{"guid": "ussr:7b064492-37eb-4cb8-bdf0-b092cd5da40e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.468.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 468/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 468/2017 z 1. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. augusta 2017, sp. zn. III. ÚS 468/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.468.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-08-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-5", "nazov": "čl. 50 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7b064492-37eb-4cb8-bdf0-b092cd5da40e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.468.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.468.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.468.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 468/2017-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, vo veci namietaného porušenia čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 5 Ústavy\nSlovenskej republiky, práv zaručených v čl. 1, čl. 6 ods. 1 a 3 a čl. 13 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva zaručeného v čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nRužomberok č. k. 1 Nt 25/2016-16 z 23. mája 2016 a porušenia základných práv\nzaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a práv zaručených\nv čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Žiline č. k. 2 Tos 55/2016-31 z 29. júna 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n19. septembra 2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie čl. 154c\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), porušenie základných práv\nzaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 5 ústavy, práv zaručených v čl. 1, čl. 6 ods. 1 a 3\na čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na práva zaručeného v čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „protokol č. 7“) uznesením Okresného súdu Ružomberok\n(ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 Nt 25/2016-16 z 23. mája 2016 a porušenie základných\npráv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 5 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1\na čl. 13 dohovoru uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 2 Tos 55/2016-31 z 29. júna 2016.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom doručeným\nokresnému súdu 19. apríla 2016 domáhal povolenia obnovy konania v trestnej veci\nvedenej okresným súdom pod sp. zn. 1 T 117/2013, v rámci ktorého bol rozsudkom\nzo 4. decembra 2013 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 3 To 3/2014\nz 13. februára 2014 uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2\npísm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Trestný zákon“) a zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, pre ktoré mu\nbol s použitím § 41 ods. 1 a 2, § 38 ods. 2 a § 37 písm. h) a m) Trestného zákona uložený\núhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu\nna výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\n3. Okresný súd uznesením č. k. 1 Nt 25/2016-16 z 23. mája 2016 podľa § 399 ods. 2\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania zamietol.\n4. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ podal sťažnosť, ktorú krajský súd uznesením\nč. k. 2 Tos 55/2016-31 z 29. júna 2016 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nzamietol.\n\n2\n\n5. Podľa názoru sťažovateľa všeobecné súdy konajúce o jeho návrhu na povolenie\nobnovy konania zasiahli svojimi rozhodnutiami do jeho základných práv.\n6. Sťažovateľ je presvedčený, že jeho návrh na povolenie obnovy konania bol\nzamietnutý predčasne. Okresný súd rozhodol bez toho, aby „vykonal, overil navrhované\ndôkazy a súvisiace nové skutočnosti a až tak posúdil ich obsah – zistenia ich významu – či\nsú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia“. Tvrdí, že jeho návrh nebol založený „len na\npoužití resp. nepoužití asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 T. P. a súvisiacom náleze ÚSSR č. PL. ÚS 106/2011..., ale aj na nových skutočnostiach a dôvodoch... ktoré neboli súdu\nznáme v pôvodnom konaní, resp. ktorými sa súd vôbec nezaoberal a ani nevysporiadal“.