{"guid": "ussr:34c79203-8569-4d73-93f8-645f0a133fc9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.523.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 523/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 523/2017 z 12. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 523/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.523.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-09-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/34c79203-8569-4d73-93f8-645f0a133fc9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.523.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.523.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.523.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 523/2017-11\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\nsenátu\n\n12. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia\n, zastúpené advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátska\nkancelária, Rožňavská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Cob 84/2013, 2 Cob 91/2015,\n2 Cob 92/2015 z 26. mája 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť občianskeho združenia\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. mája 2017\ndoručená sťažnosť občianskeho združenia\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 2 Cob 84/2013, 2 Cob 91/2015, 2 Cob 92/2015 z 26. mája 2015 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok“).\n\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania vedeného\npred Okresným súdom Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 26 Cb 123/2007\nv procesnej pozícii žalobcu o zaplatenie sumy 41 456,68 € z titulu nenávratného finančného\npríspevku\n\nna\n\nzáklade\n\nzmluvy\n\no poskytnutí\n\nnenávratného\n\nfinančného\n\npríspevku\n\nč. SORO/JPD3-001/2005 z 13. januára 2006 (ďalej len „zmluva“), kde žalovaným\nsubjektom bolo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.\nOkresný súd v označenom konaní rozhodol v poradí druhým rozsudkom 22. novembra 2012\ntak, že žalobu sťažovateľa v celom rozsahu zamietol. Proti označenému rozsudku okresného\nsúdu z 22. novembra 2012 sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol\nnapadnutým rozsudkom tak, že ho ako vecne správny potvrdil v časti výroku, ktorým\nžalobu zamietol. Sťažovateľ nespokojný s výsledkom odvolacieho konania podal dovolanie,\no ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením\nsp. zn. 4 Obdo 48/2015 z 31. januára 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) tak, že\ndovolanie sťažovateľa ako procesne neprípustné odmietol.\nSťažovateľ v sťažnosti vyjadruje svoju nespokojnosť s napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu, ktorý považuje za arbitrárny a nespravodlivý, pričom argumentuje\na predostiera svoj vlastný pohľad na vec. V sťažnosti opakuje argumentáciu, ktorú uplatnil\nv konaní pred všeobecnými súdmi a vychádzajúc z vlastného právneho posúdenia veci\ndochádza k záveru, že napadnutým rozsudkom krajského súdu boli porušené jeho označené\npráva.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí tejto\nsťažnosti na ďalšie konanie rozhodol tak, že vysloví porušenie jeho označených práv\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu, napadnutý rozsudok krajského súdu zruší a vec\nvráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n2\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu.\nÚstavný súd sa musel v prvom rade zaoberať otázkou včasnosti jej podania ako\njednou z procesných podmienok prípustnosti sťažnosti. V tejto súvislosti bral do úvahy\nsvoju pravidelnú judikatúru vychádzajúcu z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika,\nsťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54, z ktorej vyplýva, že v prípade podania dovolania\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu a jeho procesného odmietnutia najvyšším súdom je\nlehota na podanie sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu považovaná\nza zachovanú. V takýchto prípadoch sa potom lehota určená v § 53 ods. 3 zákona\no ústavnom súde počíta od právoplatnosti procesného rozhodnutia dovolacieho súdu.\nÚstavný súd v okolnostiach prípadu nepovažoval predloženú sťažnosť, ktorou sťažovateľ\nnamieta napadnuté rozhodnutie krajského súdu, za oneskorene podanú, preto preskúmal jej\ndôvodnosť v rámci predbežného prerokovania sťažnosti.\n\n3\n\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno\nhovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, I. ÚS 426/08).