{"guid": "ussr:efa57f4f-97ae-416a-8ee7-7e50578cf5fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.374.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 374/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 374/2017 z 31. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. mája 2017, sp. zn. III. ÚS 374/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.374.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/efa57f4f-97ae-416a-8ee7-7e50578cf5fe", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.374.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.374.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.374.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 374/2017-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2017 predbežne\nprerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Advokátska kancelária, Podbrezovská 9710/34,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov\nv konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva nebyť odňatý\nsvojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nneidentifikovaného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co 606/2013 z 2. mája 2014,\nako aj základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4 Cdo 394/2014 z 25. novembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n3. februára 2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného\npráva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, základného práva nebyť\nodňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, neidentifikovaného\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 606/2013 z 2. mája 2014\n(ďalej len „uznesenie krajského súdu“), ako aj základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3\nústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný\nopravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 394/2014 z 25. novembra 2015 (ďalej len\n„uznesenie najvyššieho súdu“).\nUznesením ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 138/2017 z 8. marca 2017 bol z výkonu\nsudcovskej funkcie v predmetnej veci vylúčený sudca Sergej Kohut, ktorý bol v čase\nprerokovania tejto veci predsedom III. senátu ústavného súdu. V súlade s čl. III ods. 1\npísm. b) platného rozvrhu práce ústavného súdu vylúčeného sudcu zastupuje sudca Ladislav\nOrosz, predseda II. senátu ústavného súdu.\nUznesením ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 247/2017 z 3. mája 2017 bol z výkonu\nsudcovskej funkcie v predmetnej veci vylúčený aj zastupujúci predseda III. senátu Ladislav\nOrosz. Vzhľadom na to, že v zmysle čl. III ods. 1 písm. b) rozvrhu práce ústavného súdu\nneprítomného alebo vylúčeného predsedu senátu zásadne zastupuje predseda iného senátu,\nv danej situácii (v súčasnom období rozhodujú na ústavnom súde 3 senáty) zastupuje\npredsedu III. senátu predseda I. senátu Peter Brňák.\n\n2\n\nSťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je účastníkom konania o ochrane osobnosti\nv procesnej pozícii žalobcu vedenom na Okresnom súde Bratislava V (ďalej len „okresný\nsúd“) pod sp. zn. 7 C 239/2007. Okresný súd v uvedenej veci rozhodol rozsudkom\nzo 6. decembra 2007 (ďalej len „rozsudok súdu prvého stupňa“), ktorým vyhovel návrhu\nsťažovateľa a zaviazal žalovaného zaplatiť mu finančné zadosťučinenie v sume 16 596,96 €.\nSťažovateľ naratívne k priebehu konania uviedol: „2. Krajský súd v Bratislave,\nzmeneným senátom v dôsledku rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Nc 29/2008 - ktoré\nbolo zrušené nálezom ústavného súdu z 24. 2. 2011, sp. zn. IV. US 345/09 /neuznal\nsubsidiaritu pre procesné uznesenie/ - rozsudkom z 11. 12. 2008, sp. zn. 6Co 64/2008,\nrozsudok okresného súdu potvrdil a sťažovateľovi priznal trovy konania.\n3. Ústavný súd nálezom z 18. 9. 2012, sp. zn. II. ÚS 340/09, uvedený rozsudok\nkrajského súdu - opäť v rozpore s princípom subsidiarity, pretože žalovaný mal k dispozícii\nzákonný dovolací dôvod v zmysle § 237 ods. 1 písm. g/ OSP - zrušil /okrem iného/ a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\n4. Sťažovateľ podal proti tomuto nálezu sťažnosť na ESĽP v Štrasburgu\npre porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, lebo rozhodovali voči nemu zaujatí sudcovia,\nvec rozhodnutá ešte nie je.\n5. Krajský súd v Bratislave v poradí druhým rozhodnutím – uznesením z 2. 5. 2014,\nsp. zn. 8Co 606/2013 - za predsedu senátu\n\n– vylúčeného pôvodne\n\nuznesením NS SR z 8. 10. 2008, sp. zn. 5Nc 29/2008, ktoré bolo nálezom ústavného súdu\nsp. zn. IV. ÚS 345/09 zrušené - rozsudok okresného súdu zo 6. 12. 2007 zrušil s poukazom\nna § 221 ods. 1 písm. h/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n6. Sťažovateľ proti kasačnému uzneseniu podal dovolanie, ktorého prípustnosť\na dôvodnosť vyvodzoval z ust. § 237 ods. 1 písm. f/ a g/ OSP, pretože /i/ arbitrárne\na nepreskúmateľne pre nedostatok dôvodov použil ust. § 221 ods. 1 písm. h/ OSP\na /ii/ vo veci rozhodol sťažovateľom namietaný sudca\n\n, pretože o tejto námietke\n\npo kasačnom náleze ústavného súdu, už nebolo rozhodované, lebo ju nepredložil\nna rozhodnutie nadriadenému súdu a ani senát 8Co nebol v takom zložení, ako to\nustanovoval rozvrh práce.