\nDodáva, že «už z obsahu „skutkovej vety“ uvedenej v rozsudku O. S... musí byť zrejmé\nkaždému nestrannému orgánu SR a najmä súdu, že zjavne niečo nie je v poriadku\na už vôbec nie v súlade so zákonom a spravodlivosťou».\n7. Sťažovateľ zastáva názor, že «pri zadávaní právnej kvalifikácie na údajný „zločin\nlúpeže“ došlo k zjavnej svojvôli na strane konajúcich orgánov PZ, manipuláciami\na konšpiráciami z dôvodu ich jasnej zaujatosti», a pokračuje, že z jeho «strany rozhodne\nnedošlo k naplneniu skutkovej podstaty § 188. Závažné chyby a nedostatky nekriticky\n„odobrila“ prokuratúra a súdy», a to len z toho dôvodu, že „podal regres na policajtov,\nktorí“ ho „zmlátili a pohodili v lese, tak“ ho «bolo treba odstrániť „schovať“ a čím dlhšie,\ntým lepšie». Ako uvádza, bol to „práve opitý poškodený“, ktorý ho „napadol, zbil,\nno v skutkových zisteniach, napriek pochybnostiam a rozporom bolo rozhodnuté“ v jeho\nneprospech.\n8. Vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu sťažovateľ tvrdí, že «síce obsahuje\nrozsiahle právne úvahy, ale najmä po formálnej, nie po materiálnej stránke. Najmä sa javí,\nže princípu „neprelomiteľnosti a nepremeniteľnosti“ právoplatnosti a vykonateľnosti\nrozsudku K. S. Žilina č. 3 To/3/2014 a rozsudku O. S. Ružomberok č. 1 T/117/2013 je tak\ndaný zrejmý priestor uplatnenia „princípu právnej istoty“ oproti, resp. pred ochranou\nprincípu právnej istoty – avšak, ktorý by aj obstál v teste zákonnosti a spravodlivosti\na nestrannosti.».\n\n3\n\n9. Napokon sťažovateľ uvádza, že «keďže je nepochybné, že sú zrejmé – očividné\npochybnosti o správnosti skutkových zistení, ale aj o „zákonnosti“ pôvodného postupu\nv prípravnom konaní, v rozpore s požiadavkami § 1, § 2 ods. 1, § 119 ods. 2 Tr. por.\nbez relevantného vykonania procesných úkonov v súvislostiach s... navrhovanými dôkazmi\na skutočnosťami návrh na povolenie obnovy konania súdy 1. a 2. stupňa zamietli, nebol\na nemohol byť sledovaný legitímny cieľ v zmysle zásad podľa § 394 ods. 1, § 396 ods. 4, § 2\nods. 7 T. p. a § 2 ods. 8 T. p.. Napriek pochybnostiam o skutkových zisteniach nebol daný\nv rozsudkoch O. S. a K. S. priestor pre poskytnutie relevantnej súdnej ochrany a súvisiacim\npožiadavkám spravodlivosti, pred ktorými „prevážil – prevýšil“ nezáujem zistiť relevantný\n– skutočný skutkový stav veci a úplné popretie poskytnutia súdnej ochrany podľa záruk čl.\n46 ods. 1 Ústavy SR... To je aj v práve (každého účastníka konania) na dostatočné\nodôvodnenie rozhodnutia, ktoré záruky namietané rozhodnutia súdov nesplnili.».\n10. Na záver sťažovateľ dodal, že „do dnešného dňa sú prípady (prečinu a zločinov\nzneužitia právomoci verejného činiteľa) nevyriešené, resp. riešené tak, aby sa kolegom nič\nnedokázalo. Sú však dôvodom invektív a zaujatosti“ proti jeho osobe „zo strany PZ\na súdov... Majú príčinnú súvislosť s obvinením“ sťažovateľa „a konšpiračnými – umelo\nnavodenými na tzv. sublimáciu § 188 ods. 1 T. z. za každú cenu, aj keď... ho“ , ako to tvrdí\nsťažovateľ, „nespáchal“.\n11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom vyslovil, že uznesením okresného súdu č. k. 1 Nt 25/2016-16\nz 23. mája 2016 bol porušený čl. 154c ods. 1 ústavy, ako aj porušené jeho základné práva\nzaručené v čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 5 ústavy, práva zaručené v čl. 1, čl. 6 ods. 1 a 3 a čl. 13\ndohovoru a právo zaručené v čl. 4 ods. 2 protokolu č. 7 a uznesením krajského súdu\nč. k. 2 Tos 55/2016-31 z 29. júna 2016 boli porušené jeho základné práva zaručené v čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 5 ústavy a práva zaručené v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru. Zároveň\npožadoval napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov zrušiť a vec im vrátiť na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie. Sťažovateľ sa taktiež domáhal náhrady trov jeho právneho\n\n4\n\nzastúpenia v konaní pred ústavným súdom a súčasne požiadal o ustanovenie právneho\nzástupcu.\nII.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n14. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n15. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n\n5\n\n16. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n17. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti\npetitom návrhu, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej\nsťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1\nzákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom\nz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže\nústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,\na vo vzťahu\n\nk\n\ntomu\n\nsubjektu,\n\nktorý\n\noznačil\n\nza\n\nporušovateľa\n\nsvojich\n\npráv\n\n(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Tvrdenie o porušení\niných práv, resp. iným subjektom, príp. v inom konaní, uvedené v odôvodnení sťažnosti\nmimo petit návrhu ústavný súd považuje iba za súčasť argumentácie.\n18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd za predmet sťažnosti považoval namietané\nporušenie čl. 154c ods. 1 ústavy, porušenie základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1\na čl. 50 ods. 5 ústavy, práv zaručených v čl. 1, čl. 6 ods. 1 a 3 a čl. 13 dohovoru a práva\nzaručeného v čl. 4 ods. 2 protokolu č. 7 uznesením okresného súdu č. k. 1 Nt 25/2016-16\nz 23. mája 2016 a porušenie základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 5\nústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru uznesením krajského súdu\nč. k. 2 Tos 55/2016-31 z 29. júna 2016.\n\n6\n\n19. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n20. Podľa čl. 50 ods. 5 ústavy nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol\nuž právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje\nuplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.\n21. Podľa čl. 154c ods. 1 ústavy medzinárodné zmluvy o ľudských právach\na základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou\njej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah\nústavných práv a slobôd.\n22. Podľa čl. 1 dohovoru vysoké zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha\nich jurisdikcii, práva a slobody uvedené v Hlave I tohto dohovoru.\n23. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n24. Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto\nminimálne práva:\na) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou\na dôvodom obvinenia proti nemu;\nb) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;\nc) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo\npokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy\nspravodlivosti vyžadujú;\n\n7\n\nd) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie\na výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;\ne) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom\nalebo týmto jazykom nehovorí.\n25. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,\naj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n26. Podľa čl. 4 ods. 2 protokolu č. 7 ustanovenia predchádzajúceho odseku nie sú\nna prekážku obnove konania podľa zákona a trestného poriadku príslušného štátu, ak nové\nalebo novoodhalené skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli\novplyvniť rozhodovanie vo veci.\nK namietanému porušeniu čl. 154c ods. 1 ústavy, základných práv zaručených\nústavou, práv zaručených dohovorom a práva zaručeného protokolom č. 7 uznesením\nokresného súdu č. k. 1 Nt 25/2016-16 z 23. mája 2016\n27. Z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany\nzákladných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom\nprávomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe\nsubsidiarity.\n28. Z podstaty princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť\nochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\n\n8\n\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n29. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu č. k. 1 Nt 25/2016-16 z 23. mája\n2016 podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodoval krajský súd, ktorý bol oprávnený\na aj povinný v prípade zistenia zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa\nprvostupňovým súdom poskytnúť im ochranu. Právomoc krajského súdu rozhodnúť\no riadnom opravnom prostriedku sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc\nústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením krajského súdu č. k. 2 Tos 55/2016-31 z 29. júna 2016\n30. Ústavný súd vo vzťahu k podstate námietok sťažovateľa v súlade so svojou\nkonštantnou judikatúrou v prvom rade zdôrazňuje, že vo veciach, ktoré patria do právomoci\nvšeobecných súdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96, IV. ÚS 339/2013). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n31. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\n\n9\n\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. V zmysle svojej\njudikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, odôvodnenie\nktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n32. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd posúdil napadnuté uznesenie krajského\nsúdu z hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov\nso sťažovateľom označeným základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy.\n33. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia č. k. 2 Tos 55/2016-31\nz 29. júna 2016, ktorým podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosť\nsťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 1 Nt 25/2016-16 z 23. mája 2016,\nv podstatnom uviedol:\n«Odsúdený\n\npodal návrh na obnovu konania opierajúci sa o nález\n\nÚstavného súdu SR z 28. 11. 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, zverejnený 21. 12. 2012\npod číslom 428/2012 Z. z. a § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. z dôvodu, že trest, ktorý mu\nbol v predmetnej veci uložený aj za použitia tzv. asperačnej zásady nemajúcej oporu\nv Ústave SR, je neprimerane prísny a v zrejmom rozpore s účelom trestu.\nTreba\n\nstručne\n\npripomenúť,\n\nže\n\nrozsudkom\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nRužomberok,\n\nsp. zn. 1 T/117/2013 zo 4. 12. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline,\nsp. zn. 3 To/3/2014 z 13. 2. 2014 bol\n\nuznaný vinným zo spáchania prečinu\n\nkrádeže... a zločinu lúpeže... a odsúdený podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 1, ods. 2\nTr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, na výkon ktorého bol zaradený\ndo ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d)\nTr. zák. obžalovanému bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou\nformou.\n\n10\n\nZ vyššie uvedenej analýzy výroku o treste citovaných rozsudkov okresného\na krajského súdu vyplýva, že odsúdenému\n\nbol uložený úhrnný trest\n\nodňatia slobody síce za použitia tzv. asperačnej zásady, avšak podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.\nv znení účinnom od 21. 12. 2012, teda v znení po náleze Ústavného súdu SR,\nsp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. 11. 2012, ktorým došlo k strate účinnosti ustanovenia § 41\nods. 2 Tr. zák. v znení pred citovaným nálezom v texte za bodkočiarkou „súd uloží\npáchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“...\nOdsúdenému\n\n, ako to vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu\n\nv Žiline, sp. zn. 3 To/3/2014 z 13. 2. 2014, bol ukladaný za splnenia podmienok § 41 ods. 2\nTr. zák. v znení účinnom po 21. 12. 2012, a to za použitia asperačnej zásady (ktorá vo\nvyššie upravenom znení zostala v platnosti až doteraz aj po náleze Ústavného súdu SR\nPL. ÚS 106/2011) trest odňatia slobody v rámci asperačnou zásadou zvýšenej len hornej\nhranice trestnej sadzby § 188 ods. 1 Tr. zák., v konkrétnom prípade v sadzbe 3 roky\naž 10 rokov a 8 mesiacov, ktorá bola tou hranicou, v ktorej súdy k uloženiu výšky trestu\npristúpili a ktorá by bola použitá aj pri rozhodovaní v súčasnosti.\nVychádzajúc z uvedeného, v predmetnej veci návrhu odsúdeného\nna povolenie obnovy konania, sa ustanovenie § 41b zákona č. 38/1993 Z. z. v znení\nneskorších predpisov v súlade s nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 106/2011 nedá\naplikovať, nakoľko ústavne nesúladné účinky § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom\ndo 21. 12. 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou sa na súdený prípad nevzťahujú,\nkeď nemožno konštatovať, že dôvodom obnovy konania je zmena trestnej sadzby (podstatné\nzníženie jej dolnej hranice), ktorý dôvod je právne založený vyhlásením citovaného nálezu\nústavného súdu...»