{"guid": "ussr:2e6d4de1-af1d-4b7f-8563-fc808a4b7467", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.517.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 517/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 517/2017 z 12. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 517/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.517.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-09-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2e6d4de1-af1d-4b7f-8563-fc808a4b7467", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.517.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.517.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.517.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 517/2017-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra\n2017 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 441/2015 a jeho uznesením č. k.\n29 Cb 441/2015-51 z 3. novembra 2015 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 Cob 9/2016 a jeho uznesením č. k. 3 Cob 9/2016-350 z 8. februára\n2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla\n2016 elektronicky doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 441/2015 a jeho uznesením\nč. k. 29 Cb 441/2015-51 z 3. novembra 2015 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) v konaní sp. zn. 3 Cob 9/2016 a jeho uznesením č. k. 3 Cob 9/2016-350\nz 8. februára 2016. Sťažnosť sťažovateľka doplnila písomným podaním doručeným\nústavnému súdu 27. apríla 2016.\n2. Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením č. k.\n29 Cb 441/2015-51 z 3. novembra 2015 nariadil na návrh spoločnosti\n,\n\n, predbežné opatrenie, ktorým zakázal sťažovateľke\n\nako odporcovi v 2. rade vykonávať hlasovacie práva a práva týkajúce sa riadenia\nspoločnosti S –\n\n,\n\n(ďalej len „odporca v 1. rade“),\n\na kontroly činnosti odporcu v 1. rade na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom\nuvedenom v spoločenskej zmluve odporcu v 1. rade. Súčasne sťažovateľke zakázal previesť\njej obchodný podiel a zriadiť záložné právo na jej obchodný podiel u odporcu v 1. rade.\nVo zvyšku okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.\n3. Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu odvolanie osobne,\na to 29. decembra 2015. Namietala v ňom, že jej napadnuté rozhodnutie okresného súdu\n„nebolo doručené. Za týmto účelom odporca v 2. rade navrhuje ustanoviť súdneho znalca\nz príslušného odboru (grafológia) a vykonania znaleckého dokazovania na účely zistenia,\nči podpis, ktorý sa nachádza na doručenke z doručovania napadnutého uznesenia\nOkresného súdu patrí odporcovi v 2. rade, alebo inej osobe. Odporca zároveň uvádza,\nže podľa jeho vedomosti zásielku, obsahom ktorej mohlo byť napadnuté rozhodnutie\nprevzala, pričom táto osoba konala bez náležitého splnomocnenia na vykonanie\npredmetného úkonu.“. Ako dôkaz na podporu svojho tvrdenia navrhla listinu – doručenku,\n\n2\n\nako aj „výsluch svedkyne\n\n, bytom\n\n. Zdôraznila, že „nedoručením\n\nnapadnutého uznesenia Okresného súdu bolo odporcovi v 2. rade odňaté procesné právo\noboznámiť sa zákonom ustanoveným postupom (t. j. riadnym doručením) s rozhodnutím\nsúdu a s jeho odôvodnením a tým mu tiež bolo odňaté procesné právo podať odvolanie\nv zákonom určenej lehote (§ 204 OSP). Týmto bola odporcovi odňatá možnosť konať\npred súdom, čím je daný odvolací dôvod aj podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení\ns § 221 ods. 1 písm. f) OSP.“.\n4. V odvolaní sťažovateľka namietala aj nesprávne právne posúdenie veci okresným\nsúdom.\n5. Krajský súd uznesením č. k. 3 Cob 9/2016-350 z 8. februára 2016 odvolanie\nsťažovateľky odmietol pre oneskorenosť. Konštatoval, že „napadnuté uznesenie bol\nodporkyni 2/ riadne doručené poštou a odporkyňa 2/ ho riadne prevzala dňa 9.11.2015\npodľa údajov na poštovej doručenke. Dňa 10.11.2015 začala odporkyni 2/ plynúť zákonná\n15 dňová lehota na podanie opravného prostriedku, ktorá uplynula dňa 24.11.2015.\nAko vyplýva z podacej pečiatky súdu prvého stupňa, odporkyňa 2/ podala odvolanie osobne\ndňa 29.12.2015, teda po uplynutí zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty.“.\n6. V sťažnosti\n\ndoručenej\n\nústavnému súdu\n\nsťažovateľka\n\ndôvodí\n\nrovnakou\n\nargumentáciou, ako tomu bolo v odvolaní proti prvostupňovému uzneseniu okresného súdu.\nUvádza, že „podľa mojich vedomostí zásielku, obsahom ktorej mohlo byť napadnuté\nrozhodnutie prevzala\n\n, pričom táto osoba konala bez náležitého\n\nsplnomocnenia na vykonanie predmetného úkonu...