{"guid": "ussr:50114495-b608-40e9-b662-ae154acdab58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.388.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 388/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 388/2017 z 12. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. júna 2017, sp. zn. III. ÚS 388/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.388.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-06-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/50114495-b608-40e9-b662-ae154acdab58", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.388.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.388.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.388.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 388/2017-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 105/2011, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie\n\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\n\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca\n\n(ďalej len „okresný súd“)\n\nv konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 105/2011 (ďalej aj\n\n„namietané konanie“).\n2. Sťažovateľka v sťažnosti namietala nečinnosť okresného súdu v poslednej dobe,\nnásledkom čoho vznikli prieťahy a vytvoril sa priestor pre predĺženie jej stavu právnej\nneistoty. Svoje presvedčenie o existencii prieťahov oprela o skutočnosť, že „v rámci\nposledného roka došlo v rámci predmetného konania, len k týmto úkonom:\n- 01.06.2016 výzva na zaplatenie súdneho poplatku\n- 01.06.2016 predkladacia správa na KS Žilina\n- 02.02.2017 spis vrátený z krajského súdu, uznesenie zo dňa 17.03.2015 zrušené\na vec vrátená na ďalšie konania\n- 06.03.2017 uznesenie OS Čadca zo dňa 20.02.2017\n- 20.03.2017 som sa ako navrhovateľka vyjadrila k uzneseniu OS Čadca\nV súčasnosti sa vo veci stále nezačalo konať, ani nebol vytýčený termín pojednávania\na aj z vyššie uvedeného je zrejme, že súd za posledné obdobie vykonal iba minimum úkonov,\nčo nenapomohlo k rýchlemu ukončeniu sporu a odstráneniu mojej právnej neistoty. A to aj\nnapriek tomu, že základnou povinnosťou súdu ako aj sudcu je zabezpečiť taký procesný\npostup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa\núčastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nZ dôvodu nečinnosti súdu som bola nútená podať sťažnosť predsedovi Okresného\nsúdu Čadca na prieťahy v konaní zo dňa 30.01.2017, ktorá bola doručená súdu dňa\n17.02.2017. Na predmetnú sťažnosť mi predsedníčka súdu odpovedala prostredníctvom\nupovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti, ktoré mi bola doručené dňa 27.02.2017.\nPredsedníčka súdu v ňom konštatovala, že vo veci neboli spôsobené prieťahy v konaní,\nčo sa však nezakladá na pravde.\nSom presvedčená, že sa nejedná o zložitú vec a ja ako účastník konania som súdu\nsúčinná, nakoľko na každú výzvu súdu som v stanovenej lehote odpovedala. Napriek tomu\nsa nevieme domôcť svojho práva na súdne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na doterajšiu\ndĺžku trvania konania (6 rokov) a aj skutočnosť, že konanie do dnešného dňa nebolo\nprávoplatne skončené, domáham sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia.\nPoukazujem na skutočnosť, že stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzam pre dĺžku\n2\n\ndoterajšieho konania, ktoré stále nie je právoplatne skončené, má nepriaznivý vplyv na\nmoju psychiku, pričom ako strana konania nemám reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku\nprebiehajúceho konania, čo vo mne vyvoláva pocit bezmocnosti a to aj pri uplatňovaní\nmojich práv.\nSom presvedčená, že za týchto okolností sa vyžaduje nielen vyslovenie porušenia\npráva a príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základných práv sťažovateľa, ale aj\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako prostriedku na dovŕšenie ochrany\nporušovaných\nzákladných práv sťažovateľa. Z týchto dôvodov považujem za primerané finančné\nzadosťučinenie sumu vo výške 5.000.- €.“.\n3. S poukazom na doterajšiu judikatúru ústavného súdu a posudzovanie možných\nprieťahov podľa faktickej a právnej zložitosti veci, správania sa účastníka konania a postupu\nsamotného súdu sťažovateľka uviedla: „... Čo sa týka prvého kritéria, tak vec nie je fakticky\na ani právne zložitá, nakoľko sa jedná o určenie bežnej náhrady za užívanie rodinného\ndomu, ktorú stanovil znalec\n\nK druhému kritériu chcem uviesť, že ja som súdu\n\nsúčinná, pretože som doteraz zodpovedala na všetky výzvy súdu a v súdom poskytnutej\nlehote som zaslala k tomuto svoje vyjadrenie. Ku tretiemu kritériu chcem uviesť, že samotný\npostup okresného súdu je taký, že v nejakom období súd koná, avšak následne sa odmlčí aj\nna viacero mesiacov, v ktorých akoby zabudol, že je na súde podaný návrh, o ktorom\ndoposiaľ nebolo už po dobu takmer 7 rokov rozhodnuté a to ani jediným meritórnym\nrozhodnutím vo veci.