\nÚstavný súd sa vychádzajúc z uvedeného pri predbežnom prerokovaní sťažnosti,\nktorá smeruje proti napadnutému rozsudku krajského súdu, zaoberal bližšie otázkou,\nči sťažnosť v tejto časti nie je zjavne neopodstatnená. Súčasťou stabilizovanej judikatúry\nústavného súdu je aj doktrína možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov vo veciach patriacich do ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým\npripomína, že je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).\nVo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou\nopravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil\n(m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre\nkonštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nemôže zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda\nvšeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej\núrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne\nnámietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\nuž opakovane uviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou prípadne\ndohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len\nústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní\n\n4\n\nústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy\na zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy).\nV súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha\npri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných práv\na slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\nPodstatná námietka sťažovateľa spočíva v tvrdenom zásahu krajského súdu do jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého sa mal dopustiť tým,\nže na jeho právnu argumentáciu uplatnenú v odvolaní nereagoval ústavne konformným\nspôsobom, keď potvrdil prvostupňový rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým\nokresný súd žalobu sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ zároveň namieta aj arbitrárnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu založenú na jeho názore, že jeho právne závery\nsú založené na nesprávnej interpretácii skutkových okolností prípadu a relevantných noriem\npráva. Sťažovateľ nesúhlasí s výrokom napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým bol\npotvrdený rozsudok okresného súdu ako vecne správny.\nOdôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky\núčastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\n\n5\n\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako ESĽP pripomenul, že súdne\nrozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú\n(García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nZ práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú\nvýznam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\nVychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov sa ústavný súd oboznámil s tou časťou odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktorá bola pre posúdenie dôvodnosti sťažnosti\npodstatná. Krajský súd v podstatnom na odôvodnenie svojho rozsudku uviedol:\n„Podľa § 262 ods. 1 Obch. zák. strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah,\nktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.\nPodľa § 269 ods. 2 Obch. zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je\nupravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov,\nzmluva nie je uzavretá.\nZ článku XV. bod 6 zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku\nč. SORO/JPD3-001/2005 uzatvorenej medzi účastníkmi konania vyplýva, že zmluvné strany\nsa dohodli, že zmluvný vzťah založený touto zmluvou, sa bude riadiť počas celej doby\ntrvania záväzkov z nej vyplývajúcich príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka\n(zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) a zákona č. 523/2004 o rozpočtových\npravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nPodľa odvolacieho súdu je potrebné pri právnom posúdení zmluvy vychádzať\nz citovaného článku zmluvy ako aj samotnej preambuly, podľa ktorej je potrebné\ninterpretovať a posudzovať túto zmluvu so zreteľom na právne predpisy citované\nv preambule.\n\n6\n\nPredmet zmluvy bol vymedzený v čl. II zmluvy s tým, že z bodu 6 vyplýva záväzok\nodporcu poskytnúť nenávratný finančný príspevok prijímateľovi t. j. navrhovateľovi\na to pri splnení podmienok uvedených v tejto zmluve a v súlade s ustanoveniami tejto\nzmluvy a jej príloh. V bode 8 zobral prijímateľ na vedomie, že nenávratný finančný\npríspevok, a to každá jeho časť, je prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu\nSlovenskej republiky. Na použitie týchto prostriedkov, kontrolu použitia týchto prostriedkov\na ich vymáhania v prípade porušenia finančnej disciplíny sa vzťahuje režim upravený v\nosobitných predpisoch (napr. zákon o rozpočtových pravidlách, zákon o správach finančnej\nkontroly).