“. Krajskému súdu potom vyčíta, že „sa\nv napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom s mojou argumentáciou nevysporiadal,\nneuviedol ako mnou uvádzané skutočnosti posúdil a prečo v odvolacom konaní mnou\nnavrhnuté dôkazné prostriedky nevykonal. Odvolací súd moje odvolacie námietky\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani len nespomenul, len súhrnne konštatoval,\nže napadnuté rozhodnutie mi bolo riadne doručené 9. novembra 2015 a preto moje\nodvolanie podané 29. decembra 2015 odmietol ako oneskorene podané... Odvolací súd\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec neuviedol ako posúdil moje odvolacie\n\n3\n\nnámietky, najmä ako posúdil rozpor medzi skutočnosťou zistenou z doručenky (doručenie\nvyznačené na doručenke 9. novembra 2015) a mnou uvádzanou námietkou, že podpis\nna doručenke nie je môj, a prečo nevykonal mnou navrhnuté dôkazné prostriedky\nna preukázanie tejto podstatnej skutočnosti... Som presvedčená, že výsluchom mnou\nnavrhovanej svedkyne a vykonaním znaleckého dokazovania, by boli spoľahlivo preukázané\nmnou tvrdené skutočnosti o tom, že podpis na doručenke (preukazujúcej prevzatie\nrozhodnutia okresného súdu 9. novembra 2015) nie je mojím podpisom.“.\n7. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd jej sťažnosť prijal na ďalšie konanie\na rozhodol vo veci samej nálezom takto:\n„Základné právo\n\n,\n\n, trvale bytom\n\n, na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1\nÚstavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, postupom\na rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob 9/2016-350 z 8. februára 2016\nv spojení s postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V č. k. 29 441/2015-51\nz 3. novembra 2015, porušené boli.\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob 9/2016-350 z 8. februára 2016\nsa zrušuje a vec vracia krajskému súdu na ďalšie konanie.\nsa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia advokátom, ktorú je\nKrajský súd v Bratislave povinný zaplatiť, na účet právneho zústupcu, do jedného mesiaca\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo\n\nprávnických\n\nosôb,\n\nak\n\nnamietajú\n\nporušenie\n\nsvojich\n\nzákladných\n\npráv\n\nalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n10. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku\nrozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom,\nčoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti (m. m. III. ÚS 2/05, II. ÚS 19/05).\n11. K porušeniu označených práv malo podľa názoru sťažovateľky dôjsť „postupom\na rozhodnutím“ krajského súdu „v spojení“ s „postupom a rozhodnutím“ okresného súdu.\nSťažovateľkou sformulovaný petit vyvoláva pochybnosti o jednoznačnosti identifikácie\nzásahu, ktorým malo k porušeniu jej označených práv dôjsť. Sťažovateľka neobjasnila svoje\nchápanie použitého slovného spojenia („v spojení“) pri označení ústavne vadného zásahu.\nExplicitne teda nevysvetlila, či k porušeniu práv došlo len prvostupňovým rozhodnutím\na postupom okresného súdu, alebo aj druhostupňovým rozhodnutím a postupom krajského\nsúdu, alebo len druhostupňovým rozhodnutím a postupom krajského súdu. Odpoveď na túto\notázku má však pre predbežné prerokovanie sťažnosti význam, pretože sa svoju podstatou\ndotýka právomoci ústavného súdu. Z dôvodov sťažnosti („nedoručením rozhodnutia\nokresného súdu mi bolo odňaté právo oboznámiť sa... a tým mi tiež bolo odňaté procesné\nprávo... týmto bolo porušené moje právo na prístup k súdu“; „Krajský súd...\nsa v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom s mojou argumentáciou nevysporiadal“;\n„vykonaním označených dôkazných prostriedkov, by odvolací súd bez pochybností zistil\nvšetky skutočnosti významné pre posúdenie včasnosti môjho odvolania“) však možno\njednoznačne uzavrieť, že sťažovateľka nenapáda len druhostupňové rozhodnutie a postup\nkrajského súdu ako súdu odvolacieho, ale aj postup a uznesenie okresného súdu ako súdu\nprvého stupňa. Preto ústavný súd ustálil, že predmetom navrhovaného ústavno-súdneho\nprieskumu je rozhodnutie a postup krajského súdu, ale aj postup a rozhodnutie okresného\nsúdu ako súdu prvého stupňa tak, ako je to uvedené v záhlaví tohto uznesenia.\n\n5\n\n12. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. K časti sťažnosti namietajúcej porušenie označeného základného práva\nsťažovateľky a jej práva zaručeného dohovorom postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 29 Cb 441/2015 a jeho uznesením č. k. 29 Cb 441/2015-51\nz 3. novembra 2015 ústavný súd uvádza, že išlo o procesný postup prvostupňového súdu\nzavŕšený rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a preto mala\nsťažovateľka podľa § 201 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nplatnom a účinnom do 31. decembra 2015 možnosť napadnúť ho odvolaním ako riadnym\nopravným prostriedkom. Uvedenú možnosť aj využila, a tak ochranu jej označeným právam\nposkytoval iný súd (krajský súd v odvolacom konaní). Táto skutočnosť vzhľadom\nna princíp subsidiarity vyplývajúci z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc\nústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia\noznačeného základného práva a práva zaručeného dohovorom. Z tohto dôvodu ústavný súd\nsťažnosť v časti namietajúcej porušenie sťažovateľkinho základného práva na súdnu\nochranu a jej práva na spravodlivé súdne konanie postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 29 Cb 441/2015 a jeho uznesením č. k. 29 Cb 441/2015-51\nz 3. novembra 2015 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok\nprávomoci.\n14. Ak ide o sťažovateľkou atakovaný postup krajského súdu ako súdu odvolacieho\nv konaní sp. zn. 3 Cob 9/2016 a jeho uznesenie č. k. 3 Cob 9/2016-350 z 8. februára 2016,\nústavný súd po preštudovaní dôvodov sťažnosti zistil, že sťažovateľka krajskému súdu\nvyčíta nevykonanie dôkazov ňou navrhovaných na podporu tvrdenia o včasnosti podaného\n\n6\n\nodvolania, ale aj nedostatočné odôvodnenie odmietavého uznesenia krajského súdu\npri právnom posúdení toho istého tvrdenia. Obe námietky však vykazujú spoločného\nmenovateľa, ktorým je sťažovateľkou tvrdená včasnosť podaného odvolania proti uzneseniu\nokresného súdu, pričom krajský súd dospel k záveru opačnému.\n15. Vyvodené zistenie vedie ústavný súd k záveru o neprípustnosti podanej sťažnosti.\nPodľa názoru ústavného súdu sa totiž sťažovateľka mohla domáhať ochrany svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu i práva na spravodlivé súdne konanie podaním\ndovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku.\n16. Pri izolovanom posúdení oboch zásadných sťažnostných námietok cez prizmu\nstabilnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) ako súdu dovolacieho by bolo potrebné vychádzať zo záveru, podľa ktorého postup\nsúdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy\nalebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku,\nlebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred súdom konať (sp. zn.\nR 37/1993\n\na R 125/1999,\n\n3 Cdo\n\n49/2014),\n\nako aj k záveru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku jeho nedostatočného odôvodnenia je potrebné\npovažovať za „inú vadu konania“, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (sp. zn.\nR 111/1998;\n\npotvrdené\n\naj judikatúrou\n\nústavného\n\nvo veciach\n\nI.\n\nÚS\n\n364/2015,\n\nII. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015). Takto by potom nebolo možné od sťažovateľky\npožadovať, aby sa pred podaním sťažnosti domáhala ochrany svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prostredníctvom dovolania\nako mimoriadneho opravného prostriedku.\n17. Podstata sťažovateľkinej kritiky napadnutého uznesenia i postupu krajského súdu\nvšak tkvie v jej nespokojnosti s vyhodnotením odvolania ako oneskorene podaného.\nŇou je charakterizovaná platforma spájajúca obe jej sťažnostné námietky. Nevykonanie\nnavrhnutých dôkazov sťažovateľka kritizuje práve a len preto, lebo by podľa jej názoru boli\nspôsobilé preukázať včasnosť podaného odvolania. Rovnako nedostatočnosť odôvodnenia\n\n7\n\nnapadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva podľa nej z toho, že krajský súd nevysvetlil\n„ako posúdil rozpor medzi skutočnosťou zistenou z doručenky (doručenie vyznačené na\ndoručenke 9. novembra 2015) a mnou uvádzanou námietkou, že podpis na doručenke nie je\nmôj...“.\n18. V nadväznosti na podstatu sťažnosti definovanú v predchádzajúcom odseku\nhodno pripomenúť ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho,\nv zmysle ktorej sa za prípad odňatia možnosti konať pred súdom považuje tiež postup súdu,\nktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie\nalebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci procesné predpoklady\npre taký postup nie sú dané (napríklad rozhodnutia uverejnené pod sp. zn. R 23/1994\na R 4/2003, rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod\nsp. zn. 14/1996, ako aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.\n1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 3 Cdo 576/2015).