{"guid": "ussr:e1b2696a-f36b-465d-aaf2-540a89a4b408", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.444.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 444/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 444/2017 z 4. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 444/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.444.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-07-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e1b2696a-f36b-465d-aaf2-540a89a4b408", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.444.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.444.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.444.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 444/2017-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Marinou Řeřichovou, PhD., Mierová 2529/87,\nHumenné, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na obhajobu\nzaručeného v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva\nna obhajobu zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2\nTo 9/2016 a jeho uznesením z 5. apríla 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája\n2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namietala porušenie\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na obhajobu zaručeného\nv čl. 50 ods. 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva\nna obhajobu zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru postupom Krajského súdu\nv Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 9/2016 a jeho\nuznesením z 5. apríla 2016.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľke bolo uznesením\nvyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom odboru kriminálnej\npolície,\n\n1. oddelenia\n\nvyšetrovania\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„vyšetrovateľ\n\nPolicajného\n\nzboru“)\n\npod ČVS: ORP-470/1-VYS-HE-2015 z 18. októbra 2015 podľa § 206 ods. 1 zákona\nč. 301/2005\n\nZ.\n\nz.\n\nTrestný\n\nporiadok\n\nv znení\n\nneskorších\n\npredpisov\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„Trestný poriadok“) vznesené obvinenie pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)\nspáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.\n3. Keďže v tom čase bola sťažovateľka mladistvou (dôvod povinnej obhajoby), sudca\npre prípravné konanie Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) opatrením\npod sp. zn. 0 Tp 512/2015 zo 17. októbra 2015 ustanovil sťažovateľke za obhajcu\n. Otec sťažovateľky\n\nako jej zákonný zástupca (ďalej len\n\n„otec sťažovateľky“) však 19. októbra 2015 predložil v jej trestnej veci okresnému súdu\n„Žiadosť o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku“ s tým, že „z\ndôvodu nedostatku finančných prostriedkov na úhradu trov obhajoby... požiadal\no ustanovenie obhajkyne JUDr. Martiny Řeřichovej PhD..., voči ktorej má absolútnu\ndôveru. Sudca pre prípravne konanie predloženej žiadosti nevyhovel.“.\n4. Sťažovateľka poznamenala, že vyšetrovateľ Policajného zboru po vznesení\nobvinenia bol povinný poučiť ju o tom, že podľa § 37 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku\nmusí mať obhajcu už v prípravnom konaní a zároveň jej určiť lehotu na jeho zvolenie.\n\n2\n\nVyšetrovateľ Policajného zboru však „túto skutočnosť opomenul, a bez toho, aby\nsťažovateľovi umožnil vykonávať svoje zákonom garantované práva – právo zvoliť si\nobhajcu, požiadal sudcu pre prípravné konanie, aby tento ustanovil obhajcu z úradnej\nmoci“.\n5. Za nezákonný a porušujúci jej základné práva považuje sťažovateľka postup\nokresného súdu, ktorý spočíval v tom, že deň po vznesení jej obvinenia jej otec „požiadal...\no ustanovenie obhajkyne... podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku, ktorú sťažovateľovi\nv zmysle § 37 ods. 1 Trestného poriadku ako osoba oprávnená podľa § 39 ods. 1, ods. 2\nTrestného poriadku zvolil. Táto žiadosť rešpektovaná nebola a sudca pre prípravné konanie\npočas lehoty na zvolenie obhajcu (ešte pred vznesením obvinenia dňa 17. 10. 2015)\nsťažovateľovi z úradnej moci ustanovil obhajcu\n\n.“.\n\n6. Otec sťažovateľky 13. novembra 2015 predložil okresnému súdu „písomné\nVyjadrenie k zamietnutiu žiadosti o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 Trestného\nporiadku zo dňa 19. 10. 2015, v ktorom požiadal... o zrušenie ustanoveného obhajcu\na o ustanovenie obhajkyne JUDr. Martiny Řeřichovej, PhD“.\n7. Podaním 8. decembra 2015 otec sťažovateľky opätovne predložil okresnému súdu\n„Žiadosť o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku, v ktorej uviedol,\nže osobne navštívil ustanoveného obhajcu\n\n... a oznámil mu, že nemá\n\nvoči nemu dôveru a preto nechce, aby sťažovateľa zastupoval.“. Znovu požiadal okresný\nsúd o zrušenie ustanoveného obhajcu\n\na o ustanovenie obhajkyne\n\nJUDr. Martiny Řeřichovej, PhD.\n8.\n\nOkresný\n\nsúd\n\n(sudca\n\npre\n\nprípravné\n\nkonanie)\n\nnásledne\n\nopatrením\n\nsp. zn. 0 Tp 512/2015 z 15. decembra 2015 zrušil skoršie opatrenie sp. zn. 0 Tp 512/2015\nzo 17. októbra 2015, ktorým bol sťažovateľke ustanovený ako obhajca\na zároveň jej ustanovil za obhajkyňu advokátku JUDr. Martinu Řeřichovú, PhD.