{"guid": "ussr:d5e1aae4-a13d-42c0-8c9e-26e99520ff59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.527.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 527/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 527/2017 z 12. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 527/2017, ECLI:SK:USSR:2017:3.US.527.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-09-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 19 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d5e1aae4-a13d-42c0-8c9e-26e99520ff59", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.527.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.527.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.527.2017.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 527/2017-20\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra\n2017 predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s. r. o.,\nRadlinského 1735/29, Dolný Kubín, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Róbert\nSlamka, vo veci namietaného porušenia základného práva nebyť diskriminovaný podľa\nčl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na nerušený rodinný život\npodľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Szak 17/2016\nz 29. marca 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva nebyť\ndiskriminovaný podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva na nerušený rodinný život podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 10 Szak 17/2016 z 29. marca 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal žiadosť o udelenie trvalého pobytu\nna území Slovenskej republiky na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Káhire z dôvodu,\nže uzavrel manželstvo so štátnou občiankou Slovenskej republiky. Po podaní žiadosti\nbol s ním vykonaný osobný pohovor na účel predbežného posúdenia jeho žiadosti. Následne\nbola jeho žiadosť odstúpená miestne a vecne príslušnému správnemu orgánu – Oddeleniu\ncudzineckej polície Policajného zboru Žilina (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“).\nZ dôvodu podozrenia, že môže ísť o účelové manželstvo, správny orgán prvého stupňa\nvypočul aj manželku sťažovateľa a po zvážení všetkých relevantných okolností vydal\nrozhodnutie sp. zn. PPZ-HCP-BB7-523-017/2015-PP z 26. júna 2015 (ďalej len\n„rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“), ktorým jeho žiadosť zamietol. Sťažovateľ\nproti označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal odvolanie, o ktorom\nrozhodlo Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica (ďalej len „správny\norgán druhého stupňa“) rozhodnutím sp. zn. PPZ-HCP-BB2-39-001/2016-SK zo 14. marca\n2016 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa“) tak, že rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu potvrdilo a odvolanie sťažovateľa v plnom rozsahu\nzamietlo. Sťažovateľ nespokojný s výsledkom konania o jeho žiadosti sa žalobou podanou\nna Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 Scud 5/2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu\ndruhého stupňa. Krajský súd v označenom konaní rozhodol rozsudkom z 24. augusta 2016\n(ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že žalobu zamietol. Sťažovateľ proti\noznačenému rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší\nsúd napadnutým rozsudkom tak, že ju zamietol. Sťažovateľ v sťažnosti zopakoval svoju\n\n2\n\nargumentáciu použitú pred všeobecnými súdmi a tvrdí, že napadnutým rozsudkom boli\nporušené jeho označené práva.\nSťažovateľ v sťažnosti atakuje právne závery, na ktorých stojí rozsudok súdu prvého\nstupňa, ako aj napadnutý rozsudok najvyššieho súdu, a tvrdí, že napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu porušuje jeho označené práva. Argumentuje tým, že najvyšší súd „len\nuviedol len domnienky, na základe akých dospel k tomu, že sa jedná o účelové manželstvo.\nOdôvodnil to len tvrdením, že manželia mali rozporné tvrdenia resp. o sebe nevedia\npodstatné skutočnosti, a tie tvorili hlavný pilier preukázania účelového manželstva.“.