{"guid": "ussr:9ba70695-c91d-479f-9838-81e8038ee29f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.425.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 425/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 425/2017 z 12. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. júna 2017, sp. zn. III. ÚS 425/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.425.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2017-06-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "nazov": "čl. 41 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9ba70695-c91d-479f-9838-81e8038ee29f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.425.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.425.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.425.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 425/2017-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom Mgr. Petrom Hargašom, advokátska kancelária, Košická 56, Bratislava, ktorou\nnamieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1,\nzákladného práva na odôvodnenie rozhodnutia podľa čl. 46 ods. 1, základného práva\nna právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2, základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti\núčastníka podľa čl. 48 ods. 2, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47\nods. 3, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 a základného práva\nna manželstvo podľa čl. 41 ods. 1 v spojení s právom na ochranu pred neoprávneným\nzásahom do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 6 C 221/2009-556 z 3. septembra 2014,\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11 Co 170/2014-614 z 31. mája 2016\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 209/2016 z 25. januára\n2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, základného práva\nna odôvodnenie rozhodnutia podľa čl. 46 ods. 1, základného práva na právnu pomoc\npodľa čl. 47 ods. 2, základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka\npodľa čl. 48 ods. 2, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3,\nzákladného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 a základného práva na\nmanželstvo podľa čl. 41 ods. 1 v spojení s právom na ochranu pred neoprávneným zásahom\ndo súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 6 C 221/2009-556 z 3. septembra 2014, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 11 Co 170/2014-614 z 31. mája 2016 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 209/2016\nz 25. januára 2017.\nV podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol, že v konaní o rozvod manželstva\nvedeného pred okresným súdom, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 6 C 221/2009 a v ktorom\non vystupoval na strane žalovaného, žiadal zveriť dieťa do svojej osobnej starostlivosti,\nčo mu bolo vyhovené aj rozhodnutím o dočasnej úprave styku matky a dieťaťa\ndo právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Sťažovateľ tvrdí, že mu okresný súd v tomto\nkonaní „odňal právo na právne zastúpenie (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), právo konať pred\nsúdom (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 47 ods. 2 Ústavy SR) a právo na prerokovanie veci\nv prítomnosti účastníka (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), čím prišlo k neprimeranému zásahu\ndo práv sťažovateľa, ktorý si nemohol v súdnom konaní uplatniť riadne svoje práva\na nemohol sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam)“. Konanie vyústilo do rozsudku\nč. k. 6 C 221/2009-556 z 3. septembra 2014. Okresný súd vo výroku tohto rozsudku\nuviedol:\n\n2\n\n„Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky\nrod.\n\na odporcu\n\n,\n\n, uzavreté dňa... zapísané v knihe\n\nmanželstiev..., rozvádza.\nSúd na čas po rozvode manželstva účastníkov konania zveruje maloletého\n, nar.\n\ndo osobnej starostlivosti otca.\n\nMatka je povinná prispievať na výživu maloletého\n\nsumou 130 € mesačne,\n\nktorú sumu je matka povinná zasielať k rukám otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.\nZastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.\nMatka maloletého je oprávnená stýkať sa s maloletým\nnar.\n\n,\n\nnasledovne:\n- každý párny týždeň v mesiaci kalendárnom roku od stredy 16:30 hod. do stredy\n\nnepárneho týždňa v mesiaci v kalendárnom roku do 08:00 hod.,\n- každý párny kalendárny rok od 23.12. od l8:00 hod. do 25. 12. do 14:00 hod...\nObaja rodičia sú povinní bezodkladne a pravdivo informovať sa navzájom\no zdravotnom stave maloletého a o všetkých ďalších dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa\nmaloletého.\nÚčastníci nemajú právo na náhradu trov konania.\nO náhrade trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením.“\nProti rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie.\nV odvolaní napadol výrok o rozvode manželstva a v doplnení odvolania aj výrok,\nktorý sa týkal úpravy styku dieťaťa s matkou, pretože okresný súd nerešpektoval\nrozhodnutie okresného súdu, ktorým bol upravený jeho styk s dieťaťom do rozvodu\nmanželstva sp. zn. 12 P 436/2009 z 23. októbra 2012. Okresný súd a ani krajský súd\nžiadnym spôsobom nezaujali stanovisko k uvedenému rozsudku, pohnútkam, ktoré viedli\nk zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti otca podľa uvedeného rozsudku,\na k skutkovému stavu, ktorý viedol k rozhodnutiu v danej veci.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 11 Co 170/2014-614 z 31. mája 2016 rozsudok\nokresného súdu potvrdil.\nPodľa sťažovateľovho názoru okresný súd, ako aj krajský súd mali pri rozhodovaní\nveci prihliadnuť na záujmy dieťaťa a skutočnosť, že sa o dieťa osobne staral niekoľko\n\n3\n\nrokov. Okresný súd a ani krajský súd nepoukázali na skutkový stav, ktorý by\nodôvodňoval potrebu striedavej osobnej starostlivosti podľa rozsudku okresného súdu\nsp. zn. 6 C 221/2009 z 3. septembra 2014.\nSťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu 22. augusta 2016 podal proti\nrozsudku krajského súdu dovolanie.\nNajvyšší súd uznesením sp. zn. 7 Cdo 209/2016 z 25. januára 2017 dovolanie\nodmietol.\nSťažovateľ poukazuje na to, že najvyšší súd odmietol dovolanie iba z dôvodu\nneprípustnosti podľa § 76 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok,\npričom dovolanie podal aj proti výrokom, ktoré sa týkali úpravy styku maloletého a matky.\nVo svojom doplnení odvolania vyslovene uvádzal, že podáva dovolanie aj z dôvodu výroku\no úprave styku dieťaťa, pričom dovolací súd sa touto časťou dovolania vôbec nezaoberal.\nSťažovateľ je toho názoru, že rozhodnutím okresného súdu č. k. 6 C 221/2009-556\nz 3. septembra 2014, rozhodnutím krajského súdu č. k. 11 Co 170/2014-614 z 31. mája 2016\na rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 209/2016 z 25. januára 2017 došlo\nk porušeniu ním označených práv.\nNavrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:\n„1. Základné práva sťažovateľa, fyzickej osoby\n\n... na súdnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR,\nna prerokovanie veci v prítomnosti účastníka podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, na rovnosť\núčastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nÚstavy SR, na odôvodnenie rozhodnutia podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo\nna manželstvo podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy SR v spojení s právom na ochranu\npred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy\nSR, rozhodnutím Okresného súdu Pezinok zo dňa03.09.2014, sp. zn.: 6C/221/2009,\nč. k.: 6C/221/2009-556, rozhodnutím Krajského súdu Bratislava zo dňa 31. 05. 2016,\nsp. zn.: 11Co/170/2014, č. k.: 11Co/170/2014-614 a rozhodnutím Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 25. 01. 2017, sp. zn.: 7Cdo/209/2016 boli porušené.\n2. Rozhodnutie Okresného súdu Pezinok zo dňa 03. 09. 2014, sp. zn.: 6C/221/2009,\nč. k.: 6C/221/2009-556, rozhodnutie Krajského súdu Bratislava zo dňa 31. 05. 2016,\n\n4\n\nsp. zn.: 11Co/170/2014, č. k.: 11Co/170/2014-614 a rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 25. 01. 2017, sp. zn.: 7Cdo/209/2016 sa zrušujú a vec sa vracia\nOkresnému súdu Pezinok na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n50.000,00 Eur.\n4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia\nvo výške 312,34 Eur.“\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol alternatívne v prípade, ak bude toho\nnázoru, že nie je možné zrušiť výrok o rozvode manželstva:\n„1. Základné práva sťažovateľa, fyzickej osoby\n\n... na súdnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, na\nprerokovanie veci v prítomnosti účastníka podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, na rovnosť\núčastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nÚstavy SR, na odôvodnenie rozhodnutia podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo\nna manželstvo podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy SR v spojení s právom na ochranu pred\nneoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR,\nrozhodnutím Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.09.2014, sp. zn.: 6C/221/2009, č. k.:\n6C/221/2009-556, rozhodnutím Krajského súdu Bratislava zo dňa 31. 05. 2016, sp. zn.:\n11Co/170/2014, č. k.: 11Co/170/2014-614 a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 25. 01. 2017, sp. zn.: 7Cdo/209/2016 boli porušené.\n2. Rozhodnutie Okresného súdu Pezinok zo dňa 03. 09. 2014, sp. zn.: 6C/221/2009,\nč. k.: 6C/221/2009-556, rozhodnutie Krajského súdu Bratislava zo dňa 31. 05. 2016, sp. zn:\n11Co/170/2014, č. k.: 11Co/170/2014-614 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 25. 01. 2017, sp. zn.: 7Cdo/209/2016 okrem výroku o rozvode manželstva\nsa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Pezinok na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n150.000,00 Eur.