\n\n3\n\n,\n\n9. Po skončení vyšetrovania 16. decembra 2015 a po preštudovaní vyšetrovacieho\nspisu bola trestná vec sťažovateľky predložená Okresnej prokuratúre Humenné (ďalej len\n„okresná prokuratúra“), ktorá 28. decembra 2015 podala okrem iných aj na sťažovateľku\nobžalobu pod č. k. 1 Pv 521/15/7702-21.\n10.\n\nProstredníctvom\n\nobhajkyne\n\nJUDr.\n\nMartiny\n\nŘeřichovej,\n\nPhD.,\n\npodala\n\nsťažovateľka 12. januára 2016 okresnému súdu „Návrh na odmietnutie obžaloby a vrátenie\nveci prokurátorovi podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku z dôvodu závažných\nprocesných chýb, najmä z dôvodu porušenia práva na obhajobu“ v prípravnom konaní.\nZa porušenú považovala sťažovateľka aj zásadu kontradiktórnosti konania, ktorá má byť\n„v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva realizovaná formou krížového\nvýsluchu už v prípravnom konaní. Vyšetrovacie úkony urobené v rámci prípravného\nkonania svojou závažnosťou spochybňujú legalitu a legitímnosť celého prípravného konania\na v konečnom dôsledku spochybňujú oprávnenosť postavenia sťažovateľa ako obvineného\npred súdom. Zistenie závažných procesných chýb, najmä porušenie práva na obhajobu,\nje dôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi.“.\n11. Na základe návrhu sťažovateľky okresný súd uznesením č. k. 2 T 200/2015-219\nz 10. februára 2016 podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku odmietol obžalobu\nokresnej prokuratúry, a to „najmä ohľadne obžalovanej ml.\n\n, nakoľko\n\nsúd zistil závažné procesné chyby, a to najmä porušenie práva na obhajobu“.\n12. Proti uzneseniu okresného súdu z 10. februára 2016 prokurátor okresnej\nprokuratúry zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť, na základe ktorej krajský\nsúd napadnutým uznesením č. k. 2 To 9/2016-226 z 5. apríla 2016 podľa § 194 ods. 1\npísm. b) Trestného poriadku zrušil napadnuté prvostupňové rozhodnutie a uložil okresnému\nsúdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.\n13. Podľa slov sťažovateľky „Krajský súd v Prešove vyslovil právny názor,\nže nedošlo k porušeniu zákona, resp. práva na obhajobu sťažovateľa ako obvineného.“.\n\n4\n\n14. Sťažovateľka s rozhodnutím súdu druhého stupňa nesúhlasí a zastáva názor,\nže „postupom orgánov činných v trestnom konaní a súdu došlo k porušeniu“ jej\n„základných práv..., a to k porušeniu práva na obhajobu, ktoré je garantované Ústavou SR\na samotným... Trestným poriadkom“.\n15. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu a právo na obhajobu\nvyplývajúce z čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 50 ods. 3 Ústavy SR Uznesením Krajského súdu\nv Prešove č. k. 2 To/9/2016-226 zo dňa 05. 04. 2016 a konaním, ktoré mu predchádzalo,\nporušené bolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 2 To/9/2016-226 zo dňa 05. 04. 2016 sa\nzrušuje a vec sa Krajskému súdu v Prešove vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Prešove je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu Ústavného súdu SR zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi vo výške\n3.000 Eur... na účet jeho právnej zástupkyne.\n4. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní\nod doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne.“\nII.\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\n\n5\n\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n18. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n19. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n20. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n21. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na obhajobu\nzaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6\nods. 1 dohovoru a práva na obhajobu zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru postupom\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 9/2016 a jeho uznesením z 5. apríla\n2016, ku ktorému malo dôjsť tým, že krajský súd zrušením prvostupňového rozhodnutia\nč. k. 2 T 200/2015-219 z 10. februára 2016, ktorým bola obžaloba okresnej prokuratúry\nz 28. decembra 2015 odmietnutá z dôvodu porušenia práva sťažovateľky na obhajobu,\nv podstate aproboval postup orgánov činných v prípravnom konaní a okresného súdu\n\n6\n\n(sudcu pre prípravné konanie), ktorý sťažovateľka považovala za postup zasahujúci do jej\npráva na obhajobu.\n22. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n23. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas\na možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom\nobhajcu.\n24. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n25. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má\ntieto minimálne práva... obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného\nvýberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne,\nak to záujmy spravodlivosti vyžadujú; ...