\nOdôvodnenie napadnutého rozsudku sťažovateľ považuje za nedostačujúce, nesprávne\na nelogické, ktoré bližšie rozvíja v sťažnosti. Vychádzajúc zo svojej argumentácie\nsťažovateľ považuje napadnutý rozsudok aj za arbitrárny, porušujúci jeho základné právo\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho základné právo na nerušený\nrodinný život podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a právo na rešpektovanie jeho súkromného\na rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru. Namietané porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy\nvidí v tom, že „správne orgány a následne aj súd, sa stotožnil s odôvodnením správnych\norgánov, diskriminačne posudzujú jeho manželstvo, keďže ako dôvod účelového manželstva\nvidia v tom, že manželia majú medzi sebou veľký vekový rozdiel a rovnako, keďže manželia\npochádzajú z iných kultúr nedáva predpoklad naplnenia hlavného účelu manželstva a to je\nzaloženie rodiny a riadna výchova detí, čo sťažovateľ takéto odôvodnenie, z ktorým\nsa stotožňuje aj NS SR považuje za hrubo diskriminačné“.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil\nporušenie jeho označených práv napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, označený\nrozsudok zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov\nkonania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n3\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej\nrepubliky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,\npolitické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo\netnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov\npoškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\nPodľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života...\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom predbežného\nprerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv\na slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda\nvylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov.\nPri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nzákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\n\n4\n\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno\nhovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok\n\nvzájomnej\n\npríčinnej\n\nsúvislosti\n\nmedzi\n\nnamietaným\n\nrozhodnutím\n\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(napr. II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 426/08).\nÚstavný súd sa vychádzajúc z uvedeného pri predbežnom prerokovaní sťažnosti,\nktorá smeruje proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu, zaoberal bližšie otázkou,\nči sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného\nsúdu je aj doktrína možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných\nsúdov vo veciach patriacich do ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína,\nže je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu\nk všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou\ninštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav\na aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96,\nII. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje,\nže pri uplatňovaní svojej právomoci nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy,\nktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana\nsa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka\nkonania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už opakovane\nuviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou, prípadne dohovorom\n\n5\n\ngarantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu,\nale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným\nzákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1\nústavy).\nV súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha\npri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných práv\na slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07). Uvedené rovnako platí\naj pre namietané porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nFormuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy totiž ústavodarca v základnom právnom\npredpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu\ns právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07,\nIII. ÚS 24/2010).\nOdôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky\núčastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva\n\n6\n\n(ďalej len ,,ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP\nteda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje\nsa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997,\nHiggins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva\naj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie\ndôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko\nz 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\nVychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov sa ústavný súd oboznámil s tou časťou odôvodnenia\nnamietaného rozsudku najvyššieho súdu, ktorá bola pre posúdenie dôvodnosti sťažnosti\npodstatná. Najvyšší súd v podstatnom na odôvodnenie svojho rozsudku uviedol:\n«29. Z obsahu administratívneho spisu je kasačnému súdu zrejmé, že sťažovateľ dňa\n14.01.2015 podal žiadosť o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky za účelom\nzlúčenia rodiny, nakoľko dňa 06.04.2014 uzavrel manželstvo so štátnou príslušníčkou\nSlovenskej republiky v Sousse, Tuniská republika. Dňa 15.01.2015 bol so sťažovateľom\nvykonaný\n\nosobný\n\npohovor\n\n(záznam\n\nz osobného\n\npohovoru\n\nzo\n\ndňa\n\n15.01.2015)\n\nza Zastupiteľskom úrade v Káhire, ktorého výsledkom bolo odporúčanie na vykonanie\npohovoru s manželkou sťažovateľa s cieľom vylúčiť riziko účelové manželstva. Po výsluchu\nmanželky sťažovateľa (Zápisnica o výsluchu svedka č. PPz-HCP-BB7-523- 007/2015-PP\nzo dňa 14.04.2015) dospel správny orgán k záveru o účelovom charaktere manželstva\nsťažovateľa so štátnou príslušníčkou Slovenskej republiky, preto v zmysle ustanovenia § 33\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) umožnil\nsťažovateľovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia prípadne\nnavrhnúť jeho doplnenie, ako aj dôkazy. Správny orgán po oboznámení sa s vyjadrením\nsťažovateľa (ktoré nebolo možné považovať za prejav vôle sťažovateľa) rozhodol\no zamietnutí žiadosti sťažovateľa o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky\nna 5 rokov rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-523-017/2015-PP zo dňu 26.06.2015. O\nodvolaní sťažovateľa rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Č. PPZ-HCP-BB2-39-\n\n7\n\n001/2016-SK zo dňa 14.03.2016 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie\nsťažovateľa zamietol s tým, že primárnym dôvodom jeho rozhodnutia bolo, že samotný\nsťažovateľ nevyvrátil, ani nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by viedli k zmene či\nzrušeniu prvostupňového správneho rozhodnutia.\n30. V prejednávanej veci sťažovateľa nemohol kasačný súd ustáliť, že sťažovateľ\nsvojou výpoveďou a vyjadreniami preukázal reálnu existenciu manželského vzťahu, naopak\nzo spisového materiálu pre súd vyplynulo že sťažovateľ neuviedol žiadne skutočnosti,\nani nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že uzavreté manželstvo je funkčné, že jeho\nvzťah k manželke nie je iba fingovaným súžitím. Kasačný súd dáva do pozornosti, že bolo\núlohou práve sťažovateľa, ktorý má v konaní o žiadosti o povolenie prechodného pobytu\npovinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú, aby predniesol také tvrdenia a označil také\ndôkazy, z ktorých by mali správne orgány pri rozhodovaní za preukázané, že nedošlo\nk uzavretiu účelového manželstva. V predmetnej veci kasačný súd dospel k záveru, že\nzistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že sťažovateľ uzavrel účelové manželstvo, či už s alebo\nbez vedomia občana Slovenskej republiky.\n31. Najvyšším súdom formulovaný záver je podporený aj tým, že sťažovateľ\ns manželkou nikdy neviedli spoločnú domácnosť, nemali spoločné financie, taktiež nie dlhou\ndobou známosti pred uzavretím manželstva, vekovým rozdielom medzi manželmi,\nnezrovnalosťami vo výpovediach manželov ohľadne vecí bežného života, neznalosti\nmajetkových pomerov, povrchnej znalosti rodinných vzťahov manželky a vôbec neuvedením\nžiadnych konkrétnych okolností, ktoré by nasvedčovali funkčnému vzťahu manželov,\nčo nezodpovedá manželskému súžitiu.\n32. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/09 zo dňa 16.12.2009\n(87/2009) právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného\nživota v zmysle čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskeji republiky a čl. 8 Dohovoru zahŕňa nielen\nnegatívnu povinnosť štátu zdržať sa mocenského zásahu do nich, ale aj jeho pozitívny\nzáväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie ich efektívnej ochrany. Garancie\nvyplývajúce z práva na rešpektovanie rodinného života predpokladajú existenciu rodiny, t.