{"guid": "ussr:505bfe3c-5a56-4d5d-b997-0cce5e12134c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.470.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 470/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 470/2017 z 1. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. augusta 2017, sp. zn. III. ÚS 470/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.470.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2017-08-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/505bfe3c-5a56-4d5d-b997-0cce5e12134c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.470.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.470.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.470.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 470/2017-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, Kutlíkova 17, Bratislava,\npre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi\npodľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva\nna účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\npostupom\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava\n\nI v konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 22 C 132/2005, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom\npod sp. zn. 9 Co 78/2012 a jeho rozsudkom č. k. 9 Co 78/2012-160, 9 Co 79/2012,\n9 Co 333/2014 z 5. júna 2014 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7 Cdo 909/2015 a jeho uznesením sp. zn. 7 Cdo 909/2015,\n7 Cdo 910/2015 z 23. februára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n,odmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 20. apríla 2017\nsa\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), domáhal\n\nvydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho v záhlaví označených\nzákladných práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 132/2005, postupom Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 78/2012 a jeho rozsudkom\nč. k. 9 Co 78/2012-160, 9 Co 79/2012, 9 Co 333/2014 z 5. júna 2014 a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 7 Cdo 909/2015 a jeho uznesením sp. zn. 7 Cdo 909/2015, 7 Cdo 910/2015\nz 23. februára 2017 a ktorým by napadnutý rozsudok krajského súdu a napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n2. Táto sťažnosť nadväzuje na predchádzajúcu sťažnosť sťažovateľa, o ktorej ústavný\nsúd rozhodol nálezom č. k. II. ÚS 330/2010-25 z 23. septembra 2010, v ktorom vyslovil, že\n„Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 132/05 porušil základné\nprávo\n\n, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,\n\nzaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd“, a zároveň prikázal okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22\nC 132/05 konať bez zbytočných prieťahov.\n3. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že predmetom konania\nvedeného okresným súdom pod sp. zn. 22 C 132/2005 bolo rozhodovanie o návrhu\nsťažovateľa z 5. mája 2005, ktorým sa proti Slovenskej republike – Ministerstvu\nspravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „odporca“) domáhal ochrany osobnosti\npodľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka formou odoslania konkrétne špecifikovaného\n\n2\n\nprehlásenia, resp. ospravedlnenia v súvislosti s tým, že sudkyňa krajského súdu\nv rozsudku č. k. 46 Cb 92/00-209 z 20. januára 2005 bez overenia tvrdení obchodnej\nspoločnosti\n\n(ďalej len „žalobkyňa“), ako aj vlastnými\n\ntvrdeniami uviedla o sťažovateľovi nepravdivé a svojvoľné informácie týkajúce sa jeho\npôsobenia vo funkcii konateľa žalobkyne, ktoré sa ho „dotkli ako fyzickej osoby“.\nTento návrh sťažovateľ v priebehu súdneho konania viackrát upravoval a posledným\nnávrhom zo 6. apríla 2009 ho rozšíril o nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho\núradného postupu v sume „3.250.000 Sk s úrokom 6 % od 20. 1. 2005 až do splatenia“\npodľa § 3 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“).\n4. Po vykonaní dokazovania výsluchom účastníkov konania, oboznámením\npísomných vyjadrení a viacerých listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise,\nako aj obsahom spisu krajského súdu sp. zn. 46 Cb 92/2000 okresný súd rozsudkom\nč. k. 22 C 132/2005-135 zo 7. novembra 2011 návrh sťažovateľa v celom rozsahu zamietol\nako nedôvodný, pretože „neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie predpokladov\nna uplatnenie zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., rovnako ako\nnepreukázal existenciu tvrdeného neoprávneného zásahu do jeho osobnosti v zmysle § 11\na nasl. Občianskeho zákonníka“. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia okresný súd\nkonštatoval, že „navrhovateľ označil za nesprávny úradný postup odporcu 1/ uverejnenie\nnepravdivých tvrdení v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. 1. 2005,\nč. k. 46 Cb 92/2000-209, 2/ porušenie práva vyjadriť sa k tvrdeniam o jeho osobe\na 3/ porušenie práva na zákonného sudcu.\nPodľa ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci\nspočíva v postupe, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej\na neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. Pokiaľ teda navrhovateľ formálne\nnamietal nesprávnosť postupu krajského súdu pri formulácii odôvodnenia rozsudku\nzo dňa 20. 1. 2005, t. j. namietal nepravdivé uvedenie okolností tvoriacich obsah\nodôvodnenia meritórneho rozhodnutia súdu na podklade jeho zistení v priebehu konania,\nde facto namietal nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu vo veci samej, keďže toto\n\n3\n\nrozhodnutie bolo výsledkom aplikácie ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., keď v ňom bolo\nobsiahnuté zdôvodnenie žaloby podanej spoločnosťou\n\n,\n\nproces tak písomných, ako aj ústnych vyjadrení spoločnosti\n\nako odporcu,\n\nproces vykonávania a vyhodnocovania dôkazov, myšlienkové úvahy súdu, a napokon právne\nposúdenie celej veci. Za daného stavu by preto mohol navrhovateľ namietať jedine\nnezákonnosť rozsudku krajského súdu zo dňa 20. 1. 2005 postupom podľa § 5 a § 6 zákona\nč. 514/2003 Z. z. Tu však súd udáva, že v tejto časti návrhu nebol navrhovateľ osobou\naktívne vecne legitimovanou, nakoľko nebol účastníkom konania, v ktorom dotknuté\nrozhodnutie súdu bolo vydané (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.), a nebol ani osobou,\ns ktorou sa malo konať ako s účastníkom konania a nesprávne sa nekonalo (§ 5 ods. 2\nzákona č. 514/2003 Z. z.). Účastníkmi konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave\npod sp. zn. 46 Cb 92/2000, boli tak na strane navrhovateľa, ako aj na strane odporcu\nprávnické osoby – spoločnosti\n\na\n\n,\n\nmedzi ktorými existoval určitý právny vzťah. Navrhovateľ ako fyzická osoba nebol účastný\ntohto právneho vzťahu, preto nebol dôvod, aby s ním súd v danom konaní konal.\nTo napokon nerozporuje ani samotný navrhovateľ, ktorý deklaroval, že ako fyzická osoba\nnemal žiaden vzťah ku konaniu na krajskom súde, nežiadal súd o vstup do predmetného\nkonania, či už ako jeho účastník alebo vedľajší účastník, preto na jeho strane nemohlo ísť\no prípad predpokladaný ustanovením § 5 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ ako osoba, ktorá\nnebola účastníkom konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.\n46 Cb 92/2000, sa nemohol v prebiehajúcom konaní potom domáhať nárokov z titulu\nnezákonného rozhodnutia podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\n... Pokiaľ navrhovateľ argumentoval, že mu súd, resp. sudkyňa\n\nodňala\n\nprávo vyjadriť sa k tvrdeniam o jeho osobe, tu súd pre úplnosť udáva, že navrhovateľom\nnamietané vyjadrenia obsiahnuté v odôvodnení rozsudku krajského súdu zo dňa 20. 1. 2005\nsa ho týkali výlučne z pozície štatutárneho zástupcu, ktorú funkciu zastával tak v\nspoločnosti\n\n, ako aj\n\nZa danej situácie sa teda\n\nmohla cítiť predmetnými výrokmi dotknutá spoločnosť, v mene ktorej navrhovateľ konal,\nkeďže tieto výroky evidentne súviseli s konateľskou činnosťou navrhovateľa. Navrhovateľ\nako štatutárny orgán spoločnosti, oprávnený v jej mene konať, sa podľa mienky súdu mohol\nv mene spoločnosti domáhať nápravy tvrdeného závadného stavu. S poukazom na vyššie\n\n4\n\nuvedené mal súd za to, že navrhovateľ nebol aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie\nnároku zo zodpovednosti štátu za škodu (nemajetkovú ujmu), a v časti, v ktorej namietal\nnesprávny úradný postup odporcu, jeho existenciu nepreukázal. Keďže na vyvodenie\nzodpovednosti voči štátu je potrebné kumulatívne, t. j. súčasné splnenie všetkých zákonom\nstanovených podmienok, súd posúdil nárok navrhovateľa v tejto časti ako nedôvodný\na zamietol ho.“. Okresný súd zároveň uviedol, že pokiaľ si sťažovateľ uplatňoval „nárok\nna morálnu satisfakciu, ktorú odvodzoval od tvrdeného zásahu do jeho osobnostných\npráv...,\n\nnepreukázal\n\nsplnenie\n\nzákladných\n\npredpokladov\n\npre\n\npriznanie\n\nnároku\n\nna ospravedlnenie ako satisfakcie za zásah do jeho osobnostných práv. Tými sú:\n1. neoprávnený a nedovolený zásah, 2. spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť\nfyzickej osoby a 3. príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a porušením\nosobnostných práv osoby... Nemožno pritom opomenúť, že otázku nezákonnosti rozhodnutia\nnemožno posudzovať zo strany súdu ako otázku predbežnú. Súd vychádza z toho, že\nrozhodnutie je nezákonné iba vtedy, ak bolo príslušným kompetentným orgánom zrušené\nako nezákonné... Rozsudok súdu zo dňa 20. 