\nPodľa § 20 zákona č. 523/2004 Z z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy\nz výdavkov podľa § 8 ods. 3 sa konečnému prijímateľovi poskytujú prostriedky\nprostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy na základe podmienok určených\nv zmluve uzatvorenej s konečným prijímateľom.\nPodľa odvolacieho súdu zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania má povahu\nsúkromnoprávnej zmluvy s prvkami verejnoprávnymi, keďže uzatvorenie zmluvy\nna poskytnutie finančných prostriedkov predpokladá zákon o rozpočtových pravidlách\na zmluva odkazuje na predpisy verejného práva. Judikatúra stanovila rozdiely medzi\nsúkromnoprávnymi a verejnoprávnymi vzťahmi, ktoré nie je potrebné v tomto rozhodnutí\nvzhľadom na ich vyčerpávajúce posúdenie súdom prvého stupňa aj účastníkmi konania,\npodrobne uvádzať. Za rozhodujúce odvolací súd považuje, že v súčasnosti dochádza\nk prelínaniu súkromného a verejného práva, čoho dôkazom je aj uzatvorená zmluva.\nZmluva vzhľadom na dojednanie medzi účastníkmi konania je zmluvou obchodnoprávnou,\nkeďže účastníci konania dojednali predmet svojich záväzkov dostatočne určito (záväzok\nodporcu poskytnúť nenávratný finančný príspevok v súlade so zmluvnými podmienkami a\nzáväzok prijímateľa prijať finančné prostriedky a realizovať projekt) a na aplikácii\nObchodného zákonníka sa písomne dohodli. Vzhľadom na odkaz na predpisy verejného\npráva a záväzok navrhovateľa tieto rešpektovať má zmluva aj povahu verejnoprávnu. Práve\ns poukazom na verejnoprávny charakter musí navrhovateľ zniesť zvýšené povinnosti na\nrežim nakladania s finančnými prostriedkami. Preto nie je možné tvrdiť, že zmluva je\nnevyvážená a napádať ju pre prípadný rozpor s poctivým obchodným stykom, resp. dobrými\nmravmi. Sprísnená kontrola s nakladaním so štátnymi finančnými prostriedkami zo strany\n\n7\n\njedného z účastníkov zmluvy, t. j. odporcu vyplýva z verejnoprávnej povahy zmluvy. Vo\nviacerých ustanoveniach zmluvy je zakotvené, že ide o finančné prostriedky vyplatené zo\nštátneho rozpočtu Slovenskej republiky s čím je spojená zvýšená kontrola ako aj zvýšená\nzodpovednosť za porušenie dohodnutých zmluvných podmienok oproti štandardným\nobchodným zmluvám.\nV prípade nepomenovanej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. platí, že obsah\nvzniknutého vzťahu sa riadi jednak zmluvou a jednak Obchodným zákonníkom ako zákonom\nšpeciálnym a v tomto prípade aj predpismi verejného práva upravujúcimi režim nakladania\nso štátnymi finančnými prostriedkami.\nNemožno súhlasiť s odvolacou námietkou navrhovateľa, že súd prvého stupňa\npochybil ak na jednej strane posúdil zmluvu ako verejnoprávnu a na strane druhej aplikoval\nna odstúpenie Obchodný zákonník. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel\nk záveru, že na odstúpenie od zmluvy je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia\nObchodného zákonníka, ktorého aplikácia bola účastníkmi dohodnutá.\nPodľa § 344 Obch. zák. od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje\nzmluva alebo tento alebo iný zákon.\nV článku XII. bod 1 zmluvy bolo dojednané, že v prípade, ak prijímateľ poruší\nktorúkoľvek povinnosť, ku ktorej sa zaviazal podľa tejto zmluvy, je SORO bez ohľadu\nna závažnosť porušenia zmluvy oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy za podmienok a v súlade\ns článkom XIV. odsek 1 tejto zmluvy.\nZ citovaného článku zmluvy vyplýva, že odstúpenie od zmluvy zmluva ustanovuje,\npreto v prípade porušenia ktorejkoľvek povinnosti bol oprávnený odporca od zmluvy\nodstúpiť. Skutočnosť, že porušenie ktorejkoľvek povinnosti, na ktorú sa navrhovateľ\nzaviazal, je predpokladom na odstúpenie od zmluvy nemožno považovať za nevyvážené\ndojednanie v neprospech odporcu, vzhľadom na sprísnený režim nakladania so štátnymi\nfinančnými prostriedkami a prostriedkami EU.\nAk teda odporca odstúpil od zmluvy pre porušenie povinností dojednaných touto\nzmluvou, odstúpenie je potrebné považovať za platný právny úkon. Súd prvého stupňa\ndospel k správnemu záveru o platnom odstúpení od zmluvy pre porušenie povinností,\nktoré v odôvodnení\n\nrozhodnutia\n\npodrobne\n\nuviedol.