\nj. existenciu skutočného a reálneho (efektívneho) rodinného života. Týkajú sa aj\nzamýšľaného rodinného života, ktorý sa síce ešte v plnosti neetabloval, avšak je založený na\nplatnom a skutočnom (pravom) manželstve zahŕňajúcom blízky vzťah a spoločný život\n\n8\n\n(kohabitáciu) manželov v čase namietaného zásahu alebo krátko pred ním. Orgány\nSlovenskej republiky sú povinné aj v prípade aplikácie noriem práva Európskej únie alebo v\nprípade aplikácie noriem vnútroštátneho práva predstavujúcich transpozíciu právnych\naktov orgánov Európskej únie rešpektovať právo na ochranu rodinného života v rozsahu\nštandardu priznaného dohovorom, pretože tento záväzok do 1. Decembra 2009 vyplýval z\nustanovenia čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a od 1. decembra 2009 vyplýva z čl. 7, čl.\n52 ods. 3 a čl. 53 Charty základných práv Európskej únie v spojení s čl. 6 Zmluvy o\nEurópskej únii v znení Lisabonskej zmluvy. V prípade záveru, že manželstvo cudzinca so\nštátnym\n\nobčanom\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nspadá\n\ndo\n\nsféry\n\nochrany\n\nposkytovanej\n\nprostredníctvom čl. 8 ods. 1 dohovoru, vyžadujú kritériá vyplývajúce z čl. 8 ods. 2 dohovoru\nnáležité právne posúdenie, či odoprenie povolenia na trvalý pobyt možno v danom prípade\npovažovať za zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie rodinného života. Je však\npotrebné podotknúť, že právo na rešpektovanie rodinného života v zmysle čl. 8 dohovoru\nnezahŕňa všeobecný záväzok zmluvných štátov rešpektovať výber manželov, pokiaľ ide o ich\nusídlenie sa na území toho-ktorého štátu v tom zmysle, že by bol dotknutý štát bez ďalšieho\npovinný akceptovať usídlenie sa partnera, ktorý nie je jeho štátnym občanom. Článok 8\ndohovoru negarantuje právo na rodinný život v konkrétnej krajine, ale len právo na\nskutočný rodinný život ako taký (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/09 zo dňa\n16.12.2009; rozhodnutie N S SR sp. zn. lSža/39/2011 zo dňa 13.09.2011).\n33. Najvyšší súd vzhľadom na uvedené poukazuje na napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa, v ktorom sa tento náležíte vysporiadal s právom sťažovateľa\nna rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života v zmysle čl. 8 Dohovoru. K tomu\nkasačný súd dodáva, že v prejednávanom prípade došlo k stretu práva na ochranu\nrodinného života sťažovateľa a verejného záujmu na ochrane spoločnosti s tým,\nže po vykonaní testu proporcionality záujem sťažovateľa na ochrane rodinného života nemá\nprednosť za situácie, kedy jeho manželstvo s manželkou\n\nje len účelovým\n\nzväzkom, nakoľko manželia spolu nevedú žiaden osobný a rodinný život. Rozhodnutia\nsprávnych orgánov (prvého aj druhého stupňa) tak do ich rodinného a súkromného života\nnijakým spôsobom zasiahnuť nemôžu. Navyše záujem na tom, aby sa na území Slovenskej\nrepubliky nezdržovali cudzinci, ktorý svojím úmyselným konaním obchádzajú zákon,\nmá prednosť pred právom cudzinca na ochranu jeho rodinného života. Kasačný súd\n\n9\n\nvo svetle uvedeného nevidel dôvod, pre ktorý by rozhodnutie žalovaného malo neprimerane\nzasiahnuť do súkromného a rodinného života sťažovateľa. Kasačný súd poukazuje,\nže obdobný právny záver formuloval aj Najvyšší správny súd Českej republiky v rozhodnutí\nsp. zn. 6 Azs 32/2015 zo dňa 22.04.2015.\n34. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nezákonnosť rozhodnutia súdu prvého\nstupňa dôvodiac nesprávnosť právneho posúdenia veci. Kasačný súd dáva do pozornosti,\nže v zmysle teórie práva nesprávne právne posúdenie veci spočíva buď v tom, že na správne\nzistený skutkový stav sa aplikoval nesprávny právny predpis alebo sa síce aplikoval správny\nprávny predpis, ale sa nesprávne vyložil.\n35. Konanie o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky je upravené\nv zákone o pobyte cudzincov, kde je jeho udelenie podmienené neexistenciou dôvodov\nna jeho zamietnutie podľa ustanovenia § 48 ods. 2, medzi ktoré patrí o. i. uzavretie\núčelového manželstva. Žalovaný rovnako ako prvostupňový správny orgán boli\npri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o udelenie trvalého pobytu povinný postupovať\nv zmysle ustanovení zákona o pobyte cudzincov ako aj ostatnými príslušnými právnymi\nnormami, z čoho vyplýva nutnosť správnych orgánov postupovať aj v zmysle ustanovenia\n§ 48 ods. 2 a jeho následná aplikácia pri splnení zákonných predpokladov. Keďže správne\norgány mali za preukázané, že v prípade sťažovateľa a jeho manželky ide o účelové\nmanželstvo, došlo k zamietnutiu sťažovateľovej žiadosti o udelenie trvalého pobytu na území\nSlovenskej republiky.