\n34. Ako z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, krajský súd\njasne a zreteľne uviedol, prečo nebolo možné návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy\nkonania vyhovieť. Sťažovateľ sa domáhal obnovenia konania z takého dôvodu, ktorý sa\nna jeho trestnú vec absolútne nevzťahoval. Žiadal napraviť postup všeobecných súdov\npri ukladaní trestu, ktorý v jeho veci aplikovaný nebol. Krajský súd podrobne a presvedčivo\nodôvodnil ním prijatý záver, že všeobecné súdy v pôvodnom trestnom konaní (pri ukladaní\n\n11\n\ntrestu) postupovali podľa platnej, účinnej a v tom čase už ústavne súladnej právnej normy\ntýkajúcej sa sprísnenia ukladaného trestu odňatia slobody.\n35. Z pohľadu ústavnej konformnosti ústavný súd nemá nič, čo by mohol\nnapadnutému rozhodnutiu krajského súdu vytknúť. Krajský súd svoj verdikt dostatočne\nodôvodnil a jeho odôvodnenie je logické, bez vnútorných rozporov, s uvedením odpovedí\nna všetky skutkovo a právne relevantné otázky. Ústavný súd preto hodnotí napadnuté\nuznesenie druhostupňového súdu ako také, ktoré plne rešpektuje základné právo\nsťažovateľa na súdnu ochranu.\n36. V súvislosti s tvrdením sťažovateľa, že jeho návrh na povolenie obnovy konania\nnebol založený „len na použití resp. nepoužití asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 T. P.\na súvisiacom náleze ÚS-SR č. PL. ÚS 106/2011..., ale aj na nových skutočnostiach\na dôvodoch... ktoré neboli súdu známe v pôvodnom konaní, resp. ktorými sa súd vôbec\nnezaoberal a ani nevysporiadal“, ústavný súd pre účely zistenia, ktorými ďalšími\nskutočnosťami sa všeobecné súdy pri rozhodovaní o jeho návrhu nezaoberali, vyžiadal\nod okresného súdu predmetný návrh na povolenie obnovy konania (keďže tento nebol\nsúčasťou príloh sťažnosti) a zistil, že tvrdenie sťažovateľa uvedené v jeho sťažnosti podanej\nústavnému súdu nie je možné akceptovať.\n37. Z obsahu jeho návrhu vyplýva, že okrem už uvedenej námietky o použití\nneústavnej časti asperačnej zásady sťažovateľ už iný dôvod, o ktorý by oprel svoju\npožiadavku na povolenie obnovy konania, neuplatnil. V ďalšom texte návrhu totiž „hlboko\na úprimne“ oľutoval, že sa dopustil zločinu lúpeže, a uviedol, že nemal „úmysel daný\nzločin spáchať“. Poukázal tiež na vykonanie všeobecným súdom v rozsudku nariadeného\nochranného protialkoholického liečenia, ako aj na jeho pracovné zaradenie vo výkone trestu\nodňatia slobody. Uviedol, že počas výkonu trestu bol viackrát disciplinárne odmenený\nza správanie, prístup k práci, opätovné nadviazanie kontaktu s blízkou rodinou a za\nto, že po prepustení na slobodu je jeho „záujmom... viesť riadny život... a venovať sa\nnormálnym bežným potrebám človeka“. Bol presvedčený, že v jeho trestnej veci nešlo\no „zločin z kategórie nenapraviteľných s nenahraditeľnými následkami a stratami o zločin\n\n12\n\nproti ľudskosti a životu človeka (a roky pred súčasným trestom... až na malé priestupky\nviedol riadny život)“, preto myslel, že spĺňa „požiadavky, ktoré v náleze č. PL. ÚS\n106/2011 ako aj v I. ÚS 285/2014 vyslovil Ústavný súd SR a že na základe uvedeného je\ndaná a splnená podmienka – požiadavka pre povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1\nTr. poriadku...“. V závere návrhu sťažovateľ požiadal o ustanovenie mu obhajcu v konaní\no návrhu na povolenie obnovy konania.\n38. Na základe uvedeného ústavný súd poznamenáva, že pokiaľ sa všeobecné súdy\nzaoberali návrhom sťažovateľa na povolenie obnovy konania iba v rozsahu namietaného\npoužitia tzv. asperačnej zásady pri ukladaní trestu odňatia slobody, postupovali plne\nv súlade s požiadavkami kladenými ústavou na poskytnutie primeranej súdnej ochrany,\nkeďže ani podľa názoru ústavného súdu z vyžiadaného návrhu sťažovateľa na povolenie\nobnovy konania nevyplýva, že by v ňom namietal aj iné vo vzťahu k iniciovanému typu\nkonania relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé byť predmetom navrhovaného\nsúdneho prieskumu.\n39. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti trestnej veci sťažovateľa ústavný súd\ndospel k záveru, že vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením krajského súdu č. k. 2 Tos 55/2016-31\nz 29. júna 2016 je sťažnosť sťažovateľa zjavne neopodstatnenou, preto ju v tejto časti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného\nv čl. 50 ods. 5 ústavy uznesením krajského súdu č. k. 2 Tos 55/2016-31 z 29. júna 2016\n40. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva zaručeného v čl. 50 ods. 5\nústavy, ústavný súd poznamenáva, že podstata tohto ustanovenia spočíva v jeho prvej vete,\nt. j. zakotvení zásady ne bis in idem v trestných veciach (nikoho nemožno trestne stíhať\nza čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby). Druhá veta,\nktorej porušenie sťažovateľ zrejme namietal, upravuje, že táto zásada (nie dvakrát o tej istej\n\n13\n\nveci) nemôže byť príčinou vylúčenia uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov\nv súlade so zákonom.\n41. Je bez akýchkoľvek pochýb, že vo veci sťažovateľa nebola zásada nie dvakrát\no tej istej veci tým dôvodom, pre ktorý bol jeho návrh na povolenie obnovy trestného\nkonania zamietnutý. Za týchto okolností neostáva iné len konštatovať, že medzi\nnamietaným porušením základného práva zaručeného v čl. 50 ods. 5 ústavy a označeným\nuznesením krajského súdu č. k. 2 Tos 55/2016-31 z 29. júna 2016 absentuje akákoľvek\npríčinná súvislosť, čo je dôvodom na odmietnutie sťažnosti v tejto časti ako zjavne\nneopodstatnenej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nK namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl.\n6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 2 Tos 55/2016-31 z 29. júna 2016\n42. Sťažovateľ tvrdí, že napadnutým uznesením krajského súdu zároveň došlo\naj k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nJe presvedčený, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na konanie o návrhu na povolenie\nobnovy konania.\n43. Ústavný súd však poznamenáva, že napriek sťažovateľovmu presvedčeniu\no opaku sa čl. 6 ods. 1 dohovoru na konanie o návrhu na povolenie obnovy konania\nnevzťahuje. Svedčí o tom stabilizovaná judikatúra ústavného súdu (napr. III. ÚS 223/2017,\nIV. ÚS 108/2014, I. ÚS 227/2013 a tam uvedená judikatúra), ako aj judikatúra Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (Kulnev v. Rusko, rozhodnutie z 18. 3. 2010, č. 7169/04, Rudan\nv. Chorvátsko, rozhodnutie z 13. 9. 2001, č. 45943/99). Ústavný súd totiž v tejto otázke\nkonštantne vychádza práve z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej\nvyplýva, že pod ochranu podľa čl. 6 dohovoru nespadá konanie o návrhu na povolenie\nobnovy konania, pretože v tomto konaní ide o vydanie rozhodnutí, ktoré priamo nesúvisia\ns rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo o oprávnenosti\nakéhokoľvek trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto ustanovenia dohovoru\n(o tom už bolo právoplatne rozhodnuté v pôvodnom konaní, ktorého obnovy sa sťažovateľ\n\n14\n\ndomáhal). Článok 6 dohovoru totiž neobsahuje právo na revíziu súdneho konania [pozri\naj SVÁK, J. Ochrana ľudských práv z pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov\nochrany práva. Žilina : Poradca podnikateľa, 2003. s. 370 – 371, ktorý v tejto súvislosti\npoukazuje na rozhodnutie vo veci Callaghon c. Spojené kráľovstvo z 9. 5. 1985, Décisions\net raports, č. 60; taktiež REPÍK, B. Ľudské práva v súdnom konaní. Bratislava : MANZ,\n1999. s. 62 – 63, kde sa uvádza: „Pôsobnosť (aplikovateľnosť) článku 6 zásadne\nnepresahuje okamih konečného, právoplatného rozhodnutia o vine a treste. Nevzťahuje sa\nteda na konanie o obnove... a článok 6 ani nezaručuje právo na revíziu procesu“, alebo aj\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci sťažnosti č. 41372/98, Václavík\nproti Slovensku z 30. 9. 2003]. Ochrany práv obsiahnutých v čl. 6 dohovoru sa možno\ndomáhať až v obnovenom konaní, t. j. po tom, ako bolo príslušným všeobecným súdom\nprávoplatne rozhodnuté o povolení obnovy konania.\n44. Vzhľadom na uvedené je sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti zjavne\nneopodstatnená a z toho dôvodu ju ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietol.\nK namietanému porušeniu práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného\nv čl. 13 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 2 Tos 55/2016-31 z 29. júna 2016\n45. V danom prípade nemožno priznať sťažovateľovi ani záruky poskytované čl. 13\ndohovoru, pretože už zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že sa ho môže\ndomáhať iba ten, „koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené“.