\n\nV\n\ntejto\n\nčasti\n\nodvolací\n\nsúd\n\nodkazuje podľa § 219 ods. 2 na správnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého súdu.\n\n8\n\nNa zdôraznenie správnosti odôvodnenia v časti porušenia zmluvy odvolací sú uvádza, že\nnedodržanie podmienok zmluvy a teda porušenie zmluvných podmienok vyplýva zo Správy\nz kontroly na mieste vykonanej zamestnancami odboru pre oprávnenosť výdavkov ŠF EU\nMinisterstva školstva SR. Odvolací súd súhlasí s navrhovateľom, že predmetnú správu je\npotrebné posudzovať ako dôkazný prostriedok a súd z nej môže vychádzať iba po stránke\nskutkovej. Navrhovateľ v priebehu konania zistenia uvedené v správe nevyvrátil, snažil sa\niba spochybniť samotnú správu a z jej zistení vyvodiť iné závery. Keďže podľa článku XII.\nv spojení s čl. XIV zmluvy bol odporca oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípade porušenia\nktorejkoľvek povinnosti navrhovateľom, nemôže sa navrhovateľ brániť tým, že odporca\nmohol v prípade zistenia niektorých porušení krátiť finančné prostriedky a nie hneď\nodstupovať odo zmluvy. Uzatvorením zmluvy si musel byť navrhovateľ vedomý dôsledkov\nprípadného porušenia zmluvy.\nOdvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou navrhovateľa, že odporca\nodstúpil od zmluvy v čase, keď sám bol v omeškaní s plnením svojho záväzku realizovať\nplatby. Odporca bol povinný realizovať platby až potom, čo navrhovateľ predloží kompletnú\nžiadosť o platbu a bolo rozhodnuté o oprávnenosti výdavkov Keďže podľa odporcu žiadosti\no platbu neboli kompletné a v prípade žiadosti o platbu č. 3 prebiehala kontrola, odporca\nnemohol rozhodnúť o oprávnenosti výdavkov a realizovať platbu. Podmienky vyplatenia\nplatieb sú upravené v článku VII zmluvy s tým, že prevod nenávratného finančného\npríspevku zabezpečí poskytovateľ do 90 dní od vzniku nároku na vyplatenie platby.\nVzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odporca sa nedostal do omeškania\nso zaplatením platieb.\nOdvolací sud sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou navrhovateľa, že odporca\nodstúpil od zmluvy v čase, keď už zmluva neexistovala. Z článku XV. bod 4 zmluvy vyplýva,\nže platnosť a účinnosť zmluvy končí päť rokov po vyplatení poslednej čiastky príspevku.\nV čase odstúpenia od zmluvy neboli preplatené všetky platby, možno teda konštatovať,\nže existovali práva a záväzky zo zmluvy, t. j. zmluva existovala. Pokiaľ ide o výhradu\nnavrhovateľa, že odstúpenie od zmluvy mu nebolo riadne doručené, odvolací súd uvádza,\nže doručením odstúpenia na pojednávaní priamo navrhovateľovi došlo k odstúpeniu\nod zmluvy v súlade s čl. XIV. bod 4 zmluvy.\n\n9\n\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie v časti výroku,\nktorým bol návrh zamietnutý, podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne\npotvrdil.“\nPredmetné rozhodnutie krajského súdu (nadväzujúce na právny názor okresného\nsúdu) obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov,\npričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne\nneodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť,\nže sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie\nzáveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry\npovažuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je\núplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané\nskutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nÚstavný súd sa v tomto ohľade stotožňuje s krajským súdom prezentovaným\nprávnym názorom, podľa ktorého predmetnú zmluvu vzhľadom na jej obsah a účel,\nako aj spôsob financovania bolo potrebné považovať za obchodnoprávnu zmluvu\ns verejnoprávnymi prvkami. Z povahy uzavretej zmluvy a jej obsahu vyplýva aj nerovné\npostavenie účastníkov zmluvy, s ktorým bol sťažovateľ uzrozumený pri uzatváraní\npredmetnej zmluvy, keďže ju uzavrel slobodne, preto nie je možné akceptovať námietku\nsťažovateľa o rozpore s dobrými mravmi, respektíve s poctivým obchodným stykom.\nÚstavne konformne je odôvodnený taktiež právny záver o platnom odstúpení v nadväznosti\nna preukázané skutkové okolnosti prípadu.\nÚstavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd sa\nnámietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ\n\n10\n\nv tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už\nústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05,\nI. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa\nspochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené.\nÚstavný súd konštatuje, že nezistil medzi dôvodmi a skutočnosťami, ktoré sťažovateľ\nuviedol vo svojej sťažnosti, žiaden taký dôvod, ktorý by mohol spochybniť právne závery\nkrajského súdu. Je to tak z toho dôvodu, že po preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku krajského súdu a s ohľadom na dôvody, ktoré sťažovateľ uviedol\nvo svojej sťažnosti, ústavný súd nezistil taký výklad zákonných predpisov rozhodných\npre vec samotnú, ktorý by mohol vyvolať účinky nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 ústavy tak,\nako to tvrdil sťažovateľ vo svojej sťažnosti. V napadnutom rozsudku krajský súd zohľadnil\nvšetky jeho zákonné náležitosti a pri jeho tvorbe ich aj prakticky aplikoval.\nSťažovateľ ďalej namietal aj porušenie svojho základného práva „na súdnu ochranu“\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nÚstavný súd vychádzajúc z celého obsahu sťažnosti konštatuje, že sťažovateľ jednak\nneoznačil žiadne z uvedených základných práv upravených v predmetnom článku ústavy\na ani z obsahu sťažnosti nie je zrejmé, ktoré z uvedených základných práv mali na mysli.\nV kontexte toho, že k označenému článku ústavy v sťažnosti chýba akákoľvek\nargumentácia, z ktorej by bolo možné identifikovať konkrétne základné práva, berúc\ndo úvahy skutočnosť, že sťažovateľ je v tomto konaní pred ústavným súdom zastúpený\nkvalifikovaným právnym zástupcom, mal by byť spôsobilý skoncipovať podanie, ktoré by\nmalo byť objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti\nna ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Je vylúčené,\n\n11\n\naby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonávať\nodborne. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými\nzačína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada\n„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby\npráva znalé (napr. advokáta).\nNa základe uvedeného ústavný súd so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie\nsťažovateľa dospel k záveru, že jeho sťažnosť v tejto časti nespĺňa náležitosti predpísané\nzákonom o ústavnom súde, pretože nie je identifikované konkrétne základné právo podľa\nuvedeného článku ústavy a taktiež v sťažnosti absentuje argumentácia vo vzťahu\nk namietanému článku ústavy, preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť\nsťažnosti sťažovateľa odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde).\nPretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. septembra 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "žaloba-zamietnutie", "zmluvná voľnosť", "dobré mravy (boni mores)", "verejnoprávny vzťah", "zmluva-obsah", "záväzkové právo", "zmluva-odstúpenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "občianske združenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 426/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 426/08 z 10. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-10", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "53995397-672e-423f-b8ff-e03a9ee501fe:15407834-8d5f-4edf-917f-e645f143dd53", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7713221282.1", "spisova_znacka": "2Cob/91/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/91/2015 z 26. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-10-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7713221282.1"}, {"guid": "2d01ce39-26c9-4f73-9df7-831229e8bf9f:ffb35e2d-ea22-4ec5-8539-07918a226e25", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7113220470.1", "spisova_znacka": "2Cob/92/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/92/2015 z 12. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-10-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7113220470.1"}, {"guid": "2ff6ca97-ca4c-447d-9b2e-9a8e32fdfb84:dbd03dc4-cc1f-4382-b79f-64c8fd05de45", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/123/2007", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 26Cb/123/2007 z 21. 11. 2012", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2012-11-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2ff6ca97-ca4c-447d-9b2e-9a8e32fdfb84:dbd03dc4-cc1f-4382-b79f-64c8fd05de45"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:30e812f1-5a48-4273-a6ad-30f47ef8ae4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.314.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/2020 z 1. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-01", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.314.2020.1"}]}