\n36. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že na prejednávanú vec bol použitý správny\nprávny predpis, ktorý bol súčasne aj správne interpretovaný, preto dospel kasačný súd\nk záveru o nedôvodnosti sťažovateľovej námietky o nesprávnom právnom posúdení veci.\n37. V zmysle článku 35 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES zo dňa\n29.04.2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať\na zdržiavať sa v rámci územia členských štátov „ členské štáty môžu prijať potrebné\nopatrenia na odmietnutie, ukončenie alebo zrušenie akéhokoľvek práva priznaného podľa\ntejto smernice v prípade zneužívania práv alebo podvodu, ako napríklad manželstvá\nz rozumu. Všetky takéto opatrenia musia byť primerané a podliehať procedurálnym\nochranám stanoveným v článkoch 30a SLIZ. Podľa článku 28 odôvodnenia smernice\nby Členské štáty mali mať možnosť prijať potrebné opatrenia na ochranu pred zneužívaním\n\n10\n\npráv alebo podvodmi, predovšetkým pred účelovými manželstvami alebo akoukoľvek inou\nformou vzťahov uzatváraných výlučne s cieľom získať právo na voľný pohyb a pobyt.\n39. Súdny dvor potvrdil uvedené právo členských štátov prijímať opatrenia\nv súvislosti s uzatváraním účelovým manželstiev v rozsudku veľkého senátu (rozsudok\nvo veci C-127/08 Metock zo dňa 25.07.2008) stým, že ešte pred prijatím predmetnej\nsmernice konštatoval, že fingované manželstvá uzatvorené s cieľom obísť ustanovenia\nvzťahujúce sa na vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích Štátov je potrebné považovať\nza zneužitie práva (rozsudok vo veci C-109/01 Akrich, Recueil zo dňa 23.09.2003).\n40. V zmysle uvedeného má kasačný súd za jednoznačné, že proces zisťovania\nexistencie účelového manželstva a následné odopretie pobytového oprávnenia majú v plnej\nréžii členské štáty. Európske právo neuvádza konkrétne postupy pre vykonanie posúdenia\núčelovosti manželstva, členským štátom tak na inšpiráciu môže slúžiť rezolúcia Rady\no opatreniach, ktoré je potrebné prijať v boji proti účelovým manželstvám zo dňa\n04.12.1997.\n41. Uvedená rezolúcia vychádza jednak z rešpektu k právu uzavrieť manželstvo\na k právu na rešpektovanie rodinného života, ale tiež z vedomosti, že účelové manželstvá sú\nnástrojom obchádzania pravidiel vstupu; a pobytu príslušníkov tretích krajín na území\nčlenských Štátov EÚ.\n42. Účelové manželstvo („a marriage of convenience“) definuje v čl. 1 ako\nmanželstvo uzatvorené medzi občanom členského štátu alebo občanom tretieho štátu\nlegálne usadeným v členskom štáte a občanom tretieho štátu len za účelom obídenia\npravidiel vstupu a pobytu občanov tretích štátov a získanie povolenia alebo oprávnenia\nna pobyt pre občana tretieho štátu.\n43. Rezolúcia ďalej obsahuje niekoľko faktorov, na ktorých základe je možné\nvyvodiť, že sa v tom-ktorom prípade jedná o účelové manželstvo. Ide napríklad o\nskutočnosť, že nie je udržiavané manželské spolužitie, absencia primeraného príspevku na\nzáväzky vyplývajúce z manželstva, manželia sa nikdy pred sobášom nevideli, nezhody\nmanželov pri uvádzaní svojich osobných údajov či údajov ohľadom ich prvej schôdzky,\nrozdielnosť jazykov, ktorými manželia hovoria, skutočnosť, že samotnému sobášu\npredchádzalo odovzdanie určitej peňažnej čiastky, niektorý z manželov už v minulosti\nuzavrel účelové manželstvo prípadne porušil ustanovenia zákona o pobyte cudzincov a pod.\n\n11\n\nAk je účelové manželstvo preukázané resp. odhalené, rezolúcia ustanovuje povinnosť odňať\nalebo neobnoviť povolenie či oprávnenie na pobyt vydané na základe účelového manželstva.\n44. Z uvedeného je možné vyvodiť, že účelové manželstvo predstavuje také\nmanželstvo, k uzatvoreniu ktorého došlo s cieľom získať pobyt, pričom preukázať takýto\núčel manželstva je povinnosťou správnych orgánov.