\n4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške\n312,34 Eur.“\n\n5\n\nSťažovateľ podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) žiada\n„o odklad vykonateľnosti právoplatných rozhodnutí: rozsudok Okresného súdu Pezinok\nzo dňa 03. 09. 2014, sp. zn.: 6C/221/2009, č. k.: 6C/221/2009-556; Krajského súdu\nBratislava zo dňa 31. 05. 2016, sp. zn.: 11Co/170/2014, č. k.: 11Co/170/2014-614“.\nSťažovateľ žiadosť o odklad vykonateľnosti zdôvodňuje tým, „že konaním\nvšeobecných súdov Slovenskej republiky prišlo k závažným zásahom do práv sťažovateľa,\nktorému bola odňatá možnosť konať pred súdom, nemohol sa vyjadriť ku všetkým\nskutočnostiam a rozhodlo sa bez prihliadnutia na jeho názor, pričom ak by si mohol\nv konaní riadne uplatniť svoje práva, tak by s najväčšou pravdepodobnosťou neprišlo\nk rozvodu manželstva a k úprave styku dieťa v rozsahu, v akom o tom rozhodol Okresný súd\nPezinok“.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom\nprerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy\nvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\n\n6\n\n1. Na rozhodnutie o časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným\nsúdom pod sp. zn. 6 C 221/2009 a jeho rozsudku z 3. septembra 2014, nie je daná právomoc\nústavného súdu.\nAko vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nkeď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nProti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný\nprostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal\nkrajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je v tejto časti vylúčená právomoc ústavného\nsúdu. Sťažovateľ právo podať odvolanie proti rozsudku okresného súdu aj využil\na odvolanie podal.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 1\nzákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci.\n2. Sťažovateľ tiež namietal, že rozsudkom krajského súdu č. k. 11 Co 170/2014-614\nz 31. mája 2016, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o rozvode\nmanželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom po rozvode manželstva,\ndošlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu, základného práva\nna odôvodnenie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47\nods. 2 ústavy, základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy,\nzákladného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a základného práva\nna manželstvo podľa čl. 41 ods. 1 ústavy v spojení s právom na ochranu pred neoprávneným\nzásahom do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy.\nV rámci námietky porušenia základného práva na zákonného sudcu v konaní\npred krajským súdom zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy sťažovateľ uviedol, že sťažnosťou\ndoručenou 15. decembra 2011 žiadal, aby zákonný sudca vo veci postupoval zákonným\nspôsobom a riadne viedol súdne konanie. Na základe tejto sťažnosti zákonná sudkyňa\n\n7\n\nžiadala o vylúčenie z konania, a to bez akýchkoľvek relevantných dôvodov, keďže ako\ndôvod uviedla podanie návrhu na disciplinárne konanie zo strany odporcu, „neustále ataky\nzo strany odporcu“ a „zastrašenie rôznymi formami, či už použitím nahrávky\nz pojednávania“. Ani jeden z uvedených dôvodov nie je podľa sťažovateľa spôsobilý na to,\naby bol zákonný sudca vo veci vylúčený, keďže tieto dôvody nezakladajú žiadny\nsubjektívny predpoklad na to, aby zákonný sudca rozhodol v prospech alebo neprospech\nsťažovateľa.\nPorušenie základného práva na súdnu ochranu, základného práva na odôvodnenie\nrozhodnutia podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47\nods. 2 ústavy, základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy\na základného práva na manželstvo podľa čl. 41 ods. 1 ústavy v spojení s právom na ochranu\npred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy\nkrajským súdom sťažovateľ osobitne neodôvodnil, obmedzil sa na konštatovanie, že\n„vo svojich podaniach poukázal na viaceré procesné pochybenia Okresného súdu Pezinok\na rovnako na porušenie práv garantovaných v Ústave SR,... Krajský súd Bratislava\nrozsudok č. k. 11Co/170/2014-614 Okresného súdu Pezinok potvrdil“. Podľa sťažovateľa\nkrajský súd vo veci urobil identickú chybu ako okresný súd, keď v rozsudku uviedol: „Ako\nprvoradé je potrebné konštatovať, že odporcom namietaná okolnosť odňatia možnosti konať\npred súdom tým, že súd prvého stupňa pojednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti\nv priebehu pojednávania nariadeného na deň 03. 09. 2014 nie je dôvodná.“\nSťažovateľ poukázal na skutočnosť, že „právo na právnu pomoc mu nebolo v čase\npojednávania dňa 3. septembra 2014 právoplatne odňaté a rozhodnutie nebolo ani\nvykonateľné, čo si nevšimol ani krajský súd a teda neposúdil vec v zmysle Ústavy SR\na právneho poriadku SR, čím svojím konaním rovnako porušil vo vzťahu k sťažovateľovi\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pretože potvrdil\nnezákonné konanie Okresného súdu Pezinok a vo veci neurobil adekvátnu nápravu, t. j.