“ Svoje tvrdenie podporila citáciou ustanovení Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj „CSP“) obsahujúcich povinnosti súdu a sudcov a viacerých rozhodnutí\nústavného súdu.\n4. Sťažovateľka s odkazom na čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 154 ods.\n4 ústavy, čl. 127 ods. 1 a 2 ústavy, § 18 ods. 1 písm. g) a § 56 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“), čl. 17 Civilného sporového poriadku a § 157 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku navrhla vydať nález v znení:\n3\n\n„Základné právo sťažovateľky\n\n,\n\nna prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. I6C/105/201\nporušené bolo.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke\n\n,\n\n, finančné zadosťučinenie vo výške\n5.000.- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ\ndo 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.\nPorušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu\nz trov právneho zastúpenia vo výške 374.81 € za 2 úkony právnej pomoci /prevzatie,\npríprava zastúpenia zo dňa 31.3.2017 a podanie sťažnosti zo dňa 27.02.2017-jeden úkon\ná 147,33 + 2 x 8,84 € režijný paušál + 62,47 € (20 %DPH)/ na účet právneho zástupcu\nJUDr. Ladislava Ščuryho vedeného vo VÚB a.s., pobočka Čadca na č.ú. v tvare IBAN:\nSK69 0200 0000 0031 7487 8351 do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“\n5. Ústavný súd požiadal okresný súd o vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľky listom\nz 15. mája 2017. Odpoveďou z 19. mája 2017 predložil okresný súd prehľad úkonov\nvykonaných od začatia konania s vyjadrením, že súd vo veci konal priebežne a k predĺženiu\nkonania prispeli samotní účastníci predkladaním nových návrhov na vykonanie\ndokazovania, nejasnými podaniami a využívaním možnosti odvolať sa vo viacerých\nprípadoch, v dôsledku čoho bol spis opakovane na krajskom súde.\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n4\n\n7. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nSkúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa\nustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť\ndôvodom na jeho odmietnutie.\n8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\n9. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n5\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obdobne práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádzal\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, v ktorom sa účastník\nkonania ocitol.\n14. Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej\nz § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez\nďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Od 1. júla 2016\nvstúpil do účinnosti Civilný sporový poriadok, v zmysle ktorého podľa čl. 17 súd postupuje\nv konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným\nprieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu\na iných osôb. Povinnosť súdu postupovať v konaní rýchlo a hospodárne je uložená\naj ustanovením § 157 ods. 1 CSP.\n15. Povinnosťou ústavného súdu viazaného petitom návrhu (§ 20 ods. 1 a 4 zákona\no ústavnom súde) bolo v predmetnom konaní posúdiť, či postupom okresného súdu\n6\n\nv konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 105/2011 došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n16. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\nsa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho\npodáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,\nodôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.\n17. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných\nnáležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody\nsa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili.\n18. Ústavný súd v nadväznosti na citované ustanovenia už opakovane konštatuje,\nže z ich vzájomnej väzby vyplýva, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody,\nvyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov ústavy,\nale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08, IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť,\nz akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy. V prípade\nnamietaného prieťahu v konaní je splnením tejto zákonnej podmienky aj vymedzenie\nobdobia prieťahov, pokiaľ sa nenamieta celková dĺžka konania. Bolo preto základnou\npovinnosťou sťažovateľky, aby čo najpresnejšie opísala skutkový stav, z ktorého vyvodzuje\nsvoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Nevyhnutnou podmienkou\nkonania ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ústavy je teda vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľky\nspočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jej základných práv alebo\nslobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo\nnečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo\nzáujmovej samosprávy, súdu atď.).