\n\n3\n\n7. Najvyšší súd uznesením z 25.11.2015, sp. zn. 4Cdo 349/2014, dovolanie\nsťažovateľa odmietol s odôvodnením, že\n/i/ neoprávnene vytýkal svojvoľnosť pri aplikácii § 221 ods. 1 písm. h/ 0SP\na nedostatok v odôvodnení uznesenia krajského súdu, nepovažoval za vedu konania\npodľa § 237 písm. f/ OSP a\n/ii/ sťažovateľ nespochybnil nepredpojatosť konajúceho sudcu\na aj pridelenie veci sp. zn. 8Co 606/2013 do senátu 6Co s predsedom senátu\ns členmi senátu náhodne vybratými, nepovažoval za vadu konania podľa § 237 písm. g/\nOSP.“\nSťažovateľ v sťažnosti argumentuje a poskytuje svoj právny pohľad na vec a tvrdí,\nže napadnuté uznesenia krajského súdu a najvyššieho súdu sú arbitrárne, porušujúce\njeho označené práva. Podstata argumentácie sťažovateľa v sťažnosti je založená\nna nesúhlase s právnym záverom krajského súdu, ktorý napadnutým uznesením zrušil\nrozsudok súdu prvého stupňa, ktoré považuje za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne.\nNa základe toho sa domnieva, že krajský súd napadnutým uznesením neprípustne zasiahol\ndo jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSťažovateľ ďalej namieta, že krajský súd rozhodoval v nezákonnom zložení, a preto došlo\nk porušeniu jeho základného práva na zákonného sudcu. Argumentuje tým, že „došlo\nk zmene zákonného sudcu, lebo v novovytvorenom senáte po kasačnom náleze ústavného\nsudu, nerozhodoval ani jeden z pôvodných sudcov, hoci neprestali byť sudcami /\n, či\n\n/,\n\n/ii/ z opatrenia predsedu súdu z 20. 11. 2013, sp. zn. Spr. 3010/2013 /inak urobeného\nv čase po opätovnom nápade veci na súd/ nie je zrejmý dôvod vykonania uvedených zmien\nv rozvrhu práce vyplývajúci z § 50n. zák. č. 757/2004 Z. z., ktorými došlo k nahradeniu\nzákonných sudcov inými sudcami /porov. aj IV. ÚS 479/2013/,\n/iii/ na rozhodovaní - čo nie je neodkladný úkon podľa § 15 ods. 1 OSP - veci sa\npodieľal ako predseda senátu\n\n, voči ktorému sťažovateľ vzniesol námietku\n\npredpojatosti, ktorej pôvodne najvyšší súd vyhovel, ale po zrušujúcom náleze ústavného\nsúdu sp. zn. IV. ÚS 345/09, o tejto námietke už rozhodované nebolo, hoci malo byť,\n\n4\n\na to preto, že tento sudca už vec nepredložil na rozhodnutie o tejto námietke nadriadenému\nsúdu podľa § 16 OSP“.\nSťažovateľ vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu uviedol, že svoje\ndovolanie proti napadnutému uzneseniu krajského súdu založil na dôvodoch podľa § 237\nods. 1 písm. g) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „OSP“). Najvyšší súd dovolanie sťažovateľa odmietol, pričom\nv odôvodnení konštatoval, že nezistil dôvody prípustnosti dovolania z namietaných\ndôvodov a ani podľa § 237 a § 239 OSP. Sťažovateľ tieto závery najvyššieho súdu\nspochybňuje a tvrdí, že v jeho veci na krajskom súde rozhodoval vylúčený sudca a zloženie\nsenátu nebolo zákonné [dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. g) OSP],\nzrušujúce napadnuté uznesenie krajského súdu je arbitrárne do tej miery, že zakladalo\ndôvod prípustnosti jeho dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, teda postupom\nkrajského súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom.\nSťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol\nnálezom, v ktorom vysloví porušenie jeho označených práv napadnutým uznesením\nkrajského súdu, ako aj napadnutým uznesením najvyššieho súdu, označené uznesenia\nkrajského súdu a najvyššieho súdu zruší, vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie\na zároveň prizná sťažovateľovi náhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n5\n\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\n1. K napadnutému uzneseniu krajského súdu\nPodstatou\n\nsťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu\n\nkrajského súdu\n\nje namietané porušenie sťažovateľovho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť napadnutým uznesením krajského súdu.\nĎalšou zásadnou námietkou vo vzťahu k napadnutému uzneseniu je tvrdenie sťažovateľa,\nže došlo k porušeniu jeho základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48\nods. 1 ústavy, pretože o jeho veci na krajskom súde rozhodoval vylúčený sudca a senát\nv nezákonnom zložení. Sťažovateľ zároveň namieta, že došlo aj k porušeniu rovnosti\núčastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a bližšie nešpecifikovaného základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým uznesením krajského súdu.\n1.1 Porušenie označených práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru vidí sťažovateľ v namietanej nesprávnosti právnych záverov v napadnutom\nuznesení krajského súdu, ktorým bol rozsudok okresného súdu zrušený, a najmä v jeho\nnedostatočnom odôvodnení.\n6\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\ns medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a zároveň\nby mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli\nnapravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolaním\nnapadnutý rozsudok okresného súdu sa nezaoberal hľadiskami dôležitými pri posudzovaní\nkolízie práva na slobodu prejavu a právom na ochranu osobnosti, pričom poukázal\nna jednotlivé aspekty a kritériá, ktoré je potrebné zohľadniť s poukazom na judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Uviedol, že «súd prvého stupňa\npredovšetkým nezohľadnil, že žalobcom tvrdený zásah do jeho osobnostných práv bol\nvykonaný článkom uverejneným v dennej tlači a vzhľadom na to, že médiá majú kľúčovú\núlohu pri ochrane demokracie, treba prísne posudzovať každý zásah do slobody prejavu\nmédií. Súd prvého stupňa mal tiež vziať do úvahy tú skutočnosť, že v čase uverejnenia\npredmetného článku bol žalobca ministrom spravodlivosti a bol teda tzv. osobou verejného\nzáujmu. Ako vyplýva z vyššie spomenutej judikatúry ESĽP osoby verejne známe a verejne\nčinné musia strpieť väčšiu mieru kritiky. Privilegované postavenie z hľadiska ochrany\nslobody prejavu patrí novinárom a masmédiám, a to zvlášť pri informovaní o veciach\n7\n\nverejného záujmu. Novinári majú povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa\nvšetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať.\nNovinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie.\nV prejednávanej veci je žalovaný „nositeľom“ slobody prejavu a preto sa na neho vzťahuje\nzvýšená ochrana (privilegované postavenie) poskytovaná novinárom, resp. masmédiám,\nktorú bolo potrebné pri rozhodovaní predmetnej veci zohľadniť...\n... Pri posudzovaní tejto otázky treba vychádzať z funkcie, ktorú titulok plní. Jeho\nfunkciou (účelom) je upútať a zaujať čitateľa k tomu, aby si článok prečítal. Vychádzajúc\nz tejto funkcie titulku možno aj z hľadiska ochrany práva na súkromie dotknutých osôb\nvo všeobecnosti akceptovať a tolerovať, že sa v titulku objavujú expresívnejšie, provokujúce\nči zveličujúce vyjadrovacie prostriedky, a to zvlášť vtedy, ak ide o médium bulvárneho typu,\nku ktorým denník Plus jeden deň možno zaradiť. V prejednávanej veci súd prvého stupňa\nuvedenú funkciu titulku nezohľadnil a za skutkový základ vzal inkriminovaný titulok\nbez zohľadnenia jeho väzby na predmetný článok. Inkriminovaný titulok „\n\nchráni\n\nvrahov“ treba považovať za integrálnu súčasť článku, pričom je zjavné, že z jeho obsahu\nnevyplýva popis žiadnej činnosti žalobcu, ktorou by chránil vrahov, ale je z neho zrejmé,\nže informuje o pripravovanej novelizácii Trestného zákona, v ktorej sa uvažuje aj o znížení\ntrestných sadzieb. Ide teda o informáciu o dôležitej veci verejného záujmu, ktorá zároveň\nobsahuje prvky kritiky. V širšom zmysle ide o politický prejav. Tento druh prejavu spadá\npod ochranu čl. 26 Ústavy. ».\nÚstavný súd v tejto súvislosti dodáva, že krajský súd v plnej miere rešpektoval názor\nústavného súdu vyslovený vo veci sťažovateľa v náleze sp. zn. II. ÚS 340/09\nz 18. septembra 2012, ktorým bol rozsudok krajského súdu sp. zn. 6 Co 64/2008\nz 11. decembra 2008 zrušený.\nÚstavný súd konštatuje, že právny názor krajského súdu je v napadnutom rozhodnutí\nzdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo. Krajský súd vo svojom rozhodnutí\ndostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa zrušiť, teda jeho rozhodnutie nie je možné považovať za arbitrárne\nani svojvoľné.\n\n8\n\nVychádzajúc z uvedeného a s poukazom na to, že obsahom označeného základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo\nna rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo\nna úspech v konaní (II. ÚS 218/02, resp. I. ÚS 3/97), ústavný súd dospel k záveru, že medzi\nnapadnutým uznesením krajského súdu a namietaným porušením základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nneexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala reálnu možnosť vyslovenia ich\nporušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto\npri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n1.2 Sťažovateľ tiež namietal, že napadnutým uznesením krajského súdu došlo\nk porušeniu jeho základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48\nods. 1 ústavy. Podstata tejto námietky sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu spočíva v dvoch rovinách, že v danom prípade rozhodoval vylúčený sudca\na rozhodoval senát v nezákonnom zložení.\n1.2.1 Sťažovateľ namietal a tvrdil, že po kasačnom náleze ústavného súdu\nsp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. februára 2011, ktorým ústavný súd zrušil uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5 Nc 29/2008 z 8. októbra 2008, ktorým bol zákonný sudca krajského súdu\nvylúčený, táto námietka zaujatosti sudcu\n\npo opätovnom\n\npridelení na rozhodnutie do senátu, kde pôsobil už namietaný sudca\nopätovne prejednaná a dovtedy sudca\n\n, mala byť\n\nnemohol meritórne rozhodovať.\n\nPre zrozumiteľnosť je potrebné poukázať na to, že sťažovateľom namietaný sudca\nbol vylúčený uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Nc 29/2008 z 8. októbra 2008,\nale ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. februára 2011 vyslovil porušenie\nzákladného práva protistrany podľa čl. 48 ods. 1 ústavy označeným rozhodnutím\nnajvyššieho súdu, ktoré zároveň aj zrušil. V odôvodnení dospel k záveru, že neexistovali\ndôvody na zmenu zákonného sudcu, v konkrétnostiach konštatoval, že sudca\na taktiež sudca\n\n9\n\nboli označeným uznesením najvyššieho súdu vylúčení nezákonne,\n\nrespektíve neexistoval zákonný dôvod na ich vylúčenie. Vychádzajúc z uvedeného,\npo označenom kasačnom náleze ústavného súdu a dôsledku ďalšieho nálezu ústavného súdu\nsp. zn. II. ÚS 340/09 z 18. septembra 2012, ktorým bol rozsudok krajského súdu\nsp. zn. 6 Co 64/2008 z 11. decembra 2008 zrušený, bol zákonným sudcom opäť sudca\na rovnako aj sudca\nnevzniesol\n\nnovú\n\nnámietku\n\n. Preto je možné dospieť k záveru, že ak sťažovateľ\nzaujatosti,\n\nrespektíve\n\nnámietku\n\nneodôvodnil\n\nskutočnosťami, pričom rozhodnutie, na základe ktorého bol sudca\nzrušené, bolo potrebné v okolnostiach prípadu sudcu\n\nnovými\n\nvylúčený, bolo\naj naďalej považovať\n\nza zákonného sudcu, keďže dôvody, pre ktoré bol tento sudca vylúčený, neboli zákonné.