaných predchádzajúcich rozhodnutiach v súvislosti s podanými\nodvolaniami prokurátora. Druhostupňový súd považuje za potrebné zvýrazniť len tie\nokolnosti prípadu, ktoré boli spochybnené súčasne podanými odvolaniami obžalovaných.\nV prvom rade je potrebné uviesť, že v priebehu vykonaného trestného stíhania bola\njednoznačnými spôsobom zadokumentovaná prítomnosť obžalovaných na mieste činu.\nTakéto tvrdenie vyplýva z výpovedí zainteresovaných svedkov. Obsahy týchto výpovedí\nsvedkov boli uvedené v predchádzajúcich rozhodnutiach krajského súdu. Sám poškodený\npotvrdil, že v inkriminovanom čase bol zo strany obžalovaných fyzicky napadnutý, pričom\nmu odcudzili osobné veci. Záver o fyzickom napadnutí poškodeného je potvrdený\nlekárskymi správami, resp. znaleckým dokazovaním z odboru zdravotníctva. V neposlednom\nrade nemožno opomenúť tú skutočnosť, že v trestnom stíhaní bola produkovaná výpoveď\n\n8\n\nsvedka\n\n, ktorý mal od obžalovaných odkúpiť odcudzený počítač. Podľa\n\naktuálnych odpisov registrov trestov je zrejmé, že osoby obžalovaných sú kriminálne\nnarušené a tieto sa už aj v minulosti dopustili rovnakej trestnej činnosti, ako je tá, ktorá\nbola predmetom posudzovania druhostupňového súdu v odvolacom konaní.“\nÚstavný súd obdobne ako pri napadnutom rozhodnutí najvyššieho súdu ani pri\nnapadnutom rozhodnutí krajského súdu nezistil, že by posudzované rozhodnutie krajského\nsúdu bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle\na v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnené.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nKeďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bez\nprávneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite sťažnosti\n(zrušenie napadnutých rozhodnutí a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie,\nzakázanie krajskému súdu pokračovať v porušovaní práv sťažovateľa, priznanie náhrady\ntrov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. mája 2017\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní", "výsluch, výpoveď, vypočutie-výsluch obvineného", "trestné konanie-práva obvineného v trestnom konaní", "rekognícia", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:75184475-d660-408d-80e5-38c8490f9fa4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/05 z 13. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-13", "citacie_n": 896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75184475-d660-408d-80e5-38c8490f9fa4"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "2c5a5b82-0ac5-4f7c-b178-d102dbc24e38:9e135811-b756-4b8f-9e71-c358546e6636", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7112011083.5", "spisova_znacka": "7To/119/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7To/119/2015 z 10. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-02-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7112011083.5"}], "citovane_v": []}