\n45. „Pokud cizinec získá právni status manžela unijního občana a správnímu orgánu\ndoloží vznik manželství, je na něj nutné pohlížet jako na rodinného príslušníka unijního\nobčana, aniž by musel prokazovat pravost uzavřeného manželství. Teprve v případě, pokud\nse správnímu orgánu podaří na základě řádných skutkových zjištění jednoznačně prokázat,\nže výlučným účelem sňatku bylo získání v nemají a neměli v plánu vést společně\nvýhodnějšího pobytového oprávnění a že manželé manželský život, je možné uvažovat\no účelovém manželství. Jinými slovy, důkazní břemeno ohledně doložení nabytého právního\nstatusu leží na cizinci, za skutkové prokazování účelovosti manželství je plné odpovědný\nsprávní orgán. Rovněž zde má být přiměřeným způsobem respektována prastará právní\nzásada (jakkoli se Nejvyšší správní soud je vědom toho, že původ a vlastní smysl této zásady\nje mimo oblast veřejného práva), že rozhodováno má být in favorem matrimonii, tj.\nVe prospěch manželství.“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky,\nsp. zn. 4 Azs 228/2015-40 zo dňa 09.12.2015)\n46. Zároveň platí, že i manželstvá uzatvárané výlučne účelovo v snahe získať\npovolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky bude z hľadiska súkromného práva\nplatné a existentné. Z hľadiska verejného práva (cudzineckého práva), ak správny orgán\nzistí, že manželstvo bolo uzatvorené účelovo s cieľom získať pobyt, je daný dôvod\nk zamietnutiu žiadosti občana tretieho štátu o udelenie pobytu.\n47. Otázkou účelových manželstiev a problematikou s tým súvisiacou sa vo väčšej\nmiere zaoberal Najvyšší správny súd Českej republike vo svojej judikatúre. V rozhodnutí\nsp. zn. 4 Azs 228/2015-40 zo dňa 09.12.2015 k účelovým manželstvám uviedol: „Posouzení\núčelovosti uzavřeného manželství je skutkovou otázkou. Přitom věrejné právo nahlíží\nna manželství autonomně a není vázáno vymezením či nevymezením jeho účelu normami\npráva soukromého. Vyhovuje-li manželství účelu vymezenému normami soukromého práva,\nneznamená to automaticky, že jej nelze označit za účelové (rozsudek Nejvyššího správniho\nsoudu ze dne 2. 10. 2013, č. j. 1 As 58/2013 - 43). Účelovost uzavření manželství je nutné\n\n12\n\nposuzovat po celou dobu správního řízení, a to až do rozhodnutí odvolacího orgánu. Pokud\nje v řízení před správními orgány prokázáno, že manželství plní svou funkci, není možné\ntakové manželství považoval za účelové uzavřené, ačkoli tomu tak od jeho úplného počátku\nnebylo (rozsudek Nejvyššího správního soudu ze dne 31. 8. 2012, 5 As 104/2011 - 102,\nč. 2781/2013 Sb. NSS). Nejvyšší správní sond považuje za přiléhavě vysvětlení způsobu,\njakým je třeba pristupoval k vyšetřování účelových manželství, v článku Fingovaná\nmanželství a jejich potírání, podle něhož „fingované manželství je takový svazek, pri jehož\nuzavření byly dány dva úmysly snoubenců: jednak úmysl negatívni, totiž nevést společný\nrodinný život jako manželé, a pak úmysl pozitívni, totiž obejít předpisy přistěhovaleckého\npráva. Chybí-li negatívni úmysl, jde pouze o výhodný sňatek, který jednomu ze snoubenců\nzajistí i právo pobytu v daném štátu. Chybí-li naopak pozitívni úmysl, jedná se zřejmě\nrovněž o fingované manželství, které ovšem nespadá do oblasti přistěhovaleckého práva\na které mohlo sledoval i jiné důvody“ [...] (Čižinský, P. Fingoyaná manželství a možnosti\njejich potírání. In: Čižinský, P. Jelínková, M. Připomínky k cizineckému zákonu. Praha:\nPoradňa pro občanství/Občanská a lidská práva, 2007. s. 46. Dostupné na: http://www.\nmkc.\n\ncz/cz/nasc-\n\nDublikace.html)\n\n[...J\n\nNejvyšší\n\nsprávní\n\nsoud\n\ntedy\n\nuzavírá,\n\nže při prokazování účelovosti manželství je nutné se zaměřit (i) jak na úmysl obcházet\ncizinecký zákon k získáni pobytového oprávněni, (ii) tak na úmysl nevést společný\nmanželský život. Uzavřeni sňatku, byť bylo stěžovatelce uloženo správni vyhoštění, s\númyslem vést společný manželský život s unijním občanem je totiž pro cizince třetího štátu\nlegálním způsobem, jak si zajistit pobytové oprávnění.“\n48. V ďalšom sťažovateľ namietal, že neuzavrel účelové manželstvo. Naproti tomu\nsprávne orgány spoločne s krajským súdom zaujali stanovisko, že sťažovateľ uzavrel\núčelové manželstvo. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s ich argumentáciou obsiahnutou\nv napadnutých rozhodnutiach vo svetle vyššie uvedeného stotožnil a dodáva, že ostáva\nnespornou skutočnosť, že sťažovateľ uzavrel manželstvo so štátnou príslušníčkou Slovenskej\nrepubliky, pričom kasačný súd má z administratívneho spisu za preukázané, že sa jedná\no účelové manželstvo, nakoľko zo strany sťažovateľa nebadať žiaden záujem o budovanie\nvzájomného vzťahu s manželkou, manželia nikdy nezdieľali spoločnú domácnosť, disponujú\nlen povrchnými informáciami o tom druhom a sťažovateľ má záujem pracovať na výletných\nlodiach v rámci EU.