{"guid": "ussr:babef882-47a6-4678-867f-9e45ffd2094b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.398.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 398/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 398/2017 z 12. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. júna 2017, sp. zn. III. ÚS 398/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.398.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-06-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/babef882-47a6-4678-867f-9e45ffd2094b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.398.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.398.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.398.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 398/2017-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného JUDr. Martinom Zubercom, advokátska\nkancelária, Jilemnického 4009/49, Martin, vo veci namietaného porušenia jeho základného\npráva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a práva na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c ) Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 3 To 28/2014 z 29. mája 2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5 Tdo 84/2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n14. februára 2017 doručená sťažnosť (doplnená podaním doručeným ústavnému súdu\n13. marca 2017)\n„sťažovateľ“),\n\nzastúpeného\n\n(ďalej len\nJUDr.\n\nMartinom\n\nZubercom,\n\nAdvokátska\n\nkancelária,\n\nJilemnického 4009/49, Martin, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\nna obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\n\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c )\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“), sp. zn. 3 To 28/2014 z 29. mája 2014\n(ďalej len „namietaný rozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“), sp. zn. 5 Tdo 84/2016 z 8. decembra 2016 (ďalej len\n„namietané uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného\nsúdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“), sp. zn. 4T/2/2008 z 12. novembra 2013 uznaný\nvinným zo spáchania trestného činu lúpeže podľa ustanovení § 188 ods. 1 a ods. 3 písm. a)\nzákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nzákon“). Predmetný rozsudok bol na základe odvolaní sťažovateľa a prokurátora zrušený\nnamietaným rozsudkom krajského súdu, ktorým krajský súd rozhodol sám o vine a treste\nsťažovateľa. Sťažovateľ napadol druhostupňové rozhodnutie dovolaním, o ktorom rozhodol\nnajvyšší\n\nsúd\n\nnamietaným\n\nuznesením,\n\nktorým\n\ndovolanie\n\nsťažovateľa\n\nodmietol\n\npodľa ustanovení § 382 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).\n3. V sťažnosti adresovanej ústavnému súdu sťažovateľ objasňuje dôvody, o ktoré\noprel uplatnený mimoriadny opravný prostriedok. Sťažovateľ uvádza, že v rámci\nprípravného konania po vznesení obvinenia, bez akéhokoľvek vplyvu vývoja dôkaznej\nsituácie,\n\nbola\n\nzmenená\n\nprávna\n\nkvalifikácia\n\nvyšetrovaného\n\nskutku\n\n(sprísnená),\n\na to na základe pokynu dozorujúceho prokurátora, ktorý konštatoval, že už pri vznesení\nobvinenia došlo k zrejmej nesprávnosti pri kvalifikácii skutku, keď podľa vyjadrenia\nprokurátora vyšetrovateľom ustálený jednočinný súbeh zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1\nTrestného zákona so zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 Trestného zákona nie je\nmožný a skutok bolo potrebné správne kvalifikovať ako zločin lúpeže podľa ustanovení\n§ 188 ods. 1 a ods. 3 písm. a) Trestného zákona, teda ako obzvlášť závažný zločin. Takto\nkorigovanej právnej kvalifikácii zodpovedala povinná obhajoba podľa ustanovení § 37\nTrestného poriadku, o ktorú mal byť sťažovateľ fakticky obratý, a to v etape od vznesenia\nobvinenia až do ustanovenia obhajcu po korekcii právnej kvalifikácie. Sťažovateľ\nv nadväznosti na to argumentuje, že prvostupňový súd a aj druhostupňový súd použili\n2\n\nako podklad pre jeho odsúdenie dokazovanie, ktoré bolo realizované tak, že z prípravného\nkonania boli prenesené výpovede svedkov do štádia konania pred súdom ako skutočnosti\na dôkazy prebraté na hlavnom pojednávaní a to z času, keď sťažovateľ nemal obhajcu,\nhoci išlo o prípad povinnej obhajoby v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku.\n4. Okolnosti popísané v bode 3 prezentoval sťažovateľ ako také, ktoré napĺňajú\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (zásadným spôsobom bolo\nporušené právo na obhajobu). Najvyšší súd sa vysporiadal s predloženými námietkami\nsťažovateľa odkazom na obsah ustanovenia § 371 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého\ndôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu,\nkto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní\npred odvolacím súdom. Na základe uvedeného najvyšší súd dovolanie odmietol.