\nSťažovateľ síce tvrdil, že v jeho veci došlo krajským súdom k porušeniu práva zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru, avšak pretože na konanie o návrhu na povolenie obnovy sa\noznačený článok dohovoru nevzťahuje, nemohlo byť z tohto hľadiska porušené ani právo\nvyplývajúce z čl. 13 dohovoru.\n46. Opäť je potrebné konštatovať, že medzi označeným rozhodnutím krajského súdu\na namietaným porušením ustanovenia čl. 13 dohovoru neexistuje príčinná súvislosť, preto je\n\n15\n\nsťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti zjavne neopodstatnená a z toho dôvodu bola odmietnutá\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n47. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo\ndo úvahy zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami, rozhodovanie o ktorých je podmienené\nvyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo\n(pozri čl. 127 ods. 2 ústavy).\n48. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd\nuvádza, že takejto žiadosti vyhovie, ak to odôvodňujú osobné, majetkové a zárobkové\npomery žiadateľa a ak nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nárokov na ochranu\nústavnosti. Ústavný súd v tomto prípade upustil od rozhodovania o tejto žiadosti z dôvodov\nprocesnej ekonómie, pretože ani prípadné odstránenie uvedeného nedostatku by podľa\nnázoru ústavného súdu už nemohlo viesť k inému rozhodnutiu o tejto sťažnosti,\nnež je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. augusta 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie-obnova konania v trestnom konaní", "trest-asperačná zásada"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:25b3fd35-217b-43ca-9555-9f61bee6a50a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.223.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 223/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 223/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.223.2017.1"}, {"guid": "ussr:01b43203-ac91-4853-8bf5-d83129b9049e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 285/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 285/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01b43203-ac91-4853-8bf5-d83129b9049e"}, {"guid": "ussr:9002f51d-62bf-4ff1-ab99-b069596faf58", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 108/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 108/2014 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9002f51d-62bf-4ff1-ab99-b069596faf58"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:19f9378c-58a8-42e1-8428-8d296ea800e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 227/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 227/2013 z 17. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-17", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19f9378c-58a8-42e1-8428-8d296ea800e9"}, {"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "2fb15524-881f-4f1f-95e5-9c25ba8df15d:a7a26c9b-d465-4ef2-a475-e569e1ce2560", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3116010379.1", "spisova_znacka": "2Tos/55/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2Tos/55/2016 z 5. 7. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-07-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3116010379.1"}, {"guid": "b7d28cf1-27e0-440a-8cb3-bcc4afec5e6d:144b2743-1696-476a-9ef7-5aff21b19b9c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3113012104.2", "spisova_znacka": "3To/3/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/3/2014 z 12. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-02-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3113012104.2"}, {"guid": "b5be358c-ac12-41ee-8e6e-3c1e7bbace78:0a01c7a4-2abf-4124-9d35-ecfbd3b53560", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Nt/25/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 1Nt/25/2016 z 20. 4. 2016", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b5be358c-ac12-41ee-8e6e-3c1e7bbace78:0a01c7a4-2abf-4124-9d35-ecfbd3b53560"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4ce037f6-72f8-4ac2-bd90-1b5495f545e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.380.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 380/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 380/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.380.2020.1"}]}