{"guid": "ussr:587bab5f-bbfe-432a-b68e-fe5d06ca674c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.391.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 391/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 391/2017 z 12. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. júna 2017, sp. zn. III. ÚS 391/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.391.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-06-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/587bab5f-bbfe-432a-b68e-fe5d06ca674c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.391.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.391.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.391.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 391/2017-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpenej\n\nadvokátkou JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, Kollárova 35, Martin, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a namietaného porušenia ústavného\nprincípu zaručeného v čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu\nČadca sp. zn. 16 Er 707/2014 z 23. septembra 2015, uznesením Krajského súdu v Žiline\nč. k. 8 CoE 14/2016-78 z 28. apríla 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7 ECdo 1/2017 z 23. februára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 26. mája 2017\nsa\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), domáhala vydania\n\nnálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej v záhlaví označených práv uznesením\nOkresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 16 Er 707/2014 z 23. septembra\n2015, uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 CoE 14/2016-78\nz 28. apríla 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 7 ECdo 1/2017 z 23. februára 2017.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom súde sa pod sp. zn.\n16 Er 707/2014 vedie exekučné konanie, v ktorom sťažovateľka vystupuje v postavení\noprávnenej. Exekučným titulom, na základe ktorého sťažovateľka navrhla exekúciu, bolo\nuznesenie okresného súdu č. k. 8 C 99/2006-27 zo 6. novembra 2006 o nariadení\npredbežného opatrenia. Okresný súd návrhu vo veci samej rozsudkom č. k. 8 C 99/2006-293\nz 24. januára 2011 vyhovel. Toto rozhodnutie bolo rozsudkom krajského súdu\nč. k. 8 Co 171/2011-321 z 29. novembra 2011 potvrdené (právoplatné 2. januára 2012).\nNajvyšší súd však následne uznesením sp. zn. 1 M Cdo 7/2012 z 26. februára 2014 zrušil\nrozhodnutia súdov nižších stupňov a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\n3. Povinný (\n\n) vzniesol proti exekúcii námietky (podal i návrh\n\nna zastavenie exekúcie, pozn.), ktorým okresný súd uznesením sp. zn. 16 Er 707/2014\nz 23. septembra 2015 vyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie,\nv ktorom argumentovala, že „nakoľko došlo k obnoveniu stavu, ktorý tu bol pred\nprávoplatnosťou zrušených rozhodnutí naďalej je účinné a aktuálne predbežné opatrenie\nvydané v priebehu predchádzajúceho konania a to z dôvodu, že nim boli upravené vzťahy\nmedzi účastníkmi konania do konečného rozhodnutia vo veci“. Opodstatnenosť odvolania\n\n2\n\nodôvodnila aj tým, že „vec bola vrátená na ďalšie konanie okresnému súdu a v konaní sa\npokračuje“, a preto by bolo podľa jej názoru „vydanie nového predbežného opatrenia\nv tej istej veci (zhodnosť účastníkov konania ako aj predmetu konania) neúčelné\na nehospodárne aj preto, že skoršie predbežné opatrenie vo veci je súčasťou súdneho spisu\nsp. zn. 4C/84/2014“.\n4. Krajský súd ako súd odvolací uznesením sp. zn. 8 CoE 14/2016 z 28. apríla 2016\nrozhodnutie okresného súdu potvrdil a proti svojmu rozhodnutiu pripustil dovolanie\nz dôvodu, že otázka „či zrušením právoplatného rozhodnutia vo veci samej dovolacím\nsúdom dochádza k obnoveniu predbežného opatrenia nariadeného do skončenia uvedenej\nveci, zaniknutého pred rozhodnutím dovolacieho súdu podľa § 77 ods. 1 písm. c) O. s. p.“\nnebola dosiaľ judikatúrou najvyššieho súdu riešená.\n5. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 7 ECdo 1/2017 z 23. februára 2017 sťažovateľkino\ndovolanie zamietol, pričom v relevantnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol:\n„zrušenie predchádzajúcich vydaných rozhodnutí v konaní o mimoriadnom opravnom\nprostriedku tým, že zasiahne do rozhodnutia vykazujúcemu atribúty záväznosti\na nezmeniteľnosti nemá vplyv na takto zákonom vymedzený účinok zániku predbežných\nopatrení. Právne účinky predbežných opatrení boli a priori limitované (§ 77 ods. 1 O. s. p.)\na v ich zániku nemôže dochádzať k obnove zaniknutého právneho inštitútu bez akéhokoľvek\npodkladu výslovne zakotveného v zákone.“\n6. Sťažovateľka, nespokojná so závermi všeobecných súdov, nasmerovala svoju\nsťažnosť proti všetkým vyššie označeným rozhodnutiam. Tvrdí, že „po vrátení veci\nokresnému súdu vedenej pod sp. zn. 4C/84/2014 nedošlo k zmene skutkových okolností,\nv dôsledku ktorých by došlo k zániku už nariadeného predbežného opatrenia, došlo len\nk obnoveniu právneho stavu, ktorý tu bol pred zrušením rozhodnutí vo veci samej“.