\n\n13\n\n49. Kasačný súd po preskúmaní námietok sťažovateľa dospel k záveru, že tieto nie sú\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku ani zákonnosť rozhodnutia\nžalovaného, preto rozhodnutie Č. PPZ-HCP-BB2-39-001/2016-SK zo dňa 14.03.2016,\nktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu Č. PPZ-I1CP-BB7-523-017/2015-PP zo dňa 26.06.2015, ktorým v\nzmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. d) zákona o pobyte cudzincov bola sťažovateľovi\nzamietnutá žiadosťna udelenie trvalého pobytu na päť rokov na území Slovenskej republiky\nbolo potrebné aj podľa názoru kasačného súdu považovať za zákonné.»\nPredmetné rozhodnutie najvyššieho súdu (nadväzujúce na právny názor krajského\nsúdu a vo veci konajúcich správnych orgánov) obsahuje podľa názoru ústavného súdu\ndostatok skutkových a právnych záverov, avšak ústavný súd nezistil, že by jeho výklad\na závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\naj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo\naj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nÚstavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že najvyšší súd\nsa námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie,\nže sťažovateľ v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto\nsúvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie\n\n14\n\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované\nzákladné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie\n(m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho\ndôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne\nodôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.\nÚstavný súd na záver poznamenáva, že dôvody napadnutého rozsudku najvyššieho\nsúdu sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu\na relevantných právnych noriem.\nVychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi posudzovaným rozhodnutím najvyššieho súdu a namietaným porušením základného\npráva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. S prihliadnutím na odôvodnenosť\nnapadnutého rozsudku, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu\nochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade\ns právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne\nnapr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný\nsúd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n2 Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu, ústavný súd konštatuje, že namietaný článok 12 ods. 1 ústavy\nmá charakter všeobecného ústavného princípu a primárne neformuluje základné právo ani\nslobodu fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Ústavný súd v prípade čl. 12 ods. 2 ústavy\nstabilne judikuje, že tu ide o pozitívny záväzok štátu premietnuť do právneho poriadku\ntie antidiskriminačné zásady a opatrenia, ktoré uvedený článok obsahuje, a nie je teda\npriamo aplikovateľný orgánmi verejnej moci Slovenskej republiky v individuálnych\nprípadoch (III. ÚS 51/08, III. ÚS 316/2011). Ústavný súd preto nemá dostatok právomoci\nkonať a rozhodnúť o porušení uvedenej ústavnej normy v konaní podľa čl. 127 ods. 1\n\n15\n\nústavy. Z uvedeného dôvodu túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol pre nedostatok svojej\nprávomoci.\nNad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že už správny orgán druhého stupňa\nkonštatoval v súvislosti s argumentom vekového rozdielu a dĺžkou spoznávania sa pred\nuzatvorením manželstva v odôvodnení svojho rozhodnutia, že „súhlasí s oboma\nnámietkami účastníka konania a prikláňa sa k jeho názoru, že takéto argumenty zo strany\nprvostupňového orgánu v demokratickej spoločnosti, akou je Slovenská republiky neobstoja\na možno ich považovať za diskriminačné“. Vychádzajúc z uvedeného potom nemôže obstáť\nargument sťažovateľa, že „súd, sa stotožnil s odôvodnením správnych orgánov,\ndiskriminačne posudzujú jeho manželstvo, keďže ako dôvod účelového manželstva vidia\nv tom, že manželia\n\nmajú medzi sebou veľký vekový rozdiel...“, pretože nosné dôvody\n\nrozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov spočívali aj v iných skutočnostiach, pričom\nvšetky skutočnosti, ktoré vyšli v rámci správneho konania najavo, boli posudzované\nvo vzájomných súvislostiach a nenasvedčovali funkčnému vzťahu manželov. Potvrdenie\ntohto záveru konštatoval aj najvyšší súd, keď uviedol, že „zo strany sťažovateľa nebadať\nžiaden záujem o budovanie vzájomného vzťahu s manželkou... a sťažovateľ má záujem\npracovať na výletných lodiach v rámci EÚ“.