\n26. Sťažovateľka porušenie uvedených základných práv zaručených ústavou a práv\nzaručených dohovorom namieta v trestnom konaní, ktoré v čase podania sťažnosti\nústavnému súdu nebolo právoplatne skončené a nachádzalo sa v štádiu po podaní obžaloby,\nkeďže krajský súd napadnutým uznesením č. k. 2 To 9/2016-226 z 5. apríla 2016 zrušil\nuznesenie okresného súdu sp. zn. 2 T 200/2015 z 10. februára 2016, ktorým bola odmietnutá\nobžaloba najmä s ohľadom na sťažovateľku z dôvodu porušenia jej práva na obhajobu.\nKrajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že „okresný súd nie je viazaný\npovinný ustanoviť obhajcu, ktorého si žiada ustanoviť obvinený“, ako aj tvrdením: „to, že\nobvinenú zastupoval obhajca\n\na nie obhajkyňa JUDr. Martina\n\nŘeřichová, PhD., ktorú chcel na zastupovanie otec maloletej..., nie je porušením zákona,\nresp. práva na obhajobu obvinenej. V súčasnom štádiu trestného stíhania, po tom, čo došlo\n\n7\n\nk zrušeniu ustanovenia o obhajovaní mladistvej...\n\na ustanovením\n\nobhajkyne JUDr. Martiny Řeřichovej, PhD., je možné v ďalšom štádiu trestného stíhania\npri kontradiktórnom procese zabezpečiť všetky práva na obhajobu obvinenej tak, ako to\nbolo učinené v prípravnom konaní, aj v konaní pred okresným súdom.“\n27. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (IV. ÚS 23/05). Judikatúra ústavného súdu\nstabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou\nústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci\npredovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných\ndo úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. I. ÚS 214/09). Podľa právneho\nnázoru ústavného súdu preto nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne\nkonanie príslušným všeobecným súdom v danej veci nahradzoval ústavný súd svojím\nvstupovaním a ingerenciou do tohto dosiaľ meritórne neskončeného konania. Ústavný súd\nmôže urobiť zásah na ochranu ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\ngarantovaných práv sťažovateľov až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nie sú\nschopné protiústavný stav napraviť (IV. ÚS 322/09).\n28. Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry ústavný súd ďalej poukazuje na to,\nže základné práva na súdnu ochranu (siedmy oddiel ústavy) „sú výsledkové“, to\nznamená, musí im zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako\ncelok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov\n(m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Aj z ďalšej judikatúry\nústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03), obdobne ako z judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002),\nvyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované\nako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n8\n\n29. Ústavný súd tiež opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až\npo jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov\na realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom\nkonaní a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho\nskončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv\na slobôd v zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu\n(napr. Zívala III. ÚS 3/02, Ölveczky III. ÚS 18/04, Mamonov III. ÚS 75/05, Karlin\nIV. ÚS 76/05).\n30. Vzhľadom na odpoveď krajského súdu o možnosti uplatnenia a zabezpečenia\npráva na obhajobu v ďalšom konaní ústavný súd skúmal, aké možnosti sťažovateľke dáva\nprocesnoprávny predpis, ktorým sa riadi trestné konanie, na ochranu jej základného práva\nna súdnu ochranu a základného práva na obhajobu.\n31. Podstatná (prvotná) výčitka sťažovateľky, ktorá ju v konečnom dôsledku primäla\nobrátiť sa na ústavný súd, bola adresovaná sudcovi okresného súdu pre prípravné konanie,\nktorého postupom došlo k situácii, že ju v rámci podstatnej časti prípravného konania\n(keďže neskôr došlo k zmene v osobe obhajcu) neobhajovala obhajkyňa, ktorú si ona\n(cestou jej zákonného zástupcu) žiadala ustanoviť.\n32. Z obsahu sťažnosti podanej ústavnému súdu vyplýva, že predsúdne konanie,\nkonkrétne prípravné konanie, nebolo tým štádiom trestného konania, ktorým by sa trestná\nvec sťažovateľky skončila. Sťažovateľka teda bude mať v rámci ďalšieho štádia trestného\nkonania – súdneho (podľa tretej časti Trestného poriadku) možnosť v plnej miere domáhať\nsa svojich obhajobných práv, a to nielen do rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý rozhodne\njej o ne/vine a treste, ale aj v prípadných ďalších konaniach o riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkoch.\n33. Podľa § 306 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti rozsudku\nsúdu prvého stupňa je odvolanie.\n\n9\n\n34. Podľa § 307 ods. 2 Trestného poriadku osoba oprávnená podať odvolanie proti\nniektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť... aj pre porušenie ustanovení o konaní,\nktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny\nalebo že chýba.\n35. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku sa prieskumná právomoc odvolacieho\nsúdu vzťahuje nielen na zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti\nktorým odvolateľ podal odvolanie, ale aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.