\nZastáva názor, že najvyšší súd sa nevysporiadal s jej argumentáciou spočívajúcou v tom, že\n„slovenský právny poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by ustanovovalo, že\npo zrušení rozhodnutí vo veci samej Najvyšším súdom Slovenskej republiky a vrátení veci\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie okresnému súdu, je potrebné vydať v ďalšom konaní\n\n3\n\nnové predbežné opatrenie s rovnakým obsahom aké už bolo v priebehu konania vydané“.\nTaktiež namieta, že „Exekučný súd je pri udeľovaní poverenia na vykonanie exekúcie\npovinný náležitým spôsobom preskúmať žiadosť o udelenie poverenia. V prípade rozporu\nžiadosti by súd nevydal poverenie.“. Sťažovateľka je presvedčená, že neexistuje právny\ndôvod, ktorý by odôvodňoval zánik predchádzajúceho predbežného opatrenia. Svoje\npresvedčenie opiera o to, že „ak by vo veci samej nedošlo k zrušeniu právoplatného\nrozhodnutia mimoriadnym opravným prostriedkom, tak by sa sťažovateľka svojho práva\ndomáhala exekúciou, pri ktorej by bol exekučným titulom práve tento rozsudok a nie\nrozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia, ktoré upravuje vzťahy medzi účastníkmi\nkonania dočasne a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej“.\n7. Na tomto základe sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s článkom 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1) Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7 ECdo/1/2017 z 23.02.2017, uznesením Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 8CoE/14/2016\n\nzo\n\n28.04.2016,\n\nuznesením\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nČadca\n\nsp. zn. 16Er/707/2014 z 23.09.2015 porušené boli.\nUznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/14/2016 z 28.04.2016 a uznesenie\nOkresného súdu Čadca sp. zn. 16Er/707/2014 z 23.09.2015 sa rušia a vec sa vracia súdu\nna ďalšie konanie.\nPorušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške\n374,81 € na účet právnej zástupkyne č... vedený v...\n\nv lehote dvoch mesiacov\n\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n4\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie.\n10. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n11. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n\n5\n\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n14. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už\njudikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n15. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nII.1 K namietanému porušeniu označených práv podľa ústavy a listiny\nnapadnutým uznesením okresného súdu sp. zn. 16 Er 707/2014 z 23. septembra 2015\na napadnutým uznesením krajského súdu č. k. 8CoE 14/2016-78 z 28. apríla 2016\n16. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n17. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\n\n6\n\nprávomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (pozri. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,\nmusí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie\n(I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).\n18. Napadnutým rozhodnutím je uznesenie okresného súdu sp. zn. 16 Er 707/2014\nz 23. septembra 2015. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať\nproti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, o ktorom bol oprávnený a aj povinný\nrozhodnúť krajský súd (v tomto prípade v konaní vedenom pod sp. zn. 8 CoE 14/2016),\nktorý v prípade zistenia zásahu prvostupňového súdu do základných práv alebo slobôd\nsťažovateľky bol zároveň povinný týmto právam alebo slobodám poskytnúť ochranu.\n19. Okrem toho sťažovateľka namieta porušenie označených základných práv\ni rozhodnutím krajského súdu a žiada zrušiť jeho uznesenie č. k. 8 CoE 14/2016-78\nz 28. apríla 2016. Krajský súd označeným rozhodnutím rozhodol tak, že uznesenie\nokresného súdu potvrdil a proti svoju rozhodnutiu pripustil dovolanie. Podľa § 239 ods. 2\npísm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) dovolanie je prípustné tiež proti\nuzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,\nak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,\npretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.