\nTento právny záver najvyššieho súdu aj s poukazom na relevantný judikát najvyššieho súdu\nR 59/1997, ktorý reflektuje dovolaciu námietku sťažovateľa, možno považovať za ústavne\nkonformný, pričom vychádza z rozhodujúcich skutočností prípadu.\n1.2.2 Sťažovateľ v sťažnosti ďalej tvrdil, že senát rozhodoval v nezákonnom zložení.\nKonkrétne uviedol, že „v novovytvorenom senáte po kasačnom náleze ústavného súdu,\nnerozhodoval ani jeden z pôvodných sudcov hoci neprestali byť sudcami /\nči\n\n,\n\n/“ a tiež namietal, že „z opatrenia predsedu súdu z 20. 11. 2013,\n\nsp. zn. Spr. 3010/2013... nie je zrejmý dôvod vykonania uvedených zmien v rozvrhu práce...\nktorým došlo k nahradeniu zákonných sudcov inými sudcami“.\nÚstavný súd si v záujme objektívneho posúdenia veci vyžiadal zberný spis krajského\nsúdu sp. zn. 8 Co 606/2013, ktorý mu bol doručený 4. januára 2017 a ktorého súčasťou\nbolo aj sťažovateľom spochybňované opatrenie predsedu krajského súdu sp. zn. 3010/2013\nz 20. novembra 2013. Po preskúmaní označeného opatrenia ústavný súd dospel k záveru,\nže aj táto námietka sťažovateľa týkajúca sa namietaného porušenia základného práva nebyť\nodňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy vo vzťahu k napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu je neopodstatnená. Krajský súd preskúmateľným a zákonným spôsobom\npostupoval\n\npri\n\nkreovaní\n\nsenátu\n\npo\n\nkasačných\n\nnálezoch\n\nústavného\n\nsúdu\n\nsp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. februára 2011, ktorým ústavný súd zrušil označené uznesenie\nnajvyššieho súdu, ktorým boli sudcovia\n\n10\n\na\n\nvylúčení z prerokovania\n\nsťažovateľovej veci a nálezu sp. zn. II. ÚS 340/09 z 18. septembra 2012, ktorým bol\nrozsudok krajského súdu sp. zn. 6 Co 64/2008 z 11. decembra 2008 zrušený.\nPredseda\n\nkrajského\n\nsúdu\n\ns poukazom\n\nna\n\nvšeobecné\n\nzásady\n\nplatné\n\npre občianskoprávne, správne a obchodnoprávne kolégium rozvrhu práce krajského súdu na\nrok 2013 a ustanovením § 51 ods. 1 a ods. 4 písm. b) a d) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) označeným\nopatrením prikázal, aby vec vedená na krajskom súde pod sp. zn. 8 Co 606/2013 bola\npridelená do senátu 6 Co (predseda senátu sudca\n\n) s tým, že členovia senátu\n\nv predmetnej veci budú pridelení náhodným výberom. V odôvodnení svojho rozhodnutia\nuviedol, že pôvodní členovia senátu 6 Co boli sudkyňa\nsudca\n\na referujúci člen senátu sudca\n\n(predsedníčka senátu),\n\n. Keďže najvyšší súd uznesením sp. zn.\n\n3 Nc 26/2008 z 5. augusta 2008 rozhodol o vylúčení sudkyne\n\nz prerokovania\n\na rozhodnutia vo veci, táto prestala byť zákonným sudcom vo veci. Ako už bolo uvedené,\nústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. februára 2011 zrušil uznesenie najvyššieho\nsúdu, ktorým boli sudcovia\n\na\n\nvylúčení z prejednania veci, preto sa opäť stali\n\nzákonnými sudcami vo veci sťažovateľa. Keďže následne ústavný súd nálezom sp. zn. II.\nÚS 340/09 z 18. septembra 2012 zrušil aj rozsudok krajského súdu sp. zn. 6 Co 64/2008\nz 11. decembra 2008 z dôvodu porušenia základných práv protistrany a aj z toho dôvodu, že\npôvodne vylúčení sudcovia boli vylúčení nezákonne, a preto vec bola rozhodnutá\nv personálnom zložení senátu (sudkyňa\n\n, sudkyňa\n\na sudca\n\n),\n\nktorý nezodpovedal požiadavkám vyplývajúcim z čl. 48 ods. 1 ústavy, po opätovnom\nnápade na krajský súd bolo potrebné riadiť sa už uvedeným zákonom o súdoch,\nako aj rozvrhom práce krajského súdu platným v čase opätovného napadnutia veci.\nVychádzajúc z uvedeného, do úvahy prichádzal pôvodný sudca spravodajca, respektíve\nreferujúci sudca\n\na pôvodný člen senátu sudca\n\n(sudkyňa\n\nbola\n\nprávoplatne vylúčená, pozn.). Keďže v čase opätovného napadnutia veci na krajskom súde\npôvodný senát neexistoval, navyše sudkyňa\nprioritne do úvahy prichádzal sudca\n\nuž nebola zákonnou sudkyňou.\nako sudca spravodajca, lenže ten v čase\n\nopätovného nápadu veci už nebol sudcom krajského súdu. Preto ako jediný pôvodný člen\nsenátu prichádzal do úvahy sudca\n\n11\n\n. V zmysle už uvedených zásad platných\n\npre rozvrh práce krajského súdu vec nemohla byť pridelená ani do senátu, do ktorého bol\nv čase opätovného napadnutia veci pridelený sudca\n\n, ale zostávajúci členovia senátu\n\nmuseli byť pridelení náhodným výberom. Len senát v takom zložení bolo možné považovať\nza senát určený v súlade s označeným článkom 48. ods. 1 ústavy. Preto námietka\nsťažovateľa týkajúca sa nezákonne zloženého senátu je nedôvodná. Na základe uvedeného\nústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n1.3 Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na rovnosť účastníkov\nkonania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a bližšie neidentifikovaného základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým uznesením krajského súdu, ústavný súd pripomína,\nže uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných\nnáležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 49 a nasledujúcich\nzákona o ústavnom súde). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane uviedol,\nže všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti týkajúce sa\nformy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhom na začatie\nkonania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu\na navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)\nzástupca.\nÚstavný súd konštatuje, že závažným obsahovým nedostatkom sťažnosti v tejto časti\nje skutočnosť, že napriek všeobecným tvrdeniam o porušení označených článkov ústavy\nnapadnutým uznesením krajského súdu absentuje akékoľvek odôvodnenie sťažnosti, t. j.\nneobsahuje čo i len jedinú konkrétnu a určitú ústavnoprávne relevantnú námietku, ktorá by\nmala svedčiť v prospech záveru o porušení niektorého z označených práv alebo slobôd\npodľa ústavy a dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu.\n\n12\n\nÚstavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby\nmedzi relevantnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde [§ 20 ods. 1 a § 50 ods. 1\npísm. a)] vyplýva, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia\nporušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov ústavy, ale musí\nich konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08, IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých\ndôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.\nNavyše, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ako aj jej petitu je potrebné konštatovať,\nže petit je v tejto časti aj nedostatočný, neurčitý, pretože v prípade namietaného porušenia\nniektorého zo základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je potrebné v petite uviesť okrem\nnamietaného článku ústavy aj slovné označenie toho ktorého práva, ktorého porušenie\nsťažovateľ namieta, čo sťažovateľ neurobil.\nPodľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti významné procesné\ndôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav,\nz ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem\nopísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne\nargumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania\nústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ústavy je teda vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľa\nspočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo\nslobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo\nnečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo\nzáujmovej samosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto námietok podanie sťažovateľa\nneobsahuje, pričom samotný subjektívny názor sťažovateľa o porušení jeho práv nie je\ndostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú\nobjektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti\nna ďalšie konanie.\n\n13\n\nÚstavný súd v súhrne konštatuje, že sťažnosť v tejto časti v predloženej podobe\nneobsahuje kvalifikované odôvodnenie, teda nespĺňa podstatnú zákonom predpísanú\nnáležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že sťažnosť v tejto časti\npôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení\nnámietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje\n(m. m. III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014).\nÚstavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných\nnáležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej\npovinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred\nústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd\nposudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania\n(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).\nPretože predmetná sťažnosť v tejto časti neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie\nprávomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a síce relevantné\nodôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti vo vzťahu k namietanému porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj identifikáciu parciálneho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 jeho slovným pomenovaním, ústavný súd\naj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa túto časť sťažnosti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných\nnáležitostí.\n2. K napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\nSťažovateľ vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu namietal,\nže v okolnostiach veci existovali dôvody prípustnosti jeho dovolania, no napriek tomu\nnajvyšší súd jeho dovolanie ako procesne neprípustné odmietol, čím malo dôjsť k porušeniu\njeho označených práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ\nsvoje sťažnostné námietky formuloval v dvoch rovinách. Podľa jeho názoru sudca\n14\n\nrozhodujúci na krajskom súde v jeho veci bol vylúčený a zároveň senát rozhodoval\nv nezákonnom zložení. Ďalej tvrdí, že nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia\nkrajského súdu bolo natoľko arbitrárne, že zakladalo prípustnosť dovolania z dôvodu, že mu\nv dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu bola odňatá\nmožnosť konať pred súdom. Tým, že najvyšší súd ním namietané dôvody prípustnosti\ndovolania neakceptoval, mal porušiť označené práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. V dôsledku neposkytnutia ochrany dovolacím súdom malo podľa názoru\nsťažovateľa dôjsť aj k porušeniu jeho práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13\ndohovoru a zároveň aj k porušeniu rovnosti účastníkov konania podľa článku 47 ods. 3\nústavy tým, že najvyšší súd „neakceptoval svoju silnú rozhodovaciu líniu... podľa ktorej aj\nnedostatok riadneho vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, zakladá\ndovolací dôvod podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP“.