\nnezrušil rozsudok Okresného súdu Pezinok a nevrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu\nvážnych procesných pochybení, ktorých sa dopustil Okresný súd Pezinok.\nKrajský súd Bratislava konštatuje na strane 8 rozsudku skutočnosti, ktoré\nnevyplývajú zo spisu, najmä Krajský súd Bratislava nezohľadnil, že sťažovateľ\n\n8\n\nna skutočnosť, že nemá právneho zástupcu a chce byť vo veci zastúpený advokátom\npoukázal už dňa 12. 10. 2012, na čo Krajský súd Bratislava vôbec neprihliadol a vôbec\ntakúto skutočnosť v odôvodení rozsudku neuviedol.“. Sťažovateľovi sa preto „záver\nKrajského súdu Bratislava javí ako záver, ktorý je v priamom rozpore s obsahom spisu\na v priamom rozpore s právnym a skutkovým stavom dňa 03. 09. 2014, kedy podľa názoru\nsťažovateľa prišlo k závažnému zásahu do jeho práv garantovaných Ústavou SR.“.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07, II. ÚS 290/2015).\nV prvom rade ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\n\n9\n\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nÚstavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny\nprístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať\na rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01, III. ÚS 362/04, II. ÚS 290/2015), ako aj zabezpečiť\nkonkrétne procesné garancie v súdnom konaní. K porušeniu tohto základného práva by\nmohlo dôjsť predovšetkým vtedy, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať\na rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (II. ÚS 216/06).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04, II. ÚS 290/2015). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\nOdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,\nale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná\nodpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd\nsplnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno\nposúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje,\naby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná\n\n10\n\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko\nz 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998). Obdobne na judikatúru ESĽP poukázal ústavný súd vo svojom rozhodnutí\nsp. zn. II. ÚS 290/2015 z 30. apríla 2015.\nV kontexte so sťažovateľovými tvrdeniami ústavný súd preskúmal napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu, ktorým v celom rozsahu potvrdil rozsudok okresného súdu.\nV odôvodnení rozhodnutia uviedol najmä:\n„1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie\nprvostupňového súdu nebolo vydané v konaní postihnutou niektorou z procesných vád\nuvedených v § 221 osa. O. s. p., t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci\nsúdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho\nzastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej\nalebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde sa\nkonanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať\npred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne\nobsadeným, odvolací súd po posúdení okolnosti prejednávanej veci dospel k záveru,\nže konanie súdu prvého stupňa netrpí vadou uvedenou v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.,\nktorou odporca odôvodňoval svoje odvolanie.\nOdňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým\núčastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je\nz hľadiska § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní\npostupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi\npredpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva, ktoré mu právny\nporiadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim\nprocesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú,\nmožnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré\nObčiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti\ndruhému účastníkovi.\n\n11\n\nAko prvoradé je potrebné konštatovať, že odporcom namietaná okolnosť odňatia\nmožnosti konať pred súdom tým, že súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec v jeho\nneprítomnosti v priebehu pojednávania nariadeného na deň 3. 9. 2014 dôvodné.\nPodľa §119 ods.1, 2, 3 O. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých\ndôvodov.\nÚčastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod\nna odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo\nodkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol\npredpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:\na) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,\nb) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,\nc) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd\nbezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.