\n20. Skutočnosť, že právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky\nv danom prípade vylúčila právomoc ústavného súdu, ako aj skutočnosť, že proti uzneseniu\nkrajského súdu mala k dispozícii mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie), ktorý aj\nvyužila, založili dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre nedostatok právomoci\nústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n7\n\nII.2 K namietanému porušeniu označených práv podľa ústavy a listiny\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu č. k. 7 ECdo 1/2017-113 z 23. februára 2017\n21. Sťažovateľka predovšetkým tvrdí, že bolo porušené jej právo na spravodlivý\nproces (súdnu ochranu), pričom podrobnejšie odôvodnenie porušenia tohto svojho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj\nústavného princípu podľa čl. 12 ods. 1 ústavy rozviedla v sťažnosti obdobne, ako to už\nurobila v konaní pred všeobecnými súdmi. Podľa jej názoru tým, že sa krajský súd stotožnil\ns právnymi závermi okresného súdu bez náležitého vysporiadania sa s jej argumentáciou,\nktorú uplatnila v rámci podaného odvolania i dovolania, došlo k porušeniu jej základných\npráv zaručených ústavou a listinou. Slovami sťažovateľky, „vzhľadom na skutočnosť, že\nneexistuje konečné a právoplatné rozhodnutie vo veci samej nie je namieste aplikácia\nustanovenia § 77 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku“. Z obsahu ústavnej\nsťažnosti je tak zrejmé, že sťažovateľka od ústavného súdu očakáva prehodnotenie záveru,\nku ktorému dospeli všeobecné súdy s ohľadom na posúdenie otázky zásadného právneho\nvýznamu.\n22. V tejto súvislosti je potrebné najskôr zdôrazniť, že podľa konštantnej judikatúry\nústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských\nprávach a základných slobodách (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nI. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutia všeobecných súdov z hľadiska svojvoľnosti, arbitrárnosti rozhodnutia,\nresp. jeho odôvodnenia.\n23. Ústavný súd taktiež pripomína, že nie je opravným súdom právnych názorov\nnajvyššieho súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci najvyššieho súdu je\n\n8\n\nopodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov\nnajvyšším súdom, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor\nnajvyššieho súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený,\nresp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu\nvšeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil\nod znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.\n24. S cieľom overenia opodstatnenosti námietok sťažovateľky sa ústavný súd\noboznámil s napadnutým rozhodnutím č. k. 7 ECdo 1/2017-113 z 23. februára 2017, ktorým\nnajvyšší súd dovolanie sťažovateľky zamietol a v relevantnej časti odôvodnenia svojho\nuznesenia okrem iného uviedol: „Celková koncepcia predbežných opatrení umožňovala\ntrvanie účinkov počas konania vo veci samej, ako aj pred jeho samotným začatím, pričom\npri nariadení predbežného opatrenia bolo možné aj určiť dobu jeho trvania. Súd totiž mohol\nuložiť navrhovateľovi (ak tak neurobil sám navrhovateľ), aby v lehote, ktorú mu určil, podal\nnávrh na začatie konania na súde (alebo rozhodcovskom súde), z čoho vyplývalo že tieto\núčinky boli ex lege vopred časovo obmedzené (viď § 77 ods. 1 písm. a/ O. s. p.). Obdobné\nlimitovanie trvania predbežných opatrení bolo stanovené aj v § 77 ods. 1 písm. b/ až d/\nO. s. p., s účinkami ktorých zákon spájal zánik predbežných opatrení. Ustanovenie § 77\nods. 1 O. s. p. taxatívne vymenováva, v ktorých prípadoch zaniklo predbežné opatrenie\nzo zákona, pričom súd o tomto zániku osobitne nerozhodoval. Zánik predbežných opatrení\nako dôsledok v zmysle § 77 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (tak ako to bolo v danom prípade) nastal\nvtedy, ak sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia\no veci; tento dôvod zániku sa uplatnil aj vtedy, ak sa vo veci samej vyhovelo len sčasti.\nPredpokladom na zánik predbežného opatrenia bolo to, že najprv uplynula lehota\nna plnenie a po nej následne ďalšia lehota 30 dní, po ktorej predbežné opatrenie zaniklo\n(tak ako správne uviedol aj odvolací súd). Takéto časové obmedzenie limitovalo poskytnutie\nsúdnej ochrany priamo zo zákona. Skutočnosť, že následne došlo k zrušeniu takéhoto\nrozhodnutia v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch, ktorým sa zasiahlo\ndo práva na právnu istotu nastolenú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím\n\n9\n\nodvolacieho súdu, nemení nič na tom, že následok obsiahnutý v ustanovení § 77 O. s. p.,\na teda zánik predbežného opatrenia už nastal.\nDovolací súd teda konštatuje, že zrušenie predchádzajúcich vydaných rozhodnutí\nv konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku tým, že sa zasiahne do rozhodnutia\nvykazujúcemu atribúty záväznosti a nezmeniteľností nemá vplyv na takto zákonom\nvymedzený účinok zániku predbežných opatrení. Právne účinky predbežných opatrení boli\na priori limitované (§ 77 ods. 1 O. s. p.) a v prípade ich zániku nemôže dochádzať k obnove\nzaniknutého právneho inštitútu bez akéhokoľvek podkladu výslovne zakotveného v zákone.\nV tomto smere je potrebné upozorniť aj na článok 2 ods. 2 Ústavy, ktorý zaväzuje štátne\norgány (teda aj súdy) konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon, pričom zároveň limituje uplatnenie subjektívnych práv strany v\nkonaní aj obmedzujúcimi ustanoveniami, napr. lehotami a podmienkami uplatnenia práva\nuvedenými v zákone.