1. 2005 bol predmetom odvolacieho prieskumu\nna Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý ho ako vecne správny rozsudkom zo dňa\n10. 12. 2008 sp. zn. 2 Obo 92/2006, potvrdil... Náprave tu... slúžia buď riadne alebo\nmimoriadne opravné prostriedky, prípadne návrh na opravu dôvodov rozhodnutia súdu\npodľa § 165 O. s. p. (k tomu aj rozhodnutie v Zborníku III. Najvyššieho súdu, ŠEVT,\nPraha 1980, str. 196, 197). Dospejúc a odvolávajúc sa na tento záver súd bližšie\nnepreskúmaval navrhovateľom jednotlivo namietané výroky dotknutého rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 20. 1. 2005 z hľadiska ich vecnej správnosti a neskúmal ani\nnavrhovateľom predkladané dôkazy v tomto smere.“.\n4. Krajský súd napadnutým rozsudkom rozsudok okresného súdu (v merite veci)\nako vecne správny podľa v tom čase účinného § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej aj „OSP“) potvrdil. V relevantnej časti odôvodnenia uvedeného rozhodnutia\npritom konštatoval, že „súd... nemôže v konaní o nároku na náhradu škody podľa zák.\nč. 514/2003 Z. z. posudzovať vecnú (obsahovú) správnosť súdnych rozhodnutí z hľadiska\nnesprávneho úradného postupu, ale týmito sa môže zaoberať jedine príslušný orgán\npri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia, ktorého výsledkom je súd v občianskom súdnom\n\n5\n\nkonaní viazaný. Vecná správnosť či nesprávnosť rozsudku č. k. 46 Cb/92/2000-209 bola\npredmetom prieskumu odvolacím súdom (keď svoje právo podať odvolanie využil práve\nnavrhovateľ, tam v postavení štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti\n\n,\n\na nie ako fyzická osoba), avšak neúspešne, pretože Najvyšší súd SR (ako súd odvolací)\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave v napadnutej časti v spojení s dopĺňacím\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. 3. 2005 č. k. 46 Cb/92/2000-218 ako\nvecne správny potvrdil... Prvostupňový súd dospel aj podľa názoru odvolacieho súdu\nk správnemu právnemu záveru jednak o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie\nnavrhovateľa v konaní o náhradu škody (nemajetkovej ujmy) v časti, v ktorej namietal\nnesprávny úradný postup, ale tiež z dôvodu, že navrhovateľ nesprávny úradný postup\nnepreukázal, s ktorými závermi sa odvolací súd stotožňuje, z dôvodov, ako tieto rozviedol v\nnapadnutom rozsudku prvostupňový súd... Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa v časti,\ntýkajúcej sa priznania mu morálnej satisfakcie v podobe písomného ospravedlnenia\nodporcu..., súd prvého stupňa skúmal splnenie zákonných predpokladov na priznanie\nnároku na ospravedlnenie ako morálnej satisfakcie (č. l. 12, 13 napadnutého rozsudku),\npričom zistil, že tvrdeniami, obsiahnutými v odôvodnení rozsudku č. k. 46 Cb/92/2000-209\nnedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa v zmysle § 11 Obč.\nzák., keď nenaplnenie už len tohto jediného zákonného predpokladu postačovalo na\nzamietnutie návrhu navrhovateľa (v tejto časti), bez nutnosti skúmať naplnenie ďalších\ndvoch predpokladov (spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby a\npríčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a porušením osobnostných práv osoby).\nPrvostupňový súd sa s dôvodmi, o ktoré oprel svoje rozhodnutie v tejto časti vysporiadal\npodrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd sa s týmito stotožňuje a na\ntieto poukazuje.“.\n5. Dovolanie sťažovateľa podľa § 237 písm. f) OSP, v ktorom namietal, že napadnuté\nkonanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\na že rozhodnutie krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, najvyšší\nsúd vychádzajúc z právnej úpravy prípustnosti tohto opravného prostriedku účinnej\ndo 30. júna 2016 odmietol ako procesne neprípustné bez toho, aby skúmal vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu.\n\n6\n\n6. S uvedenými závermi všeobecných súdov sťažovateľ nesúhlasí a v sťažnosti tvrdí,\nže „súdy zamietli žalobu sťažovateľa bez jej prejednania“, pretože „nebola nikdy žalobou\nna obsah a ani odôvodnenie rozhodnutia; je žalobou, v ktorej sa domáha o opravu\nnepravdivých skutkových tvrdení, ohováraní, zverejnených výlučne súdmi Slovenskej\nrepubliky a nikým iným“. V tejto súvislosti namieta, že „k zákonnej povinnosti žalobu\nprejednať z právneho dôvodu žaloby podľa § 134 O. s. p. (v súčasnosti § 205 C. s. p.)