\nAk je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho\nzástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho\nlekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní.\nZa takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho\nzástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu\nso zúčastniť pojednávania.\nOdvolací súd v nadväznosti na citované zákonné ustanovenia poznamenáva, že\núčastník konania, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť túto\nskutočnosť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvedel o dôvode na odročenie\npojednávania, prípadne odkedy sa o ňom mohol dozvedieť alebo ho mohol s prihliadnutím\nna všetky okolnosti predpokladať. Zákon zároveň ustanovuje náležitosti, ktoré musí\nobsahovať návrh na odročenie pojednávania. V prvom rade to musí byť dôvod, pre ktorý\nžiada účastník pojednávanie odročiť, ďalej musí uviesť dátum, kedy sa o tomto dôvode\ndozvedel. Tento údaj je pre súd potrebný z toho dôvodu, aby vedel posúdiť, či účastník\noznámil súdu dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu. V prípade, ak je\ndôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh\nna odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný\nstav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní.\n\n12\n\nZ obsahu spisu vyplýva, že odporca písomným podaním doručeným súdu prvého\nstupňa dňa 28. 8. 2014 požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní\nnariadenom na 3. 9. 2014 a súčasne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že\nÚstava SR mu ako účastníkovi súdneho konania garantuje právo zvoliť si a nechať sa\nzastupovať právnym zástupcom. Zároveň súd požiadal postupom podľa § 30 O. s. p.\no ustanovenie advokáta pri súčasnom konštatovaní, že v danej veci mu bola Centrom\nprávnej pomoci už právna pomoc priznaná. Ustanovený advokát... sa rozhodol\njednostranne ukončiť jeho zastupovanie výpoveďou plnomocenstva zo dňa 28. 9. 2012 a dňa\n8. 10. 2012 mu bola právna pomoc Centrom právnej pomoci odňatá. Proti tomuto\nrozhodnutiu podal v zákonnej lehote odpor (odvolanie), o ktorom Krajský súd v Bratislave\nešte nerozhodol.\nZa daného stavu, kedy súd prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti odporcu\na vo veci v priebehu pojednávania nariadeného na deň 3. 9. 2014 rozhodol (§ 101 ods. 2\nO.s.p.) nedal tým možnosť odporcovi konať pred súdom a realizovať mu zákonom priznané\nprocesné práva. Dôvody, ktorým odporca odôvodnil svoje ospravedlnenie na nariadenom\npojednávaní súdu prvého stupňa neobstoja. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že\nodporcovi bol rozhodnutím Centra právnej pomoci... zo dňa 16. 2. 2012 priznaný nárok\nna právnu pomoc a určený advokát na jeho zastupovanie v právnej veci o rozvod\nmanželstva a úpravu práv a povinností vedenom na Okresnom súde v Pezinku pod sp. zn.\n6 C 221/2009. Následne dňa 18. 6. 2012 Centrum právnej pomoci vydalo rozhodnutie\no zmene určeného advokáta. Dňa 8. 10. 2012 Centrum právnej pomoci vydalo rozhodnutie\no odňatí nároku na poskytovanie nároku na poskytnutie právnej pomoci (§ 14 ods. 1\npísm. a) nakoľko zo strany odporcu došlo k nesúčinnosti s určeným advokátom. Odporca sa\nproti rozhodnutiu odvolal a konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod. sp. zn...\nnebolo v čase nariadeného pojednávania (t. j. 3. 9. 2014) právoplatne skončené. V priebehu\nodvolacieho konania bolo zistené, že Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie\nCentra... zrušil a vrátil Centru na ďalšie konanie. Rozhodnutím Centra zo dňa 10. 6. 2015...\nbol na zastupovanie odporcu v predmetnej veci určený advokát\n\n...\n\nPoukazujúc na uvedené je odvolací súd toho názoru, že ak účastník konania\npo dvoch rokoch konania bez právneho zástupcu žiada odročiť už určený termín\npojednávania v súvislosti s voľbou svojho právneho zástupcu, a to niekoľko dní pred týmto\n\n13\n\ntermínom, aj keď mal predtým dostatočný priestor na voľbu právneho zástupcu, ním\nuvádzané dôvody odročenia bez ďalšieho nemožno považovať za dôležitý dôvod v zmysle §\n119 O. s. p. Nie je možné zohľadniť, že dané konanie sa dotýka tzv. statusových otázok\núčastníkov konania, ktoré nie sú právne zložité, ale pri ktorých je nutné postupovať\nv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana ich práv bola rýchla\na účinná.\n2. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine môže súd na návrh niektorého\nz manželov manželstvo rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené...\nmanželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie\nmanželského spolužitia. ...\n... V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie\nvo veci návrhu na rozvod manželstva vykonaným dokazovaním riadne zistil skutkový stav\nvecí, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil.\nZ odôvodnenia rozhodnutia spĺňajúceho zákonné náležitosti predpísané § 157 ods. 2 O. s. p.\npresne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a hodnotiacou väzbou\nk jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu, t. j.\njednoznačný a nepochybný záver o vážnom narušení a trvalom rozvrátení vzťahov medzi\nmanželmi, ktorých manželstvo už dlhodobo od roku 2009... neplní svoj účel a i dôvodoch\nrozvratu aj dôvodoch rozvratu manželstva účastníkov. Vzhľadom na uvedené potom nie je\nmožné priznať úspech ani odvolacej námietke vyplývajúcej z obsahu odvolania o neúplnom\nzistení skutkového stavu nevykonaním dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich\nskutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) a o existencii inej vady, ktorá mohla mať\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p).\nV nadväznosti na zhodnotenie všetkých v konaní zistených skutočností vo vzájomnej\nsúvislosti je potrebné dôjsť k záveru, že zákonné podmienky predpokladané v ust. § 23\nZákona o rodine sú v tomto prípade dané...“\nV ďalšom krajský súd podrobne odôvodnil, prečo okrem rozvodu manželstva\npotvrdil aj ďalšie výroky okresného súdu (vyživovaciu povinnosť matky, ako aj úpravu\njej styku s maloletým synom).\n\n14\n\nÚstavný súd sa plne stotožňuje so záverom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu, v ktorom zaujal stanovisko k námietke sťažovateľa, že napadnutý rozsudok\nprvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, že\n„právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne\nzávery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym\nposúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, alebo o nesprávnu\naplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo síce\naplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom konaní, v ktorom\nprvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery\na aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom\nzistená.“.\nÚstavný súd konštatuje, že táto argumentácia krajského súdu zodpovedá príslušným\nustanoveniam zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti rodičov k maloletým\ndeťom po rozvode manželstva a inštitút výchovných opatrení. Závery krajského súdu\nnemožno považovať ani za zjavne neodôvodnené ani za arbitrárne. Je primárnou úlohou\nvšeobecného súdu vykladať zákony a ďalšie právne predpisy, pričom právny názor\nkrajského súdu a jeho závery možno v posudzovanej veci považovať za zrozumiteľné,\nlogické a vyvážené, a preto z ústavného hľadiska za akceptovateľné a udržateľné.\nNa základe uvedeného ústavný súd, poukazujúc na svoj ustálený právny názor,\npodľa ktorého základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom\n(III. ÚS 3/97, II. ÚS 141/04), dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že medzi\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a obsahom základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy,\nzákladného práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nzákladného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, základného\npráva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a základného práva na manželstvo\npodľa čl. 41 ods. 1 ústavy v spojení s právom na ochranu pred neoprávneným zásahom\n\n15\n\ndo súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol\nreálne dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n3. Sťažovateľ namietal porušenie ním označených práv aj uznesením najvyššieho\nsúdu č. k. 7 Cdo 209/2016 z 25. januára 2017, ktorým odmietol jeho dovolanie proti\nrozsudku krajského súdu č. k. 11 Co 170/2014 z 31. mája 2016.\nV odôvodnení uznesenia najvyšší súd okrem iného uviedol:\n« Najvyšší súd v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 opakovane (viď napríklad\nsp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014) uviedol, že právo\nna súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby\ntiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní\na rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené\nvšetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom, vrátane dovolacieho\nkonania (m. m. I. ÚS 4/2011).\nVšeobecným predpisom upravujúcim civilný proces je CSP. Tento kódex obsahuje\ntiež všeobecnú úpravu dovolania, podmienok jeho prípustnosti a dovolacieho konania\n(viď najmä § 419 až § 457 CSP); v § 76 a § 77 CMP je obsiahnuté osobitná úprava\nniektorých ustanovení o dovolaní. ...\nV zmysle zásady „lex specialis derogat generalis“ (zvláštny zákon má prednosť pred\nvšeobecným zákonom) sa musí špeciálna právna úprava použiť vtedy, ak sú splnené\npodmienky pre jej použitie. Naopak, ak nie sú splnené podmienky aplikácie zvláštnej\nprávnej úpravy, musí postupovať podľa všeobecnej úpravy. Uvedená zásada nepripúšťa\nžiadne výnimky, preto ak sú dané podmienky pre aplikáciu osobitnej úpravy, treba ju použiť\nbez ohľadu na to, ktorá z úprav je priaznivejšia alebo výhodnejšia pre ten-ktorý subjekt.