\nPodľa § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež\npre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä\npreto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo\nobhajoby.\n36. Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať,\nak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.\n37. Ako z citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, sťažovateľka sa\nv ďalšom štádiu trestného konania bude môcť v konaní pred všeobecnými súdmi domáhať\nochrany svojich základných práv, pokiaľ bude naďalej presvedčená o ich porušení. Opravné\nprostriedky sú účinnými prostriedkami nápravy, ktoré umožňujú účastníkom (stranám)\nsúdneho konania namietať závažné procesné pochybenia súdu, a tým sa domáhať ochrany\nich porušených základných práv.\n38. Z uvedeného vyplýva, že sú to predovšetkým všeobecné súdy, ktoré na základe\núčinných právnych prostriedkov nápravy dostupných sťažovateľke (ako obžalovanej)\nsú oprávnené poskytovať ochranu jej základným procesným právam a prípadne až následne\nústavný súd v konaní o ústavných sťažnostiach (mutatis mutandis II. ÚS 78/02).\n39. Sťažovateľka teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného\nkonania vedeného proti nemu má možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich\nv sťažnosti označených práv pred všeobecným súdom, a preto ústavný súd jej sťažnosť\n\n10\n\npri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol\npre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.\n40. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že v sťažnosti sťažovateľky\nnavyše absentuje odôvodnenie tvrdeného porušenia základného práva na obhajobu v jeho\nmateriálnom poňatí. Sťažovateľka totiž neuviedla žiaden konkrétny negatívny následok\ntoho, že ju neobhajoval obhajca, ktorého si ona (resp. jej zákonný zástupca) žiadala\nustanoviť. Za takejto situácie bolo možné sťažnosť sťažovateľky považovať aj za takú, ktorá\nnespĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde vyžaduje odôvodnenie návrhu), a z toho dôvodu ju bolo taktiež možné odmietnuť\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n41. Vzhľadom na výsledok predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd\nnepovažoval\n\nza\n\npotrebné\n\npristupovať\n\nk odstraňovaniu\n\nnezrovnalosti\n\nsúvisiacej\n\nso zastúpením sťažovateľky zákonným zástupcom (v čase podania, ale aj koncipovania\nsťažnosti ústavnému súdu už bola plnoletou) a právnou zástupkyňou (plnú moc udelenú\nprávnej zástupkyni zrejme podpísal zákonný zástupca sťažovateľky), ale považoval ju\nza právne zastúpenú.\n42. Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky, rozhodovanie o ktorých je podmienené\nvyhovením sťažnosti vo vzťahu k návrhu na vyslovenie porušenia základného práva alebo\nslobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. júla 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "obhajoba, obhajca-ustanovený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:01a8426d-4935-43c0-aa70-dee29c5f7c82", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 214/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 214/09 z 17. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-17", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01a8426d-4935-43c0-aa70-dee29c5f7c82"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 23/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 23/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889"}, {"guid": "ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 76/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 76/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 448, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326"}, {"guid": "ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 400, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 18/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/04 z 23. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-23", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d"}, {"guid": "ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe"}, {"guid": "ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47"}, {"guid": "ussr:d49e5cc0-ef46-4fd9-b36e-0e33b8018f6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/02 z 9. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-09", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d49e5cc0-ef46-4fd9-b36e-0e33b8018f6f"}, {"guid": "ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 3/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 3/02 z 16. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-16", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693"}, {"guid": "c67a57d4-6067-47bc-a4e5-4e8b06e3c134:de5e4da4-f873-4237-bed7-71da1f097e37", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4614010092.2", "spisova_znacka": "2To/9/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 2To/9/2016 z 25. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-02-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4614010092.2"}], "citovane_v": []}