\n\n7\n\n19. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že sťažnosť obsahuje relevantné\nústavnoprávne zdôvodnenie len v časti týkajúcej sa priebehu konania od 1. júna 2016\ndo podania ústavnej sťažnosti, teda sťažovateľka vymedzila porušenie svojho práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote uvedeným časovým obdobím. Tomuto nasvedčuje konštatovanie\nsťažovateľky, že „... v súčasnosti sa vo veci stále nezačalo konať, ani nebol vytýčený termín\npojednávania ..., že súd za posledné obdobie vykonal iba minimum úkonov...“. V logickej\nsúvislosti potvrdzuje uvedené aj príloha sťažnosti (sťažnosť na prieťahy podaná predsedovi\nokresného súdu z 30. januára 2017), ktorá obsahuje vo vzťahu ku konaniu sp. zn.\n16 C 105/2011 text: „... posledný úkon súdu – uznesenie zo dňa 1.6.2016 na zaplatenie\npoplatku za odvolanie (nekonalo sa 9 mesiacov).“\n20.\n\nZ obsahu spisu vyplýva, že 1. júna 2016 bola vyzvaná sťažovateľka\n\nna zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie a bol daný pokyn na doručenie odvolania\nna vyjadrenie protistrane, 18. júla 2016 bol spis predložený odvolaciemu súdu\nna rozhodnutie o odvolaní proti procesnému rozhodnutiu, 2. februára 2017 bol spis vrátený\nz odvolacieho súdu – uznesenie bolo zrušené, 20. februára 2017 bolo vydané uznesenie,\nktorým bola sťažovateľka vyzvaná na odstránenie nedostatkov podania, 20. marca 2017\nupresnila svoje podanie a 3. apríla 2017 bolo jej podanie zo 17. marca 2015 odmietnuté.\nZ uvedeného vyplýva, že okresný súd v období od 1. júna 2016 do podania ústavnej\nsťažnosti sťažovateľkou (21. apríl 2017) konal bez prieťahov, preto ústavný súd vyhodnotil\nsťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.\n21. Ústavný súd nepristúpil k preskúmaniu dôvodov trvania namietaného konania\nod roku 2011, keďže celkovou dĺžkou konania zdôvodňovala sťažovateľka\n\n„iba“ žiadaný\n\nnárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. K takémuto záveru dospel\nústavný súd z tvrdenia sťažovateľky, že „... vzhľadom na doterajšiu dĺžku trvania konania\n(6 rokov) a aj skutočnosť, že konanie do dnešného dňa nebolo právoplatne skončené,\ndomáham sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia. Poukazujem na\nskutočnosť, že stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzam pre dĺžku doterajšieho konania,\nktoré stále nie je právoplatne skončené, má nepriaznivý vplyv na moju psychiku, pričom ako\n8\n\nstrana konania nemám reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku prebiehajúceho konania, čo vo mne\nvyvoláva pocit bezmocnosti a to aj pri uplatňovaní mojich práv.“.\n22. V časti II sťažnosti sťažovateľka hodnotí postup okresného súdu slovami,\nže „... v nejakom období súd koná, avšak následne sa odmlčí aj na viacero mesiacov,\nv ktorých akoby zabudol, že je na súde podaný návrh, o ktorom doposiaľ nebolo už po dobu\ntakmer 7 rokov rozhodnuté a to ani jediným meritórnym rozhodnutím vo veci“. Jej tvrdenie\nv uvedenom znení je neurčité a nemá oporu v obsahu súdneho spisu, z ktorého ústavný súd\nzistil, že vo veci samej bolo rozhodnuté 7. apríla 2015, avšak rozsudok okresného súdu bol\nzrušený odvolacím súdom 25. februára 2016. Sťažovateľka neuviedla, v ktorom\nkonkrétnom období okresný súd nekonal, preto v tejto časti je jej sťažnosť nejasná\na neurčitá, nespĺňa zákonom predpokladanú náležitosť spočívajúcu v nedostatočnom\nodôvodnení.\n23. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po predbežnom\nprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n24. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi sťažovateľky.\n25. Nad rámec odôvodnenia ústavný súd aj vzhľadom na namietané porušenie práva\nna prejednanie\n\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru považuje\n\nza potrebné uviesť, že ak by okresný súd zostal v namietanom konaní bez relevantného\ndôvodu nečinný, resp. v ňom postupoval neefektívne, nič nebráni sťažovateľke opätovne\npodať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a domáhať sa ochrany svojho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, avšak s riadnym\nodôvodnením.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. júna 2017\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 372, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d"}, {"guid": "ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}