“\n25. K námietke sťažovateľky, že niet ustanovenia upravujúceho situáciu, že\npo zrušení rozhodnutí vo veci samej najvyšším súdom a vrátení veci na ďalšie konanie\na rozhodnutie okresnému súdu je potrebné vydať nové predbežné opatrenie s rovnakým\nobsahom, najvyšší súd skonštatoval, že „v dôsledku časového odstupu medzi zánikom\npredbežného opatrenia a rozhodnutím dovolacieho súdu môže dôjsť k takej zmene pomerov\núčastníkov konania a stavu veci, že pôvodne nariadené predbežné opatrenie nezodpovedá\ntomuto stavu veci a v dôsledku toho stráca svoje opodstatnenie. ... aj keď zrušením\nprávoplatného rozhodnutia vo veci samej dovolacím súdom nedochádza k obnoveniu\npredbežného opatrenia nariadeného do skončenia uvedenej veci, zaniknutého pred\nrozhodnutím dovolacieho súdu podľa § 77 ods. 1 písm. c/ O. s. p., nezakladá pôvodné\nprávoplatné uznesenie o predbežnom opatrení procesnú prekážku rei iudicata pre nový\nnávrh. V zmysle uvedených skutočností v takomto prípade je treba nový návrh aj identickej\nprocesnej ochrany posudzovať tak, že bol uplatnený v rámci odlišného časového úseku\n(po zrušení rozhodnutia dovolacím súdom), a teda nevytvára prekážku právoplatne\nrozhodnutej veci.“.\n\n10\n\n26. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že najvyšší súd\nzrozumiteľným a pomerne vyčerpávajúcim spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré dovolanie\nsťažovateľky zamietol. Zo záverov uznesenia najvyššieho súdu nevyplýva jednostrannosť\nalebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych prepisov, ktorá\nby bola popretím ich podstaty či zmyslu. Práve naopak, príslušné ustanovenia upravujúce\nproblematiku zániku predbežných opatrení podľa v tom čase účinného Občianskeho\nsúdneho poriadku interpretoval a aplikoval ústavne súladným spôsobom, jeho úvahy\nvychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, legitímne a právne akceptovateľné. Ústavný\nsúd súhlasí so zodpovedaním otázky zásadného právneho významu najvyšším súdom a iba\npre zdôraznenie správnosti jeho záveru uvádza, že zrušením právoplatného rozhodnutia\nvo veci samej (v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku) nedochádza k obnove\nzaniknutého právneho inštitútu (predbežného opatrenia), pretože tento v dôsledku svojej\ndočasnosti zanikol ex lege z dôvodu uvedeného v § 77 ods. 1 písm. c) OSP. Výklad\npredostretý sťažovateľkou nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho\nporiadku, nereflektuje už spomínanú dočasnú povahu tohto právneho inštitútu ani ochranu\npráv protistrany.\n27. Z napadnutého rozhodnutia je tiež zrejmé, že najvyšší súd sa zaoberal aj\nnámietkami sťažovateľky (v podstate obsahovo zhodnými s tými, ktorými odôvodňuje\ni ústavnú sťažnosť), čo vedie ústavný súd ku konštatovaniu, že sťažovateľka v tomto konaní\n(v spojení s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu) dostala odpoveď na všetky\npodstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré\nmajú pre svec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia. Samotná skutočnosť, že sťažovateľka sa so závermi najvyššieho súdu\nnestotožnila, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neopodstatnenosti alebo\narbitrárnosti jeho postupu a rozhodnutia a v konečnom dôsledku k porušeniu ňou\noznačených práv.\n28. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietol sťažnosť sťažovateľky aj v časti, ktorou namietala porušenie základného práva\n\n11\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s ústavnoprávnym princípom vyjadreným\nv čl. 12 ods. 1 ústavy najvyšším súdom, z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n29. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľky\nv uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. júna 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "predbežné opatrenie", "dovolanie", "exekúcia-exekučný titul", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "a698333b-3fd3-44ff-8bc0-d9503cb00c2b:87f5a671-4537-4f12-b7d2-ff8e4fe0a8a6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3815208183.1", "spisova_znacka": "8CoE/14/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/14/2016 z 17. 7. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-07-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3815208183.1"}, {"guid": "25761ae1-64f7-4c0e-9439-ef1708c033bf:289df9ca-d438-419f-a393-e5b6feb4e2bc", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4207200948.1", "spisova_znacka": "8Co/171/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/171/2011 z 22. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-02-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4207200948.1"}, {"guid": "79ce0623-c0ff-4f3b-937b-4426a96b09c9:fb767f9c-9983-4a40-a213-e88163fee273", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Er/707/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16Er/707/2014 z 5. 5. 2016", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2016-05-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/79ce0623-c0ff-4f3b-937b-4426a96b09c9:fb767f9c-9983-4a40-a213-e88163fee273"}], "citovane_v": []}