\nSťažovateľ zároveň namietal, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu došlo\ntiež k neprípustnému zásahu do jeho základného práva na nerušený rodinný život podľa\nčl. 19 ods. 2 ústavy a práva na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života podľa\nčl. 8 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd sa stotožňuje s už citovaným skorším nálezom ústavného súdu sp. zn.\nIII. ÚS 331/09 zo 16. decembra 2009 a konštatuje, že pre posúdenie namietaného porušenia\noznačených práv podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 ods. 1 ústavy bolo kľúčové zistiť,\nči správne orgány a následne vo veci konajúce súdy riadne a ústavne konformným\nspôsobom odôvodnili zásadný skutkový záver zistený v rámci správnej úvahy, že ide\no účelové manželstvo, a zároveň preskúmali zákonnosť postupu a rozhodnutí správnych\norgánov. Pokiaľ správne orgány riadne odôvodnili tento zásadný záver zákonným a ústavne\n\n16\n\nkonformným spôsobom, pričom vnútroštátne právo pripúšťa možnosť neudeliť dlhodobý\npobyt práve na podklade zistenia, že ide o účelové manželstvo, uvedené vylučuje možnosť,\nže napadnutým rozsudkom, ktorým bola žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho organu právoplatne zamietnutá, došlo k neprípustnému zásahu do označených\npráv sťažovateľa. S poukazom na znenie čl. 8 ods. 2 dohovoru ústavný súd dodáva, že tieto\npráva nemožno vnímať absolútne, pretože v odôvodnených prípadoch za tam uvedených\npodmienok je možné zasiahnuť do označených práv, a zároveň konštatuje, že v okolnostiach\nposudzovanej veci boli tieto podmienky splnené.\nKeďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi\nsťažovateľa (návrh na zrušenie rozsudku najvyššieho súdu, vrátenie veci na ďalšie konanie,\nnáhrada trov konania), pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. septembra 2017\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pobyt-povolenie", "cudzinec, cudzinci", "diskriminácia-zákaz", "arbitrárnosť", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia", "manželstvo-uzavretie", "správne konanie-správne uváženie", "cudzinecká a pohraničná polícia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:765badb8-9c7a-44bb-996a-c3605ac981dc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 316/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 316/2011 z 13. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-13", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:765badb8-9c7a-44bb-996a-c3605ac981dc"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:4ac43997-4b16-496c-871b-3674e5e9cc0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ac43997-4b16-496c-871b-3674e5e9cc0d"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 426/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 426/08 z 10. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-10", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:d6655b01-fad7-4a7b-95e5-5d03eb0e36d3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 51/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 51/08 z 14. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-14", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6655b01-fad7-4a7b-95e5-5d03eb0e36d3"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4639beca-932f-418d-8af0-1b9863240752", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.84.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/2019 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.84.2019.1"}, {"guid": "486f933c-8708-4501-bee6-3a2d2121fecd:63a8d1b0-9d18-41f7-b469-05328136efc1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6414200029.2", "spisova_znacka": "11CoEk/3/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11CoEk/3/2025 z 15. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-05-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6414200029.2"}, {"guid": "d8947a8d-903b-4041-acb0-124ffaea7462:bfbffb6f-c80c-4656-b5db-45940f986d7f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6815203168.2", "spisova_znacka": "15CoEk/12/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoEk/12/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6815203168.2"}]}