\n5. Sťažovateľ reaguje v podanej sťažnosti na dôvody namietaného uznesenia\nnajvyššieho súdu takto: «Na záver sa musím vysporiadať aj s ustanovením § 371 ods. 4\nTr. por. Tu uvádzam, že dovolateľom som ja, a mne žiadna z vyššie opísaných okolností\nnebola známa. Ak by bola, samozrejme by som bol na ňu poukázal. Či takúto vedomosť mali\nobhajcovia alebo či ju mali mať, je špekulatívna otázka a navyše mimo rámca zákonného\nvýroku ustanovenia § 371 ods. 4 Tr. por. (toto neustanovuje povinnosť mať takéto\nvedomosti). Napádané porušenia sú spôsobilé byť predmetom aj ústavnej sťažnosti,\nresp. sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva (aj v prípade Čierny a Zachar\nv. Slovenská republika boli ich dovolania dovolacím súdom odmietnuté). Navyše\njasné upriamenie\n\npozornosti\n\nna\n\nporušenie\n\npráva\n\nna\n\nobhajobu\n\nv\n\nústavnom\n\na medzinárodnoprávnom kontexte v obdobnom prípade priniesol už spomínaný rozsudok\nESĽP zo dňa 21. 07. 2015, ktorý bol teda vydaný neskôr ako dovolaním napádaný rozsudok\na reagoval na dovtedajšiu prax v postupe slovenských súdov. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako súd dovolací oprel svoje uznesenie sp. zn.:5 Tdo 84/2016 zo dňa 08. 12. 2016\n(doručené na prvostupňový súd podľa pečiatky podateľne dňa 14. 02. 2016, a tento ho\ndoručoval mne a môjmu obhajcovi až následne, t. j. lehota dvoch mesiacov je zachovaná),\nktorým v zmysle ustanovenia § 382 písm. c) Tr. por. moje dovolanie odmietol, o záver,\nže som svoju argumentáciu použil prvýkrát až v podanom dovolaní. Zrejmým omylom\n3\n\npoukazuje na ustanovenie § 371 ods. 3 Tr. por., hoci má na mysli ustanovenie § 371 ods. 4\nTr. por.. Dovolací súd však nereaguje na moju argumentáciu, že ja som nemal vedomosť\no napádaných porušeniach. Poukazuje len na jednu časť výroku právnej normy –\n„nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom“, no opomína skoršiu podmienku\naplikácie tohto zákonného ustanovenia, ktorá musí byť splnená kumulatívne – „ak táto\nokolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní“. Nie musela byť\nznáma, nie mohla byť známa, nie obhajcovi, či už konkrétnemu (v čase konania pred súdom\nprvého stupňa), alebo vo všeobecnosti, ale ak bola známa tomu, kto podáva dovolanie (teda\nmne). Ak by mi tieto okolnosti boli známe, použil by som ich už v konaní pred súdom prvého\nstupňa. Nejde o taktizovanie, ide o zachovanie ústavného a zákonného rámca trestného\nkonania aj pre osoby, ktorým advokát neposkytne kvalifikovanú obhajobu. Som toho\nnázoru, že nedostatočne kvalifikovaná obhajoba nespôsobuje predsa eróziu základných\nzásad trestného konania.»\n6. S odkazom na prezentované námietky v závere sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby\nústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom, v ktorom by konštatoval porušenie jeho\nzákladného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 a na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c ) dohovoru namietaným\nrozsudkom krajského súdu a namietaným uznesením najvyššieho súdu, obe označené\nrozhodnutia zrušil, vrátil vec krajskému súdu na nové konanie a priznal mu tiež trovy\nprávneho zastúpenia.\nII.\n7. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy ustanoví\npodrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho\nsudcov zákon.\n\n4\n\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá\nprávomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti\nalebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene\nmôže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný\nsúd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.\n10. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n11. Podstatou argumentácie sťažovateľa smerujúcej proti namietanému uzneseniu\nnajvyššieho súdu je sťažovateľovo presvedčenie o nesprávnosti interpretácie ustanovenia\n§ 371 ods. 4 Trestného poriadku, ktoré najvyšší súd aplikoval pri posúdení prípustnosti jeho\ndovolania.\n12. Podľa dotknutého ustanovenia § 371 ods. 4 Trestného poriadku dovolacie dôvody\npodľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva\n\n5\n\ndovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní\npred odvolacím súdom.\n13. Ústavný súd v otázke výkladu aplikovaného ustanovenia Trestného poriadku\nodkazuje\n\nna\n\nstanovisko\n\ntrestnoprávneho\n\nkolégia\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nč.