\nÚstavný súd v úvode poukazuje na svoju judikatúru, v zmysle ktorej otázka\nposúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže\nviesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02,\nII. ÚS 324/2010).\n2.1 Napriek uvedenému pristúpil k preskúmaniu namietaného porušenia základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj v nadväznosti\nna to namietaného\n\nporušenia\n\nzákladného\n\npráva\n\nna\n\nrovnosť\n\núčastníkov\n\nv konaní\n\npodľa čl. 47 ods. 3 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\nNajvyšší súd k uvedenej námietke, ktorá mala zakladať prípustnosť dovolania\nsťažovateľa podľa § 237 ods. 1 písm. g) OSP uviedol, že «s prihliadnutím na tvrdenie\ndovolateľa, že na odvolacom súde rozhodoval zaujatý sudca\n\nsa\n\ndovolací súd zameral aj na otázku opodstatnenosti tohto tvrdenia (§ 237 písm. g/ O. s. p.)\nNajvyšší súd Slovenskej republiky pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustálenej súdnej\npraxe, v zmysle ktorej neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného\nrozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania\na rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti\n\n15\n\ndovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/ O. s. p., posúdiť túto otázku samostatne\n(R 59/1997).\nHoci v zmysle § 14 ods. 3 O. s. p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré\nspočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, toto ustanovenie je potrebné\nvykladať širšie, v nadväznosti na čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd, ktorými je garantovaná nestrannosť, nezávislosť a nezaujatosť\nkonajúceho sudcu. Nemožno však pritom prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa\n§ 14 ods. 1 O. s. p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť\nodňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom\nna to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom\nvýnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi bránia rozhodnúť v súlade\nso zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že dovolateľ\nneuviedol zákonom uznaný dôvod zaujatosti, na základe ktorého by sa spochybnila\nnezaujatosť uvádzaného sudcu, ktorý rozhodoval v prejednávanej veci. Samotný subjektívny\nnázor dovolateľa, že v osobe konajúceho sudcu boli dané okolnosti vylučujúce ho\nz prejednávania a rozhodovania veci, nezakladajú bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy\nz jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Keďže z predloženého spisového materiálu\nnevyplývajú žiadne také okolnosti, ktoré by spochybňovali nezaujatosť sudcu, ktorý\nrozhodoval v prejednávanej veci, dovolací súd vyhodnotil námietku dovolateľa o existencii\nvady v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. ako neopodstatnenú.\n...\nZmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom\na s rozvrhom práce (znenie účinné do 31. 8. 2014).\nOkrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia je teda\nsúčasťou základného práva na zákonného sudcu aj zásada prideľovania súdnej agendy\nsudcom (spĺňajúcom uvedené predpoklady) a určenia zloženia senátov na základe pravidiel\nobsiahnutých v rozvrhu práce tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej\nagendy a aby bol vylúčený pre rôzne dôvody a rozličné účely výber súdov a sudcov\n„ad hoc“. Ak teda sudca bude určený v rozpore s rozvrhom práce alebo síce v súlade s ním,\n\n16\n\nale na základe takého jeho pravidla (opatrenia), ktoré odporuje zákonu, právo\nna zákonného sudcu vyplývajúce z čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa nerešpektuje\na v takomto prípade treba súd považovať v zmysle § 237 písm. g/ O. s. p. za nesprávne\nobsadený.\nKeďže na túto vadu konania je dovolací súd povinný prihliadnuť z úradnej moci\na žalobca v dovolaní jej existenciu tvrdí, dovolací súd ďalej skúmal, či vybraný senát\n(ne)bol v danej veci určený v súlade s rozvrhom práce a teda, či súd (ne)bol správne\nobsadený.\nPodľa čl. 1, bodu IV.9 Všeobecných zásad platných pre občianskoprávne, správne\na obchodnoprávne kolégium na rok 2013 (jeho znenia v čase, kedy vec došla na súd), ktoré\nsú súčasťou Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2013 (ďalej len Zásady)\nvo veciach, v ktorých rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom, na základe\nktorého zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec vrátil na ďalšie konanie, resp.\nzrušil rozsudok alebo nariadil Krajskému súdu v Bratislave konať vo výroku o náhrade trov\nkonania a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie, táto sa zapíše do súdneho\nregistra tomu sudcovi alebo senátu, ktorý vo veci rozhodoval pred jej zrušením a vec sa\nzapíše pod novú spisovú značku. Ak nemožno zapísať vec pôvodnému senátu, pretože senát\nv pôvodnom zložení neexistuje, pridelia sa senátu, v ktorom je podľa rozvrhu práce\nzaradený sudca, ktorý bol určený ako spravodajca pôvodného senátu. Ak tento sudca\nprestal byť sudcom, bol pridelený na iný súd alebo vec nemožno prideliť senátu, v ktorom\nje zaradený sudca spravodajca z iných dôvodov, vec sa pridelí senátu, do ktorého\nsú zaradení ostávajúci členovia pôvodného senátu; inak sa vec pridelí náhodným výberom\npomocou\n\ntechnických\n\na\n\nprogramových\n\nprostriedkov\n\nschválených\n\nMinisterstvom\n\nspravodlivosti SR v zmysle ustanovenia § 51 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení\n(§152 ods. 8 Vyhlášky MS SR č. 450/2009 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku\npre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy).\nZ obsahu spisu vyplýva, že Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zrušil rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z obsahu spisu taktiež\nvyplýva, že Opatrením z 20. novembra 2013 sp. zn. Spr 3010/2013 predseda krajského súdu\ns poukazom na Všeobecné zásady platné pre občianskoprávne, správne a obchodnoprávne\nkolégium na rok 2013 prikázal, aby bola vec vedená na Krajskom súde v Bratislave\n\n17\n\npod sp. zn. 8 Co 606/2013 pridelená do senátu 6 Co (predseda senátu\n) s tým, že členovia senátu budú pridelení náhodným výberom pomocou technických\nprostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky z členov senátov súdnych oddelení Co. Na základe uvedeného\nopatrenia bola vec pridelená do senátu 6 Co (potvrdenie podateľne súdu na č. l. 208).\nPodľa dovolacieho súdu spôsob, akým bola v danom prípade posudzovaná vec\npridelená senátu 6 Co, nevybočuje z rámca rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave\nplatného v čase, kedy vec došla na súd, resp. z rámca zákona o súdoch, najmä tých jeho\nustanovení, ktoré sa týkajú spôsobu prideľovania vecí. Prípustnosť dovolania preto z § 237\npísm. g) O. s. p. nevyplýva.».\nÚstavný súd považuje v kontexte jeho zistení vo vzťahu k napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu v tejto časti\nza zrozumiteľné, logické, ústavne konformné a legitímne, zohľadňujúce zmysel a účel\ninštitútu zákonného sudcu. Sťažovateľ neuviedol žiaden argument, ktorý by bol\nv okolnostiach prípadu spôsobilý spochybniť najvyšším súdom prezentovaný právny záver.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd považuje tieto námietky sťažovateľa za zjavne\nneopodstatnené.\n2.2 Sťažovateľ videl porušenie svojich označených práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu aj v tom,\nže najvyšší súd nepovažoval ním namietanú arbitrárnosť rozhodnutia odvolacieho súdu\nza dôvod prípustnosti v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP, teda že sa mu postupom\nodvolacieho súdu odňala možnosť konať pred súdom. V uvedenom zároveň videl\naj porušenie svojho základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3\nústavy.\nPolemika o tom, že arbitrárnosť či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá dôvod\nprípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) bola vyriešená zjednocujúcim\nstanoviskom občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu č. 2 z 3. decembra 2015\n\n18\n\nuvedeného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 1/2016,\nv zmysle ktorého len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje\nzásadné vysvetlenie dôvodov, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa označeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.\nÚstavný súd konštatuje, že v okolnostiach prípadu k takému excesu nedošlo, pretože\ndôvody napadnutého uznesenia krajského súdu sú v jeho odôvodnení uvedené\nzrozumiteľne, sledujú zmysel a účel aplikovaných noriem, a keďže ústavný súd\npri ústavnom prieskume napadnutého uznesenia krajského súdu z hľadiska možného\nporušenia zakladeného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru nezistil signály arbitrárnosti alebo zjavnej neodôvodnenosti, je vylúčené, aby\nz dôvodu absencie dôvodov, ktorá nebola ústavným súdom zistená, bol založený\nsťažovateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd túto námietku sťažovateľa považoval za nedôvodnú.\nZ odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu teda vyplýva, že najvyšší súd sa v ňom\nargumentáciou sťažovateľa riadne zaoberal a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil.\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť\nzákladné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi\nupravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní (napr. I. ÚS 4/2011).\nPrávo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy,\nak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym\nsúdom vrátane dovolacieho konania.\nÚstavný súd konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania\nje v napadnutom rozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo.\nNajvyšší súd vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo\n\n19\n\npotrebné dovolanie sťažovateľa odmietnuť ako neprípustné, teda jeho rozhodnutie nie je\nmožné považovať za arbitrárne ani svojvoľné. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n2.3 Rovnako ako v prípade namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu ústavný súd nezistil ani porušenie práva\nna účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru.\nUplatňovanie práva na účinný prostriedok nápravy vyplývajúceho z čl. 13 dohovoru\nmusí totiž nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim) o porušení iného\npráva chráneného dohovorom (napr. rozhodnutie vo veci Silver a ostatní proti Spojenému\nkráľovstvu z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa tak vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa\njednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv\ngarantovaných dohovorom (Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok\nz 27. 4. 1988, séria A, č. 131, rovnako nálezy ústavného súdu III. ÚS 24/2010,\nIV. ÚS 325/2011 a I. ÚS 538/2013). Účinnosť právneho prostriedku nápravy nie je závislá\nani na istote na priaznivom výsledku konania a samotná skutočnosť, že v konkrétnom\nprípade sťažovateľovi nebola na základe inak účinného prostriedku nápravy poskytnutá\nnáprava vôbec, resp. v dostatočnej miere, ešte nie je dostatočná pre záver, že sťažovateľovi\nnebol daný k dispozícii účinný prostriedok nápravy porušenia daného práva (rozsudok\nESĽP Vilvarajah a ďalší proti Spojenému kráľovstvu z 30. 10. 1991, č. 13163/87, bod 122,\nalebo rozsudok ESĽP Gordon-Krajcer proti Poľsku zo 7. 7. 2009, č. 5943/07, body 32 – 34).\nCitovaná judikatúra ESĽP potvrdzuje zrejmú súvislosť práva zaručeného čl. 13\ndohovoru s ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje, a keďže ústavný súd zistil,\nže k porušeniu práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru nedošlo, nemohol dospieť ani\nk záveru, že by najvyšší súd porušil sťažovateľovo právo zaručené čl. 13 dohovoru.\nPodľa názoru ústavného súdu napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorý ústavne\nkonformným spôsobom odmietol dovolanie sťažovateľa, nemôže predstavovať porušenie\nzákazu odmietnutia spravodlivosti v takom zmysle, ako to sťažovateľ namietal. Ústavný súd\nuvádza, že čl. 13 dohovoru má procesný charakter, ktorý zaručuje všeobecné právo\n\n20\n\nna účinný právny prostriedok nápravy pred vnútroštátnym orgánom každému, kto sa\ndovoláva základných práv a slobôd uvedených v dohovore. Tento účinný prostriedok\nnápravy je nezávislý od istoty priaznivého výsledku pre sťažovateľa (podobne\nIII. ÚS 86/05, I. ÚS 538/2013).\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní aj túto časť sťažnosti\nsťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\nNad rámec ústavný súd poznamenáva, že vec posudzoval v štádiu právoplatne\nneskončeného konania pred všeobecnými súdmi, z čoho vyplývajú ďalšie možnosti\nprocesného postupu pre sťažovateľa.\nPretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nK tomuto rozhodnutiu sa podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája odlišné\nstanovisko sudcu Petra Brňáka.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. mája 2017\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sudca-námietka zaujatosti", "arbitrárnosť", "sudca-zákonný", "dovolanie-prípustnosť", "uznesenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a8e02e6a-18e2-4a4f-b0dc-a9ae15bf5d80", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.247.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 247/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 247/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.247.2017.1"}, {"guid": "ussr:7d6974d9-df3d-492b-b2ef-2a3c0a7cef89", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.138.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 138/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 138/2017 z 8. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.138.2017.1"}, {"guid": "ussr:88d3a4d3-6e2f-433b-8ab5-5cd8bddcb285", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:4. US.479.2013.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2013 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:4. US.479.2013.1"}, {"guid": "ussr:8884512f-73a1-4af0-8459-a278d49d5b00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 244/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 244/2014 z 1. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-01", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8884512f-73a1-4af0-8459-a278d49d5b00"}, {"guid": "ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367"}, {"guid": "ussr:f9c5c149-de5a-47c9-9a33-dbbb530b11d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2013 z 11. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9c5c149-de5a-47c9-9a33-dbbb530b11d6"}, {"guid": "ussr:2abfcd9d-32ae-43db-b2e4-41897744dfbc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 340/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 340/09 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2abfcd9d-32ae-43db-b2e4-41897744dfbc"}, {"guid": "ussr:718a498f-61ae-4a5d-a410-0b483964c1e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/2012 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:718a498f-61ae-4a5d-a410-0b483964c1e8"}, {"guid": "ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 372, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d"}, {"guid": "ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211"}, {"guid": "ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 565, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1"}, {"guid": "ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 86/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:072e386c-5acf-465d-8931-d4a47ae7b9e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/97 z 16. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-16", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}