\n19. Vo vzťahu k posúdeniu včasnosti/oneskorenosti podaného odvolania najvyšší súd\nešte adresnejšie judikuje zásadný postoj, podľa ktorého okolnosť, že odvolací súd\nnepreskúmaval rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu, že odvolanie účastníka považoval\nnesprávne za oneskorene podané, napĺňa dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) Občianskeho\nsúdneho poriadku (sp. zn. 2 Cdo 237/2004). Pokiaľ odvolací súd nesprávne rozhodne\no zachovaní procesnej lehoty odvolania a odvolanie odmietne ako oneskorene podané, odňal\núčastníkovi konania možnosť konať pred súdom (sp. zn. 1 Obdo V 15/2015).\n20. V čase doručenia odmietavého odvolacieho uznesenia krajského súdu\nsťažovateľke (24. február 2016) umožňoval § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho\nporiadku podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania\npostupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Prípustnosť dovolania, pri preskúmaní\nktorého by dovolací súd dospel k záveru o danosti vady podľa uvedeného ustanovenia,\nby v okolnostiach sťažovateľkinho prípadu nebola spochybnená ani na podklade v tom čase\núčinného § 239 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (výnimka z prípustnosti dovolania\nproti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o predbežnom opatrení), keďže stabilná judikatúra\n\n8\n\nzastáva názor, podľa ktorého ak je občianske súdne konanie postihnuté niektorou z vád\nvymenovaných v § 237 Občianskeho súdneho poriadku, možno napadnúť dovolaním\naj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie podľa § 239 ods. 3 Občianskeho\nsúdneho poriadku vylúčené (sp. zn. 4 Cdo 13/98).\n21. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyhodnotil, že na prípad sťažovateľky\nje aplikovateľný § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je\nprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré\nmu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých\npoužitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n22. Sťažovateľka v sťažnosti netvrdí a ani nepredkladá žiadne dôkazy o podaní\ndovolania proti odmietavému uzneseniu krajského súdu. Zároveň nepreukázala,\nže podmienku podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nesplnila z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa tak, ako to predpokladá § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Namieste\nje preto použitie právneho názoru ústavného súdu, podľa ktorého keďže dovolanie\npodľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (odňatie možnosti konať pred súdom\núčastníkovi konania) možno považovať za účinný právny prostriedok nápravy porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, jeho nevyčerpanie nemožno nahradzovať\nsťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (III. ÚS 24/02).\n23. Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť\nsťažovateľky v časti namietajúcej porušenie jej základného práva na súdnu ochranu\na jej práva na spravodlivé súdne konanie postupom krajského súdu v konaní sp. zn.\n3 Cob 9/2016 a jeho uznesením č. k. 3 Cob 9/2016-350 z 8. februára 2016 ako neprípustnú.\n24. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky ako celok, bolo\nuž bez právneho dôvodu zaoberať sa absenciou jej kvalifikovaného právneho zastúpenia,\nako aj ďalšími formulovanými časťami sťažnostného petitu (návrh na zrušenie uznesenia\nkrajského súdu a na priznanie náhrady trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n9\n\nV Košiciach 12. septembra 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "predbežné opatrenie", "právomoc-právomoc ústavného súdu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7d786ac1-03df-4301-afb8-a595f9ea76cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1"}, {"guid": "ussr:642f3f9f-d215-4faa-86d5-c88f5d0560fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 551, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:a0148913-67b0-40b9-b456-f42be897ce92", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/02 z 7. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0148913-67b0-40b9-b456-f42be897ce92"}, {"guid": "a06b71ac-13bb-4f61-b968-bd60069a4159:95101b75-d4d2-40f5-802a-75e76785c9f5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8513205202.2", "spisova_znacka": "3Cob/9/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/9/2016 z 14. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8513205202.2"}], "citovane_v": [{"guid": "684d6f82-8dde-4586-9b62-216d7b8b3d7f:f7786f7a-805d-4207-82b0-bef8fb8ff134", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8417202767.1", "spisova_znacka": "5Co/49/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/49/2019 z 26. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8417202767.1"}]}