“\nsa okresný súd, krajský súd a ani najvyšší súd nijako nevyjadrili, čím porušili jeho základné\nprávo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy a právo zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu je preto podľa názoru sťažovateľa arbitrárne „a jeho poslaním je zrejme\nchrániť svojvôľu tak prvostupňového súdu, ako i odvolacieho senátu Krajského súdu\nv Bratislave“. V sťažnosti zároveň poukazuje na to, že v dôsledku nezákonného postupu,\nresp. priameho príkazu predsedu okresného súdu nebola pri prideľovaní jeho veci\nzákonnému sudcovi dodržaná požiadavka náhodného výberu, čo zakladá porušenie jeho\nzákladného práva zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy, a „túto námietku v súčasnosti už\nneuplatňuje“, pretože „nadobudol presvedčenie, že je úplne jedno, ktorá sudkyňa vec\nrozhoduje“. Zotrváva však na svojom tvrdení, že „sudkyňa\n\nho ohovorila\n\nako fyzickú osobu v konaní pred súdom, v ktorom nebol účastníkom. Ohovorila ho v takej\nmiere, že toto ohováranie sa stalo dôvodom krivého obvinenia sťažovateľa v skutku č. 2\nobžaloby, ktorú naň podal okresný prokurátor v konaní Okresného súdu Bratislava II\nč. k. 3 T /2/2012.“.\nII.\n7. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd\nv konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je splnenie všeobecných a osobitných\nnáležitostí vyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“), ako aj ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z § 53 zákona o ústavnom\n\n7\n\nsúde, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní návrhu na neverejnom\nzasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Návrhy\nvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky\nupozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n8. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane judikuje, že všeobecné náležitosti návrhu\nmusí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu\n(III. ÚS 349/2015). Zo vzájomnej väzby medzi citovanými ustanoveniami zákona\no ústavnom súde [§ 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a)] vyplýva, že sťažovateľ musí označiť\nzákladné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením\npríslušných článkov ústavy, ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08,\nIV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, akým konkrétnym\npostupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.\nNedostatok právne relevantného odôvodnenia sťažnosti má vo vzťahu k namietaným\nporušeniam toho-ktorého základného práva alebo slobody významné procesné dôsledky,\npretože ústavný súd nie je skutkovým súdom ani ďalšou inštanciou v systéme všeobecného\nsúdnictva, takže bez splnenia uvedenej podmienky ústavný súd o návrhoch sťažovateľa\nuvedených v petite ani nemôže rozhodovať (napr. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 409/04,\nIV. ÚS 168/05, IV. ÚS 279/07, III. ÚS 206/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 131/2012,\nIII. ÚS 26/2016 a iné).\n9. Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005\nzdôraznil: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,\na takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,\naby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,\n\n8\n\naby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie\nsťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.\nOsobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína\nkonanie pred ústavným súdom.“\n10. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že hoci je sťažovateľ\nzastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý koncipoval aj predmetnú sťažnosť,\nuplatnená argumentácia, ktorou odôvodňuje porušenie jeho v záhlaví označených\nzákladných práv a slobôd napadnutým postupom a rozhodnutiami všeobecných súdov\n(v konaní o ochranu osobnosti a o náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu),\nnie je vo vzťahu k jednotlivým stupňom súdov dostatočne určitá, konzistentná\na zrozumiteľná.\n11. Preto skôr, ako ústavný súd pristúpil k ústavnému prieskumu predloženej\nsťažnosti so zreteľom na predmet konania okresného súdu vymedzený v bode 2 tohto\nuznesenia, považoval za potrebné uviesť, že zo svojej rozhodovacej činnosti nezistil, že by\nsa niektorý z účastníkov konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. 46 Cb 92/2000\ndomáhal ústavného prieskumu rozsudku tohto súdu č. k. 46 Cb 92/00-209 z 20. januára\n2005, ktorý „bol predmetom odvolacieho prieskumu na Najvyššom súde Slovenskej\nrepubliky, ktorý ho ako vecne správny rozsudkom zo dňa 10. 12. 2008 sp. zn.