\nRozhodovacia prax najvyššieho súdu ešte pred 30. júnom 2016 dospela k záveru,\npodľa ktorého tzv. vada zmätočnosti (§ 237 O. s. p.) nezakladá prípustnosť dovolania proti\n\n16\n\nrozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo manželstvo rozvedené (viď R 59/2006).\nFavorizoval sa tu záujem na zachovaní stavu právnej istoty a nezmeniteľnosti rozhodnutí,\npo ktorých mohlo dôjsť k vzniku nových rodinných vzťahov. Pri prijímaní tohto záveru bola\nzohľadnená tiež rovina historická – ani pred rokov 1992 nebola totiž prípustná sťažnosť pre\nporušenie zákona proti rozsudku, ktorým bolo vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je\nneplatné alebo že nie je (§ 236 ods. 3 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku v znení\ndo 1. januára 1992).\nV zmysle § 76 CMP dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že\nsa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat\nmaloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. ...\nUstanovenie § 76 CMP, ktoré treba považovať za osobitné ustanovenie vo vzťahu\nk (všeobecnej) úprave dovolania obsiahnutej v CSP, jednoznačne stanovuje prípady,\nv ktorých dovolanie nie je prípustné, a to ani z dôvodov zakladajúcich prípustnosť\ndovolania, ktoré inak upravuje všeobecný procesný predpis.\nVzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania odporcu podaného\npo 1. júli 2016 proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, je v zmysle\n§ 76 CMP vylúčená a nemôžu ju založiť ani prípadné procesné vady konania uvedené\nv § 420 CSP. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu podľa § 447\npísm. c/ CSP ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné\nodmietol, a to bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho\nsúdu.\nDovolací súd pre úplnosť dodáva, že pri posudzovaní práva na spravodlivý proces je\npotrebné zohľadniť aj možnosť účastníka korigovať nesprávny postup súdu. Aj v prípade\nposudzovania „odňatia možnosti konať pred súdom“ podľa § 237 písm. f/ O. s. p. súd\nzohľadňoval procesnú zodpovednosť strán sporu. Podľa vtedajšej judikatúry dôvodom\ndovolania nemôže byť akékoľvek odňatie možnosti konať pred súdom; súdna prax zaujala\nk tejto otázke zužujúci výklad. „Podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/\nO. s. p. nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom\npre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok\nkonania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie\n(R 39/1993)“. V danom prípade vo svojom riadnom opravnom prostriedku odporca,\n\n17\n\nuž v právnom zastúpení, využil možnosť uplatniť svoj vplyv na konanie, a to vyjadrením sa\nnielen k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj k tvrdeným procesným vadám.»\nÚstavný súd napadnuté uznesenie preskúmal a konštatuje, že najvyšší súd svoj výrok\no odmietnutí dovolania náležite odôvodnil, použijúc pri tom relevantnú právnu úpravu.\nPodľa názoru ústavného súdu námietky sťažovateľa preto neindikujú žiadne\npochybenie zo strany najvyššieho súdu, ktoré by umožnilo ústavnému súdu po prijatí\nsťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu tohto súdu dospieť k záveru, že by ním\nmohli byť porušené sťažovateľom označené základné práva, preto ústavný súd aj v tejto\nčasti sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd o ďalších návrhoch\nsťažovateľa nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. júna 2017\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "manželstvo", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "ochrana súkromného a rodinného života"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:60689053-f551-48ca-96ce-495ab855f216", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.290.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 290/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 290/2015 z 30. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.290.2015.1"}, {"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 216/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 216/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:72e61d43-0944-4b68-86f9-e8f1f935f168", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 141/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 141/04 z 3. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-03", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:72e61d43-0944-4b68-86f9-e8f1f935f168"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "794af0ff-d703-4f2e-841b-a9bbdc2f51a4:614dc6dc-7bc5-4615-aeda-2097201c716e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2512214744.2", "spisova_znacka": "11Co/170/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/170/2014 z 16. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-12-16", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2512214744.2"}], "citovane_v": []}