\n\n11/2016\n\nz 8. decembra 2016 (ďalej len „stanovisko č. 11/2016“), ktoré formuluje predmetnú otázku\ncelkom jasne a s ktorým dôvody namietaného uznesenia najvyššieho súdu plne\nkorešpondujú: „Ak Trestný poriadok ustanovuje pre uplatnenie dôvodu dovolania\npodľa § 371 ods. 1 písm. a) až g) Trestného poriadku podmienku námietky dovolateľovi\nznámej okolnosti, ktorá uplatnený dovolací dôvod zakladá, už v predchádzajúcom\n(najneskôr odvolacom) konaní (§ 371 ods. 4 Trestného poriadku), nie je možné bez takéhoto\npostupu dotknutý dôvod dovolania úspešne použiť a dovolací súd v takomto prípade\ndovolanie vždy odmietne ako zrejme nedôvodné podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.“\n14. Právna úprava obsiahnutá v predmetnom ustanovení Trestného poriadku\npredstavuje praktické vyjadrenie tzv. koncentračnej zásady ovládajúcej celé trestné konanie,\nide o zákonom ustanovenú procesnú sankciu za dobrovoľnú procesnú pasivitu oprávnených\nosôb. V citovanom ustanovení nejde o právnu vedomosť oprávnenej osoby o existencii\ndovolacieho dôvodu, ako sa mylne domnieva sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca, ktorý\nho v konaní pred ústavným súdom zastupuje. Právna úprava má jednoznačne na mysli\npreukázateľnú vedomosť oprávnenej osoby o existencii skutkovej okolnosti, ktorá zakladá\ndovolací dôvod.\n15. Výklad dotknutého ustanovenia z pohľadu sťažovateľa, resp. jeho právneho\nzástupcu je a priori vylúčený a absurdný, a to už len z toho pohľadu, že existencia právnej\nvedomosti u oprávnenej osoby je objektívne nepreukázateľná. Nie je poslaním ústavného\nsúdu, a to najmä za okolnosti, keď je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným zástupcom,\npodávať výklad elementárnych základov a princípov právneho systému, akým je v danom\nprípade základná zásada „ignorantia juris non excusat“, na ktorú v prípade sťažovateľa\nnadviazala všeobecná axioma, že zákon poskytuje ochrana tomu, kto sa o svoje práva\nnáležite stará, teda si ich uplatňuje spôsobom predpokladaným v zákone (pozri stanovisko\nč. 11/2016).\n6\n\n16. Ústavný súd na základe uvedených dôvodov posúdil sťažnosť sťažovateľa v časti\nnamietaného uznesenia najvyššieho súdu ako zjavne neopodstatnenú.\n17. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané uznesenie krajského súdu, ústavný súd\npoukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej konštantne pripomína, že z princípu\nsubsidiarity (v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy a § 49 zákona o ústavnom súde) limitujúceho\nvzťah ústavného súdu ku všeobecným súdom okrem iného vyplýva, že v prípade konania\npred všeobecnými súdmi musí sťažovateľ ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane\nargumentácie s tým spojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred\nústavným súdom. Pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd\nuplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť, avšak\nnepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá\nprávomoc (III. ÚS 90/03, III. ÚS 135/03). Sťažovateľ, tak ako to už bolo konštatované\nv bode 12 v odvolacom konaní, argumentáciu, ktorú predkladá ústavnému súdu, mohol\nuplatniť a neuplatnil. S odkazom na túto ustálenú judikatúru odmietol ústavný súd sťažnosť\nsťažovateľa v označenej časti pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n18. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd v zmysle § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol, tak ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. júna 2017\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "odvolanie-odvolacie dôvody", "trestné konanie-trestný poriadok", "trestné stíhanie", "zastúpenie, zastupovanie-zastúpenie advokátom", "dovolanie-prípustnosť", "trestné konanie-práva obvineného v trestnom konaní", "dovolanie-dovolacie dôvody", "prípravné konanie", "trestné konanie-zásady trestného konania", "zastúpenie, zastupovanie-povinné právne zastúpenie", "konanie-procesný postup", "odvolanie-odvolacie konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/03 z 11. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-11", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb"}, {"guid": "ussr:3054d71d-01e6-494b-bd1c-c8914f02f284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3054d71d-01e6-494b-bd1c-c8914f02f284"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "8cffff4d-1fbe-4c1e-a95b-5cfd0ab735e4:84e97d14-9dec-4357-99b0-8efd1f751ba7", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2610010194.1", "spisova_znacka": "3To/28/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/28/2014 z 26. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-05-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2610010194.1"}], "citovane_v": []}