\n2 Obo 92/2006, potvrdil“. A hoci je sťažovateľ presvedčený, že práve rozsudok krajského\nsúdu č. k. 46 Cb 92/00-209 z 20. januára 2005 je dôkazom preukazujúcim zásah do jeho\nzákladného práva na ochranu osobnosti, ktoré zaručuje priamo čl. 19 ods. 1 ústavy, v petite\npredloženej sťažnosti, ktorým je ústavný súd v zmysle § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde\nviazaný, námietku porušenia tohto základného práva postupom alebo rozhodnutiami\nvšeobecných súdov (v konaní o ochranu osobnosti) neuplatnil, rozsudok krajského súdu\nč. k. 46 Cb 92/00-209 z 20. januára 2005 k sťažnosti nepripojil a ani v tejto súvislosti\nnenavrhol ústavnému súdu vykonať žiadne dôkazy.\n12. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\n\n9\n\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n13. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a\nposudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo\nnebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n14. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že na preskúmanie\nnapadnutého postupu (a rozsudku) okresného súdu bol v prvom rade príslušný krajský súd\nako súd druhostupňový, ktorého právomoc predchádzala právomoci ústavného súdu\nbezprostredne preskúmavať rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto veci, preto sťažnosť\nsťažovateľa v časti týkajúcej sa námietky porušenia jeho základného práva na súdnu\n\n10\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej\nprávomoci na jej prerokovanie (podobne IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, III. ÚS 290/06,\nIII. ÚS 288/07, III. ÚS 208/08, III. ÚS 72/09 a iné).\n15. Sťažnosť sťažovateľa v časti týkajúcej sa námietky porušenia jeho základného\npráva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy napadnutým postupom\nokresného súdu, v ktorej zároveň vyslovene prehlásil, že „túto námietku v súčasnosti\nuž neuplatňuje“, ústavný súd z dôvodu nedostatku právneho relevantného odôvodnenia\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných\nnáležitostí.\n16. Vo vzťahu k splneniu procesných podmienok prípustnosti sťažnosti smerujúcej\nproti napadnutému rozsudku krajského súdu vychádzal ústavný súd v zmysle rozsudku\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká\nrepublika (sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54) z právoplatnosti uznesenia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 7 Cdo 909/2015, 7 Cdo 910/2015 z 23. februára 2017, ktorým odmietol\ndovolanie sťažovateľa ako procesne neprípustné, a preto dvojmesačnú lehotu na podanie\nsťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde považoval v jeho prípade\nza zachovanú.\n17. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu\npatrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných\npráv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo\nochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom\nverejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré\nsú dostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.\nKoncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva\nalebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv\na slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté\ns uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to,\n\n11\n\nže orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne\nnestranne, nezávisle a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov\nna dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne\npripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02).\nLen objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní\na rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa\nmusí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu\nna rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré\npreukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia v súlade\ns procesnými predpismi.\n18. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu (bod 4)\nústavný súd dospel k názoru, že obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov\nvychádzajúcich a nadväzujúcich na prvostupňové konanie (bod 3), pričom nezistil, že by\ntieto závery krajského súdu vzhľadom na jeho právomoci (kompetencie) v odvolacom\nkonaní boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa ústavný súd presvedčil,\nže krajský súd sa odvolacími námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje\nna konštatovanie, že dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto\nsúvislosti pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na\nsúdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05,\nI. ÚS 117/05).\n19. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa týkajúcej sa dokazovania vykonaného\nvšeobecnými súdmi ústavný súd osobitne zdôrazňuje, že pri preskúmavaní ústavnosti\nrozhodnutí vydaných vo všeobecnom súdnictve nevykonáva dokazovanie, nepreukazuje\n\n12\n\nskutkové okolnosti prípadu tak, ako všeobecný súd, lebo ústavný súd je súdom práva,\na nie faktov. Ústavnému súdu v zmysle jeho ustálenej judikatúry zásadne neprislúcha\nhodnotiť ani prednesy či vyjadrenia fyzických osôb a právnických osôb, výsluchy strán,\nvýsluchy svedkov, znalecké dokazovanie, predložené listiny a iné dôkazy, resp. ich\ndostatočnosť pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej. Takýto postup ústavného\nsúdu by bol nielen v príkrom rozpore s právomocami ústavného súdu, ale popieral by\nzákladné zásady ústnosti a bezprostrednosti súdneho konania, ktoré vytvárajú najlepšie\npredpoklady na zistenie materiálnej pravdy (III. ÚS 507/2012, IV. ÚS 19/2012). Pokiaľ\nvšeobecné súdy ústavné garancie vyplývajúce najmä z čl. 46 až čl. 50 ústavy rešpektujú,\nústavný súd nie je oprávnený znovu „hodnotiť“ hodnotenia dôkazov všeobecnými súdmi,\na to dokonca ani vtedy, keby sa s hodnotením sám nestotožňoval (II. ÚS 593/2011).\n20. Pod právom na spravodlivý súdny proces vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania\npreto treba rozumieť, že účastníkovi konania musí byť poskytnutá možnosť podieľať sa\nzákonom ustanoveným spôsobom na dokazovaní, čo znamená dôkazy navrhovať, byť\nprítomný na vykonávaní dokazovania (§ 122 ods. 1 OSP) vrátane práva klásť účastníkom\notázky (§ 126 ods. 3 OSP) a k navrhovaným a už vykonávaným dôkazom sa vyjadrovať\n(§ 123 a § 129 ods. OSP; m. m. III. ÚS 60/04). Do obsahu tohto práva však nepatrí právo\núčastníka konania (dotknutej osoby) vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých\ndôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (m. m. I. ÚS 97/97), ani domáhať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa\nriadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník\nkonania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Právo na súdnu ochranu nemôže byť porušené tým,\nže všeobecný súd vysloví svoj právny názor, rozhodne na jeho základe a svoje rozhodnutie\nnáležite odôvodní (II. ÚS 77/06). Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom\nvšeobecného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného\nsúdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným (I. ÚS 313/2010,\nII. ÚS 134/09, III. ÚS 127/2012).\n\n13\n\n21. Keďže v danom prípade niet žiadnej spojitosti medzi napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\n22. Ako bolo uvedené, právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa\nv občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích\nkonaní. Samotná otázka posúdenia podmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania\nvrátane posúdenia otázky prípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho\nsúdu ako súdu dovolacieho. Posúdenie tejto otázky je teda vecou zákonnosti a jej vyriešenie\nv súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30. júna 2016),\nresp. Civilného sporového poriadku (účinného od 1. júla 2016), ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4\nústavy majú ustanovovať podrobnosti o realizácii základného práva na súdnu ochranu\nvyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy, v konečnom dôsledku nemôže viesť k záveru\no porušení označeného práva sťažovateľa. Pre neprípustnosť dovolania najvyšší súd ani\nnemá právomoc preskúmavať dôvodnosť dovolania z hľadiska dovolateľom namietaného\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy preto nie je povinnosť dovolacieho súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného\nprostriedku uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ ani nemožno\nbez ďalšieho považovať za porušenie označeného základného práva. V opačnom prípade by\ntotiž dovolací súd stratil možnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo\nneprípustnosti podaného opravného prostriedku vôbec boli naplnené.\n23. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade sa najvyšší súd neodmietol zaoberať\nopravným prostriedkom sťažovateľa, ktorým napadol rozsudok odvolacieho súdu,\njeho dovolanie riadne preskúmal, no keďže dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania\nnezistil, následne sformuloval svoj právny záver o neprípustnosti podaného opravného\nprostriedku a rozhodol o ňom spôsobom, ktorý mu v súčasnosti účinný procesný kódex\n\n14\n\n(Civilný sporový poriadok) prostredníctvom § 447 písm. c) vyslovene umožňuje (bod 5),\nrešpektujúc pritom nielen stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu\nz 3. decembra 2015 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016, ale aj relevantnú\njudikatúru ústavného súdu, na ktorú v podrobnostiach odkázal.\n24. Keďže z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali\nzávery napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ústavný súd ako zjavne neopodstatnenú\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ\nnapádal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru týmto uznesením.\n25. Z dôvodu nezistenia porušenia práva sťažovateľa zaručeného čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým postupom okresného súdu, napadnutým rozsudkom krajského súdu\na napadnutým\n\nuznesením\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nústavný\n\nsúd\n\nnapokon\n\nako\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj tú časť sťažnosti,\nv ktorej sťažovateľ napádal porušenie svojho základného práva na účinný prostriedok\nnápravy podľa čl. 13 dohovoru.\n26. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. augusta 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-v občianskom súdnom konaní", "rozhodnutie-odôvodnenie", "náhrada škody (ujma)", "občianske súdne konanie", "ochrana osobnosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:29b6f8c3-c617-4964-9b2f-da8b5967e8e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.26.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 26/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/2016 z 19. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.26.2016.1"}, {"guid": "ussr:8165fc0a-4148-4108-b0ab-ad5ab78dc1c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.349.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 349/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 349/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.349.2015.1"}, {"guid": "ussr:01d81fc8-c707-4e99-a54e-c9bde37669c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 507/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 507/2012 z 23. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-23", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01d81fc8-c707-4e99-a54e-c9bde37669c3"}, {"guid": "ussr:a195fbee-69b7-40dc-8915-35da2865df7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a195fbee-69b7-40dc-8915-35da2865df7c"}, {"guid": "ussr:bd4fb047-5e00-482c-8311-9e112a7fcb19", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 131/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 131/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd4fb047-5e00-482c-8311-9e112a7fcb19"}, {"guid": "ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 19/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 19/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256"}, {"guid": "ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 593/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 593/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:6a6d6b69-a5a4-468d-bc0f-7df72b3467d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 330/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 330/2010 z 23. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a6d6b69-a5a4-468d-bc0f-7df72b3467d1"}, {"guid": "ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 313/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd1de092-f1e3-4891-a0f5-59dcc17a3395"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/09 z 10. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-10", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec"}, {"guid": "ussr:655a28ad-524d-4e84-9647-709a929d7914", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 208/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 208/08 z 16. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-16", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:655a28ad-524d-4e84-9647-709a929d7914"}, {"guid": "ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 372, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d"}, {"guid": "ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211"}, {"guid": "ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350"}, {"guid": "ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 288/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13"}, {"guid": "ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 290/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 290/06 z 13. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-13", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d"}, {"guid": "ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 77/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 565, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b5fc3791-96ce-496c-b5b9-8be53810cdfc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.359.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 359/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 359/2021 z 6. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.359.2021.1"}]}